2Sžr/5/2019

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mesto Šurany, Nám. Hrdinov 1, 942 01 Šurany, IČO: 00309311, právne zastúpený: JUDr. Martin Kanás, advokát, Advokátska kancelária Školská 3, 949 01 Nitra, 2/ JUDr. Juraj Puskailer, správca konkurznej podstaty - Výrobno-obchodné družstvo v Šuranoch, v likvidácii - so sídlom ul. SNP 149, 942 01 Šurany, právne zastúpený: Mgr. Helena Farkašová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom v Nových Zámkoch, ul. Žerotínova bašta č. 1, proti odporcovi: Okresný úrad Nové Zámky, so sídlom Podzámska 25, 940 02 Nové Zámky, za účasti: 1./ H.. U. O., XXX XX B., O. X, zástupca oprávnených osôb 2./ X. U., bytom B., I. X, 3./ H. O., K., J. XX, 4./ X. O., O., Z. XXXX/L., 5./ H.. H. O., S. XX, J., 6./ P. O., B., W. XXX, 7./ H.. H. O., B., P. X, 8./ H. O., B., Z. XX, 9./ X. O., K., Q. X, 10./ Q. O., B., Q. XX, 11./ R. O., B., O. XX, 12./ V. O., B., Q. XX, 13./ Q. O., B., Q. X, 14./ E. O., B., V. XX, 15./ X. O., B., S. X, 16./ Q. O., B., Z. XX, 17./ Q. O., B. S. W., Y. XX, 18./ Q. O., O., Q. K. X, 19./ B. O., O., B. X, 20./ X.. Q. O., I. I., W. X, 21./ I. D., B., V. X, 22./ U. D., G. Q., I.. B. X, 23./ A.A., B., W. XX, 24./ X.. U. E., O., P. XX, 25./ R. P., K., W. XX, 26./ A. P., B., Q. X, 27./ X. P., B., Q. XX, 28./ Q. P., B., Q. XX, 29./ Q. P., B., Q. X, 30./ V. P., P. XXX, 31./ V. P., B., Q. X, 32./ U. P., I. I., O. XX, 33./ Q. P., O., P. L., 34./ S. P., I.Y., Q. XXX, 35./ R. P., B., Q. XX, 36./ B.T., B., S. W., Y. XX, 37./ Q. Q., B., Z. XX, 38./ P. A., B., Q. XX, 39./ X. A., K. G., X.. S. XX, 40./ F. E., S. W., S. X, 41./ Q. E., S. W., S. X, 42./ Q. E., B., J. XXX/XX, 43./ H.. Q. E., O. P., K. X, 44./ U. F., B., Q. XX, 45./ H.. S. F., K., Z. XX, 46./ H.. Q. Z., K., V. P. XX, 47./ V. Z., B., K. Z. XXX, 48./ U. Z., G., W. XXX/XX, 49./ A. Z., B. - K. Z. XXX, 50./ I. Z., K. G., B. XX, 51./E. Z., B., W. XX, 52./ Q.. V. Z., O., E. XX, 53./H.. V. Z., O., H., 54./ X. Z., O., R. X, 55./ Q. Z., S., B. XX, 56./ Q. Z., B.- S. W., K. B. XX, 57./ E. Z., B., Q. XXXX/XX, 58./X. Z., Z. XXX 59./ S. Z., B. Q.. S. XX, 60./ J. Z., Z., Q. XX/XX, 61./H.. Q. Z., K. G., S. X, 62./ W. Z., B., W. XX, 63./ I. Z., B. - S. W., O. X, 64./ P. Z., B. - S. W., O. X, 65./ Q. Z., B., Q. X, 66./ Q.. Q. Z., B., W. XX, 67./H.. V. Z., O., Y. XX, 68./ V.. B. Z., O., I. X, 69./ H.. P. Z., B., Q. X, 70./ E. Z., B., Q. XX, 71./ B. X., B., K. X, 72./ H.. A. S., K., P. XX, 73./ Q. S., B., B. X, 74./ Q. S., B., O. XX, 75./ S. S., S., B. XX, 76./ S. S.,

U. XXXX/ XX, 83./ Q. S., O., V. XX, 84./ Q. S., B., O. XX, 85./ R. S., B., Q. XX, 86./ Q. S., K. G., B. XX, 87./ X. S., B. - S. W., G. B. X, 88./ O. J., B., Q. X, 89./ Q. J., B. - S. W., B. X, 90./I. J., B., V. XX, 91./ Q. J., J. XX, 92./ H.. S. Q., O., R. XXXX/X, 93./ X. Q., B. - K. Z. č.d. XX, 94./ X.

I.. X. Q. XX/XX, 102./ I. Q., B., S. W., O. XX, 103./ B. Q., O., K. XX, 104./Q. Q., B. - S. W., W. XX, 105./ E. Q., B., X. XX, 106./ X. Q., B., Q. X, 107./ U. Q., B., X.. S. XX, 108./ X. Q., B., B. XX, 109./ Q. Q., B., Q. XXXX/XX, 110./ Q. Q., B., W. XX, 111./ G. Q., K. G., Q. K.. X, 112./ Q. K., O., O. XX, 113./ Q. K., B., W. XX, 114./ R. K., B., Q. X, 115./ X. R., B., Q. X, 116./ X. R., B., W. XX, 117./ R. R., B., W. XXX, 118./ Q. R., B., B. X, 119./ A. R., O., Z. XX, 120./ A. R., V. B.., B.. S. XXX/XX, 121./ O. R., B., J. XX, 122./ Q. V., W., Y. XX, 123./ A. V., B., Z. XX, 124./ H.. A. V., J., V. X, 125./ H.. P. V., O., R. X, 126./ A. V., B., Q. XXX/XX, 127./ X. V., B., K. XX, 128./ Q. V., K., K. XXX/XX, 129./ G. V., B. - S. W., V. XX, 130./ Q. Y., K. G., S. XX, 131./ X. Y., B., Z.X, 132./ S. Y., B., X.. S. XX, 133./ X. Y., B., W. XX, 134./ X. Y.,

Q.. X. B., B., X.. S. XX, 147./ Q.. Y.T_, B., Q. XXX/X, 148./ G.T_, K., X. XX, 149./ Q.T_, O., I. XX, 150./ Q. B., O., A. XX, 151./ Q. B., B., Q.XX, 152./ H.. B.T_, B., Z. XX, 153./ V.. S.T_, K.,

F.., F.. O. XX, 165./ P. I., B.- S. W., S. XX, 166./ X. I., S. XXX, 167./ X. I., B. - S. W., S. XX, 168./ Q. I., B. -S. W., O. XX, 169./ Q. I., B. - S. W., K. B. XX, 170./ V. I., B., O. XX, 171./ Y. I., K., O. X, 172./ E. I.,

Q.. I. B., bytom B., W. XXXX/XX, 207./ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Nové Zámky, Svätoplukova 1, 940 24 Nové Zámky, 208./ Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia, Janka Kráľa 56, 942 01 Šurany, 209./ TS-tube systems s.r.o., Družstevná 5/2821, 942 01 Šurany, 210./ X. E., S. X, XXX XX B., 211./ Z. E., S. X, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-PLO-2015/000437-304 zo dňa 16.06.2015 konajúc o odvolaní navrhovateľa 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sp/132/2015-266 zo dňa 15. októbra 2018, takto

1. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „krajský súd“) rozsudkom č. k. 23Sp/132/2015-266 zo dňa 15. októbra 2018 (ďalej ako „rozsudok“) potvrdil rozhodnutie odporcu - č. rozhodnutia: OU-NZ-PLO-2015/000437-304 zo dňa 16.06.2015 (ďalej ako „rozhodnutie správneho orgánu“ alebo „rozhodnutie odporcu“) a zároveň navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania.

3. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd konal o podaní navrhovateľov ako o návrhu na preskúmanie zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu (odporcu) - tzv. rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.

4. Rozhodnutím odporcu (bod 1. výroku rozhodnutia) bolo osobám uvedeným vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia (oprávnené osoby, resp. dedičia po oprávnených osobách - ďalej súhrnne aj ako „oprávnené osoby“) priznané vlastnícke právo k častiam pôvodných pozemkov, ktoré boli vedené v katastrálnom území B. v pozemkovej knihe - vložka č. X - ako parc. č. XXX/X a XXX/X - v čase rozhodovania odporcu - evidovaných v katastri nehnuteľností v registri C-KN, a to ako parc. č. XXXX/X (trvalé trávne porasty), výmera: 2733 m2, list vlastníctva č. X, parc. č. XXXX/XX (trvalé trávne porasty), výmera: 151 m2, list vlastníctva č. X a parc. č. XXXX/XX (trvalé trávne porasty), výmera: 8364 m2, list vlastníctva č. XXXX. Odporca dospel k záveru, že v prípade týchto parciel sú u oprávnených osôb splnené podmienky pre priznanie vlastníckeho práva podľa reštitučného zákona, a to každej oprávnenej osobe o veľkosti podielov tak, ako tieto vyplývajú z výroku rozhodnutia.

XXXX/X (zastavené plochy a nádvorie) 140 m2, parc. reg. C č.: XXXX/XX (zastavané plochy a nádvorie) 86 m2, parc. reg. C č.: XXXX/X (zastavané plochy a nádvorie) 277 m2, parc. reg. C č.: XXXX/X (zastavané plochy a nádvorie) 56 m2). Odporca vo výroku rozhodnutia uviedol, že oprávneným osobám patrí za nevydávanú výmeru (559 m2) náhrada (v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 16 reštitučného zákona), a to podľa výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov oprávnených osôb uvedených v bode 1. výroku rozhodnutia. Dôvodom pre nevydanie predmetných nehnuteľností (o súhrnnej výmere 559 m2) je skutočnosť, že predmetné parcely sú zastavané, čo tvorí zákonnú prekážku ich vydania podľa § 11 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona.

S uplatnením nároku bola zároveň povinná osoba - Jednotné roľnícke družstvo 20. výročia oslobodenia ČSSR v Šuranoch (JRD v Šuranoch) - (neskôr Výrobno-obchodné družstvo v Šuranoch - a v čase rozhodovania odvolacieho súdu: Výrobno-obchodné družstvo v Šuranoch, v likvidácii - JUDr. Juraj Puskailer, správca konkurznej podstaty - všetky označenia ďalej súhrnne ako navrhovateľ 2/) vyzvaná na vydanie nehnuteľnosti, avšak k dohode medzi oprávnenými osobami a povinnou osobou nedošlo, preto bolo vo veci meritórne rozhodnuté odporcom tak, ako je to uvedené vyššie v tomto rozsudku. Naviac, krajský súd v súlade so zisteniami odporcu ustálil, že v čase konania odporcu o uplatnenom reštitučnom nároku oprávnených osôb, navrhovateľ 2/ predal časť nehnuteľností, ku ktorým sa viazal nárok oprávnených osôb, tretím osobám (okrem iných - aj navrhovateľovi 1/), pričom takýto prevod je podľa § 5 reštitučného zákona neplatný. Navrhovateľ 1/ následne takto nadobudnuté nehnuteľnosti, resp. ich časti, previedol na ďalšie osoby. Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa 2/, že nehnuteľnosti predať mohol.

Krajský súd sa nestotožnil ani s tým tvrdením navrhovateľa 2/, že oprávnené osoby sa mali prihlásiť so svojim nárokom do konkurzného konania navrhovateľa 2/. Krajský súd zároveň poukázal na to, že odporca v rámci správneho konania viedol dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že niektoré pozemky, ku ktorým sa nárok uplatnil, sú zastavané, a preto v prípade týchto pozemkov ich vydanie neprichádza do úvahy.

12.11.2010. 10. Rozhodnutie odporcu, ktoré je predmetom tohto konania, je teda tretím parciálnym rozhodnutím vo veci, ktorým by sa nároky oprávnených osôb mali právoplatne vysporiadať a jeho predmetom sú nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom prvého a druhého rozhodnutia (ktoré sú špecifikované vyššie v tomto odôvodnení). 11. V priebehu administratívneho konania bolo zistené, že navrhovateľ 2/ ako povinná osoba podľa reštitučného zákona, previedol vlastnícke právo k niektorým pozemkom, ktorých sa týkala žiadosť oprávnených osôb, a to napriek zákonnému zákazu, resp. napriek tomu, že takéto prevody sú ex lege neplatné (§ 5 reštitučného zákona). Z listín založených v administratívnom spise vyplýva, že zástupca oprávnených osôb požiadal povinnú osobu už v decembri 1992 o vydanie nehnuteľností, a teda povinná osoba (navrhovateľ 2/) musela a mala mať vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti sú predmetom reštitučného konania, a preto sa na prevod vlastníckeho práva vzťahujú zákonné obmedzenia. 12. Odporca v priebehu administratívneho konania zistil, že u oprávnených osôb sú splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie nároku, avšak zároveň identifikoval, že vzhľadom na skutočnosť, že niektoré dotknuté parcely sú zastavané, nie je ich možné vydať a je potrebné poskytnúť oprávneným osobám náhradu (bod 2. výroku rozhodnutia). K tým parcelám, ktoré zastavené nie sú, a teda sú pri nich splnené podmienky priznania vlastníckeho práva, zahrnul odporca do bodu 1. výroku rozhodnutia a oprávneným osobám prinavrátil vlastnícke právo k týmto parcelám.

IV. Súvisiaca právna úprava, posúdenie veci odvolacím súdom

17. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolaní navrhovateľa 1/ podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk a dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku krajského súdu, a preto tento rozsudok potvrdil.

21. Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

23. Podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona, povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

25. Podľa § 11 ods. 2 reštitučného zákona, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva stanoveným postupom iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky, alebo sa jej poskytne náhrada za pozemky v peniazoch.

28. V prípade kladného záveru sa v ďalšej fáze správneho konania rozhoduje o tom, či je možné oprávnenej osobe navrátiť (priznať) vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo je primárny účel zákona, alebo vzhľadom na existenciu prekážok vydania (§ 11 ods. 1 reštitučného zákona) prichádza do úvahy subsidiárna možnosť bezodplatného prevodu iného pozemku stanovených parametrov alebo poskytnutie náhrady v peniazoch.

30. Odvolací súd v prvom rade verifikoval odvolaciu námietku odvolateľa ohľadom poučenia v rozsudku krajského súdu a zhodne s ním má za to, že je nepochybné, že poučenie rozsudku krajského súdu obsahuje časť, v ktorej súd odkazuje na „§ 42 ods. 3“, avšak neurčuje, o ustanovenie ktorého zákona sa má jednať.

32. Samotné ustanovenie § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku znie nasledovne: „(3) Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.“, pričom odvolanie podané navrhovateľom 1/ (odvolateľ) obsahovalo všetky zákonné náležitosti, a preto tento ani nebol osobitným úkonom zo strany súdu vyzývaný na odstraňovanie nedostatkov odvolania, resp. jeho doplnenie.

34. Druhá procesná námietka uvedená v odvolaní je postavená na tom, že príslušný správny orgán sa nevysporiadal s druhou reštitučnou žiadosťou H.. U. O. zo dňa 29.12.2004, ktorá rovnako ako prvá reštitučná žiadosť (ktorá je predmetom tohto súdneho konania), zahŕňa i nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené na odvolateľa (zo strany navrhovateľa 2/), pričom podľa zákona, na základe ktorého bola podaná H.. O. druhá žiadosť, konkrétne - zákon č. 503/2003 Z. z., nie je možné tieto nehnuteľnosti vydať (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z.).

O. alebo to, že príslušný správny orgán vôbec nevybavil druhú žiadosť H.. O., pričom- podľa názoru odvolateľa - ak by ju správny orgán riadne vybavil, H.. O. by bol neúspešný pre nemožnosť vydania týchto nehnuteľností.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto nepochybné, že ide o dve samostatné administratívne konania, ktorých výsledky budú môcť byť, resp. sú predmetom samostatných prieskumných procesných postupov. Ani odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by bolo potrebné sa osobitne venovať v rozhodnutí odporcu inému správnemu konaniu, a to najmä v prípade, ak ide o časovo neskôr začaté konanie (fakticky 12 rokov po podaní prvej žiadosti, o ktorej zákonnosti aktuálne koná odvolací súd).

Zo všeobecne záväznej právnej úpravy nevyplýva, že by podanie druhej žiadosti (podľa neskoršej právnej úpravy) negovalo právne účinky prvej žiadosti (uplatnenej podľa inej právnej úpravy). Odvolací súd má za to, že námietka odvolateľa by bola kvalifikovaná pre meritórny prieskum najmä v prípade, ak by táto vychádzala z toho, že o parcelách, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím odporcu (OU-NZ-PLO-2015/000437-304 zo dňa 16.06.2015), už bolo rozhodnuté iným - skorším rozhodnutím - čo však odvolateľ netvrdí a ani nepreukazuje.

41. V prvom rade je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že stavby na dotknutých parcelách stáli už pred účinnosťou reštitučného zákona. Tento záver vyplýva nielen z odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ale napr. aj z odôvodnenia rozsudku krajského súdu (str. 6 rozsudku, druhý odsek).

Paradoxne, tento názor vyplýva aj z rozhodnutia odporcu (odôvodnenie rozhodnutia - napr. str. 12 rozhodnutia, tretí odsek, str. 12 rozhodnutia - deviaty odsek, str. 13, posledné tri odseky pred poučením) a tento názor nerozporoval ani krajský súd v rozsudku vo veci samej (bod 12. odôvodnenia rozsudku krajského súdu).

C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X - kat. úz. B.). Vo výrokovej časti (bod 2. výroku rozhodnutia odporcu) je uvedené, že k týmto parcelám sa oprávneným osobám „nepriznáva vlastnícke právo“, ale patrí im náhrada podľa príslušných ustanovení reštitučného zákona.

. .]. Naopak, má za to, že pre právne vyhodnotenie možnosti vydania nehnuteľnosti má podstatný význam existencia prekážky, o ktorej mal rozhodujúci orgán vedomosť najneskôr pred vydaním rozhodnutia vo veci reštitučného nároku.“ Aj podľa názoru senátu odvolacieho súdu rozhodujúceho v tejto veci je - pre účely určenia, či je možné parcelu vydať alebo sa za ňu má oprávneným osobám poskytnúť náhrada - kľúčové to, či bola určitá parcela zastavaná ku dňu, keď o reštitučnom nároku rozhodoval správny orgán, čo v tomto prípade splnené bolo. Keďže nie je sporné, že predmetné parcely zastavené boli (ešte pred účinnosťou reštitučného zákona), aj podľa názoru odvolacieho súdu postupoval odporca správne, keď k týmto parcelám nepriznal oprávneným osobám vlastnícke právo, ale priznal im súvisiacu náhradu.

osoby. Hneď z prvého odseku odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli oprávneným osobám, resp. ich právnym predchodcom odňaté postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. Ak dotknuté pozemky boli zastavané kedykoľvek po takomto odňatí a hoci aj pred účinnosťou reštitučného zákona, čo v tomto prípade nerozporuje ani odvolateľ, boli splnené podmienky na to, aby sa dotknuté parcely oprávneným osobám nevydali, ale aby im za ne bola poskytnutá náhrada. Logickou je preto požiadavka, aby existencia prekážky vydania nehnuteľností bola skúmaná a zohľadnená v rámci zisťovania podkladov rozhodnutia vo veci uplatneného reštitučného nároku (§ 31 ods. 1 zákona č. 71/ 1967 Zb.), t.j. skúmanie tejto prekážky ku dňu rozhodnutia príslušného správneho orgánu o reštitučnom nároku.

Aj túto odvolaciu námietku odvolateľa preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď v zhode s odporcom a krajským súdom, aj odvolací súd má za to, že zastavané parcely nebolo možné oprávneným osobám vydať (priznať im k nim vlastnícke právo), čo odporca ani neurobil, ale priznal im za tieto parcely náhradu.

48. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že nie je sporné, že navrhovateľ 2/ predal časť parciel, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok, tretím osobám, a to už v čase, keď prebiehalo reštitučné konanie k dotknutým parcelám. Toto v konečnom dôsledku nerozporuje ani samotný odvolateľ, ktorý brojí len proti tomu, že tak mohol urobiť. V súlade s právnym názorom krajského súdu, aj odvolací súd však má za to, že navrhovateľ 2/ mal a mohol vedieť, že predmetné parcely sú predmetom reštitučného konania, keď je preukázané a nesporné, že

50. Z takéhoto znenia právnej normy je nepochybné, že zákonodarca nedal povinnej osobe diskrečný priestor na zvažovanie, či predmetné nehnuteľnosti budú alebo nebudú môcť byť neskôr vydané (na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu).

52. Je pravdou, že zastavané parcely by oprávneným osobám nemohli byť vydané (§ 11 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona), toto však samo osebe - prihliadajúc na § 5 ods. 3 reštitučného zákona - neznamená, že tieto parcely môže/mohla povinná osoba - počas prebiehajúceho reštitučného konania - previesť.

[. . . .] Autoritatívne rozhodnúť o vlastníckom práve zásadne prináleží len nezávislému súdu, ktorý rozhoduje v plnej jurisdikcii.“ (str. 10 rozhodnutia odporcu). 54. V civilnom spore, v ktorom sa otázka vlastníckeho práva mala riešiť (Okresný súd Nové Zámky - sp. zn.: 6C/145/2006) však táto otázka nakoniec vyriešená nebola, keď krajský súd rozhodujúci o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (Krajský súd v Nitre, sp.zn.: 9Co/ 69/2011) dospel k záveru, že rozhodovanie o vlastníckom práve v tejto veci patrí správnym orgánom ako orgánom verejnej moci majúcim právomoc rozhodnúť o vlastníctve oprávnených osôb podľa § 9 ods. 4 reštitučného zákona.

Pre úplnosť však odvolací súd poukazuje na to, že je pravdou, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní - v ustanovení § 68 ods. 1 upravoval, že „Veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd,7) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/20051215> sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.“ Legislatívna poznámka pod čiarou 7) odkazovala - okrem iných - aj na reštitučný zákon. Podľa názoru odvolacieho súdu však ani toto ustanovenie neznamená, že mohol byť porušený absolútny zákaz prevodu majetkov podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona. Paradoxne, uvedené ustanovenie sa javí, že je v neprospech odvolateľa, keďže ak tento v odvolaní tvrdí, že zastavané parcely mohol previesť, lebo tieto nebolo možné vydať, potom ustanovenie § 68 ods. 3 citovaného zákona by sa na tieto parcely vôbec nevzťahovalo a bez ďalších, resp. bez akýchkoľvek výnimiek by platil zákaz podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

V tomto zmysle odvolací súd poukazuje na to, že dokonca aj ustanovenie § 68 ods. 3 citovaného zákona túto požiadavku potvrdzuje, keď upravuje, že tieto veci (ktoré by inak mali byť vydané podľa osobitných predpisov), môžu byť do majetkovej podstaty zahrnuté v prípade „ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.“. Nie je však sporné, že oprávnené osoby si svoje nároky k týmto veciam (nehnuteľnostiam) riadne uplatnili a v čase, keď sa nehnuteľnosti z povinnej osoby previedli na tretie osoby (v rozpore s § 5 ods. 3 reštitučného zákona), o žiadosti oprávnených osôb ešte nebolo rozhodnuté (a teda nemohla byť ani zamietnutá), čím je vylúčená aplikácia § 68 ods. 3 citovaného zákona na súdenú vec aj z tohto dôvodu.

58. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie, odvolací súd odvolateľovi opätovne pripomína (a to najmä v nadväznosti na vetu nasledujúcu po predmetnej odvolacej námietke - „Preto máme za to, že pozemky, ktoré navrhovateľ odkúpil od správcu konkurznej podstaty nepodliehajú vydaniu a nebolo a ani nie je možné ich zákonne vydať.“), že odporca vo vzťahu k zastaveným parcelám oprávneným osobám nepriznal vlastnícke právo (resp. nerozhodol tak, že tieto zastavané parcely sa im majú vydať), ale rozhodol o tom, že im za tieto parcely bude poskytnutá náhrada (k tomu pozri bod 2. rozhodnutia odporcu).

60. Vzhľadom na to, že ani jedna odvolacia námietka odvolateľa nespĺňa podmienky pre zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na nové konanie, resp. na uplatnenie iného postupu, odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.