2Usam/1/2020

1. Krajský súd v?Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým uznesením žalobu, ktorou sa domáhal žalobca zrušenia uznesenia žalovaného - Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves UMZ č. 76/9/2016 zo dňa 28.09.2016, ktorým miestne zastupiteľstvo schválilo Zásady hospodárenia s majetkom

2. V?odôvodnení uznesenia konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti prijatého napadnutého uznesenia žalovaného v rozsahu vznesenej žalobnej námietky - porušenia § 355 SSP, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku prijatia napadnutého uznesenia žalovaným.

V danom prípade však takto žalovaný nepostupoval, nakoľko ním novo prijaté touto žalobou napadnuté uznesenie (UMZ č. 76/9/2016) zrušilo kompetenciu miestnej rady vo vzťahu k hospodáreniu s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy žalovanému a teda novo prijatým uznesením neupravil dané vzťahy (kompetenciu miestnej rady) rovnako ako v zrušenom uznesení (čl. 16 UMZ č. 18/2/2013 prijaté dňa 05.02.2013).

V rámci odôvodnenia tohto uznesenia (konanie bolo zastavené v zmysle § 356 ods. 1 SSP), správny súd sa vysporiadal v tejto žalobe použitou argumentáciou žalobcu, o ktorú opiera nezákonnosť postupu a napadnutého uznesenia žalovaného. 4.

predmetom tohto súdneho prieskumu. Prijatím nových Zásad (na základe ich obsahu) je možné konštatovať, že došlo k vyhoveniu námietkam prokurátora uvedených v podanej žalobe (proteste) z hľadiska možnosti miestneho zastupiteľstva delegovať kompetencie na miestnu radu vo vzťahu k hospodáreniu s majetkom Hlavného mesta SR Bratislava zvereného do

5. Podľa správneho súdu v prípade (rovnako ako v prejednávanom konaní), ak však novo prijaté uznesenie odstráni žalobou prokurátora namietané porušenie zákona, nedôjde k zmareniu účelu súdneho prieskumu, keďže je možno dôvodne predpokladať, že žalovaný sa s argumentami prokuratúry stotožnil.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

6. Proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) v?zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm.?g/ SSP a navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Sťažovateľ v?kasačnej sťažnosti argumentoval, že ustanovenie § 355 SSP je potrebné vykladať teleologicky, a to vo vzťahu k možnosti správneho súdu žalovanú vec meritórne prejednať. Podľa názoru sťažovateľa nie je možné toto ustanovenie vykladať reštriktívne len na také konanie žalovaného, ktorým by nahradil žalované uznesenie novým uznesením s rovnakým obsahom. Pri výklade § 355 SSP je potrebné aplikovať doslovný výklad, teda že zastupiteľstvo nesmie prijať také (v zmysle akékoľvek) uznesenie, ktorým by zmarilo účel konania pred správnym súdom, t.j. akékoľvek uznesenie, ktorým by zrušilo skoršie uznesenie, napadnuté žalobou na správnom súde. 8. Sťažovateľ tvrdil, že žalovaný prijatím nových zásad zmaril možnosť správneho súdu vecne sa vysporiadať s argumentmi prokuratúry a vysloviť právny názor k pôvodnému predmetu sporu. Nové zásady považuje pre prijatie v rozpore s § 355 SSP za paakt, preto sa na takýto správny akt hľadí tak, akoby nebol vydaný a nemožno pri ňom použiť zásadu prezumpcie správnosti. 9. Sťažovateľ zastával názor, že účelom rozhodnutia správneho súdu je okrem iného aj nastolenie právnej istoty a keďže nastolená otázka, či môže miestne zastupiteľstvo zveriť právo nakladať s majetkom mestskej časti a s majetkom zvereným do správy mestskej časti miestnej rade, doteraz nebola riešená, je vo verejnom záujme, aby súd na túto otázku odpovedal. V tejto súvislosti poukázal na účel iniciovaného konania, ktorým je podľa neho verejný záujem na dôslednom dodržiavaní všeobecne záväzných predpisov. 10. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 21. júla 2020 stotožnil s právnymi závermi krajského súdu a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

11. Prejednávaná vec bola dňa 29. júla 2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a?rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k?danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2Usam - sp. zn. 2Usam/1/2020. S?účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k?záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.

14. Na základe podnetu žalobca preskúmal zákonnosť Zásad a v časti čl. 16 ods. 2 Zásad dospel k názoru, že v tejto časti je uznesenie miestneho zastupiteľstva UMZ č. 18/2/2013 v rozpore so zákonom. Z dôvodu rozporu so zákonom podal žalobca proti čl. 16 ods. 2 Zásad protest prokurátora Pd 15/16/1104-6 zo dňa 4. mája 2016. V proteste namietal, že miestna rada je len iniciatívny, výkonný a kontrolný orgán zastupiteľstva, ktorému za svoju činnosť zodpovedá, tiež poradný orgán starostu, a nemožno ho zamieňať s orgánmi mestskej časti. Dodal, že miestna rada nemá rozhodovaciu právomoc v pravom zmysle slova, a preto nemôže nahradiť rozhodovanie v miestnom zastupiteľstve a ani zasiahnuť do výhradnej rozhodovacej právomoci starostu. Z dôvodu rozporu s § 2 ods. 2, § 7, § 7b ods. 1, § 15 ods. 2 písm. c/, § 18 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, § 4 ods. 1, § 14 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 6 ods. 3, § 7 ods. 1, § 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí navrhol Zásady v napadnutej časti zrušiť.

16. Vzhľadom na to, že jeho protestu nebolo vyhovené podal dňa 22.08.2016 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu podľa § 348 a nasl. SSP vedenú pod sp. zn. 6S /177/2016. Predmetnou žalobou sa domáhal zrušenia uznesenia žalovaného UMZ č. 18/2/2013 zo dňa 05.02.2013 v časti, v ktorej miestne zastupiteľstvo schválilo čl. 16 ods. 2 Zásad hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves a s majetkom vlastným z dôvodu jeho rozporu s ustanoveniami § 2 ods. 2, § 7, § 7b ods. 1, § 15 ods. 2 písm. c/, § 18 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb. “) a § 4 ods. 1, § 14 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 6 ods. 3, § 7 ods. 1 a § 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

vlastným. Uznesením UMZ č. 76/9/2016 zo dňa 28.09.2016 došlo k zrušeniu pôvodných zásad hospodárenia schválených uznesením UMZ č. 18/2/2013 dňa 05.02.2013 a k schváleniu nových zásad, v rámci ktorých prišlo k prerozdeleniu kompetencií medzi miestnym zastupiteľstvom, starostom a správcami majetku bez účasti miestnej rady, čo sa prejavilo v úprave sporného čl. 16 Zásad hospodárenia. V zmysle čl. 16 Zásad hospodárenia už Miestna rada mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves nemala právo nakladať s majetkom mestskej časti a majetkom zvereným do správy mestskej časti, keď tieto kompetencie prešli na miestne zastupiteľstvo, resp. starostu mestskej časti.

20. Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ aj s odkazom na príslušnú časť dôvodovej správy k zákonu zdôraznil, že účelom rozhodnutia správneho súdu má byť okrem iného aj nastolenie právnej istoty v tom zmysle, aby sa v rovnakých veciach postupovalo rovnakým spôsobom. Poukázal na to, že právna otázka možnosti miestneho zastupiteľstva zveriť právo nakladať s majetkom mestskej časti a s majetkom zvereným do správy mestskej časti miestnej rade nebola doteraz súdnou praxou riešená. Rovnako sťažovateľovi nie je známe, že by zo strany správnych súdov bol daný výklad ustanovenia § 335 SSP.

21. Správny súd pri zamietnutí žaloby považoval za potrebné pri výklade zmyslu ust. § 355 SSP vychádzať z účelu, pre ktorý bolo toto ustanovenie prijaté, ktorým je odstránenie zabránenia súdnemu prieskumu zákonnosti prijatého uznesenia miestneho (obecného) zastupiteľstva, t.j. aby správny súd nemohol vysloviť právny názor na v správnej žalobe namietanú skutočnosť. K takémuto konaniu by však bezpochyby prišlo len vtedy, ak by bolo žalobou prokuratúry napadnuté uznesenie zrušené a zároveň prijaté zastupiteľstvom nové uznesenie totožne upravujúce posudzovanú (namietanú) skutočnosť, ako zrušené uznesenie, čím by sa účelovo zmaril súdny prieskum. V prípade, ak však novo prijaté uznesenie odstráni žalobou prokurátora namietané porušenie zákona, nedôjde k zmareniu účelu súdneho prieskumu, keďže je možno dôvodne predpokladať, že žalovaný sa s argumentami prokuratúry stotožnil.

Kasačný súd v tomto prípade v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Usam/2/2020 zo dňa 27.01.2022, týkajúceho sa tých istých účastníkov konania, vychádzajúceho z totožných skutkových zistení, v ktorom sa v bodoch 26 - 32 uvádza: 26. „ Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 348 SSP kasačný súd zastáva názor, že účelom konania o preskúmanie uznesenia zastupiteľstva je dosiahnutie zákonného stavu zrušením napadnutého nezákonného uznesenia alebo jeho časti. Výsledkom takéhoto konania je strata platnosti a účinnosti nezákonného uznesenia alebo jeho časti, ktoré tým stráca spôsobilosť ovplyvňovať právne vzťahy v budúcnosti. Predmetný účel môže byť dosiahnutý aj cestou zmeny napádaného uznesenia alebo jeho časti ďalším uznesením zastupiteľstva, ktorá v konečnom dôsledku vyvolá rovnaký účinok ako jeho zrušenie. Dôvodnosť uvedeného záveru podporuje aj znenie dôvodovej správy k ustanoveniu § 355 SSP, podľa ktorej je v rozpore s účelom konania, napr. ak zastupiteľstvo do rozhodnutia správneho súdu zruší napadnuté

28. V súvislosti s prejednávanou problematikou preto kasačný súd dospel k záveru, že v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva (§ 348 až § 356 SSP) je v prípade zrušenia napádaného uznesenia alebo jeho časti počas súdneho konania v súlade s § 355 SSP povinnosťou správneho súdu skúmať a vyhodnotiť, či takýmto zrušením nebol zmarený účel tohto konania (bod 26). V prípade záveru, že účel konania zmarený nebol, ale naopak došlo k odstráneniu namietanej nezákonnosti, súd z dôvodu odpadnutia dôvodu konania v súlade s § 356 ods. 1 SSP konanie zastaví. Ak je prokurátor toho názoru, že nové znenie uznesenia, odlišné od pôvodne namietaného, vykazuje znaky nezákonnosti, musí proti tejto novej úprave podať opäť protest prokurátora a až následne sa obrátiť so žalobou na súd.

30. Vzhľadom na vyslovené závery kasačného súdu, definujúce ako účel konania o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva preskúmanie konkrétneho uznesenia (s prípustnosťou doplnenia o prieskum neskoršieho uznesenia mariaceho prebiehajúci súdny prieskum) je zrejmé, že závery žalobcu o tom, že žalovaný nesmie prijať počas súdneho konania “akékoľvek” uznesenie, ktorým by zrušilo napádané uznesenie alebo jeho časť, sú vyhodnotené ako nepodložené. Takáto požiadavka by bola absolútne kontraproduktívna a znemožnila by zastupiteľstvu vlastným rozhodovaním zvrátiť namietané dôsledky prokurátorom napadnutého rozhodnutia. Zároveň je v logickom rozpore s ustanovením § 356 ods. 1 SSP, ktoré v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia predpokladá, že žalobca sa bude môcť k otázke dôvodnosti zastavenia (logicky hlavne v nadväznosti na požiadavku ustanovenia § 355 SSP) vyjadriť. Zákon teda pripúšťa a predpokladá možnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia zastupiteľstvom pred rozhodnutím súdu vo veci samej.

31. Len pre úplnosť kasačný súd uvádza, že nepovažuje za dôvodné ani dožadovanie sa meritórneho prejednania veci s odôvodnením, že nové uznesenie zo dňa 28. septembra 2016 je nutné považovať za paakt, vzhľadom na jeho prijatie v rozpore s § 355 SSP.

Zrušením napádaného uznesenia v tejto veci, keď nové uznesenie netrpí rovnakou vadou, sa preto požiadavka na vysporiadanie sa so žalobnou argumentáciou prokurátora dostala už do výlučne akademickej roviny (mutatis mutandis Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2020 zo dňa 16. júna 2021).

25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal s poukazom na právnu úpravu § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. c/ SSP, podľa ktorých nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

V Bratislave dňa 21. apríla 2022