2Usam/3/2019

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením č.k. 5S/62/2018-40 zo dňa 04.09.2018 podľa § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 2. Krajský súd uznesenie právne odôvodnil podľa § 6 ods. 1, § 350, § 351, § 352 a § 97 SSP. Uviedol, že z citovaných ustanovení je zrejmé, že aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva je len osoba prokurátora a to v prípade, že z jeho strany bol v danej veci podaný protest prokurátora, ktorému zo strany správneho orgánu nebolo vyhovené. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je osobou oprávnenou podať žalobu o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva je takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné konvalidovať. S odkazom na tieto skutočnosti správny súd konštatoval, že žalobkyňa nie je osobou oprávnenou na podanie takejto žaloby. 3. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

4. Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. a/, f/, g/, j/, ktorou žiadala rozhodnúť o námietke nepríslušnosti konajúceho Krajského súdu v Prešove, zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu a vec postúpiť späť Okresnému súdu v Prešove.

III. Konanie na kasačnom súde

11. Prejednávaná vec bola dňa 11.10.2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S - sp. zn.: 2Usam/3/2019. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod spisovou značkou 2Usam/3/2019.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 349 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. 21. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 25. Žalobná legitimácia (aktívna procesná legitimácia) sa skúma podľa jednotlivých typov konaní (§ 6 ods. 2 SSP), v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať.

26. Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva je v činnosti správnych súdov zakotvené v ustanoveniach § 348 - 356 SSP. Správny súdny poriadok upravuje rozhodovanie podrobnejšie a v systematike zodpovedajúcej konaniam územnej samosprávy.

Zákon ustanovuje, že pod nevyhovením protestu sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo nezrušenie jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie jeho zmeny. 28. Ako to vyplýva z čl. LVIII zákona č. 125/2016 Z.z. o opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, v súvislosti s rekodifikáciou Občianskeho súdneho poriadku bola prijatá pomerne obsiahla novela zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, týkajúca sa pôsobnosti prokurátora nielen v civilnom procese, ale najmä v oblasti dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorý v konečnom dôsledku vrcholí oprávneniami prokurátora uvedenými v § 45 až 48 SSP a žalobnou legitimáciou upravenou aj v osobitných konaniach podľa štvrtej časti Správneho súdneho poriadku.

Ak orgán územnej samosprávy zistí, že protest je dôvodný, napadnuté uznesenie zruší alebo podľa povahy veci zmení. Ak sa orgán územnej samosprávy domnieva, že protest nie je dôvodný, uznesením mu nevyhovie. Orgán územnej samosprávy je povinný rozhodnúť o proteste prokurátora do 60 dní od jeho doručenia. V rovnakej lehote je povinný o tom upovedomiť prokurátora. Ak orgán územnej samosprávy nevyhovie protestu prokurátora, je prokurátor oprávnený podať proti uzneseniu žalobu na správny súd. Lehota na podanie správnej žaloby je dvojmesačná a plynie odo dňa, keď žalovaný, ktorým je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, prokurátorovi písomne oznámil, že jeho protestu nebolo vyhovené.

31. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že nepodala správnu žalobu ale civilnú, na ktorú je vecne, miestne a kauzálne príslušný Okresný súd Prešov, mala právo podať kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/19/2018-30 zo dňa 26.04.2018 v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú možnosť nevyužila. Kasačný súd tiež uvádza, že sťažovateľka má vysokoškolské právnické vzdelanie, pričom platí, že kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. 32. Najvyšší správny súd sa v zmysle uvedeného stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že žalobkyňa nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.