2Sžr/4/2019
ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201135.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/142/2014
- IČS
- 1014201135
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, LL.M, PhD., v právnej veci navrhovateľky: U. F.-R., rodená O., narodená XX.X.XXXX, bytom v O., K. Z. XXX/XX, právne zastúpenej advokátom: JUDr. László Lengyel, so sídlom Športová 978/45, Dunajská Streda, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom v Bratislave, Trenčianska 55, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/MBE z 26.5.2014, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 142/ 2014-97 z 3.10.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 142/2014-97 z 3.10.2018 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Navrhovateľka si uplatnila nárok na vydanie nehnuteľnosti - pozemku PK parc. č. XXXX/ X, orná pôda o výmere 0,57 ha, vedeného v PK vložke č. XXX v k.ú. Č. po pôvodnom vlastníkovi Q. O. podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 503/ 2003 Z.z.") podaním z 4.10.2004, doručeným Obvodnému pozemkovému úradu Bratislava 11.10.2004. Navrhovateľka tvrdila, že pozemok prešiel na štát bez právneho titulu.
2. Pôvodný vlastník nehnuteľnosti Q. O. (v niektorých listinách označovaný aj ako Q. O.) bol starým otcom navrhovateľky a zomrel XX.XX.XXXX. 3. Odporca rozhodnutím č.k.: 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/MBE z 26.5.2014 rozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 1 a § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., pretože nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku PK parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 0,57 ha, vedeného v PK vložke č. XXX v k.ú. Č. pôvodným vlastníkom Q. O. a preto jej nepriznal vlastnícke právo k nemu a ani právo na náhradu.
4. Odporca uviedol, že navrhovateľku dňa 9.10.2009 a 2.5.2013 vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich vlastnícke právo k pozemku u jej právneho predchodcu Q. O., pretože v PK vložke č. XXX v k.ú. Č. bol ako pôvodný vlastník zapísaný Maďarský štát - pokladnica zápisom zo dňa 12.10.1928 a následne zápisom zo dňa 27.4.1956 Československý
štát. Navrhovateľka na výzvy reagovala a predložila nasledovné doklady: - rozsudok č. 33.461/1926 O.F_B_ v maďarskom jazyku a preklad do slovenského jazyka a prílohu k nemu v maďarskom jazyku a preklad do slovenského jazyka, - rozhodnutie č. 5922/1928, 1218061 v maďarskom a slovenskom jazyku, - rozhodnutie č. 6941/1928 v maďarskom a slovenskom jazyku, - rozhodnutie č. 47900/1928 v maďarskom a slovenskom jazyku, - výkaz o výpočte z 20.10.1937 v maďarskom jazyku s prekladom do slovenského jazyka, - č.d. 1319/56, - maďarskú zbierku zákonov z roku 1928 v časti v maďarskom jazyku a v časti s prekladom do slovenského jazyka.
5. Odporca okrem toho doložil do administratívneho spisu aj ďalšie doklady a to: - rozsudok č. 33.461/1926 O.F_B_ v maďarskom jazyku a preklad do slovenského jazyka, - rozhodnutie č. 47900/1928 v maďarskom a slovenskom jazyku, - rozhodnutie č. 5922/1928, 1218061 v maďarskom a slovenskom jazyku, - rozhodnutie č. 6941/1928 v maďarskom a slovenskom jazyku, - PK vložky č. X, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX U. XXX B. S..Ú.. Č., -. č.d. 2863/54 a 2751/55, - rozhodnutie č. Pôd-3004/1960 z 20.4.1960.
6. Z prekladu rozsudku č. 33.461/1926 O.F_B_ z 10.8.1926 vyplýva, že Krajinský súd pre usporiadanie vlastníctva pôdy vo veci vykúpenia poľnohospodárskej pôdy z majetku A. J.K_ a jeho manželky belgickej kráľovskej kňažnej Š. v katastri obce Č. na žiadosť obyvateľov obce nariadil získať cestou vykúpenia, resp. prevzatia od Maďarského štátu oproti vyplateniu nehnuteľnosti presne špecifikované v bode I výroku tohto rozsudku, ktoré sú vedené v PK vložkách č. X, XX, XXX, XXX, XXX v k.ú. Č., a ktoré majú byť pridelené prídelcom uvedeným v bode II. výroku rozsudku, medzi ktorými je uvedený aj Q. O.. V bode VII.
výroku rozsudku Krajinský súd rozhodol, že výdavky spojené s výkupom pôdy zaťažujú nadobúdateľov. Určil, že predstavenstvo obce vyzbiera paušál na výdavky od každého nadobúdateľa; kto svoju platobnú povinnosť nesplnil do 30 dní po výzve miestneho predstavenstva a na vyhradenom mieste alebo neodôvodnene s platbou mešká, bude vylúčený
z nadobudnutia. V bode IX. výroku rozsudku Krajinský súd vyzval okresný súd ako pozemkovoknižný správny orgán, aby výrok vykúpenia a prevzatia majetku do vykúpenia zaznamenal na uvedené parcely a nariadil pozemkovoknižné oddelenie vykúpených PK parciel a ich premiestnenie do inej PK vložky. Zároveň nariadil, pokiaľ má už pozemkovoknižný úrad k dispozícii príslušné údaje, prepis novovytvorených parciel podľa plánu rozdelenia tak, aby sa viaceré parcely pridelené tej istej osobe stali jedným pozemkovoknižným majetkom;
plán rozdelenia po overení treba v jednom exemplári uložiť u pozemkovoknižného úradu a zaznamenať do pozemkovej knihy. O ďalších záznamoch do pozemkovej knihy mal rozhodnúť Krajinský súd pre usporiadanie vlastníctva pôdy neskôr.
7. Odporca vychádzajúc z tohto rozsudku dospel k záveru, že nehnuteľnosti mali byť ešte len pridelené a nie, že týmto rozsudkom vzniká vlastnícke právo u osôb, ktorým majú byť nehnuteľnosti pridelené. 8. Uvedeným rozsudkom bolo podľa odporcu len ukončené vykúpenie pozemkov od kniežaťa A. J. a jeho manželky belgickej kráľovskej kňažnej Š., ale nie samotné pridelenie pozemkov. Rozsudkom sa len splnomocnil magyaróvársky okresný súd ako pozemkovoknižný správny orgán, aby vo veci rozhodol podľa plánu pridelenia s následným zaznamenaním vlastníckeho práva do PK vložiek. Na základe tohto rozsudku teda nemohlo vzniknúť vlastnícke právo osôb citovaných v zozname č. D cs 2) k prideleným pozemkom. Rozsudok ani presne nešpecifikuje pozemky, ktoré majú byť pridelené jednotlivým prídelcom, ktorí podľa všetkého podali len žiadosť o pridelenie pozemkov.
9. Z prekladu maďarskej zbierky zákonov z roku 1928 - zákon XLI o nariadeniach potrebných na dokončenie pozemkovej reformy vyplýva, že Krajinský súd pre pozemkovú reformu, ktorý bol poverený vykonaním pozemkovej reformy, pridelil do konca marca 1928 v okrúhlych číslach 500.000 kat.jutier z vykúpenej plochy a 424.000 kat.jutier z pozemkov, ktorými bola splnená povinnosť zaplatiť dávku z majetku, t.j. spolu 924.000 kat.jutier pozemkov s vlastníckymi účinkami (poznámka prekladateľa: t.j. s účinkami vlastníckeho práva) do rúk 404.000 malých roľníckych existencií. Z uvedeného vyplýva že k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádzalo až po splnení povinnosti zaplatiť dávku z majetku.
10. Z rozhodnutia č. 47900/1928 O.F_B_ z 26.9.1928 štátneho súdu pre usporiadanie pozemkových majetkov vo veci zámeny v obci Č. vyplýva, že overil pozemkové knihy, rozdeľovacie majetkové listy, náčrty a nariadil napísanie overovacích dodatkov.
Na pozemkoch majetkovej zámeny bolo zanechané vlastníctvo dňa 14.1.1927. Jeden exemplár vyššie overených listín sa zasielal pozemkovému úradu: Okresnému súdu v Magyaróvari - na účel oddelenia podrobností použitých na usporiadanie pozemkových majetkov v pozemkovej knihe. Podľa tohto rozhodnutia sa do zvláštnej PK vložky mali zapísať čiastky prebraté v prospech Maďarského štátu oslobodené od každého bremena a prebratie do majetkovej zámeny sa v ich zápisoch malo zachytiť kvalifikáciou „pozemok majetkovej zámeny“. Štátny súd týmto ukončil zámenné konanie v obci Č. okrem pozemkov zameniteľných na základe § 28 zákona č. XXXVI/1920, o zameniteľnosti ktorých ešte nerozhodol.
11. Rozhodnutím č. 5922/928, 118061 z 13.10.1928 pozemkový úrad na základe rozhodnutia č. 47900/1928 z 26.9.1928 nariadil pozemkovej kancelárii vykonať zmeny v PK vložkách č. X, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX na presne špecifikovaných pozemkoch a podľa náčrtu uvedené pozemky rozdelil a zapísal do PK vložiek č. XXX, XXX, XXX, XXX U. XXX v k.ú. Č.. Rozdelenie sa uskutočnilo podľa rozdeľovacej pozemkovej knihy uloženej na pozemkovom úrade, rozdelenie bolo dokončené a mali byť vyčiarknuté zápisy o vyznačení stavebných pozemkov vzťahujúcich sa na nehnuteľnosti vo vložke č. XX.
Týmto rozhodnutím bola prevzatá PK parcela č. XXXX (vedená pôvodne v PK vložke č. XX v k.ú. Č. pod por. č. H..XX) a rozdelená na PK parcely č. XXXX/X U. XXXX/XX, medzi nimi teda aj PK parcelu č. XXXX/X, ktorá bola z titulu majetkovej zámeny prepísaná do PK vložky č. XXX v prospech Maďarského štátu s kvalifikáciou „pozemok majetkovej zámeny“.
12. Na základe rozhodnutí č. 47900/1928 O.F_B_ a č. 5922/928 boli vykonané zmeny v PK vložkách č. X, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX-XXX v k.ú. Č. a pozemky boli zapísané v prospech nových vlastníkov, medzi ktorými však nebol právny predchodca navrhovateľky Q. O. (s priezviskom O. boli uvedení len vlastníci X., E., Y., X., U. U. Q.).
13. K nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádzalo podľa odporcu až zápisom do pozemkovej knihy a nie, ako tvrdí navrhovateľka, už samotným rozhodnutím č. 33.461/1926 O.F_B_ z 10.8.1926, teda až rozhodnutím Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu; tento okresný súd však zapísal pozemok v prospech Maďarského štátu - pokladnice.
Pokiaľ by uvedený pozemok bol s konečnou platnosťou pridelený právnemu predchodcovi navrhovateľky, bol by rozhodnutím č. 5922/928, 118061 z 13.10.1928 zapísaný v jeho prospech, tak ako to bolo u ostatných navrhovaných prídelcov v zozname č. D cs 2).
14. Odporca preto dospel k záveru, že Q. O. bola dňa 1.1.1927 PK parcela č. XXXX/Xvk.ú. Č. daná "len" do držby a nie aj prevedená do jeho vlastníctva. S konečnou platnosťou rozhodoval o zmene vlastníctva Štátny súd pre usporiadanie pozemkových majetkov, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu, ktoré bolo zapísané do PK vložiek, v tomto prípade rozhodnutie č. 6941/1928 z 1.12.1928. Na základe tohto rozhodnutia bolo vlastnícke právo zapísané prídelcom, ktorí požiadali o pridelenie pozemkov a boli uvedení v zozname č. D cs. 2), ktorý tvoril prílohu k rozsudku č. 33.461/1926 O.F_B_ z 10.8.1926. Vlastnícke právo k pridelenej nehnuteľnosti mohlo teda vzniknúť len na základe citovaného rozsudku z 10.8.1926, a nie na základe výkazu o výpočte z 20.10.1937, ktoré vydal daňový úrad. Výkaz o výpočte z 20.10.1937 len preukazoval, že za nehnuteľnosti v držbe mali ich držitelia platiť dávku z majetku.
15. Odporca vyjadril názor, že Q. O. bol jedným zo žiadateľov o pridelenie pozemkov, čo potvrdzuje rozsudok č. 33.461/1926 O.F_B_ z 10.8.1926. Q. O. však nesplnil podmienky pre pridelenie pozemku PK parcely č. XXXX/Xvk.ú. Č., a preto mu uvedený pozemok nebol s konečnou platnosťou pridelený a zapísaný do PK vložky a teda menovaný nenadobudol k nemu vlastnícke právo.
16. V závere odôvodnenia odporca poukázal na to, že pravidlá zakladania, vedenia a manipulácie s pozemkovou knihou na území Uhorska, ktorého súčasťou bolo aj územie terajšej Slovenskej republiky, ustanovila Judexkuriálna konferencia v roku 1861 zachovávajúc v platnosti pozemkovoknižné právo upravené v rakúskej časti Rakúsko - Uhorska nariadením č. 222/1855 r.z. z 15.12.1855. Pozemkovoknižný poriadok bol postupne doplnený najmä zákonným článkom XLVI/1880 a XXIX/1886. Do 1.1.1951 mali zápisy do pozemkovej knihy konštitutívne účinky.
Práva a záväzky k nehnuteľnostiam sa nadobúdali, menili alebo zanikali až vkladom práva alebo bremena do pozemkovej knihy. Výnimkou zo zásady konštitutívnosti boli najmä dedenie a vydržanie. 17. Následne odporca skonštatoval, že podstatou reštitučného zákona je navrátenie vlastníctva k pozemkom a teda preukázanie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.
Nesplnením tejto podmienky sa nemožno úspešne domáhať vrátenia vlastníckeho práva. Keďže navrhovateľka nepreukázala, že jej právny predchodca bol vlastníkom príslušného pozemku, odporca jej žiadosti nevyhovel, pretože nesplnila podmienky uvedené v § 1 a § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., teda jej nepriznal vlastnícke právo k pozemku ani právo na náhradu zaň.
II. Opravný prostriedok navrhovateľky
18. Navrhovateľka podala proti rozhodnutiu odporcu č. 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/ 93563/19092/MBE z 26.5.2014 opravný prostriedok, v ktorom navrhla jeho zrušenie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len "krajský súd") rozsudkom č. k. 1S 142/2014-47 z 5.11.2015 zamietol žalobu navrhovateľky a náhradu trov konania jej nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie. Krajský súd následne uznesením č.k. 1S 142/ 2014-79 z 23.12.2015 vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, voči ktorému navrhovateľka opätovne podala včas odvolanie, v ktorom uviedla, že v predmetnej veci nejde o návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ale ide o prípad ustanovený v § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='503/2003%20Z.z.%25235'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, t.j. o
opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 2Sžr/24/2016 z 28.3.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu č. k. 1S 142/2014-47 z 5.11.2015 ako i uznesenie tohto súdu č.k. 1S 142/2014-79 z 23.12.2015 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia bol nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorý o opravnom prostriedku navrhovateľky miesto podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") rozhodoval podľa 2. hlavy 5. časti OSP.
20. Krajský súd následne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 1S/142/2014-97 z 3.10.2018, ktorým rozhodnutie odporcu č. 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/MBE z 26.5.2014 potvrdil a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia daného rozsudku je zrejmé, že krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre úspešné uplatnenie reštitučného titulu spočívajúce v prechode dotknutého pozemku z pôvodného vlastníka na štát v rozhodnom období niektorým z taxatívne ustanovených reštitučných titulov. Krajský súd skonštatoval, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dochádzalo až rozhodnutím Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu za splnenia predchádzajúcich podmienok (pridelenie pozemku, zaplatenie poplatku zaň v určenej lehote a nevylúčenie z prídelu), avšak tento okresný súd zapísal pozemok PK parcelu č. XXXX/Xvk.ú. Č. v prospech Maďarského štátu - pokladnice a nie v prospech právneho predchodcu navrhovateľky Q. O.. Pokiaľ by uvedený pozemok bol nadobudnutý do vlastníctva právnym predchodcom navrhovateľky, bol by rozhodnutím č. 5922/928, 118061 zapísaný v pozemkovej knihe v jeho prospech, tak ako to bolo u ostatných navrhovaných prídelcov v zozname č. D cs 2) rozhodnutím č. 6941/1928 z 1.12.1928.
Krajský súd preto uzavrel, že Q. O. bol predmetný pozemok daný len do držby. Následne preto nemohla byť splnená ani podmienka prechodu vlastníctva uvedeného pozemku na štát v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990. K prvotnému prechodu na štát (Maďarský štát - pokladnica) došlo ešte 13.10.1928 rozhodnutím Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu č. 5922/928, 118061. Československý štát sa následne stal vlastníkom daného pozemku na základe Mierovej zmluvy s Maďarskom (publikovanej v Zbierke zákonov pod č. 192/1947 Zb. a účinnej dňa 14.10.1947 podľa čl. 42 tejto zmluvy), pričom deklaratórny zápis vlastníctva o tom bol do pozemkovej knihy zapísaný 27.4.1956. Uvedené nadobudnutie vlastníctva štátom pritom nepredstavuje žiaden z reštitučných titulov taxatívne vymenovaných v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.
III. Odvolanie navrhovateľky
21. Proti rozsudku krajského súdu č.k. 1S/142/2014-97 z 3.10.2018 podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom nesprávne odkázala na znenie § 221 písm. f) OSP, hoci daný odvolací dôvod bol v rozhodnej dobe upravený v § 221 písm. h) OSP. Navrhovateľka vo svojom odvolaní predovšetkým namietala - nesprávne právne posúdenie, pretože podľa nej sa jej právny predchodca stal vlastníkom pozemku a to i bez intabulácie, pričom vlastníctvo mu bolo odňaté zápisom vlastníctva Československého štátu do pozemkovej knihy 27.4.1956, t.j. v rozhodnej dobe, - nedostatočné zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie odporcu vychádzalo, pretože toto je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pričom rozhodnutie odporcu i krajského súdu nie sú náležite odôvodnené, - to, že odporca nedal navrhovateľke možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámila s obsahom listín, ktoré tento doložil do administratívneho spisu. 22. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
IV. Právny názor odvolacieho súdu
23. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP") upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/ 2015%20Z.z.%2523492'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 2Sžr/4/2019. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený v deň v ňom uvedený potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). 26. V danej veci bolo predmetom preskúmavania v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu vydané v rámci pozemkových reštitúcií upravených zákonom č. 503/2003 Z.z. Pozemkové reštitúcie konštituované zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zákonom č. 503/2003 Z.z. predstavujú osobitné právne inštitúty, ktorými zákonodarca sledoval zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo počas obdobia neslobody. Zákon č. 503/2003
Z.z., na základe ktorého si uplatnila reštitučný nárok navrhovateľka, upravuje administratívne konanie, v ktorom správny orgán rozhoduje o navrátení vlastníctva k pozemkom, ktoré boli v rozhodnom období ustanoveným spôsobom odňaté oprávneným osobám do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby.
Subsidiárne sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. na reštitučné konanie uplatňuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podstatou reštitučného konania je dokazovanie a rozhodovanie týkajúce sa toho, či osoba uplatňujúca si reštitučný nárok splnila podmienky pre jeho priznanie, resp. pre navrátenie vlastníctva pozemku.
Po preukázaní daných podmienok vydá správny orgán rozhodnutie, ktorým prizná oprávnenej osobe vlastníctvo k dotknutému pozemku, resp. ak vlastníctvo k nemu nemožno navrátiť (§ 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.), rozhodne o priznaní práva na
náhradu. V opačnom prípade správny orgán rozhodne o nepriznaní vlastníctva k pozemku, resp. práva na náhradu. 27. Z obsahu zákona č. 503/2003 Z.z. vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia reštitučného nároku je kumulatívne splnenie zákonom určených podmienok.
Musí sa jednať o oprávnenú osobu, t.j. o fyzickú osobu, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území (§ 2 ods. 1) s tým, že tejto osobe alebo jej právnemu predchodcovi (§ 2 ods. 2) bol v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 (§ 2 ods. 1) taxatívne ustanoveným spôsobom (§ 3 ods. 1 a 2) odňatý pozemok (§ 1) do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby (§ 2 ods. 1). Z uvedeného je zrejmé, že reštitučné konanie je ako administratívne konanie konaním nesporovým. Predmetom tohto konania preto môže byť len riešenie otázok spojených so skúmaním splnenia normatívne ustanovených podmienok pre navrátenie vlastníctva. Inak povedané predmetom reštitučného konania nemôže byť riešenie takých otázok, ktoré majú povahu vlastníckych sporov. Na rozhodovanie vlastníckych sporov
sú totiž výlučne príslušné jedine súdy v rámci civilného sporového konania (§ 3 Civilného sporového poriadku). Reštitučné konanie ako administratívne konanie nemôže preto nahrádzať súdne konanie o určení vlastníctva k pozemku. 28. V reštitučnom konaní sa dokazovanie vykonáva predovšetkým prostredníctvom výpisov z verejných registrov nehnuteľností, ktorými sa rozumejú pozemková kniha, evidencia nehnuteľností a kataster nehnuteľností ako i verejných a súkromných listín.
Z týchto registrov je potrebné preukázať, že príslušný pozemok bol pôvodne vo vlastníctve reštituenta alebo jeho právneho predchodcu a následne bol v rozhodnej dobe nadobudnutý štátom, resp. inou právnickou osobou. Príslušnou verejnou alebo súkromnou listinou je potrebné najmä zdokladovať, že k nadobudnutiu štátom došlo v rozhodnom období na základe jedného z katalógu normatívne určených reštitučných titulov. Tento titul by súčasne mal byť súladný so zápismi vo verejných registroch nehnuteľností. Nad rámec uvedeného vykonáva správny orgán dokazovanie pri tých skutočnostiach, ktoré priamo vyplývajú z vymedzenia príslušného reštitučného titulu. V tomto rozsahu sa pritom dokazovanie v reštitučnom konaní približuje dokazovaniu v civilnom sporovom konaní. Príkladom je dokazovanie tiesne pri darovaní a odmietnutí dedičstva, resp. tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri reštitučných tituloch podľa § 3 písm. g), j) a k) zákona č. 503/2003 Z.z. alebo neslúženie nehnuteľnosti na účel vyvlastnenia, resp. absencia vyplatenia náhrady zaň [§ 3 písm. l), j) a k) zákona č. 503/2003
Z.z.]. Špecifické je dokazovanie pri reštitučnom titule týkajúcom sa prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. V takomto prípade je jadrom dokazovania existencia zmeny zápisu vlastníctva a absencia zodpovedajúceho právneho titulu, keďže v praxi k takémuto odňatiu dochádzalo najmä omylom, t.j. v dôsledku chybného zápisu vlastníctva do verejného registra nehnuteľností na podklade titulu, ktorý sa však na príslušný pozemok nevzťahoval.
29. V danej veci navrhovateľka v odvolaní ako i návrhu na krajský súd za reštitučný titul, na podklade ktorého mal byť príslušný pozemok prevzatý štátom, označila prevzatie bez právneho dôvodu. Podľa navrhovateľky sa jej právny predchodca Q. O. mal stať vlastníkom pozemku na podklade rozsudku č. 33.461/1926/O.F_B_ z 10.8.1926. Toto vlastníctvo mal nadobudnúť bez ohľadu na to, že nebolo zapísané do pozemkovej knihy, kde zostal naďalej vlastnícky zápis v prospech Maďarského štátu - pokladnice. V dôsledku nadobudnutia účinnosti Mierovej zmluvy s Maďarskom sa stal vlastníkom pozemkov pôvodne patriacich Maďarskému štátu Československý štát a keďže jeho vlastníctvo bolo do pozemkovej knihy zapísané až v roku 1956, malo dôjsť podľa navrhovateľky k nadobudnutiu vlastníctva zo strany štátu v rozhodnej
dobe. 30. Opísaná právna argumentácia navrhovateľky je však vo vzťahu k predmetu reštitučného konania nesprávna. Úlohou dokazovania v tomto konaní má byť to, že oprávnenej osobe alebo jej právnemu predchodcovi bol v rozhodnom období zo stranu štátu alebo inej právnickej osoby odňatý im patriaci pozemok. Predmetom dokazovania však nemôže byť otázka, či osoba uplatňujúca si reštitučný nárok alebo jej právny predchodca sa ešte predtým stali vlastníkmi tohto pozemku. Pôvodné vlastníctvo zo strany reštituenta alebo jeho právneho predchodcu totiž musí vyplývať predovšetkým z údajov verejného registra nehnuteľností prípadne v nespochybniteľných prípadoch aj z ďalších verejných listín. O takýto prípad sa však v posudzovanej veci jednoznačne nejedná.
31. Reštitučné konanie a ani následné rozhodovanie správnych súdov nemôže slúžiť na to, aby sa ako predbežná otázka riešila skutočnosť, či právny predchodca navrhovateľky na podklade rozsudku č. 33.461/1926/O.F_B_ z 10.8.1926 nadobudol vlastníctvo k dotknutému pozemku. Táto otázka má jednoznačne charakter vlastníckeho sporu a nie reštitučnej administratívnej
veci. 32. Pokiaľ pritom navrhovateľka tvrdí, že Československý štát sa stal vlastníkom daného pozemku bez právneho dôvodu, má možnosť sa naďalej aj s ohľadom na nemožnosť premlčania vlastníckeho práva domáhať určenia, že pozemok PK parcela č. XXXX/Xvk.ú. Č. patrí do dedičstva po jej zomretom starom otcovi Q. O.. Takýto postup pri reštitučnom titule týkajúcom odňatia pozemku bez právneho dôvodu pripustila aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp.zn. III ÚS 102/04-43 z 25.8.2004 skonštatoval, že "ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah (podiel) k týmto nehnuteľnostiam a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva (podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva - žalôb určovacích, vindikačných, negatórnych a pod.)." Totožný záver vypláva aj z uznesenia ústavného súdu sp.zn. III ÚS 178/06-5 z 20.6.2006 alebo nálezu sp.zn. II. ÚS 249/2011 z 29.9.2011. Podobne sa vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudku sp.zn. 3 Cdo 21/2000 z 1.3.2002, podľa ktorého "Okolnosť, že fyzická osoba môže ako osoba oprávnená uplatniť nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa príslušných reštitučných zákonov (zák. č. 87/1991 Zb., č. 403/1990 Zb., č. 229/1991 Zb. a pod.), ju nezbavuje možnosti uplatniť žalobu na ochranu vlastníckeho práva, ak k prevodu (prechodu) vlastníctva na štát alebo právnickú osobu nedošlo."
33. V danom prípade navrhovateľka v rámci reštitučného konania nepreukázala, že jej právny predchodca Q. O. bol vlastníkom pozemku PK parcela č. XXXX/Xvk.ú. Č.. Z údajov pozemkovej knihy takýto záver nevyplýva a pozemková kniha v rámci obyčajového práva uplatňovaného do 1.1.1951 spájala nadobudnutie vlastníctva k pozemku v zásade vždy s vykonanou intabuláciou. Od správneho orgánu nie je pritom v danom prípade namieste požadovať, aby v rámci administratívneho reštitučného konania vykonával dokazovanie a hodnotil, či Q. O. nadobudol vlastníctvo podľa právneho poriadku Maďarského kráľovstva platného do uzatvorenia Mierovej zmluvy s Maďarskom účinnej dňa 14.10.1947.
34. V tejto súvislosti preto nemôžu byť dôvodné tie skutočnosti, ktoré navrhovateľka vymedzila v bodoch 16 až 40 odvolania, pretože sa týkajú argumentácie svedčiacej tomu, že sa jej právny predchodca napriek absencií vlastníckeho zápisu v pozemkovej knihe predsa len mal stať vlastníkom dotknutého pozemku. Nakoniec ani sama navrhovateľka nie je vo svojej právnej argumentácií konzekventná, pretože najprv uvádza, že Q. O. nadobudol vlastníctvo k dotknutému pozemku rozsudkom č. 33.461/1926/O.F_B_ z 10.8.1926 (bod 13 odvolania), potom tvrdí, že sa tak stalo 1.1.1951 v dôsledku zrušenia konštitutívneho účinku zápisov vlastníctva do pozemkovej knihy (bod 32 odvolania) a následne svojho právneho predchodcu označuje "len" za oprávneného držiteľa pozemku s tým, že vlastníctvo k nemu malo byť nadobudnuté vydržaním (bod 33 odvolania). Je pritom zrejmé, že tieto tvrdenia si navzájom odporujú. Na "údajné" vydržanie pritom nemohlo byť prihliadané, pretože sa opätovne jedná o takú právnu skutočnosť, ktorú by mohol posúdiť a vyhodnotiť jedine súd v civilnom sporovom
konaní a nie správny orgán v rámci reštitučného administratívneho konania, resp. správny súd, ako to nakoniec správne skonštatoval aj krajský súd v bode 44 svojho odôvodnenia. 35. Nedôvodná je i odvolacia námietka navrhovateľky týkajúca sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a jeho nesúladu s obsahom administratívneho spisu (body 16 až 26 odvolania). Odporca zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci a súčasne vyhodnotenie skutkového stavu zo strany odporcu ako i krajského súdu má jednoznačne základ v administratívnom spise. Naopak navrhovateľka svoju argumentáciu nepodložila tomu zodpovedajúcimi dôkazmi, v dôsledku čoho majú jej právne závery špekulatívny charakter. Príkladom toho sú nakoniec aj vyššie uvedené tri rôzne momenty, kedy mal podľa navrhovateľky jej právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k pozemku.
36. Pokiaľ navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odporcu a krajského súdu (bod 15 odvolania), je potrebné túto námietku vyhodnotiť ako bezpredmetnú. Odporca vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že navrhovateľkou uplatnený reštitučný nárok nemožno priznať, pretože nebolo preukázané vlastníctvo zo strany jej právneho predchodcu. Následne i krajský súd svoje rozhodnutie v bodoch 33 až 45 odôvodnenia náležite odôvodnil spôsobom, ktorým bolo nielen vecne správne zodpovedané na všetky právne relevantné otázky, ale ktorý súčasne možno vyhodnotiť za právne vysoko erudovaný. Najvyšší správny súd sa pritom v celom rozsahu stotožňuje s týmto odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti doplnil i ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).
37. Za dôvodnú nebolo možné uznať ani námietku navrhovateľky týkajúcu sa postupu odporcu, ktorým jej tento neumožnil vyjadriť sa k podkladom svojho rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku (bod 14 odvolania) a to predovšetkým k tým listinám, ktoré sám doložil do administratívneho spisu. Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné poukázať jednak na bod 45 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, t.j. výzvu odporcu z 2.5.2013, ktorým bolo navrhovateľke umožnené vyjadriť sa k týmto listinám. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že v danom prípade sa jedná o prieskum zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom navrhovateľka mohla svoje vyjadrenie podať a toto aj realizovala v "pokračujúcom" konaní pred správnymi súdmi, takže k poškodeniu jej procesných práv nemohlo dôjsť. Zároveň dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Aj doterajšia judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stojí na stanovisku, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003).
38. Na základe uvedeného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil. 39. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľke, ktorá nemala v odvolacom konaní úspech, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. novembra 2021