2Sžrk/2/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, XXX XX. U. Y., 2. Q. L., nar. XX.XX.XXXX. bytom L. č. XXX, XXX XX L., obaja právne zastúpení: advocatius s.r.o., advokátska kancelária, Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36868752 proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00151866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 53/2017-IBa zo dňa 13.09.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/278/2017-94 zo dňa 22. januára 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/278/2017-158 zo dňa 25. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcom sa voči žalovanému priznáva nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Dohoda o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží V -15031/ 2006 zo dňa 20.10.2006 a zapísať titul: Zmluva o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.03.2001 pod V-244/2001 (ďalej len „Zmluva o výstavbe“). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, pričom prihliadol na skutočnosť, že žalobcovia mali v konaní plný úspech.

Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom.

že vlastnícke právo k bytu a nebytovým priestorom mohli žalobcovia nadobudnúť najskôr právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia, pretože je rozporný s § 133 ods. 2 OZ aj § 28 ods. 2 a ods. 5 katastrálneho zákona. 4. Ďalej správny súd uviedol, že ani zmluvná voľnosť nemohla v tomto prípade zmeniť titul nadobudnutia vlastníckeho práva z právneho úkonu expressis verbis definovaného v zákone č. 182/1993 Z. z. na kolaudačné rozhodnutie upravené v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). Zdôraznil, že ustanovenia § 4 a § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj § 132 a §133 OZ majú kogentný charakter a nemožno sa od nich odchýliť.

5. Správny súd následne načrtol právne skutočnosti, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo k bytu alebo nebytovému priestoru a uviedol, že rovnaká úprava bola aj v čase podania návrhu žalobcov na opravu chyby v katastrálnom operáte aj v čase rozhodovania žalovaného dňa 13.09.2017, a aj v čase uzatvorenia zmluvy dňa 24.02.2001.

Správny súd však podotkol, že kolaudačné rozhodnutie nie je podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva alebo podmienkou prevodu vlastníckeho práva k rozostavanému bytu a de facto to vylučujú aj ustanovenia § 132 a § 133 OZ. Účelom kolaudačného rozhodnutia je, aby sa jednotlivým stavebníkom povolilo užívanie stavby na bytové účely s presným určením jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Aj keď v zmluve o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001 bolo dohodnuté, že stavebníci sa stanú vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garážových státí, aj spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu až dňom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie stavebného úradu o povolení užívania bytového domu alebo jeho časti, to neznamená, že až do rozhodnutia príslušného stavebného úradu, stavebníci nie sú vlastníkmi rozostavaného bytového domu v príslušnej fáze rozostavanosti.

. . v rozhodnej dobe výstavby domu určenie vlastníkov jednotlivých bytov upravoval špeciálny zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorého mohli fyzické a právnické osoby nadobúdať byty do vlastníctva tak, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci na základe Zmluvy o výstavbe bytu z 12.09.2002.“ Zákon č. 182/1993 Z. z. predstavuje vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a má aplikačnú prednosť pred Občianskym zákonníkom v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali. Preto vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu uzavretej medzi stavebníkom alebo medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi.

7. Správny súd tak uzavrel, že správne orgány oboch stupňov nesprávne právne posúdili vec, keď nesprávne interpretovali § 4, § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. Oprava chyby v katastrálnom operáte v zmysle návrhu žalobcov nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože žalobcovia zostanú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci a ich vlastnícke právo nie je opravou ani len spochybnené. Inými slovami, správne orgány mali

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

9. Podľa sťažovateľa rozhodol správny súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), keď skonštatoval, že správne orgány zapísali ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva kolaudačné rozhodnutie. Sťažovateľ uviedol, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov je Dohoda o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží, ktorej vklad bol povolený pod č. V-15031/2006 zo dňa 20.10.2006. Keďže toto rozhodnutie nebolo nikdy zrušené, je platným titulom nadobudnutia, čo je zrejmé aj z čiastočného výpisu z listu vlastníctva.

. .“ formou poznámky v časti „D“. 11. Podľa sťažovateľa sa správny súd nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobcovia neboli vôbec zmluvnou stranou Zmluvy o výstavbe zo dňa 24.02.2001, napriek tomu citoval ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) a písm. b), § 21 a § 22 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo by však v tom prípade znamenalo, že vlastníkmi dotknutých nehnuteľností by mali byť pani W. T., pán Y. T. a Zámocká spoločnosť a.s., podľa rozhodnutia o vklade č. V-244/01 zo dňa 13.03.2001. K uvedenému sťažnostnému bodu uzavrel, že správny súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou sťažovateľa v preskúmavanom rozhodnutí, resp. vo vyjadrení k žalobe a vzhľadom na uvedené je rozsudok správneho súdu arbitrárny.

12. Dôvod na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP videl sťažovateľ v tom, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, a to od rozsudku sp. zn. 1Sžr/185/2012 zo dňa 24. septembra 2013, podľa ktorého „otázka platnosti a právnych úkonov zmluvy o postúpení práv a povinností, Zmluvy o nadstavbe, postup správy katastra vo vkladovom konaní, skúmanie stavebného povolenia, či samotná ne/existencia rozostavaných bytov nemôže byť riešená v konaní o návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože správa katastra v tomto konaní nemôže nad rámec stanovený zákonmi zrušiť zápis listín, alebo zasahovať do znenia zmlúv a dohôd a listín, ktoré boli zapísané do katastra, a tým vlastne meniť predmet prevodu alebo jeho časť, môže len opraviť chyby, ktoré vznikli pri zápise týchto dohôd do katastra“, a taktiež od rozsudku sp. zn. 3 Sž-o-KS 109/2006 zo dňa 31. júla 2007 (publikovaný pod č. R 44/2008), podľa ktorého „v konaní podľa § 59 zák. č. 162/1995 Z.z. môže správa katastra opraviť len chyby v údajoch, ktoré vznikli pri zápise

Argumentáciu sťažovateľa v kasačnej sťažnosti považujú za zmätočnú a v rozpore s jeho tvrdeniami zo dňa 13.09.2017. V prípade oprávnenia správy katastra vykonať opravu údajov poukázali na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/ 14/2013 zo dňa 19. novembra 2013 a sp. zn. 10Sžr/85/2012 zo dňa 29. mája 2013 s tým, že v preskúmavanej veci sa nerieši vznik, zmena a ani zánik vlastníckeho práva, ktoré svedčí žalobcom ako bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností.

16. Záverom žalobcovia navrhli, aby kasačný súd sťažovateľom podanú kasačnú sťažnosť zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov kasačného konania. K vyjadreniu žalobcovia pripojili rozsudky súdov, na ktoré sa odvolávali. Dňa 27.04.2021 žalobcovia doručili Najvyššiemu súdu Slovenskej rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžrk/4/2020 zo dňa 23.02.2021, v ktorom súd v obdobnom právnom a skutkovom stave, kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

17. Prejednávaná vec bola dňa 10.07.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu sp. zn.: 2Sžrk/2/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S pod

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 19. Úlohou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“) ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť právnych záverov správneho súdu, ktorý po preskúmaní rozhodnutia sťažovateľa a prvostupňového rozhodnutia postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie sťažovateľa, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, č. X 127/2017 zo dňa 14.08.2017, ktorým

XX. 20. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný nasledovný skutkový stav relevantný pre súdenú vec: 21. Žalobcovia návrhom zo dňa 07.08.2017 žiadali od Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor opravu chyby v katastrálnom operáte a docieliť tak zosúladenie skutkového stavu so stavom právnym vo veci evidencie titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu č. XX na X. L., R. č. XXX, skladového priestoru č. XX nachádzajúce sa v bytovom dome Z. č. XX, XX, XX, so súpisným číslom XXXX na parc. č. XXX/XX, XX, XX, nakoľko k nim je na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. U. T. ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov chybne evidovaná: „Dohoda o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží V-15031/2006 zo dňa 20.10.2006 (ďalej „Dohoda o zmene“). Žalobcovia tak žiadali, aby v katastrálnom konaní o oprave chýb boli ako správne tituly nadobudnutia vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam nasledujúce listiny:

b. Zmluva o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004 (ďalej len „Zmluva o prevode“) uzavretej medzi Zámockou spoločnosťou a žalobcami, ktorej predmetom bol prevod práv a povinností prevodcu zo Zmluvy o výstavbe k dotknutým nehnuteľnostiam na žalobcov.

23. Predmetné rozhodnutie napadli žalobcovia odvolaním. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. Xo 53/2017-lba zo dňa 13.09.2017 ich odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Sťažovateľ svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že zákonodarca upravil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v ust. § 59 a nasl. katastrálneho zákona presne a zrozumiteľne a v tomto konaní môže opraviť len chyby v údajoch, ktoré vznikli pri zápise dohôd, verejných a iných listín do katastrálneho operátu. Platnosť, či prípadnú nezákonnosť zápisov okresný úrad, katastrálny odbor v konaní o oprave chyby nie je oprávnený skúmať. Odborná právna teória a judikatúra súdov potvrdzuje, že konanie o oprave chyby slúži na opravovanie formálnych chýb, teda chýb, ktoré spočívajú v zlom premietnutí obsahu listín do katastra. 24.

V čase povolenia vkladu, predmetom ktorého bola zmluva o výstavbe, vtedy platná legislatíva na úseku katastra neupravovala zápis údajov na základe uvedeného rozhodnutia o povolení vkladu, preto zápis bol vykonaný do časti „D“ LV č. XXXX k.ú. U. T. v znení; „Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stavby na (p. č. XXX/XX,-XX, p.č. XXX/XX-XX,p.č. XXX/XX) p.č. XXX/XX sa stavebnici Zámocká spoločnosť a.s., W. T. a Y. T. stanú vlastníkmi jednotlivých bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu podľa V-244/2001 zo dňa 13.03.2001“. Následne bola na LV č. XXXX k.ú. U. T. zapísaná rozostavaná stavba na p.č. XXX/XX v prospech Zámocká spoločnosť, a.s.

V čl. III zmluvy je uvedené, že nadobúdatelia dňom nadobudnutia práv a povinnosti sa stávajú stavebníkmi bytu č. XX, garážového boxu č. XXX a skladu č. XX a po kolaudácií ich bezpodielovými spoluvlastníkmi. 25. Počas výstavby bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome došlo k radikálnym zmenám v dispozičnom usporiadaní bytov a nebytových priestorov.

Podľa týchto listín zmenou č. 367/08 bol vykonaný zápis skolaudovaných bytov a nebytových priestorov na LV č. XXXX k.ú. U. T.. Zmluva o výstavbe domu podľa názoru žalovaného nebola titulom nadobudnutia v čase jej podpisu ešte ako neexistujúcej stavby či bytov, nebytových priestorov a garáží. Podľa tejto zmluvy sa stavebníci mali stať vlastníkmi až dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia tejto stavby.

bytu. V čl. III. tejto zmluvy sa výslovne uvádzalo, že nadobúdatelia sa stávajú stavebníkmi uvedených nehnuteľností a ich bezpodielovými spoluvlastníkmi sa stanú až po kolaudácii stavby. Zmluvou o výstavbe, ktorá bola predmetom návrhu na vklad pod č. V-244/2001 boli nadobudnuté len práva k budúcim bytom a nebytovým priestorom, ktoré boli zaevidované na základe zmluvy o výstavbe v časti „D“ LV, kde zároveň bolo uvedené, že vlastníctvo (titul nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu/nebytovému priestoru) bude až po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia.

27. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

29. Pri prerokúvaní kasačnej sťažnosti kasačný súd zistil, že obdobná vec s totožným účastníkom na strane sťažovateľa s totožnými sťažnostnými bodmi vymedzenými v kasačnej sťažnosti bola predmetom konania a rozhodovania iného senátu kasačného súdu pod sp. zn. 10Sžrk/2/2020 zo dňa 30.03.2022 (obdobne aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1Sžrk 3/2020 zo dňa 25. mája 2021, sp. zn. 1Sžrk 4/2020 zo dňa 23. februára 2021 a sp. zn. 1Sžrk 5/2020 zo dňa 22. júna 2021, sp. zn. 5Sžrk/1/2020 zo dňa 28. júna 2022).

. .) 37. Podľa sťažovateľa správny súd len skonštatoval, že vlastníctvo k bytu sa môže nadobudnúť podľa zákona č. 182/1993 Z.z. zmluvou o vstavbe, výstavbe a nadstavbe a že Zmluva o výstavbe bola uzatvorená podľa uvedeného zákona, avšak bez logických argumentov a relevantných právnych záverov. Tiež poukázal na vtedy platnú právnu úpravu, ktorá neupravovala zápis k neexistujúcim nehnuteľnostiam. Súčasne sťažovateľ uviedol, že aj keby pripustil argumentácie správneho súdu vo vzťahu k aplikácii § 4, resp. § 21 zák. č. 182/ 1993 Z.z., potom by však boli vlastníkmi aj dotknutých nehnuteľností stavebníci Zámocká spoločnosť, pani W. T. a pán Y. T. podľa rozhodnutia o vklade č. V-244/01 z 13.03.2001. Kasačný súd s uvedenou argumentáciou sťažovateľa nesúhlasí na základe nižšie uvedených dôvodov. 38.

39. Názor následne vyslovený správnym súdom, že správe katastra nič nebránilo, aby ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zapísala na LV č. XXXX v k.ú. U. T. Zmluvu o výstavbe v spojení so Zmluvou o prevode práv, kasačný súd potvrdzuje ako vecne správny. 40.

Rovnako s týmto názorom korešponduje ust. § 21 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., ktoré v preskúmavanej veci tak pre účinnosť Zmluvy o výstavbe ako aj Zmluvy o prevode vyžaduje zápis do katastra nehnuteľností. 41.

42. Rovnako kasačný súd odmieta argumentáciu sťažovateľa (viď bod č. 37 tohto rozsudku), že žalobkyňa svojim návrhom vlastne dosiahne, aby ako vlastníci dotknutých nehnuteľností boli zapísaní Zámocká spoločnosť, pani W. T. a pán Y. T. v zmysle rozhodnutia o vklade č. V-244/01 z 13.03.2001. Uvedený názor sťažovateľa nemá oporu vo vzájomnom vzťahu Zmluvy o prevode a Zmluvy o výstavbe, ktoré zmluvné typy sa využívajú na proces výstavby a následného prevodu vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom v bytových domoch.

(. . .) 45. Ďalej sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výslovne namietal odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil správny súd, od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie kasačného súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, správny súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu“. Tento dôvod kasačnej sťažnosti nepovažuje za naplnený a na základe nižšie uvedených právnych argumentov dospel k záveru o zákonnosti a správnosti napadnutého rozsudku.

47. Sťažovateľom uvedený rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžr/185/2012 zo dňa 24. septembra 2013 spolu s rozsudkom sp.zn. 3 Sž-o-KS 109/2006 zo dňa 31. júla 2007 ale aj ďalšie (viď bod č. 2 tohto rozsudku) nepochybne spadajú pod vyššie vymedzený rozsah.

Navyše k uvedenému musí kasačný súd uviesť, že sťažovateľ pri sťažnostných bodoch prezentovaným k tomuto dôvodu sa musí dôsledne pridržiavať ustanovenia § 440 ods. 2 S.s.p. Aj v tomto prípade kasačný súd zotrváva na právnych názoroch, že otázkou relevantnou podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. však môže byť len právna otázka, ktorú kasačný súd alebo Najvyšší súd riešil a na ktorej je založený sťažovateľom uvádzaný rozsudok. Uvedenej požiadavke zákonodarcu nemôže byť učinené zadosť ani reštriktívnou citáciou jednej či niekoľkých viet odôvodnenia rozsudku vybraného sťažovateľom bez uvedenia, prečo citovaný text vzhľadom na skutkový stav, tvoril riešenie základnej právnej otázky hodnotenej citovaným súdom.“

32. Kasačný súd záverom len dodáva, že podľa neho sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského

Na tomto základe dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť. 33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 veta prvá SSP tak, že žalobcovia, ktorí boli v konaní úspešní, priznal úplnú náhradu trov konania proti sťažovateľovi pred kasačným súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.