2Sžk/4/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): LESY DRANEC, s.r.o., Krížna 56, Bratislava, IČO: 48302074, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, Košice, IČO: 50560611, proti žalovanému: Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Nám. mieru 3, Prešov, za účasti: 1/ Združenie vlastníkov lesa - Pozemkové spoločenstvo Príkra, Príkra, Krajná Poľana, 2/ B. X., F.. XXA, XXX XX V.-G., N., 3/ M. F., F.. XXA, XXX XX V.-G., N., 4/ M. H., F.. XXA, XXX XX V.-G., N., 5/ M. C., F.. XXA, XXX XX V.-G., N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP4-2017/043257/3-MOP z 28. novembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/9/2018-131 z 29. januára 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán povolil podľa § 25 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej aj len „zákon o lesoch“ alebo „zákon č. 326/2005 Z.z.“) ďalšiemu účastníkovi 1/ Združeniu vlastníkov lesa - pozemkové spoločenstvo Príkra (ďalej aj len „PS Príkra“) používanie lesnej cesty na lesnom pozemku C-KN 471 v častiach, cez ktoré prechádzajú parcely E-KN 887, 891, 895, 896, 897 a 899 v k.ú. N. K. vo vlastníctve LESY DRANEC, s.r.o., B. X., M. F., M. H., M. C. na činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva na dobu do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci žalobného návrhu o určenie času a spôsobu užívania lesnej cesty a výšky a spôsobu úhrady za užívanie lesnej cesty podaného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 8C/26/2017.

Správny súd citoval § 24 ods. 1 a 3 a § 25 ods. 3, 4 a 6 zákona o lesoch a poukázal na význam a účel preskúmavaného administratívneho konania a rozhodnutia, ktorého cieľom je poskytnutie dočasnej, predbežnej úpravy vzťahov k dotknutej komunikácii až do definitívneho rozhodnutia súdu, pričom uviedol, že tomuto účelu a charakteru konania je potrebné podriadiť aj spôsob a rozsah dokazovania v administratívnom konaní, keď by komplikované skúmanie vlastníckych vzťahov (ktoré v konečnom dôsledku rieši civilný súd) sťažilo resp. znemožnilo práve poskytnutie rýchlej úpravy vzájomných vzťahov k lesnej komunikácii v zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o lesoch.

N. K. a parcele CKN č. 208 k.ú. W.. Súčasne je povinný strpieť prechod a prejazd osobnými a nákladnými autami, kamiónmi, lesnými traktormi, prípadne inou technikou určenou na ťažbu, približovanie, manipuláciu a zvoz dreva a státie počas nakládky dreva po verejnej účelovej lesnej ceste evidovanej na katastrálnej mape ako parcela CKN 471 k.ú. N. K., prejazd z parcely CKN 471 k.ú. N. K. na parcelu CKN 208 k.ú. W. a späť z parcely CKN 208 k.ú. W. na

Taktiež je povinný zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok v ktorejkoľvek časti verejnej účelovej lesnej cesty na parcele CKN 208 k.ú. W., ktoré by znemožňovali žalobcovi vjazd, prejazd a výjazd z lesnej cesty na parcele CKN 208 k.ú.

5. Krajský súd nepovažoval za relevantné námietky týkajúce sa rozdielneho charakteru vlastníctva lesnej cesty na jednej strane a vlastníctva lesného pozemku, cez ktorý lesná cesta prechádza, na druhej strane. Uviedol, že rozhodovanie správneho orgánu sa týka užívania lesnej cesty a vlastníctvo cesty a pozemku je v podstate veci rovnaká, potenciálne totiž do práv zasahuje rozhodnutie z dôvodu povolenia užívania cesty, a otázky vlastníctva určujú len potenciálny okruh subjektov, ktorí by nim mohli byť zasiahnutí, či už to bude vlastník cesty a pozemku v jednej osobe, alebo vlastník cesty a vlastník pozemku. Uviedol, že zákon o lesoch upravuje v zásade rovnaký právny režim pri využití a prípadných zásahoch do vlastníctva lesných pozemkov a lesných ciest, voči obom predmetom vlastníctva uprednostňuje dohodu strán, v prípade nedosiahnutia dohody odkazuje na súdne konanie a akékoľvek škody spôsobené užívaním lesného pozemku i lesnej cesty sankcionuje povinnosťou nahradiť,

. .“ (§25 ods. 3, resp. § 24 ods. 2 zákona o lesoch), pomenúva faktický aktuálny stav bez dohody, a to stav v dobe pred podaním žaloby na súde, resp. v čase podania žiadosti správnemu orgánu a z vyjadrenia žalobcu v administratívnom konaní vyplýva, že v rozhodnom čase, t.j. v čase podania žiadosti zo strany ďalšieho účastníka 1/ o rozhodnutie, nebola medzi účastníkmi dohoda o spôsobe a podmienkach využívania lesnej cesty, keďže ďalší účastník 1/ cestu užívať nemohol, to bez ohľadu na to, či z dôvodu neochoty plniť už skôr dohodnuté podmienky.

Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku voči rozsahu užívania lesnej cesty vyplývajúceho z povoľovacieho rozhodnutia, ktorý žalobca označil za nezákonný a neústavný pre neprimeranosť zásahu do jeho vlastníckeho práva, a to okrem iného z dôvodu existencie inej vhodnej lesnej cesty, resp. nedostatočného vykonaného zisťovania správnymi orgánmi v súvislosti s touto alternatívou. Ústavnú, či zákonnú primeranosť (z pohľadu rozsahu a spôsobu) povoleného užívania práve dotknutej lesnej cesty orgánmi verejnej správy podľa krajského súdu v zásade potvrdil žalobca svojím konaním a vzájomnými vzťahmi s ďalším účastníkom 1/, keď ním zmienenou dohodou umožnil ďalšiemu účastníkovi 1/ využívať práve spornú lesnú cestu na konkrétnu činnosť a k zmareniu dohody došlo nie z dôvodu Ústave SR alebo zákonu odporujúcemu užívaniu práve tejto a nie inej lesnej cesty, ale z dôvodu neuhrádzania úhrad za jej používanie v rozsahu, ktorý sám žalobca určil jednostranne ako neprimeraný (prechod 6-7 krát denne). 8.

Už táto skutočnosť podľa krajského súdu naznačuje, že základný ústavný rámec zamerania povolenej činnosti evidentne je dodržaný, keďže ide o druh činnosti predpokladaný a regulovaný osobitným zákonom, pričom rozhodnutie v tejto veci bolo vydané na zabezpečenie plnenia povinností podľa § 28 zákona o lesoch, t.j. povinností pri ochrane lesa, medzi ktoré patrí podľa ods. 1 písm. c/ prednostne odstraňovať z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, ale tiež napr. podľa odseku 2 v prípade ohrozenia lesov alebo škôd spôsobených škodlivými činiteľmi je obhospodarovateľ lesa povinný na svoje náklady neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd. S poukazom na obsah administratívneho spisu krajský súd uviedol, že ďalší účastník 1/ adresoval žalobcovi podanie, z ktorého je evidentné, že po zistení kalamity v porastoch v lokalite Magala spôsobenej vetrom a podkôrnym hmyzom vydal odborný lesný hospodár (OLH) hlásenie o vzniku náhodnej ťažby

10. K námietke, že existuje aj iná prístupová a odvozová cesta, ako tá, ktorá bola určená v preskúmavanom rozhodnutí krajský súd uviedol, že kritérium nevyhnutnosti vymedzené v ustanovení § 25 ods. 4 v spojení s § 28 zákona o lesoch je potrebné vykladať komplexne z pohľadu účelu zákona a nie je možné nevyhnutnosť spájať len s fyzickou prístupovou možnosťou k obhospodárovaným pozemkom, ale je potrebné prihliadať komplexne na všetky ďalšie kritéria vymedzené v § 28 zákona o lesoch, na ktoré samotný zákon odkazuje, medzi ktoré patrí tiež zohľadnenie ďalších ekologických, fytotechnických a iných kritérií tam

II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

III. Posúdenie kasačného súdu

V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

14. Podľa § 24 ods. 1 a 3 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, (1) Obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je povinný a) pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva zabrániť nadmernému poškodzovaniu pôdy, okolitých stromov, lesných ciest a vodných tokov; po ukončení činnosti vykonať opatrenia na zmiernenie alebo odstránenie negatívnych dôsledkov poškodenia a na zabránenie ďalšieho poškodzovania, najmä vodnou eróziou, b) vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu, c) uplatňovať pri uvádzaní dreva na trh33a) systém náležitej starostlivosti podľa osobitných predpisov.33b)

Tým nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody.35) 15. Podľa a § 25 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 326/2005 Z.z. (3) Lesné cesty je oprávnený využívať každý po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením podľa § 51 ods. 2 o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich využívanie. Ak sa nedosiahne dohoda a osoba ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest rozhoduje súd.34) (4) Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa odseku 3 môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnúť vo veci využívania lesnej cesty, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie povinností podľa § 28. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný

16. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom kasačných námietok považuje za relevantné vyriešenie otázky, či za daných skutkových okolností boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení užívania lesnej cesty v zmysle § 25 ods. 4 zákona o lesoch.

Vychádzajúc z dôvodovej správy k ustanoveniu § 25 zákona o lesoch, toto má za cieľ zabezpečiť ochranu lesných pozemkov a porastov na nich pri realizácii technologickej prípravy pracovísk, budovaní a prevádzkovaní ostatných zariadení slúžiacich lesnému hospodárstvu.

18. Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci malo ísť o umožnenie využívania lesnej cesty na lesnú dopravu na základe zmluvného vzťahu a to za účelom hospodárenia v lesoch resp. zabezpečenia starostlivosti o dotknuté územie - v tomto prípade z dôvodu zistenia kalamity v porastoch v lokalite Magala spôsobenej vetrom a podkôrnym hmyzom, kedy vydal odborný lesný hospodár (OLH) hlásenie o vzniku náhodnej ťažby podľa JPRL a bolo potrebné vykonať úkony vo vzťahu k ochrane lesa v zmysle § 28 zákona o lesoch. Tretí odsek § 25 však myslí aj na situáciu, kedy nie je možné splniť podmienku zmluvného vzťahu, čo je v citovanom ustanovení vyjadrené slovami ,,Ak sa nedosiahne dohoda“.

území. Civilný súd v tomto prípade rozhodne o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest, pričom týmto jeho rozhodnutím je vo výsledku ,,nahradený“ zmluvný vzťah. Vychádzajúc zo skutočnosti, že niektoré úkony, ktorých uskutočnenie je potrebné na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečenie starostlivosti o dotknuté územie môžu byť akútneho charakteru, resp. vyžadujú si operatívnu reakciu a zásah, zákonodarca v odseku 4 ustanovenia upravil, že orgán štátnej správy lesného hospodárstva do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa odseku 3 môže rozhodnúť vo veci využívania lesnej cesty, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie povinností podľa § 28 zákona o

sťažovateľa ohľadom posúdenia povahy rozhodnutia zo strany krajského súdu za neopodstatnenú. 19. Kasačný súd k tomu len nad rámec poukazuje na to, že v zmysle § 25 ods. 6 zákona o lesoch bez ohľadu na to, na základe akého právneho titulu (t.j. dohoda, rozhodnutie súdu alebo rozhodnutia okresného úradu) sa lesné cesty využívajú a či sa využívajú odplatne, alebo bez odplaty, oprávnené osoby sú povinné využívať lesné cesty tak, aby sa predišlo poškodeniu a v rámci svojej činnosti sú povinné urobiť opatrenia na úplnú elimináciu, resp. podľa možností na minimalizáciu poškodenia Ak však aj napriek týmto opatreniam dôjde k poškodeniu, túto skutočnosť musia bezodkladne oznámiť vlastníkovi, správcovi alebo združeniu vlastníkov a sú povinné na vlastné náklady vykonať opatrenia smerujúce k zabráneniu ďalšieho poškodenia alebo k prehĺbeniu existujúceho poškodenia a na odstránenie spôsobenej škody, pričom okrem uvedeného je v tejto súvislosti zachovaný aj nárok na náhradu škody.

cesty. Nevyhnutnosť sa viaže nie k právnemu titulu (t.j. nevyhnutnosť povolenia užívania prostredníctvom vydania rozhodnutia), ale k potrebnosti resp. nevyhnutnosti súvisiacej so skutkovými okolnosťami - t.j. s dôvodmi, pre ktoré možno vydať predmetné rozhodnutie. K uvedenému kasačný súd poukazuje na zistenie kalamity v porastoch v lokalite Magala spôsobenej vetrom a podkôrnym hmyzom, kedy vydal odborný lesný hospodár (OLH) hlásenie o vzniku náhodnej ťažby podľa JPRL a bolo potrebné vykonať úkony vo vzťahu k ochrane lesa v zmysle § 28 zákona o lesoch. S poukazom na § 28 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o lesoch, v zmysle ktorých je potrebné v rámci opatrení na ochranu lesa prednostne odstraňovať z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, ale tiež napr. v prípade ohrozenia lesov alebo škôd spôsobených škodlivými činiteľmi neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd, kasačný súd uvádza, že je zrejmé, že kalamita vytvorila v porastoch v lokalite Magala spôsobenej vetrom a podkôrnym

21. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s tým, či došlo k uzavretiu dohody podľa § 25 ods. 3 zákona o lesoch a či teda bola splnená základná podmienka pre vydanie rozhodnutia § 25 ods. 4 zákona o lesoch, kasačný súd konštatuje že z tvrdení sťažovateľa vyplynulo, že hoci v minulosti umožnil ďalšiemu účastníkovi 1/ prechod cez lesnú cestu v období marec - máj 2016, dochádzalo k neprimeranému zneužívaniu prechodu cez lesnú cestu (6-7 krát za deň), preto bola zo strany sťažovateľa uplatnená náhrada za neprimerané užívanie lesnej cesty, doposiaľ nebola uhradená a teda ďalší účastník 1/ nedodržal podmienky dohody porušovaním dojednaného času a spôsobu využívania lesnej cesty a platenia úhrady. Podľa názoru kasačného súdu na účely § 25 ods. 3 zákona o lesoch je možno za existujúcu dohodu považovať takú, ktorá nie je len formálne uzatvorená, ale dohodu, ktorá je aj z materiálneho hľadiska platná a teda dodržiavaná jej stranami.

22. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil. S predmetnými námietkami sa krajský súd dostatočne vysporiadal a vyvodil správne právne a skutkové závery, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej

nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 169 a contrario, keďže im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti.