2SžNSS/4/2024

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 11.02.2016, podľa § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť vo veci vedenej pod č. BCPB - 0242/2015 v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

. . . . .“, a to z dôvodu nesplnenia si informačnej povinnosti žalobcu (doručiť BCPB ročnú finančnú správu k 31.12.2014 spolu s dokladom o jej uverejnení). V prípade splnenia si informačnej povinnosti emitentom (žalobcom) v dodatočnej 3-mesačnej lehote, toto rozhodnutie Predstavenstva žalovaného o pozastavení obchodovania zaniká, a to odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom došlo k splneniu informačnej povinnosti emitentom a obnoví sa obchodovanie s cenným papierom, tzn. v prípade, ak by si žalobca splnil svoju povinnosť a počas tejto dodatočnej 3-mesačnej lehoty by doručil žalovanému ročnú finančnú správu k 31.12.2014, obchodovanie s cennými papiermi žalobcu by bolo obnovené. 4. Žalovaný žalobcovi ďalším listom č. BCPB - 0242/2015 z 03.09.2015 (ďalej len „oznámenie o vylúčení“) oznámil, že „Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. (ďalej len „BCPB“) v súlade s článkom 10, odsek 10.1 písm. a/ Pravidiel regulovaného voľného trhu a rozhodnutím predstavenstva zo dňa 28.05.2015 vylúčila s účinnosťou od 03.09.2015 cenné papiere ISIN: CS0009005657 emitenta Stapring, a.s. z obchodovania na regulovanom voľnom

S tým, že vylúčeniu cenných papierov z regulovaného voľného trhu BCPB predchádzalo rozhodnutie predstavenstva BCPB o pozastavení obchodovania na regulovanom voľnom trhu BCPB s účinnosťou od 02.06.2015 do odstránenia vyššie uvedeného nedostatku, v lehote najviac na tri mesiace.

Zároveň týmto listom upozornila žalobcu, že podľa § 38 ods. 8 a § 170 ods. 3 zákona o BCP má emitent akcií, ktoré boli vylúčené z obchodovania na regulovanom trhu BCPB z dôvodu nesplnenia informačnej povinnosti, povinnosť vykonať povinnú ponuku na prevzatie podľa § 118 a nasl. zákona o BCP. 5. Žalobca svoju argumentáciu zakladal na tom, že žalovaný má postavenie správneho orgánu - právnickej osoby, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Toto postavenie vyplýva z § 2 ods. 3 a ods. 6 zákona o BCP v čase pozastavenia obchodovania s cennými papiermi žalobcu a vylúčenia cenných papierov žalobcu z obchodovania na regulovanom voľnom trhu v spojení s § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Skutočnosť, že žalovaný je správnym orgánom, ktorý mal v danej veci postupovať v zmysle správneho poriadku vyplýva aj z ustanovení § 65 ods. 1 až 3 zákona o BCP. Zákon o BCP síce explicitne neobsahuje žiaden výslovný odkaz na správny poriadok, ale jeho aplikáciu výslovne nevylučuje. 6.

odstrániť. Až následne mohol žalovaný rozhodnutím vylúčiť cenné papiere žalobcu z obchodovania na regulovanom voľnom trhu. Takéto konanie však malo prebiehať podľa správneho poriadku a rozhodnutie má obsahovať formálne a materiálne náležitosti ním vyžadované. Iba neformálne listy, ktoré boli žalobcovi doručené nie je možné považovať za právne relevantné a spôsobujúce právne účinky. 7. Žalobca poukázal na to, že ku dňu podania žaloby mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie o vylúčení cenných papierov na regulovanom voľnom trhu, ale mu bolo doručené iba oznámenie o vylúčení a toto rozhodnutie neobsahovalo žiadne formálne ani materiálne náležitosti v zmysle § 46 a § 47 správneho poriadku, teda nebolo spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky. Z toho dôvodu žalobca dňa 01.12.2015 podal žalovanému sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Dňa 04.02.2016 bola žalobcovi doručená odpoveď, v ktorej žalovaný uviedol, že nie je orgánom verejnej správy a pri svojej činnosti postupuje podľa zákona o BCP, Obchodného zákonníka a schválených burzových pravidiel a nie je

9. K pozastaveniu obchodovania a vylúčeniu cenných papierov z obchodovania žalobcu uviedol, že žalobca mal povinnosť doručiť žalovanému a zverejniť ročnú finančnú správu za rok 2014 do 30.04.2015. Vzhľadom na to, že žalobca svoju povinnosť nesplnil, žalovaný v súlade s § 10 ods. 1 písm. e/ a § 38 ods. 1 a 3 zákona o BCP rozhodol o pozastavení obchodovania s cennými papiermi žalobcu, pričom žalobca mal možnosť v lehote troch mesiacov svoju povinnosť splniť. Tento zákonný postup žalovaného je oprávnená kontrolovať Národná banka Slovenska podľa § 58 zákona o BCP a v prípade zistenia nedostatkov disponuje právomocou na uloženie nápravných opatrení. Žalobca nedoručil žalovanému ročnú finančnú správu a ani žiadne iné vyjadrenie týkajúce sa plnenia jeho zákonnej informačnej povinnosti, a preto boli na základe § 38 ods. 3 zákona o BCP cenné papiere žalobcu vylúčené z obchodovania. 10. Žalobca a žalovaný v nasledujúcich vyjadreniach vo veci obsahovo zotrvali na svojich skôr uplatnených argumentáciách. Žalobca navyše poukázal na uznesenie kasačného súdu

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal postavenie orgánu verejnej správy. 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež poukázal na konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného (o pozastavení obchodovania a o vylúčení). Upriamil však pozornosť na rozhodnutia nasledujúce po uznesení kasačného súdu sp. zn. 4Sžfk/2/2019 z 02.07.2019. Správny súd po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie správnu žalobu uznesením sp. zn. 11S/77/2019 z 26.01.2021 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, ako oneskorene

Toto ustanovenie je intertemporálnou normou vloženou novelou zákona o BCP č. 237/2017 Z. z., ktorej zavedením došlo k explicitnému vylúčeniu aplikácie správneho poriadku na konanie žalovaného vo veciach (konaniach) vedených podľa zákona o BCP s retroaktívnymi účinkami.

14. Strana žalovaného navrhla žalobu odmietnuť ako neprípustnú. Žalovaný v konaní rozporoval svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pričom argumentoval tým, že v konaní nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. („Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Pojem orgánu verejnej správy je vymedzený v § 4 SSP tak, že ide o orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb

oblasti verejnej správy. 20. Je nepochybné, že žalovaný je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra (§ 2 ods. 4 zákona č. 429/2002 Z. z). Je teda potrebné sa zaoberať otázkou, či žalovanému bolo právnym predpisom (1) zverené takéto (2) rozhodovanie.

22. Podľa § 2 ods. 2 zákona o BCP, burza môže okrem činností podľa odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v povolení, tieto ďalšie činnosti: a) organizovať mnohostranný obchodný systém, b) organizovať na určenom mieste a v určenom čase primárny trh, ak emitent súčasne s vydávaním cenných papierov alebo iných finančných nástrojov žiada o ich prijatie na trh burzy, c) zabezpečovať činnosti súvisiace s činnosťami podľa písmen a) a b) a činnosťami podľa osobitného zákona.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona o BCP kótovaným cenným papierom je cenný papier prijatý na trh kótovaných cenných papierov burzy (§ 25). 26. Podľa § 25 ods. 1 zákona o BCP burza organizuje trh s cennými papiermi na trhu kótovaných cenných papierov a na regulovanom voľnom trhu. Trh kótovaných cenných papierov a regulovaný voľný trh tvoria regulovaný trh burzy. 27. Žalovaný je teda podľa § 2 zákona o BCP burzou cenných papierov (akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky), ktorá organizuje regulovaný trh vrátane podmienečného obchodovania pred vydaním cenného papiera a zabezpečuje s tým súvisiace činnosti a ktorá má na výkon tejto činnosti povolenie na vznik a činnosť burzy udelené podľa tohto zákona (ďalej len „povolenie“).

30. Z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o BCP vyplýva, že členstvo udeľuje burza na žiadosť osoby podľa odseku 1. Ak sú splnené všetky podmienky podľa odseku 1 a ak nie sú známe skutočnosti, ktoré by v prípade udelenia členstva mohli viesť k poškodeniu investorov alebo k vážnemu ohrozeniu ich záujmov, alebo k ohrozeniu dôležitého verejného záujmu, je burza povinná udeliť žiadateľovi členstvo.

Burza je povinná burzové pravidlá vrátane ich zmien a doplnkov bez zbytočného odkladu sprístupniť verejnosti v písomnej forme v sídle burzy a uverejniť o tom oznam v tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy (ods. 6 citovaného zákona).

33. Podľa čl. 10.1 písm. a/ Pravidiel burzy burza bez zbytočného odkladu pozastaví obchodovanie s cenným papierom na voľnom trhu: ak cenný papier alebo emitent prestanú spĺňať podmienky na prijatie cenného papiera na voľný trh ustanovené zákonom o burze alebo burzovými pravidlami alebo ak emitent nesplní povinnosti ustanovené zákonom o burze, a písomne vyzve emitenta na odstránenie nedostatkov, ak nie je emitentovi možné doručiť písomnú výzvu, môže burza vyzvať emitenta aj zverejnením v tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Deň zverejnenia podľa predchádzajúcej vety sa považuje za deň doručenia výzvy emitentovi.

36. Vzťah medzi burzou ako prevádzkovateľom obchodného systému (v danom prípade na regulovanom trhu) a emitentom je vzťahom rýdzo súkromnoprávnym- komerčným vzťahom, hoci sa jedná o vzťah, u ktorého je mnoho aspektov regulovaných príslušnými predpismi. Vzťah medzi burzou a emitentom je vzťahom zmluvným, z ktorého jednotlivým stranám vzťahu vznikajú práva a povinnosti. Daný vzťah je teda zmluvou, pričom povahu predpisov burzy ako prevádzkovateľa obchodného systému vo vzťahu k emitentom (burzové pravidlá) možno prirovnať k obchodným podmienkam, ktoré predstavujú integrálnu súčasť obsahu takejto zmluvy.

Ustanovenie § 38 ods. 3 zákona o BCP síce zveruje burze ako právnickej osobe konať a vydať opatrenia vo vzťahu k emitentom, proces pozastavenia obchodovania s cenným papierom a následné vylúčenie akcií z obchodovania pre nesplnenie informačnej povinnosti emitenta nedoručením finančnej správy (v určenej lehote na výzvu burzy a teda neodstránenie nedostatkov v stanovenej lehote) podľa § 38 ods. 3 citovaného zákona nie je osobitným druhom správneho konania. Zo zákona o BCP (v znení účinnom do 31.12.2015 nevyplýva, že na konanie podľa § 38 zákona o BCP sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z Pravidiel burzy (čl. 10.18) s odkazom na primerané použitie ustanovení čl. 3 (čl. 3.21) vyplýva, že na konanie a rozhodovanie burzy o pozastavení obchodovania s cennými papiermi na regulovanom voľnom trhu, o vylúčení cenných papierov z obchodovania a o skončení obchodovania s cennými papiermi na regulovanom voľnom trhu sa nevzťahuje zákon o dohľade ani všeobecný predpis o správnom konaní. Opatrenie sa nevydáva formou rozhodnutia, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok a nie je ani preskúmateľné

konania. Emitent by mohol v takom prípade uplatniť svoje nároky v konaní o plnenie, resp. neplatnosť vylúčenia, alternatívne náhrady škody spôsobenej vylúčením. 41. Okrem toho však treba poznamenať, že ani súkromnoprávne vzťahy nie sú vždy založené len na súhlasných prejavoch vôle ich subjektov. Naopak, aj vznik súkromnoprávneho vzťahu môže byť naviazaný na iné právne skutočnosti než prejavy vôle k jeho vzniku - v danom prípade na základe žiadosti o členstvo, (napr. vzťah zo zodpovednosti za škodu vzniká protiprávnym konaním, vzťah z konania bez príkazu, ktorý vzniká zasiahnutím do záležitostí iného, vzťah z bezdôvodného obohatenia, zásahu do osobnostného práva a pod.), no napriek tomu zostáva súkromnoprávnym vzťahom. Preto sa nikdy nevyskytli pochybnosti o tom, že osoba oprávnená (poškodený, osoba, do ktorej záležitostí sa zasiahlo konaním bez príkazu, oprávnený z bezdôvodného obohatenia) pri uplatňovaní svojich zákonných nárokov z takýchto vzťahov nerozhoduje o práve iných osôb.

Pretože pojem „rozhodovanie“ predpokladá autoritatívnosť a vrchnostenskosť. Ustanovenia § 38 ods. 3 zákona o BCP však opatreniam burzy nepriznávajú akékoľvek vlastnosti typické pre verejnomocenské prejavy vôle (materiálna či formálna právoplatnosť, formálna záväznosť pre iné orgány verejnej moc). Osobitne s týmito opatreniami nie je spojená priama vynútiteľnosť exekúciou, hoci ani tá sama ešte vždy nepostačuje pre kvalifikáciu rozhodnutia ako verejnomocenského aktu, (porov. uznesenie ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 5/2015).

Tieto dôsledky však nie sú právnymi dôsledkami ich vylúčenia, ale faktickými dôsledkami, ktoré súvisia s hierarchickou organizáciou Burzy, ktorá je výsledkom súkromnoprávnych dohôd. 44. Na základe uvedeného výkladu tak možno uzavrieť, že opatrenie burzy vydané podľa § 38 ods. 3 zákona o BCP nepredstavuje právnym predpisom zverené (vrchnostenské) rozhodovanie o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch iných osôb.

Praha : Leges 2022, s. 36 a nasl.), napr. verejný záujem na vyvlastnení alebo obmedzení vlastníckeho práva a pod. Právny poriadok ukladá rôznym subjektom rôzne obmedzenia a povinnosti, ktoré sú povinné rešpektovať a plniť, a to dokonca aj v záujme tretích osôb. Napríklad Zákonník práce, ale aj zákon č. 124/2006 Z. z. ukladá zamestnávateľovi mnoho povinností k ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, ktoré má vo verejnom záujme a ktoré v tomto záujme aj plní v prospech

45. Rovnako však nemožno ani vo všeobecnosti povedať, že by burza konala výlučne alebo prevažne vo verejnom záujme. Burza ako súkromná inštitúcia (obchodná spoločnosť, akciová spoločnosť), ktorá organizuje trh pre nákup a predaj cenných papierov, na ktorom sú ceny určované na základe pravidiel ponuky a dopytu síce plní významnú pozíciu v rámci národného finančného systému, pretože predstavuje nástroj na premenu úspor v individuálnej či portfóliovej investícii. Súčasne však burza sleduje svoje vlastné hospodárske záujmy.

Verejný záujem je definovaný vo väčšine legislatívnych rámcoch ako záujem, ktorý slúži širšiemu spoločenstvu, nie jednotlivcom alebo konkrétnym subjektom - obchodným spoločnostiam. Burza pri vydávaní opatrení podľa § 38 zákona o BCP vychádza nie len zo zákonného zmocnenia, ale aj z kritérií, ktoré sa týkajú jej pravidiel (záujmov účastníkov trhu upravených v pravidlách regulovaného trhu), s ktorými emitent podaním žiadosti o členstvo vyjadril súhlas. Pravidlá burzy pritom nevyhnutne nemusia byť vyjadrením toho, čo by malo slúžiť celkovému blahu verejnosti - verejnému záujmu. Tie môžu byť založené na momentálnych trhových podmienkach alebo na preferenciách určitých záujmových skupín, čo môže dokonca narážať na väčšinový resp. verejný záujem.

správy. Burza v takomto prípade nekoná v oblasti verejnej správy a nekoná ani výlučne alebo prevažne vo verejnom záujme, pretože jej konanie je primárne motivované komerčnými a podnikateľskými záujmami jej účastníkov, a nie potrebami a záujmami širšej verejnosti.

48. Opatrenie burzy - vylúčenie akcií z obchodovania na regulovanom trhu podľa § 38 ods. 3 zákona o BCP je teda viac otázkou trhových mechanizmov, (kde sa síce riadi zákonnými možnosťami, tie majú základ v pravidlách burzy, ktoré sú záväzné pre jej členov avšak tí, s nimi vyjadrili súhlas na základe žiadosti o členstvo) než právomocou v oblasti verejnej správy, ktorá by mala za cieľ regulovať a spravovať verejné záležitosti v rámci verejnej správy.

50. Napokon pre porovnanie, z ustanovenia § 65 ods. 1 zákona o BCP vyplýva, že na rozhodovanie burzy o žiadosti o kótovanie, o pozastavení obchodovania s cenným papierom na trhu kótovaných cenných papierov, o vylúčení cenného papiera z trhu kótovaných cenných papierov a o zrušení burzového obchodu sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného zákona (zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Proti rozhodnutiu burzy podľa odseku 1 nemožno podať opravný prostriedok (ods. 2) a rozhodnutie burzy podľa odseku 2 je preskúmateľné súdom (ods. 3).

Táto právna úprava vychádzala z nutnosti implementovať čl. 19 Smernica 2001/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať, ktorá členským štátom ukladala povinnosť zabezpečiť, aby rozhodnutia príslušných orgánov o zamietnutí prijatia cenných papierov na kótovanie alebo o zastavení takéhoto kótovania bolo možné napadnúť opravným prostriedkom na súde.

oblasti verejnej správy. Zákon o BCP totiž nezveril žalovanému verejnomocenskú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti s obchodovaním s cennými papiermi na regulovanom voľnom trhu. Pre žalobcu preto neprichádza do úvahy uplatnenie súdnej ochrany voči žalovanému vo forme žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. d/ SSP, § 242 a nasl.

54. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory . . ., ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 7 písm. d/ SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

In. Právny obzor 4/2003, uverejnené v ASPI pod ID: LIT233913). 56. V danom prípade dospel správny súd k záveru, že s poukazom na vyššie uvedené dôvody vec nepatrí do právomoci správneho súdu, ide o spor medzi obchodnými spoločnosťami, pričom z procesnoprávnej úpravy konania vyplýva, že súd je povinný posudzovať podanie účastníka konania podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP a § 55 ods. 3 SSP).

celku určuje § 2 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súdy pri výkone súdnictva rozhodujú (zjednodušene povedané) v občianskoprávnych veciach, trestných veciach, správnych veciach, ako aj v určitých iných veciach.

59. Z vyššie uvedeného vyplýva, že najvyšší správny súd ako súd správny nemá právomoc rozhodovať o žalobe žalobcu, nemožno však povedať, že by v tejto veci nemali právomoc súdy ako také. Naopak podľa citovaného § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. právomoc súdov zahŕňa aj rozhodovanie v občianskoprávnych veciach (pozri tiež uznesenie NSS SR sp. zn. 7Svk/3/2021 zo dňa 30.9.2021).

úvahy. 61. Toto uznesenie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 2:1. 62. Správny súd dodáva, že je mu známy právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/2/2019 zo dňa 02.07.2019 vo veci tých istých účastníkov konania, ktorého predmetom bol súdny prieskum listov žalovaného - oznámenia o pozastavení obchodovania a oznámenia o vylúčení, v ktorom uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že na proces rozhodovania žalovaného v otázkach, v ktorých mu rozhodovacie právomoci zveruje priamo zákon, je potrebné nazerať ako na verejnoprávny rozhodovací proces. .

63. S uvedeným právnym názorom sa správny súd nestotožnil, v dôvodoch tohto rozhodnutia objasňuje z akých dôvodov, pričom vzhľadom k tomu, že neprichádzalo do úvahy predloženie veci Veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu, nakoľko podľa § 22 ods. 1 SSP Najvyšší správny súd vo veľkom senáte koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach a v danom prípade, Najvyšší správny súd SR koná ako správny súd.

V Bratislave dňa 21. februára 2025