2Sžk/9/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:8016200474.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/24/2016
- IČS
- 8016200474
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, R.. B. XXXX/XA, XXX XX W., proti žalovanému v 1. rade: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Alžbetina 5, 058 01 Poprad, v 2. rade: Mesto Poprad, matričný úrad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, v konaní o žalobe pred iným zásahom orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/24/2016-25 zo dňa 07.11.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie
Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/24/2016-25 zo dňa 7. novembra 2016 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) č.k.: 1S/24/2016-25 zo dňa 07.11.2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Žalobca žiadal, aby súd obom žalovaným uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku úradne vrátiť originál výpisu z knihy narodení na meno X. S. zo dňa 30.12.2015 a originál výpisu z knihy narodení na meno X. S. zo dňa 10.02.2016 žalobcovi, alternatívne, žalovaným uložil povinnosť úradne zničiť originály týchto dokumentov v lehote 30 dní. 2. Žalobca uviedol, že dňa 02.06.2016 v postavení poškodeného nahliadol do vyšetrovacieho spisu ČSV: ORP-123/2-VYS-PP-2016, kde sa nachádzali ako listinné dôkazy kópie výpisov z knihy narodení zo dňa 30.12.2015 a zo dňa 10.02.2016 žalobcu, pričom on tieto výpisy z matričného úradu v Poprade nikdy nežiadal. Tieto výpisy preto boli podľa názoru žalobcu získané nezákonným spôsobom a údaje v nich uvedené považoval za nepravdivé. Žalovaní týmto postupom zasiahli do práv a právom chránených záujmov žalobcu, do jeho súkromného a rodinného života, pričom tento zásah stále trvá. Poukázal na to, že o výpis z knihy narodení je oprávnená žiadať iba osoba, ktorej sa výpis týka. Keďže on vydanie týchto výpisov nikdy nežiadal, boli zo strany žalovaného v 2. rade vytvorené nezákonne a nezákonne boli odovzdané žalovanému v 1. rade, ktorý nemal a nemá oprávnenie výpisy z knihy narodení požadovať a ani ich uschovávať. 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd citujúc ustanovenia § 1, § 2 ods. 2 a
10. § 3 ods. 1, § 119 ods. 2, § 153 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a § 69 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o Policajnom zbore“) uviedol, že je nepochybné, že žalovaný v 1. rade ako orgán činný v trestnom konaní má isté oprávnenia a právomoci súvisiace so zisťovaním okolností dôležitých pre trestné
konanie. V danej veci žalovaný v 1. rade vykonával svoje úlohy v súvislosti s trestným oznámením žalobcu zo dňa 26.01.2016 vo vzťahu k podozreniu z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa.
Keďže oznámenie sa týkalo výpisu z knihy narodení žalobcu, žalovaný v 1. rade v súlade s právomocou danou Trestným poriadkom vyžiadal od žalovaného v 2. rade predmetný výpis z knihy narodení a zaoberal sa správnosťou, resp. zákonnosťou postupu žalovaného v 2. rade v tejto veci, t.j. či došlo k spáchaniu trestného činu.
Príslušné ustanovenia Trestného poriadku bezpochyby dávajú žalovanému oprávnenie požadovať listinu (výpis z knihy narodení), ktorá bezprostredne súvisí s trestným činom, ktorý tento orgán vyšetruje. V prípade, ak orgán činný v trestnom konaní postupuje v súlade s § 2 ods. 2 Trestného poriadku, informácie získané v priebehu vyšetrovania nepostupuje tretím osobám ani ich inak nezverejňuje (čo ani žalobca netvrdil) a slúžia výlučne pre potreby trestného konania, nemožno v žiadnom smere hodnotiť postup žalovaného ako nezákonný. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne také správanie či nakladanie s predmetným výpisom z knihy narodení zo strany žalovaného v 1. rade, ktoré by vybočovalo zo štandardného nakladania s listinnými dôkazmi získanými v priebehu vyšetrovania a ani správny súd z predloženého vyšetrovacieho spisu nezistil takýto nezákonný postup žalovaného.
4. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a zákonnosti jeho postupu správny súd poukázal na ustanovenia zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o matrikách“) § 2 ods. 1, 2 ods. 2. § 3 ods. 3, § 18 ods. 1 písm. h/, § 26, § 37 ods. 3, 4 a 6, z toho najmä na ustanovenie § 18 ods. 1 písm. h/ Zákona o matrikách, matričný úrad vyhotoví úradný výpis alebo umožní v prítomnosti matrikára nazrieť do matriky a robiť z nej výpisy na úradné potreby štátnych orgánov, obcí a iných ustanovizní, ak to
ustanoví osobitný zákon. Podľa správneho súdu podľa citovaného ustanovenia je zrejmé, že nie je správne tvrdenie žalobcu o tom, že výpis z matriky je oprávnená žiadať iba osoba, ktorej sa výpis týka, a žalovaný v 2. rade preto nemal zákonné oprávnenie vyhotoviť tento výpis a odovzdať ho žalovanému v 1. rade. Správny súd poukazoval na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ako štátny orgán je zároveň v zmysle § 3 ods. 1 Trestného poriadku povinný poskytovať potrebnú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní.
Predmetný výpis z knihy narodení sa bezpochyby týkal vyšetrovania trestného činu, ktorý oznámil práve žalobca. Žalovaný v 1. rade bol oprávnený takýto výpis od žalovaného v 2. rade požadovať a žalovaný v 2. rade bol povinný mu tento výpis vyhotoviť a odovzdať pre potreby vyšetrovania podozrenia z trestnej
činnosti. 5. Správny súd dospel k záveru, že ani žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade nekonali nezákonným spôsobom v tejto veci a ich postupom nedošlo v žiadnom smere k ohrozeniu, či poškodeniu práv a chránených záujmov žalobcu.
6. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva s odôvodnením, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu vynaložených trov konania a na priznanie práva na náhradu trov konania žalovaným nebol zákonný dôvod, zároveň, žalovaným v správnom súdnom konaní nevznikli žiadne trovy spojené s právnym zastúpením v konaní.
7. Dňa 31.10.2016 bola predsedovi krajského súdu doručená námietka zaujatosti žalobcu zo dňa 25.10.2016 voči všetkým sudcom krajského súdu z dôvodu, že žalobca je fakticky v spore s krajským súdom, pretože svojich práv sa bude domáhať žalobou o ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že nahliadnutím do spisu krajského súdu sp.zn. 1S/ 23/2016 zistil, že sa v ňom nachádza originál výpisu z knihy narodení (rodný list žalobcu), pričom žalobca vyzval krajský súd na jeho vydanie, keďže podľa žalobcu krajský súd drží listinu, ktorá mu nepatrí. 8. Žalobca podaním zo dňa 20.11.2016, doručeným správnemu súdu dňa 24.11.2016 podal námietku zaujatosti voči sudkyni Mgr. Magdaléne Želinskej, ktorá rozhodla o jeho žalobe dňa 07.11.2016 bez toho, aby vyčkala na rozhodnutie o zaujatosti. Dôvodom námietky zaujatosti bolo vydanie rozhodnutia v čase, kedy bol žalobca v spore s Krajským súdom v Prešove. 9. Podaním zo dňa 01.02.2017, doručeným správnemu súdu dňa 07.02.2017 žalobca doplnil dôvody námietky zaujatosti voči sudkyni Mgr. Magdaléne Želinskej zo dňa 19.11.2016 a návrh na prikázanie veci inému súdu zo dňa 25.10.2016. Uviedol, že dňa 25.10.2015 vzniesol voči sudcom krajského súdu námietku zaujatosti a navrhol prikázanie jeho vecí inému súdu, následne podaním zo dňa 19.11.2016 vzniesol námietku voči sudkyni Mgr. Magdaléne Želinskej. Tieto námietky doplnil o námietky voči sudcom krajského súdu a trval na nich. 10. Sudkyňa Mgr. Magdaléna Želinská sa písomne (č.l. 61 spisového materiálu) vyjadrila k námietke zaujatosti žalobcu tak, že pokiaľ ide o námietku zo dňa 25.10.2015, táto nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti podľa § 87 SSP, a pokiaľ ide o námietky zo dňa 20.11.2016, doručené správnemu súdu dňa 24.11.2016 a ich doplnenie zo dňa 01.02.2017, doručené správnemu súdu dňa 07.02.2017 bola doručená po rozhodnutí v predmetnej veci.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
11. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č.k.: 1S/24/2016-25 zo dňa 07.11.2016 podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 08.12.2016 kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 438 SSP, ktorou sa domáhal zrušenia vyššie citovaného rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. 12. V kasačnej sťažnosti uviedol, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že jeho podanie bolo nezákonne odmietnuté. 13. Kasačný sťažovateľ zhrnul skutkové okolnosti podanej žaloby. Dal do pozornosti, že vo výpise z knihy narodení je nepravdivý údaj o jeho priezvisku. V zápise knihy narodení je uvedené priezvisko S. a vo výpise z knihy narodení je uvedené priezvisko S.. Vo výpise z knihy narodení je nepravdivý údaj o jeho otcovi. V zápise knihy narodení nie je uvedený otec a vo výpise z knihy narodení je uvedený otec K. S.. Výpis z knihy narodení teda nezodpovedá zápisu v knihe narodení. 14. Krajskému súdu navrhol vykonať dôkazy: 1. vykonať pojednávanie a dokazovanie vo veci, oboznámiť sa so spisom pod ČVS: ORP-123/2-VYS-PP-2016 a pripojiť ho k spisovému materiálu ako súčasť konania na krajskom súde; 2. vyžiadať od žalovaných originál výpisu z knihy narodení zo dňa 30.12.2015 a súdom vykonať tento dôkaz; 3. vypočuť zodpovedného vyšetrovateľa Policajného zboru Poprad a zodpovedného pracovníka
Matričného úradu v Poprade k skutkovým okolnostiam veci. Sťažovateľ uviedol, že krajský súd bez právneho dôvodu nevykonal pojednávanie a dokazovanie vo veci, hoci o to v žalobe jasným prejavom vôle požiadal, bezdôvodne nevykonal vo veci navrhnuté dôkazy a nevykonanie dôkazov právne nezdôvodnil. Týmto postupom podľa sťažovateľa došlo k znemožneniu práva konať pred súdom, čo je porušením ústavného práva na spravodlivý
proces. 15. Odôvodnenie napadnutého uznesenia sťažovateľ považoval za neodôvodnené, neobsahujúce právne názory a úvahy súdu, na podklade ktorých súd žalobu zamietol. Súd nevysvetlil sťažovateľovi, čo je skutočným dôvodom zamietnutia žaloby.
Krajský súd nezdôvodnil, prečo je súhlasné vyhlásenie rodičov z roku 1979 pred mestským národným výborom štyri roky po jeho narodení, v súlade s právnymi predpismi, nezaoberal sa, či priezvisko uvedené v rodnom liste je v súlade so skutočným stavom veci v knihe narodení a listinách na Okresnom úrade v Poprade, ani otázkou, či otec uvedený vo výpise z knihy narodení je vôbec skutočným a zákonným otcom. Z tohto dôvodu považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné.
16. Sťažovateľ napokon namietal, že sudca krajského súdu bol v čase rozhodovania vo veci zaujatý, pretože podaním zo dňa 25.10.2016 namietol všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove z dôvodu zaujatosti a požiadal o prikázanie všetkých vecí, v ktorých vystupuje v postavení žalobcu alebo žalovaného, inému súdu. Podaním zo dňa 25.09.2016 sa obrátil na krajský súd, aby mu vydal originál rodného listu zo dňa 11.07.2016 uložený v spise sp. zn. 1S/23/2016. Podľa tvrdenia sťažovateľa tento rodný list nebol vyhotovený zákonným spôsobom a je nepravdivý, preto sa sťažovateľ podaním (trestným oznámením) zo dňa 25.09.2016 sa obrátil na Generálnu prokuratúru SR vo veci nepravdivého rodného listu v spise krajského súdu sp. zn. 1S/23/2016. 17. Žalovaný v 1. rade (prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove) doručil vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti zo dňa 11.01.2017, ktorým žiadal aj s poukazom na jeho skoršie vyjadrenie k žalobe kasačnú sťažnosť
zamietnuť. Dal do pozornosti, že žalovaný v 1. rade ako orgán činný v trestnom konaní vykonával svoje zákonné povinnosti súvisiace so zisťovaním okolností dôležitých pre trestné konanie v súvislosti s trestným oznámením žalobcu zo dňa 26.01.2016.
Z dôvodu, že sa oznámenie žalobcu týkalo výpisu z knihy narodení žalobcu, musel žalovaný v 1. rade vyžiadať predmetné dokumenty od žalovaného v 2. rade, aby mohol posúdiť zákonnosť postupu žalovaného v 2. rade, to znamená, či nedošlo k spáchaniu oznámených trestných činov. Stotožnil sa s odôvodnením krajského súdu, ktorý konštatoval, že z jeho strany nedošlo k takému správaniu, nakladaniu s dokumentmi, ktoré by vybočovalo zo štandardného a zákonného nakladania s listinnými dôkazmi získanými v priebehu vyšetrovania.
18. Podaním zo dňa 04.01.2017 sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalovaný v 2. rade a žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Vo vyjadrení uviedol, že si plnil svoju zákonnú povinnosť súčinnosti podľa § 3 ods. Trestného poriadku na základe Žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru o poskytnutie písomných podkladov zo dňa 23.12.2015 a 08.12.2016 vo veci podozrenia z trestných činov falšovania a pozmeňovania verejnej listiny a zneužívania právomocí verejného činiteľa.
III. Konanie na kasačnom súde
19. Prejednávaná vec bola dňa 19.05.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S pod sp.zn.: 2Sžk/9/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.
21. Z obsahu spisového materiálu kasačný súd zistil, že sťažovateľ dňa 02.06.2016 v postavení poškodeného nahliadol do vyšetrovacieho spisu ČSV: ORP-123/2-VYS-PP-2016, kde sa nachádzali ako listinný dôkaz kópie výpisov z knihy narodení zo dňa 30.12.2015 a zo dňa 10.02.2016 sťažovateľa. Podľa tvrdení sťažovateľa, on tieto výpisy z matričného úradu v Poprade nikdy nežiadal, výpisy preto boli podľa názoru sťažovateľa získané nezákonným spôsobom a údaje v nich uvedené považoval za nepravdivé.
Poukázal na to, že o výpis z knihy narodení je oprávnená žiadať iba osoba, ktorej sa výpis týka. Keďže on vydanie týchto výpisov nikdy nežiadal, boli zo strany žalovaného v 2. rade vytvorené nezákonne a nezákonne boli odovzdané žalovanému v 1. rade, ktorý nemal a nemá oprávnenie výpisy z knihy narodení požadovať a ani ich uschovávať. Kasačný sťažovateľ zhrnul skutkové okolnosti podanej žaloby. Dal do pozornosti, že vo výpise z knihy narodení je nepravdivý údaj o jeho priezvisku, konkrétne v zápise knihy narodení je uvedené priezvisko S. a vo výpise z knihy narodení je uvedené priezvisko S.. Vo výpise z knihy narodení je nepravdivý údaj o jeho
otcovi. V zápise knihy narodení nie je uvedený otec a vo výpise z knihy narodení je uvedený otec K. S.Č.. 22. Na základe uvedeného sa sťažovateľ žalobou doručenou krajskému súdu dňa 16.06.2016 domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pričom navrhol, aby súd obom žalovaným uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku úradne vrátili originál výpisu z knihy narodení na meno X. S. zo dňa 30.12.2015 a originál výpisu z knihy narodení na meno X. S. zo dňa 10.02.2016 žalobcovi, alternatívne, žalovaným uložil povinnosť v lehote 30 dní, aby úradne zničili originály týchto dokumentov.
23. Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove č. k.: 1S/24/2016-25 zo dňa 07.11.2016 žalobu zamietol.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky primárne v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. 25. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
26. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 27. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
28. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon.
29. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti
patrí. 30. Žaloba bola na krajskom súde podaná dňa 16.06.2016, t.j. ešte za účinnosti zákona č. 99/ 1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý bol v časti upravujúcej konanie pred správnymi súdmi s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok („SSP“). Tento nový procesný predpis upravuje konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v druhej hlave štvrtej
časti. Podľa prechodného ustanovenia § 491 SSP platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, zostávajú zachované (ods. 2).
31. Kasačný súd sa primárne zaoberal zákonnosťou postupu krajského súdu v súvislosti s tvrdením sťažovateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces postupom krajského súdu (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), ktorý vec neprejednal na ústnom pojednávaní.
32. Najvyšší správny súd uvádza, že konanie pred správnym súdom je ústne, len ak tak ustanovuje Správny súdny poriadok (§ 5 ods. 8, veta prvá SSP). Prejednanie veci na ústnom pojednávaní predseda senátu nariadi, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, ďalej ak správny súd vykonáva dokazovanie, ak to vyžaduje verejný záujem alebo je to na prejednanie veci potrebné, prípadne ak tak ustanovuje SSP. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania (§ 107 ods. 1 a 2 SSP). Prejednanie veci na pojednávaní sťažovateľ navrhol priamo v žalobe, keď uviedol, že navrhuje „vykonať pojednávanie a dokazovanie vo veci, oboznámiť sa so spisom pod ČVS: ORP-123/2-VYS_PP_2016 a pripojiť ho k spisovému materiálu ako súčasť konania na krajskom súde“. Krajský súd uvedenú žiadosť sťažovateľa ako žalobcu prehliadol a po zabezpečení vyjadrenia žalovaného a súvisiaceho administratívneho spisu vo veci rozhodol uznesením zo dňa 07.11.2016 bez nariadenia pojednávania. 33.
Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa znemožnila účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.
34. Z obsahu spisu krajského súdu nesporne vyplýva, že sťažovateľ v žalobe požiadal krajský súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. Napriek tomu krajský súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a vydal napadnuté uznesenie dňa 07.11.2016.
Podľa názoru kasačného súdu, v tomto prípade nesporne došlo k porušeniu príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku zo strany krajského súdu. 35. Kasačný súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že prejednanie veci na pojednávaní je osobitným spôsobom konania pred správnym súdom, ktorým sa realizuje zásada verejnosti, ústnosti a bezprostrednosti tohto konania (§ 5 ods. 6, 8 SSP). Zásada bezprostrednosti a ústnosti konania majú svoje ústavnoprávne vyjadrenie v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Z dikcie vyššie citovaného § 107 ods. 1 písm. a) SSP je zrejmé, že predmetné ustanovenie zakotvuje povinnosť správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci samej, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.
36. Vo svetle uvedeného Krajský súd v Prešove pochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie napriek žiadosti sťažovateľa, ako účastníka konania a jeho nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces.
37. Kasačná sťažnosť je teda v tejto časti dôvodná, a preto kasačný súd postupoval podľa § 462 ods. SSP zrušil uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril k ostatným sťažnostným bodom, pretože uvedené porušenie procesných práv sťažovateľa spôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť uznesenia. V prípade zistenia závažného procesného nedostatku, ktorý vedie k záveru o porušení práva účastníka na spravodlivý proces, neprichádza do úvahy prieskum rozhodnutia v merite veci.
38. Krajský súd bude musieť v ďalšom konaní vytýčiť pojednávanie vo veci, riadne a včas naň predvolať účastníkov konania, resp. ich zástupcov a znova vec prejednať a rozhodnúť. 39. O trovách kasačného konania a trovách konania pred krajským súdom rozhodne krajský súd vo svojom novom rozhodnutí v zmysle § 467 ods. 3 SSP.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 16. februára 2022