2Sžk/26/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ F.E. N., D. XXX XX U. Č.. XX, XXX XX U., 2/ D. N. D. I. Č.. XXX, XXX XX Š., spoločne právne zast. JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti: 1/ K.. C. F., D. J.R. XXX/XX, XXX XX K., 2/ SCHIPRO SK, s.r.o., so sídlom Bystrička 414, 038 04 Bystrička, IČO: 36426989, právne zast. Mgr. Peter Baláž, advokát so sídlom Volgogradská 10964/19, 038 61 Martin, 3/ 4 s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1000/7, 036 01 Martin, IČO: 36663468, 4/ LKAMMT, s.r.o., so sídlom Kapitulská 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44867417, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU- ZA-OVBP2-2018/018034/Kod zo dňa 1. mája 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/87/2018-156 zo dňa 3. marca 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2017 zo dňa 27. novembra 2017 (ďalej len „stavebné povolenie“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým povolilo stavbu „WELLNESS PENZIÓN RELAX“ v rozsahu stavebných objektov: SO 01 - Wellness penzión relax, SO 02 - vodovodná prípojka, SO 03 - kanalizačná prípojka, SO 04 - prípojka NN, SO 05 - plynová prípojka. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/018034/Kod zo dňa 1. mája 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcov a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K jednotlivým námietkam žalovaný uviedol: (I) námietky žalobcov smerujúce voči umiestneniu stavby, boli predmetom územného konania a v zmysle koncentračnej zásady, vyjadrenej v § 61 ods. 1 stavebného zákona, sú tieto v stavebnom konaní právne bezvýznamné; (II) námietky, týkajúce sa (a) zrušenia okien zo severného pohľadu z dôvodu narušenia súkromia hostí penziónu Čierna pani, (b) osvetlenia chodieb v nočných hodinách a (c) určenia bytu stavebníka na jeho trvalé bývanie, žalovaný vyhodnotil s poukazom na stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Martine. Z predmetného stanoviska v spojení s vyhláškou č. 532/2002 Z. z. vyplynulo, že nedôjde k rušeniu súkromia návštevníkov penziónu Čierna pani. Návrhom na odstránenie okien sa už žalovaný zaoberal v konaní o umiestnení stavby, kde ho rovnako zamietol. Vzhľadom na charakter oboch stavieb, poskytujúcich len krátkodobé ubytovanie, umiestnenie okien reálne ani fakticky nemôže zasiahnuť do práv žalobcov a ani ubytovaných hostí. Vo vzťahu k charakteru bytu žalovaný poukázal na rozhodnutie súdu (strany 9 a 10 napadnutého rozhodnutia), v zmysle ktorého pokiaľ predmetný byt, označený ako služobný, má byť užívaný prechodne, potom presvetlenie tejto obytnej časti penziónu Čierna pani nemuselo napĺňať podmienky pre trvalé užívanie bytu; (III) k zohľadneniu výsledku sporu o určenie hranice pozemku mal žalovaný za to, že tento spor stavebnotechnicky s povoľovanou stavbou konštrukčne nesúvisí a súd predbežne neobmedzil stavebníka v práve nakladať s jeho pozemkom a na pozemku mu nezakázal vykonávať stavebnú činnosť, a teda túto námietku žalobcov zamietol..

8. Správny súd rozsudkom č. k. 30S/87/2018-156 zo dňa 3. marca 2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol.

10. V súvislosti s regulatívmi územného rozvoja mesta Martin správny súd poukázal na § 61 ods. 1 stavebného zákona, ako aj na § 52 Správneho poriadku a stotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že pre územné konanie a stavebné konanie je typická a spoločná koncentračná zásada, ktorou je územné ako aj stavebné konanie ovládané, pričom priamo z § 61 ods. 1 tretia veta vyplýva, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.

11. Námietky, týkajúce sa nerešpektovania už existujúcej prevádzky penziónu Čierna pani, zrušenia okien zo strany penziónu Čierna pani boli (pohľad severný) z dôvodu rušenia súkromia hostí penziónu, umelého osvetlenia chodieb a následného rušenia nočného kľudu považoval správny súd za nedôvodné, pričom opätovne poukázal na to, že žalovaný sa s nimi riadne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom aj na právoplatné rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil územné rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 22. novembra 2016 a v ktorom konštatoval, že vzhľadom na charakter oboch stavieb, t. j. ako stavieb poskytujúcich len krátkodobé (prechodné, dočasné) ubytovanie hostí, dospel k záveru, že umiestnením okenných otvorov ich zakomponovaním do severnej obvodovej steny navrhovanej stavby a umiestnených smerom k stavbe penziónu vo vlastníctve odvolateľov (žalobcov), berúc do úvahy aj charakter rozhodnutia, reálne ani fakticky nemôže dôjsť k ukráteniu na právach odvolateľov na ich súkromnom alebo rodinnom živote cez ukrátenie súkromia ubytovaných hostí v ich penzióne počas ich krátkodobého ubytovania.

Takýto dôkaz nakoniec odvolatelia k svojmu tvrdeniu nepredložili a ani nenavrhli taký dôkaz, z ktorého by nimi tvrdená skutočnosť o možnom rušení súkromia ubytovaných hostí hosťami ubytovaných v navrhovanej stavbe mala nepochybne vyplývať.

intenzite. Poukázal pritom tiež na § 4 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, z ktorého vyplýva, že osvetlenie vnútorných priestorov musí byť zabezpečené osvetľovacími otvormi alebo sústavami umelého osvetlenia tak, aby v miestnostiach s pobytom ľudí alebo v ich funkčne vymedzených častiach boli dodržané základné požiadavky na osvetlenie vo vzťahu k zrakovej činnosti osôb a k charakteru svetelného prostredia.

Aby však bolo možné obťažovanie pohľadom považovať za imisiu, muselo by ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie hostí penziónu Čierna pani. V tejto súvislosti však pre nariadenie úplného zákazu presvetľovacích otvorov na protiľahlej strane nepostačuje len subjektívny pocit žalobcov, že ich realizáciou dôjde automaticky k rušeniu súkromia hostí nahliadaním cez tento otvor do ich pozemku, a to vo zvýšenej miere, ako by sa predpokladalo, keby sa okná nerealizovali vôbec.

trvalé bývanie. Podľa správneho súdu, ak žalobcovia, ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/28/2013, tvrdili, že byty majú byť určené na trvalé bývanie, z tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia podali návrh na zmenu ich stavby „Prístavba penziónu Čierna pani“ pred jej dokončením, spočívajúcej v čiastočnej zmene účelu užívania jej vnútorných priestorov z ubytovacích na prechodné ubytovanie majiteľov penziónu (služobné byty). Žalobcami tvrdenú skutočnosť, že byty majú byť určené na trvalé bývanie, popiera vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Martin k projektovej dokumentácii - Nadstavba a stavebné úpravy penziónu Čierna pani v Martine - zmena stavby pred jej dokončením, z ktorého vyplýva, že uvedený orgán nemal pripomienky k stavebnému konaniu a súčasne konštatoval, že umiestnenie služobného bytu, vyčlenením z ubytovacej kapacity penziónu, je posudzované ako prechodné ubytovanie, a preto nie je potrebné dodržiavať požiadavky platnej legislatívy na preslnenie a kvalitu denného osvetlenia, nakoľko sa nejedná o priestory určené na dlhodobý pobyt.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR pre posúdenie veci nie je podstatné, akými výrazovými prostriedkami je označený predmetný byt v rozhodnutí stavebného úradu, ale podstatným je spôsob a účel užívania povoľovanej zmeny rozostavanej stavby. Keďže rozsah súdneho prieskumu v správnom súdnictve je limitovaný výrokom napadnutého rozhodnutia, nebolo možné v rámci predmetného konania zaoberať sa zákonnosťou iného rozhodnutia, než ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu. Žalobcovia naviac nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že zaradenie bytu by mohlo ovplyvňovať existujúci režim prevádzky v ich penzióne, ani akým spôsobom by ho mohol ovplyvniť, ide len o všeobecnú a nekonkrétnu námietku, ktorú nie je možné bližšie vyhodnotiť.

žalobu žalobcov zamietol. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Žiline, uznesením č. k. 11Co/58/2019-236 zo dňa 30. apríla 2019, rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 5C/ 246/2016-198 zo dňa 22. novembra 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z toho dôvodu nemohol byť možný postup podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

činnosť. Za správny považoval aj postup žalovaného, ktorý zistil, že existencia stavby oplotenia, ktorej odstránenia sa žalobcovia domáhajú, priamo stavebnotechnicky s povoľovanou stavbou konštrukčne nesúvisí a zároveň nezistil žiadnu poznámku v zmysle § 38 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

15. Proti rozsudku správneho súdu podali v zákonnej lehote žalobcovia (sťažovatelia) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhli, aby kasačný súd rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ustanovenia § 61 ods. 1, § 39 ods. 1 a § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona nemožno vykladať účelovo a formalisticky ako správny súd, že bez ďalšieho skúmania prevzal argumentáciu žalovaného. Správny súd sa pritom nezaoberal skutočnosťou, či bolo reálne dodržané znenie zákona, ohľadne náležitého upozornenia zo strany žalovaného (§ 61 ods. 1 stavebného zákona). Skúmať možno v danom prípade dodržanie zákonnosti priebehu a samotného rozhodnutia, čo správny súd nerealizoval; (III) ich námietky, týkajúce sa neobmedzovania už existujúceho objektu penziónu Čierna pani, navrhovaného rozmiestnenia okien, bytovej jednotky a terasy, či rušivého osvetlenia komunikačných chodieb v nočných hodinách, objemu a tvaru strechy navrhovanej stavby

17. Účastník konania v 1. rade, vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje so závermi správneho súdu. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovatelia nepredložili dôkaz o tom, že si stavebný orgán v Oznámení o začatí správneho konania nesplnil svoju oznamovaciu

19. Podaním zo dňa 7. októbra 2020 sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril účastník konania v 2. rade ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s obsahom kasačnej sťažnosti a je toho názoru, že napadnutý rozsudok by mal byť zrušený a vec by mala byť vrátená správnemu súdu na ďalšie

pozemky. Z uvedenej technickej správy vyplýva, že dokonca časť stavby garáže vo vlastníctve účastníka v rade 1. sa nachádza na pozemku účastníka v rade 2. Obdobný problém s posunutím hranice o niekoľko desiatok centimetrov do susedného pozemku sa vyskytol aj v severnej časti pozemkov účastníka v rade 1., kde tento podľa geodetických meraní opäť užíva časti cudzích pozemkov v tomto prípade žalobcov. Túto skutočnosť, t. j. spochybnenie hraníc stavebného pozemku a to so severnej ako aj južnej strany správny orgán ani prvostupňový súd nezobrali

V. Posúdenie kasačného súdu

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 23. Úvodom považoval kasačný súd za potrebné vysporiadať sa s otázkou účastníctva účastníka v 5. rade v konaní pred správnym súdom. Kasačný súd mal zo súdneho spisu (č. l. 80) za preukázané, že tento účastník sa v priebehu súdneho konania vzdal svojho účastníctva, no napriek tomu s ním správny súd naďalej konal. Uvedené však nepredstavuje zásadnú procesnú chybu v konaní, a preto kasačný súd s uvedeným účastníkom ďalej nekonal.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1617 s.). 25. Sťažovatelia v podstate len vyslovili nesúhlas so závermi správneho súdu, avšak neuviedli, ktorá právna norma bola nesprávne aplikovaná, resp. nebola aplikovaná vôbec. Samotný nesúhlas so závermi správneho súdu nie je postačujúci pre naplnenie zákonného dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd teda mohol pristúpiť k odmietnutiu kasačnej sťažnosti podľa § 459 písm. e) SSP, z dôvodu, že kasačná sťažnosť nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom. Avšak vzhľadom na povahu samotného stavebného konania, jeho dĺžku a stav právnej istoty účastníkov konania kasačný súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu danej veci, avšak len v rozsahu, ako to umožňovala všeobecne formulovaná kasačná sťažnosť. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/28/2013 zo dňa 28. januára 2015, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania, v ktorom Najvyšší súd SR zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali

26. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou sťažovateľov, že by sa správny súd nevysporiadal s ich žalobnými bodmi, resp. že by z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, aký myšlienkový postup viedol súd pri rozhodovaní. Správny súd v bodoch 12. až 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku dal podrobnú odpoveď na všetky námietky sťažovateľov, tak vo vzťahu k zrušeniu okien na navrhovanej stavbe, namietanému narušeniu súkromia hostí, umiestnenia služobného bytu, rušivého osvetlenia komunikačných chodieb, či objemu a tvaru strechy navrhovanej stavby. V danom prípade správny súd poukázal na koncentračnú zásadu v stavebnom konaní, v zmysle ktorej na pripomienky a námietky, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní sa neprihliada. Správny súd poukázal na to, že sťažovatelia podávali rovnaké námietky tak v konaní o umiestnení stavby, ako aj v stavebnom konaní, pričom s týmito námietkami sa tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný riadne

27. K tvrdeniu sťažovateľov, že správny súd sa nezaoberal otázkou, či bolo dodržané znenie zákona ohľadne náležitého upozornenia zo strany žalovaného v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona, kasačný súd poukazuje na bod 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku z ktorého vyplýva, že správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebný úrad vydal podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona oznámenie o začatí stavebného konania dňa 19. júna 2017 a účastníkov poučil, že môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, najneskôr na ústnom pojednávaní, prípadne v stanovenej lehote, inak nebude na ne prihliadnuté. Z uvedeného vyplýva, že správny súd skutočne preskúmal, či oznámenie o začatí stavebného konania obsahovalo náležité poučenie pre účastníkov konania, pričom predmetné oznámenie považoval za súladné so zákonom, s čím sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje.

Vzhľadom na uvedené ustanovenie sa s touto námietkou kasačný súd ďalej nezaoberal. K rovnakému záveru dospel kasačný súd aj vo vzťahu k vyjadreniu účastníka konania v 2. rade, ktorý poukázal na technickú správu vypracovanú geodetom zo dňa 30. apríla 2019. Účastník konania v 2. rade uvádza skutočnosti, ktoré mu museli byť známe ešte pred vydaním rozhodnutia správneho súdu, pričom túto technickú správu súdu nezaslal a ten sa s ňou logicky nemohol vysporiadať.

VI. Záver