2Sžk/36/2019

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

2. Zo zápisnice z V. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Michalovciach zo dňa 25. augusta 2015 k bodu č. 9 - Petícia za zachovanie lesa Biela hora vyplýva, že na mestskom zastupiteľstve bolo umožnené vystúpiť zástupcovi petičného výboru Y. C.. Vystúpil aj primátor mesta U. A., ktorý konštatoval, že petičný výbor požaduje od mestského zastupiteľstva, aby sa vrátil k uzneseniu MsZ, ktorým súhlasil s tým, aby predmetom zmeny územného plánu v procese bola aj táto lokalita. Uviedol, že MsZ Michalovce neschválilo zmenu ÚPN a neschválilo zmenu tejto časti mesta na iné účely, než momentálne je. Schválilo len to, že môže proces v tomto smere prebiehať. Aj dnes môže MsZ povedať petičnému výboru, že nie, že chce, aby sa o tomto probléme naďalej diskutovalo, aby prebiehala odborná diskusia. Je vecou zastupiteľstva, aké uznesenie prijme. V prípade, že by prijalo uznesenie také, aké navrhovala mestská rada, že berie petíciu na vedomie, neznamená to, že petičný návrh je odmietnutý, neznamená to ani, že k zmene ÚPN tak, ako to požadujú majitelia, dôjde.

Mestské zastupiteľstvo v Michalovciach na svojom zasadnutí dňa 25. augusta 2015 petíciu prerokovalo a prijalo uznesenie v znení: „Mestské zastupiteľstvo v Michalovciach berie na vedomie Petíciu za zachovanie lesa Biela hora“. 4. Petičný výbor o vybavení petície informovalo mesto Michalovce v zastúpení hlavnou kontrolórkou listom zo dňa 25. augusta 2015, v ktorom uviedlo o tom, že petíciu MsZ zobralo na vedomie. 5. Žalobca dňa 31. augusta 2015 ako predseda petičného výboru podal podnet na prešetrenie zákonnosti postupu MsZ Okresnej prokuratúre v Michalovciach. Prokurátorka okresnej prokuratúry listom č. Pd 158/15/8807-6 zo dňa 29. októbra 2015 nezistila pochybenie vo výkone právomoci mestského zastupiteľstva, keďže zo zákona nevyplýva povinnosť petícii vyhovieť alebo jej požiadavky zamietnuť. Preto mohlo MsZ prijať uznesenie, ktorým petíciu vzalo na vedomie. Tiež poukázala na to, že kontrolórka mala vybavenie petície kontrolovať a nie petičný výbor informovať, na čo mesto upozornila.

Svoje pripomienky k zmene územného plánu môže uplatniť v zmysle § 22 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon.“ 7. Žalobca podal opakovaný podnet na prešetrenie zákonnosti postupu MsZ na Krajskú prokuratúru v Košiciach. Z listu Krajskej prokuratúry v Košiciach č. Kd 239/15/8800-8 zo dňa 22. decembra 2015 vyplýva, že prokuratúra nie je podľa nej oprávnená preskúmavať zákonnosť postupu (či nečinnosť) mestského zastupiteľstva pri vybavovaní petície a podnet

Namietal nezákonnosť postupu MsZ v Michalovciach, ktorý ako príslušný orgán postupoval v rozpore s ustanovením § 5 ods. 7 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve (ďalej aj ako „zákon o petičnom práve“), keď neprešetril a nevybavil petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom.

tak, ako to navrhuje žalobca. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol žalovaný presvedčený, že mestské zastupiteľstvo petíciu prerokovalo v zmysle zákona a žiadal žalobu zamietnuť. 11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 9. decembra 2016 uviedol, že vybavenie petície zobratím na vedomie bez prijatia konkrétneho záveru, nie je v súlade s ustanovením § 5 ods. 7 zákona o

13. Krajský súd v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“) súd uznesením zo dňa 17. februára 2017 rozhodol, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Uviedol, že žalovaný po doručení petície nebol pasívny, petíciu prešetril, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Správny súd považoval za potrebné uviesť, že ústava ani zákon o petičnom práve neupravujú záruky priaznivého, alebo nepriaznivého vybavenia petície, pretože subjektívne právo na petíciu síce značí právo podať petíciu, ale toto právo nezahŕňa povinnosť vyhovieť petícii, t.j. prijať petíciu v navrhovanom rozsahu. 14.

Správny súd po preskúmaní nezistil nečinnosť žalovaného, žalobu podľa § 249 SSP preto zamietol. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

18. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou

20. Kasačný súd na úvod uvádza, že sťažovateľ ako dôvod kasačnej sťažnosti uviedol aj odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu možno považovať jej právne názory, ktoré sú kasačným súdom opakovane potvrdzované (vyjadrené vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu alebo aj v jednotlivom rozhodnutí, ak neboli spochybnené alebo bolo na nich nadviazané) alebo ich ustálenosť je iným spôsobom kasačným súdom komunikovaná (napr. publikáciou v oficiálnej zbierke kasačného súdu či inštitucionalizovaným procesom prostredníctvom rozhodovania veľkého senátu).

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 22. V zmysle § 440 ods. 2 SSP je sťažovateľ povinný vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. h) SSP a to tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva tvrdená nesprávnosť. Z takto koncipovaného sťažnostného dôvodu je zrejmé, že je na samotnom sťažovateľovi, aby v prvom rade uviedol konkrétny právny názor, ktorý možno považovať za ustálenú rozhodovaciu činnosť, a s ktorým má názor krajského súdu v prejednávanej veci kolidovať a v druhom rade uviedol také argumenty, ktoré poukazujú na to, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žiadne konkrétne rozhodnutie v obdobnej veci, prípadne súvisiace s prejednávanou vecou však sťažovateľ neuviedol. Odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/120/2003 bez ďalšieho ozrejmenia, v čom odlišne rieši toto rozhodnutie právnu otázku podstatnú pre vyriešenie prejednávanej veci, nie je dostačujúce. Rovnako tak odkaz na uznesenie Ústavného

23. Ani sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, keď podľa názoru žalobcu mal správny súd nesprávne právne posúdiť vec, nepovažuje kasačný súd za dôvodný. Žalobca kasačnou sťažnosťou nastolil právnu otázku, či prerokovanie petície a jej vzatie na vedomie je v súlade s § 5 ods. 7 zákona o petičnom práve a či sa z tohto dôvodu dopustil žalovaný nečinnosti. 24.

Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/02)“ (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnč/3/2011, 2Sžnz/4/2015).

26. V zmysle § 5 ods. 7 zákona o petičnom práve (účinnom do 31. augusta 2015) „príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 pracovných dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov podľa odseku 5 osobe, ktorá podala petíciu, alebo osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy. Ak nemožno vybaviť petíciu v tejto lehote, príslušný orgán verejnej správy písomne oznámi osobe, ktorá ju podala, že petícia bude vybavená v lehote ďalších 30 pracovných dní.

28. Ako vyplýva z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu v posudzovanej veci, dňa 22. júla 2015 bola doručená petícia za zachovanie lesa Biela hora MsZ v Michalovciach. Petícia bola následne dňa 18. augusta 2015 prerokovaná na zasadnutí mestskej rady a dňa 25. augusta 2015 na zasadnutí MsZ za účasti zástupcov petičného výboru, ktorí mali možnosť vystúpiť (bod 1 a 2). O petícii sa na rokovaní MsZ viedla diskusia a starosta uviedol vyhodnotenie námietok uvedených v petícii (bod 2). MsZ po prerokovaní petície prijalo uznesenie, ktorým petíciu vzalo na vedomie a výsledok prerokovania oznámilo zástupcom

Mestské zastupiteľstvo teda bolo orgánom, ktorý bol povinný postupovať podľa zákona o petičnom práve pri vybavovaní petície aj v znení účinnom do 31. augusta 2015 a bol v zmysle § 5 ods. 9 zákona o petičnom práve príslušný petíciu vybaviť.

Ak bola petícia príslušným orgánom v zákonom stanovenej lehote prerokovaná a závery vybavenia petície boli petičnému výboru oznámené, príslušný orgán tak z procesného hľadiska naplnil požiadavky kladené zákonom na vybavenie petície. Z predložených podkladov má kasačný súd tiež za to, že MsZ venovalo adekvátnu pozornosť petícii sťažovateľa a primerane zistilo skutkový a právny stav a vysporiadalo sa na zasadnutí MsZ s námietkami a návrhmi uvedenými v petícii. Navyše žalovaný, bez ohľadu na právny stav právnej úpravy petičného práva v čase konania zasadnutia MsZ v Michalovciach (25. augusta 2015) naplnil aj právne požiadavky na prerokovanie podanej petície v mestskom zastupiteľstve vyplývajúce z novelizovaného znenia zákona o petičnom práve (§ 5d ods. 3 zákona č. 29/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2015) a umožnil na zasadnutí zastupiteľstva počas prerokovania petície vystúpenie zástupcu petičného výboru.

Pre naplnenie petičného práva zaväzuje tento zákon príslušný orgán verejnej moci, aby petíciu prijal a v určenej lehote písomne odpovedal tomu, kto petíciu podal, alebo tomu, kto zastupuje členov petičného výboru. K úplnému naplneniu petičného práva dochádza momentom, keď osoba, ktorá petíciu podala, alebo osoba poverená zastupovať petičný výbor v styku s príslušným orgánom štátu dostala písomnú odpoveď o spôsobe vybavenia petície (obdobne napr. I. ÚS 38/ 95)“. 32.

33. Pre úplnosť zároveň kasačný súd zdôrazňuje, že v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie sú pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúcimi ani prípadné zistenia o neúplnosti podkladov a východiskových záverov o súlade, či nesúlade stavu riešeného petíciou s právnymi predpismi, tak ako na ne poukázal sťažovateľ, právne zdôrazňujúc obsah § 5 ods. 7 zákona o petičnom práve, v znení účinnom do 31. augusta 2015 (mutatis mutandis II. ÚS 720/2017). Na konanie týkajúce sa postupu pre vybavenie petície podľa správnej úpravy obsiahnutej v zákone o petičnom práve sa totiž nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 9 zákona o petičnom práve) a predmetom prieskumu správneho súdu v tejto veci nebola zákonnosť vybavenia petície, ale posúdenie nečinnosti príslušného orgánu pri jej vybavovaní.

IV. Záver

35. Na základe vyššie uvedených skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Uznesenie správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnené, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a nezistil ani neodôvodnený odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol tak, že tento žiadnemu z účastníkov nepriznal. Urobil tak preto, lebo sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 16. decembra 2021