31D/11/2021

I. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne obvinený: Mgr. F. A., nar. X. P. XXXX, trvale bytom W. XX, N., sudca Okresného súdu N. L., uznáva vinným, že 1. v konaní vedenom na Okresnom súde N. L. pod sp. zn. 8 C 21/2017 (vec žalobcu:

M. F. proti žalovanému: O. C. a spol.), kde je zákonným sudcom, potom, čo 25. júna 2019 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, v rozpore s § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku jeho písomné vyhotovenie nevyhotovil a stranám neodoslal do 23. augusta 2019 a neurobil tak až do 16. apríla 2020, kedy písomné vyhotovenie odovzdal kancelárii a tá ho odoslala stranám, 3. v konaní vedenom na Okresnom súde N. L. pod sp. zn. 8 C 27/2017 (vec žalobcu:

A. N. proti žalovanému: M. G., ktorej predmetom je nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia), kde je zákonným sudcom, potom, čo 9. júla 2019 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, v rozpore s § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku jeho písomné vyhotovenie nevyhotovil a stranám neodoslal do 8. augusta 2019 a neurobil tak ani do 11. septembra 2020 (kedy mu bol doručený disciplinárny návrh), 5. v konaní vedenom na Okresnom súde N. L. pod sp. zn. 8 C 175/2011 (vec žalobcu:

proti žalovanému: B.), kde je zákonným sudcom, potom, čo 22. októbra 2019 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, v rozpore s § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku jeho písomné vyhotovenie nevyhotovil a stranám neodoslal do 21. decembra 2019 a neurobil tak až do 9. apríla 2020, kedy písomné vyhotovenie odovzdal kancelárii a tá ho odoslala 16. apríla 2020, 7. v konaní vedenom na Okresnom súde N. L. pod sp. zn. 8 C 14/2007 (vec žalobcu: Z. G. proti

žalovanému: Y. A. Z., ktorej predmetom je neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy), kde je zákonným sudcom a v ktorej v období od 30. januára 2009 do 10. augusta 2011 a znova od 16. januára 2014 do 3. marca 2016 nebol urobený žiaden úkon, v rozpore s § 219 ods. 2 Civilného sporového poriadku písomné vyhotovenie rozsudku nevyhotovil predtým, než ho 6. novembra 2019 na pojednávaní vyhlásil, a stranám ho neodoslal do 11. novembra 2019 a neurobil tak ani do 11. septembra 2020 (kedy mu bol doručený disciplinárny návrh),

čím sa dopustil v bodoch 1, 2, 5 a 6 disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2020, a v bodoch 3, 4, 7 a 8 závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2020. Za to sa disciplinárne obvinenému

II. Podľa § 34 ods. 2 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z. (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne obvinený oslobodzuje spod disciplinárneho návrhu, že v konaní vedenom na Okresnom súde N. L. pod sp. zn. 8 C 106/2011, kde je zákonným sudcom, potom, čo 6. júna 2019 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, v rozpore s § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku jeho písomné vyhotovenie nevyhotovil a stranám neodoslal do 6. júla 2019 a neurobil tak ani do 28. februára 2020, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný.

1. Navrhovateľ sa disciplinárnym návrhom, ktorý došiel bývalému disciplinárnemu senátu 2. apríla 2020, domáhal, aby bol disciplinárne obvinený uznaný z celkovo deviatich skutkov. Tieto skutky boli v disciplinárnom návrhu formulované takto: »1.) V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/21/2017 sudca svojou nečinnosťou zavinil prieťah v konaní, keď dňa 15.04.2019 vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej a teda zákonná lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku v zmysle § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku uplynula dňom 15.05.2019, napriek tomu písomné vyhotovenie rozsudku sudca neodovzdal kancelárii.

konania prieťahy odstránené neboli a teda rozsudok nebol zákonným sudcom vyhotovený. 2. ) V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/106/2011 sudca svojou nečinnosťou zavinil prieťah v konaní, keď dňa 06.06.2019 vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej a teda zákonná lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku v zmysle § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku uplynula dňom 06.07.2019, napriek tomu písomné vyhotovenie rozsudku sudca neodovzdal kancelárii.

konania prieťahy odstránené neboli a teda rozsudok nebol zákonným sudcom vyhotovený. 3. ) V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/71/2016 sudca svojou nečinnosťou zavinil prieťah v konaní, keď dňa 25.06.2019 vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej a teda zákonná lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku v zmysle § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku uplynula dňom 25.07.2019, napriek tomu písomné vyhotovenie rozsudku sudca neodovzdal kancelárii.

konania prieťahy odstránené neboli a teda rozsudok nebol zákonným sudcom vyhotovený. V danej veci bola do rúk predsedu súdu podaná zo strany žalobcu dňa 03.05.2019 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná. 4. ) V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/27/2017 sudca svojou nečinnosťou zavinil prieťah v konaní, keď dňa 04.07.2019 vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej a teda zákonná lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku v zmysle § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku uplynula dňom 05.08.2019, napriek tomu písomné vyhotovenie rozsudku sudca

konania prieťahy odstránené neboli a teda rozsudok nebol zákonným sudcom vyhotovený. 5. ) V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/234/2010 sudca svojou nečinnosťou zavinil prieťah v konaní, keď dňa 09.07.2019 vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej a teda zákonná lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku v zmysle § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku uplynula dňom 09.08.2019, napriek tomu písomné vyhotovenie rozsudku sudca neodovzdal kancelárii.

konania prieťahy odstránené neboli a teda rozsudok nebol zákonným sudcom vyhotovený. 6. ) V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/175/2011 sudca svojou nečinnosťou zavinil prieťah v konaní, keď dňa 08.10.2019 vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej a teda zákonná lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku v zmysle § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku uplynula dňom 08.11.2019, napriek tomu písomné vyhotovenie rozsudku sudca neodovzdal kancelárii.

konania prieťahy odstránené neboli a teda rozsudok nebol zákonným sudcom vyhotovený. 7. ) V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/174/2016 sudca svojou nečinnosťou zavinil prieťah v konaní, keď dňa 22.10.2019 vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej a teda zákonná lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku v zmysle § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku uplynula dňom 22.11.2019, napriek tomu písomné vyhotovenie rozsudku sudca neodovzdal kancelárii.

konania prieťahy odstránené neboli a teda rozsudok nebol zákonným sudcom vyhotovený. V danej veci boli do rúk predsedu súdu podané zo strany žalobcu dňa 11.12.2019 a 15.01.2020 sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli vyhodnotené ako dôvodné. 8. ) V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/14/2007 sudca svojou nečinnosťou zavinil prieťah v konaní, keď dňa 04.11.2019 vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej a teda zákonná lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku v zmysle § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku uplynula dňom 04.12.2019, napriek tomu písomné vyhotovenie rozsudku sudca neodovzdal kancelárii.

konania prieťahy odstránené neboli a teda rozsudok nebol zákonným sudcom vyhotovený. 9. ) V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/25/2009 som sa ako (navrhovateľ) dozvedela o celkovo zdĺhavom konaní vo veci a predovšetkým o skutočnostiach spočívajúcich v nedoručení písomného vyhotovenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 Civilného sporového poriadku napriek jeho vyhláseniu na pojednávaní 06.11.2019. V ďalšom som sa zaoberala konaním zákonného sudcu, ktorý svojou nečinnosťou zavinil prieťah v konaní, keď dňa 06.11.2019 vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej v zmysle § 219 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom tento rozsudok mal byť odovzdaný prítomným stranám na pojednávaní a neprítomným stranám odoslaný do troch dní, čo sa však nestalo. Sudca dňa 04.12.2019 predložil (navrhovateľovi) tlačivo „Žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia", ktoré na tunajšom súde je sudcami predkladané v zmysle Opatrenia predsedníčky OS N. L. zo dňa 13.03.2017, Spr. 3075/2017 v prípade nutnosti predĺženia lehoty na vyhotovenie rozhodnutia v zmysle § 223 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Na základe uvedených zistení som dňa 20.12.2019 zrušila rozhodnutie o predĺžení lehoty zo dňa 04.12.2019. Z uvedeného vyplýva, že zákonný sudca mal dňa 06.11.2019, teda keď vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej v zmysle § 219 ods. 2 Civilného sporového (poriadku) jeho písomné vyhotovenie odovzdať prítomným stranám na pojednávaní a neprítomným stranám odoslať do troch dní, čo sa však nestalo a teda svojou nečinnosťou zavinil prieťah v

odstránené neboli a teda rozsudok nebol zákonným sudcom vyhotovený.« 2. Disciplinárny návrh bol disciplinárne obvinenému doručený do vlastných rúk 11. septembra 2020, ten však nevyužil možnosť zaujať k nemu svoje stanovisko.

pojednávaní. V dôsledku toho súd podľa § 29 ods. 1 D. s. p. vykonal ústne pojednávanie v neprítomnosti disciplinárne obvineného.

2011 (č. l. 1 - žaloba, č. l. 79 - zápisnica o pojednávaní 29. októbra 2012, č. l. 96 - písomné vyhotovenie rozsudku z 29. októbra 2012), listiny zo spisu Okresného súdu N. L. sp. zn. 8 C 71/2016 (č. l. 1 - žaloba, č. l. 121 - zápisnica o pojednávaní 25. júna 2019, č. l. 125a - žiadosť o predĺženie lehoty, č. l. 126 - písomné vyhotovenie rozsudku z 25. júna 2019), listiny zo spisu Okresného súdu N. L. sp. zn. 8 C 27/2017 (č. l. 1 - žaloba, č. l. 124 - zápisnica o pojednávaní 4. júla 2019, č. l. 127 - žiadosť o predĺženie lehoty, č. l. 133 - písomné vyhotovenie rozsudku zo 4. júla 2019), listiny zo spisu Okresného súdu N. L. sp. zn. 8 C 234/2010 (č. l. 1 - návrh, č. l. 318 - zápisnica o pojednávaní 9. júla 2019, č. l. 331 - písomné vyhotovenie rozsudku z 9. júla 2019), listiny zo spisu Okresného súdu N. L. sp. zn. 8 C 175/2011 (č. l. 1 - návrh, č. l. 340 - zápisnica o pojednávaní 8. októbra 2019, č. l. 343 - žiadosť o predĺženie lehoty, č. l.

pojednávania, č. l. 418 - zápisnica o pojednávaní 30. augusta 2016, č. l. 503 - zápisnica o odvolacom pojednávaní 25. októbra 2017, č. l. 564 - uznesenie D. sp. zn. 6 Cdo 116/2018, č. l. 569 - úprava na nariadenie pojednávania, č. l. 915 - zápisnica o pojednávaní 1. októbra 2019, č. l. 937 - zápisnica o pojednávaní 4. novembra 2019, č. l. 940 - zápisnica o pojednávaní 6. novembra 2019, č. l. 943 - žiadosť o predĺženie lehoty, č. l. 960 - písomné vyhotovenie rozsudku zo 6. novembra 2019), listiny z osobného spisu disciplinárne obvineného (č. l. 3 - potvrdenie o započítateľnej praxi, č. l. 8 - osvedčenie o zvolení, č. l. 23 - potvrdenie o výkone funkcie, osvedčenie D. zo 14. júla 1998, č. l. 125 - disciplinárne rozhodnutie sp. zn. 1 Ds 5/ 2014, list okresného súdu zo 7. apríla 2016 o vykonaní disciplinárneho opatrenia, č. l. 139 - písomné napomenutie, č. l. 152 - disciplinárne rozhodnutie sp. zn. 3 Ds 1/2019, č. l. 177 - list okresného súdu o vykonaní disciplinárneho opatrenia, disciplinárne rozhodnutie sp. zn. 1 Ds 1/

6. Ku skutku v bode 2 disciplinárneho návrhu z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že vo veci sp. zn. 8 C 106/2011 sa žalobca W. N. domáhal od žalovaného F. Z. náhrady škody na majetku, ktorú mu spôsobila maloletá dcéra žalovaného. Žaloba došla na Okresný súd N. L. 16. marca 2011, kedy bola vec pridelená disciplinárne obvinenému ako zákonnému sudcovi. Ten ju prejednal na pojednávaní 29. októbra 2012, na ktorom vyhlásil aj rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie odovzdal súdnej kancelárii na odoslanie až 5. februára 2013.

rozhodnutých vecí. Disciplinárne obvinený odovzdal písomné vyhotovenie rozsudku súdnej kancelárii na odoslanie až 16. apríla 2020. 8. Ku skutku v bode 4 disciplinárneho návrhu z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že vo veci sp. zn. 8 C 27/2017 sa žalobca O. B. domáhal od žalovaného O. ako zástupcu štátu zaplatenia odškodnenia obete trestného činu podľa zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. Žaloba došla na Okresný súd N. L. 20. apríla 2017, kedy bola vec pridelená disciplinárne obvinenému ako zákonnému sudcovi. Ten ju prejednal na pojednávaní (okrem iného) 4. júla 2019, na ktorom aj vyhlásil rozsudok. Predsedníčka súdu na jeho žiadosť rozhodnutím z 1. augusta 2019 predĺžila lehotu na písomné vyhotovenie rozsudku až do 1. septembra 2019 z dôvodu väčšieho počtu

Ku skutku v bode 6 disciplinárneho návrhu z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že vo veci sp. zn. 8 C 175/2011 žalobca U. O. uplatňoval voči žalovanej B. B. N. R.. nárok poškodeného voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorá je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu. Žaloba došla na Okresný súd N. L. 11. júla 2011, kedy bola vec pridelená disciplinárne obvinenému ako zákonnému sudcovi. Ten ju prejednal na pojednávaní (okrem iného) 8. októbra 2019, kedy aj vyhlásil rozsudok.

2021. 11. Ku skutku v bode 7 disciplinárneho návrhu z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že vo veci sp. zn. 8 C 174/2016 sa žalobca M. W. domáhal od žalovaného B. zaplatenie neoprávnene pozastaveného výsluhového dôchodku. Žaloba došla na Okresný súd N. L. 11. mája 2016, kedy bola vec pridelená disciplinárne obvinenému ako zákonnému sudcovi.

12. Ku skutku v bode 8 disciplinárneho návrhu z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že vo veci sp. zn. 8 C 14/2007 sa žalobkyňa Z. G. domáhala voči žalovanej C. O. neúčinnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov - zmlúv o prevode obchodných podielov. Žaloba došla na Okresný súd N. L. 23. januára 2007, kedy bola vec pridelená disciplinárne obvinenému ako zákonnému sudcovi. Ten po jej pridelení vo veci neurobil žiaden úkon až do 12. júna 2018, kedy dal kancelárii pokyn, aby žalobkyňu vyzvala na zaplatenie súdneho poplatku. Disciplinárne obvinený prejednal vec na pojednávaní (okrem iného) 3. októbra 2019, na ktorom vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania (§ 182 C. s. p.) a odročil ho na vyhlásenie rozsudku na 28. októbra 2019 o 13:00 hod. Asistentka senátu emailom z 28. októbra 2019 o 11:11 hod. informovala strany, že pôvodný termín vyhlásenia rozsudku sa prekladá na 4. novembra 2019, kde disciplinárne obvinený nakoniec rozsudok vyhlásil.

13. Ku skutku v bode 9 disciplinárneho návrhu z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že vo veci sp. zn. 8 C 25/2009 sa žalobca A. G. domáhal voči žalovanému Y. A. Z. určenia, že je neplatná výpoveď, ktorú mu žalovaný dal, ako aj náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Žaloba došla na Okresný súd N. L. 30. januára 2009, kedy bola vec pridelená disciplinárne obvinenému ako zákonnému sudcovi. Ten po jej pridelení vo veci neurobil žiaden úkon až do 10. augusta 2011, kedy nariadil pojednávanie na 19. septembra

účastníkom. Potom neurobil žiaden úkon až do 3. marca 2016, kedy nariadil pojednávanie na 31. marca 2016. Na pojednávaní 30. augusta 2016 disciplinárne obvinený vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V dôsledku odvolania žalobcu Krajský súd v N. rozsudkom z 25. októbra 2017 tento rozsudok čiastočne zmenil tak, že určil, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi je neplatná, vo zvyšnej časti (nárok na náhradu mzdy) ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný podal proti rozsudku dovolanie, ktoré však D. odmietol uznesením sp. zn. 6 Cdo 116/2018. Potom, čo sa spis z najvyššieho súdu vrátil 14. novembra 2018, disciplinárne obvinený prejednal vec na pojednávaní (okrem iného) 1. októbra 2019, na ktorom vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania (§ 182 C. s. p.) a ktoré odročil na vyhlásenie rozsudku na 4. novembra 2019 o 13:00 hod. Na pojednávaní 4. novembra 2019 disciplinárne obvinený na úvod skonštatoval, že rozsudok písomne nevyhotovil, a preto pojednávanie znova odročil na vyhlásenie rozsudku na 6. novembra 2019 o 13:00 hod., kde ho aj vyhlásil.

14. K osobe disciplinárne obvineného z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že bol justičným čakateľom od 15. augusta 1991 do 11. septembra 1994. Národná rada Slovenskej republiky ho zvolila za sudcu na štvorročné funkčné obdobie a sľub zložil 12. septembra 1994, odkedy bol pridelený na vtedajší Obvodný súd N. X. Po zmenách v súdnej organizácii (zákon č. 328/1996 Z. z.) pokračoval vo výkone funkcie na Okresnom súde N. L.. Potom, čo ho národná rada v roku 1998 zvolila za sudcu bez časového obmedzenia, zložil 8. júla 1998 opätovne sľub a znova bol pridelený na výkon funkcie na Okresný súd N. L..

Toto disciplinárne opatrenie bolo vykonané znížením funkčných platov za mesiace január až marec 2016. Dňa 31. augusta 2017 bolo disciplinárne obvinenému udelené písomné napomenutie, že v určitej veci nevydal rozsudok. Rozhodnutím sp. zn. 1 Ds 1/2018 vyhláseným 8. februára 2018 bol uznaný za vinného z viacnásobného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/ 2000 Z. z. (zavinené prieťahy v celkovo 22 veciach, ktoré mu boli pridelené ako zákonnému sudcovi, medzi iným aj vo veci sp. zn. 8 C 234/2010) a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 30 % na obdobie štyroch mesiacov.

15. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.). Disciplinárne obvinený obsah vykonaných dôkazov nijako nespochybňoval, ani nenavrhoval žiadne doplnenie dokazovania, ktoré by mohlo takto nadobudnuté presvedčenie spochybniť. 16.

Podstata skutku je totiž určená účasťou obvineného na určitej (trestne) stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska (trestného) práva hmotného. Podstata skutku zostáva zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Tz 207/95, judikát R 9/1997). Neskoršia judikatúra tieto závery spresnila v tom zmysle, že totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach.

17. Uvedené závery možno podľa najvyššieho správneho súdu aplikovať aj v disciplinárnom konaní a pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcov, pri ktorej § 150 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. beztak odkazuje na primerané použitie všeobecnej časti Trestného zákona. Ani najvyšší správny súd tak nie je doslovne viazaný formuláciou skutkovej vety (opisu skutku) v disciplinárnom návrhu, ale môže k nemu po vykonanom dokazovaní pripojiť nové skutočnosti, ktoré v návrhu neboli uvedené, alebo vynechať skutočnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.

III. Právne posúdenie a disciplinárne opatrenie

III. A Priebeh jednotlivých skutkov v bodoch 1 až 8 výroku

8 C 71/2016, 8 C 27/2017, 8 C 234/2010, 8 C 175/2011, 8 C 174/2016, 8 C 14/2007 a 8 C 25/2009 išlo o spory zo súkromnoprávneho vzťahu, v ktorých sa od 1. júla 2016 postupovalo podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (porov. jeho § 3). Podľa § 223 ods. 3 C. s. p. sa rozsudok vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákonná lehota 30 dní platí, pokiaľ predseda súdu nerozhodol inak, teda neurčil inú lehotu. Z § 44 ods. 1 C. s. p. potom vyplývalo, že povinnosť vyhotoviť písomné vyhotovenie rozsudku má na okresnom súde priamo sudca, ktorý je zákonným sudcom vo veci.

Tento protiprávny stav vytvára sudca svojím nekonaním, vytvára ho od prvého dňa po uplynutí lehoty určenej podľa § 223 ods. 3 C. s. p. a udržiava ho v každom prípade až do okamihu, kedy je rozsudok vyhotovený.

Z uvedeného dôvodu najvyšší správny súd skutkové vety v bodoch 2 až 6 výroku jednak doplnil o presnejšie údaje o jednotlivých veciach, v ktorých disciplinárne obvinený včas písomne nevyhotovil rozsudok (mená strán, ako aj predmet konania a prípadné predošlé obdobia nečinnosti, kde je to podstatné - porov. ďalej), jednak ich upravil tak, aby dátum vzniku protiprávneho stavu v podobe nevyhotovenia rozsudku bol viazaný až na uplynutie lehoty určenej v súlade s § 223 ods. 3 C. s. p. To znamená, že vo veciach, v ktorých predsedníčka súdu lehotu predĺžila, je začiatok protiprávneho stavu naviazaný až na uplynutie takto predĺženej lehoty.

20. Vo vzťahu ku skutku v bode 8 výroku (vec sp. zn. 8 C 25/2009) zistený skutkový stav takisto preukázal, že sa stal v podstate tak, ako je vytýkaný v bode 9 disciplinárneho návrhu. Zároveň však zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že skutky v bodoch 1 a 7 výroku sa nestali presne tak, ako sú opísané v bodoch 1 a 8 disciplinárneho návrhu.

V dôsledku toho sa však nepoužijú ani ustanovenia o možnosti predsedu určiť inú lehotu, pretože túto možnosť má predseda súdu len vo vzťahu k 30dňovej zákonnej lehote podľa § 223 ods. 3 C. s. p. Ustanovenie § 219 ods. 2 C. s. p. však nedovoľuje predsedovi súdu rozhodnúť inak, teda dovoliť, aby sudca strane, ktorá bola prítomná pri vyhlásení, odovzdal rozsudok neskôr než pri vyhlásení a ostatným stranám ho odoslal neskôr než do troch dní.

Aj v tomto prípade však zostáva zachovaná totožnosť všetkých týchto skutkov, pretože zostáva zachovaná tak podstatná časť opisu konania (resp. nekonanie) disciplinárne obvineného (dátum vyhlásenia rozsudku v konkrétnej veci a jeho nevyhotovenie po vyhlásení), ako aj následku (včas nevyhotovený a neodoslaný rozsudok v danej veci). To, čo sa v skutku mení, je dĺžka trvania protiprávneho stavu, ktorý začína už dňom vyhlásenia rozsudku.

Ak sa rozhodne pokračovať v konaní, z ktorého je obvinený, nastáva tým nová situácia, ktorá sa trestnoprávne posúdi ako nový skutok. V trestnom konaní sa však skutok voči obvinenému vymedzuje v uznesení o vznesení obvinenia (§ 206 Tr. por.), ktoré nadväzuje na (alebo samo obsahuje aj) uznesenie o začatí trestného stíhania (§ 199 Tr. por.), ktorým sa začína trestné stíhanie v jeho prvej časti - prípravnom konaní (§ 10 ods. 12 Tr. por.). Obžalobu potom podľa § 234 ods. 2 Tr. por. možno podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Tým, že trestné konanie je podľa citovaných ustanovení rozdelené na prípravné konanie a konanie pred súdom, je v čase podania obžaloby už vždy vznesené obvinenie a tým aj ustálený koniec trvajúceho trestného činu v zmysle cit. § 122 ods. 13 Trestného zákona.

Zároveň však podľa už cit. § 150 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. sa ustanovenia prvej časti Trestného zákona majú na posudzovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcov použiť len primerane. Tento pojem umožňuje pomerne voľný výklad (porov. štvrtý bod prílohy č. 2 - Legislatívnotechnické pokyny k Legislatívnym pravidlám Národnej rady Slovenskej republiky, schváleným uznesením č. 19/1997 Z. z.), čo znamená, že jednotlivé inštitúty treba vykladať a prípadne upraviť s ohľadom na povahu disciplinárnej zodpovednosti, ako aj na spôsob jej uplatňovania. Preto sa ustanovenie § 122 ods. 13 Trestného zákona na disciplinárnu zodpovednosť sudcov musí aplikovať jednak tak, aby bol zachovaný cieľ, ktorý sa ním sleduje (trestnoprávne oddelenie konania páchateľa za obdobie predtým, než bol na jeho možnú protiprávnosť upozornený disciplinárnymi orgánmi, a potom), ale tiež so zohľadnením toho, že v disciplinárnom konaní neexistuje formálne oddelené predsúdne (prípravné) konanie. Disciplinárne obvinený sa tak v disciplinárnom konaní prvýkrát od najvyššieho správneho súdu dozvedá o tom, že sa mu vytýka páchanie určitého skutku, až z doručeného disciplinárneho

24. Na základe podaného výkladu tak treba za moment, ktorý na účely § 122 ods. 13 Tr. zák. prerušuje kvalifikačnú jednotu disciplinárneho previnenia, v disciplinárnom konaní považovať zásadne okamih doručenia disciplinárneho návrhu disciplinárne obvinenému.

rozsudku súdu prvého stupňa, resp. odobratie sa súdu druhého stupňa na záverečnú poradu. V týchto prípadoch tak aj v trestnom konaní súd na základe obžaloby rozhoduje aj o obdobiach, ktoré nasleduje až po jej podaní. 25.

ostatných prípadoch ich podľa citovaného výkladu ohraničil dátumom 11. septembra 2020.

26. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2020 bol sudca predovšetkým povinný svedomito vykonávať svoje povinnosti. Táto povinnosť zahŕňa aj povinnosť postupovať pri písomnom vyhotovení rozsudku v civilnom sporovom konaní v súlade s § 223 ods. 3, resp. § 219 ods. 2 C. s. p. Podľa § 115a ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z. z. účinného v čase vytýkaných skutkov na zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí zavinenie z nedbanlivosti. Nedbanlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie také konanie sudcu, kedy vedel alebo vedieť mal, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraného dôvodu sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Podľa súdu možno od každého sudcu rozumne očakávať, že bude vždy vedieť, ktoré z vyhlásených rozsudkov ešte písomne nevyhotovil. Okrem toho však zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že disciplinárne obvinený vo veciach uvedených v bodoch 1 až 3 a 5 až 8 výroku požiadal podľa § 223 ods. 3 C. s. p. o predĺženie lehoty na vyhotovenie vyhláseného rozsudku.

Tým, že nesplnil túto povinnosť, disciplinárne obvinený zavinene nevykonával svoje povinnosti svedomito, ako mu to ukladá citované ustanovenie § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z., čím vo všetkých prípadoch spáchal disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2020. Neskoršie novelizácie citovaných ustanovení pre disciplinárne obvineného nepriniesli výhodnejšiu úpravu (§ 2 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 150 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).

Je úlohou najvyššieho správneho súdu, aby v judikatúre podrobnejšie vymedzil, aké okolnosti môžu predstavovať priťažujúce okolnosti na účely posúdenia, či disciplinárne previnenie je závažným. Znenie samotného § 116 ods. 2 písm. b) cit. zák. je pritom obmedzujúce v tom zmysle, že musí ísť o také okolnosti, ktoré zvyšujú škodlivosť samotného konania, teda mieru, ktorou toto konanie porušuje alebo ohrozuje príslušnú zákonom chránenú hodnotu. Množina priťažujúcich okolností na účely citovaného ustanovenia sa tak nekryje s okolnosťami, ktoré sú priťažujúcimi pri ukladaní trestu podľa § 37 Trestného zákona.

Ako už bolo uvedené vyššie, citované ustanovenie nepredpokladá žiadnu možnosť odkladu týchto povinností alebo predĺženia tam ustanovených lehôt. Naproti tomu ustanovenie § 223 ods. 3 C. s. p. zásadne určuje lehotu na jeho vyhotovenie 30 dní a dovoľuje ju predĺžiť, avšak len zo závažných dôvodov. Obe tieto ustanovenia tak konkrétnym spôsobom cielia na realizáciu práva strany civilného sporového konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to v konkrétnej fáze civilného sporového konania - pri vyhlasovaní a vypracúvaní rozhodnutia. Až doručením písomného vyhotovenia rozsudku totiž zásadne začína plynúť odvolacia lehota, na ktorú je naviazaná jeho právoplatnosť (§ 227 C. s. p.) a spravidla aj vykonateľnosť (§ 232 ods. 2 a 3 C. s. p.). Povinnosť písomne vyhotoviť vyhlásený rozsudok (s následným odoslaním a doručením) tak nepredstavuje len poriadkovú alebo „formálnu" povinnosť, ale povinnosť, od ktorej sa odvíja to, aby vyhlásený rozsudok mohol buď bez prieťahov nadobudnúť právoplatnosť alebo aby

náhradu škody). Účelom poskytovaného odškodnenia je aspoň čiastočne zmierniť následky, ktoré na obetiach zanechal násilný trestný čin. Hoci v danom konaní už nešlo o samotné účinné vyšetrenie násilného trestného činu, je podstatné, aby ani o odškodnení nebolo rozhodované tak dlho, že stratí svoj zmysel účinnej kompenzácie za spáchaný trestný čin.

Takéto trvanie porušenia povinnosti sudcu vo veci s takýmto predmetom konania zvyšuje škodlivosť konania disciplinárne obvineného a ešte viac ohrozuje naplnenie práva strán na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov. Preto súd posúdil toto jeho konanie ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.

31. Vec sp. zn. 8 C 14/2007 (bod 7 výroku) svojím predmetom konania pôvodne nepatrila medzi veci, v ktorých by sa vyžadoval rýchlejší alebo starostlivejší postup. Išlo však o vec, v ktorej sa konanie začalo v januári 2007, teda skôr než 12 rokov predtým, než v nej disciplinárne obvinený vyhlásil rozsudok. Okrem toho už na jej počiatku nekonal približne 17 mesiacov (od januára 2007 do júna 2008). Vec, ktorá je sama osebe staršia ako päť rokov, si zo strany sudcu vyžaduje zvýšenú pozornosť, pretože v takýchto veciach o to viac hrozí, že spravodlivosť príde pre strany neskoro. O to viac to potom platí, ak k tejto dĺžke konania podstatne prispeli obdobia úplnej nečinnosti súdu. V tu prerokúvanej veci obdobie úplnej nečinnosti súdu (17 mesiacov) predstavovalo približne 15 % celkovej dĺžky konania. Napriek tomu všetkému však

prieťahov. Preto súd posúdil toto jeho konanie ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. 32. Vo veci sp. zn. 8 C 25/2009 (bod 8 výroku) bol predmetom konania nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru. Podľa judikatúry ústavného súdu, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva musia súdy takýmto konaniam venovať osobitnú starostlivosť (porov. rozsudok veľkej komory z 27. júna 2000, Frydlender proti Francúzsku, sťažnosť č. 30979/96, podobne rozsudok z 3. októbra 2006, Kuril proti Slovensku, sťažnosť č. 63959/00). Okrem toho išlo o vec, v ktorej sa konanie začalo v januári 2009, teda približne 10 rokov a 10 mesiacov predtým, než v nej disciplinárne obvinený vyhlásil rozsudok. Už na jej počiatku súd nekonal približne 31 mesiacov (od januára 2009 do augusta 2011) a potom znova nekonal ďalších približne 25 mesiacov (od januára 2014 do marca 2016). Obdobie úplnej nečinnosti súdu (56 mesiacov) tak už v čase vyhlásenia posledného rozsudku predstavovalo približne 40 % celkovej dĺžky

III. C Disciplinárne opatrenie

mesiacov. Podľa § 117 ods. 3 cit. zák. bolo za závažné disciplinárne opatrenie možné uložiť (okrem iného) preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa a zníženie funkčného platu na 50 až 70 % na obdobie troch mesiacov až jedného roka. Jednotlivé disciplinárne opatrenia bolo v zásade možné ukladať aj popri sebe (§ 117 ods. 2 a 4 cit. zák.). Z uvedeného je zrejmé, že prísnejšie trestným je ustanovenie § 117 ods. 3 cit. zák., ktoré ustanovuje disciplinárne previnenia väčšej intenzity (vyššie zníženie funkčného platu na dlhšie obdobie, podstatnejší zásah do postavenia sudcu v podobe preloženia), a preto treba za všetkých osem skutkov uložiť úhrnné disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 cit. zák.

Bol si teda celkom zjavne vedomý, že svojím postupom neplní ním uloženú povinnosť, a napriek tomu nezabránil vzniku protiprávneho stavu. V dôsledku čoho toto jeho konanie charakterizuje hrubá vedomá nedbanlivosť, ba dokonca až nepriamy úmysel [§ 15 písm. b) Tr. zák.].

35. Z uvedeného ustanovenia však vyplýva aj to, že tam uvedené kritériá nie sú vyčerpávajúce a pri ukladaní disciplinárneho opatrenia možno prihliadnuť aj na ďalšie okolnosti. Najvyšší správny súd v prerokúvanej veci okrem uvedených skutočností vzal do úvahy aj to, že disciplinárne obvinený je sudcom od roku 1994, no jeho hodnotenie svedčí o tom, že má napriek tomu problémy zvládať výkon funkcie sudcu na požadovanej odbornej a výkonnostnej úrovni. Na základe toho možno prognózu nápravy disciplinárne obvineného, pokiaľ by mu bolo uložené nižšie disciplinárne opatrenie, považovať za negatívnu.

V čase rozhodovania najvyššieho správneho súdu tak už boli zahladené všetky tieto disciplinárne previnenia. To však samo osebe nevylučuje, aby sa na tieto disciplinárne postihy prihliadlo v rámci posudzovania postoja disciplinárne obvineného k plneniu svojich povinností, či disciplinárne previnenie je v inak riadnom výkone funkcie len náhodné a aká je možnosť jeho nápravy (porov. k tejto problematike správu Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Tpjf 28/73, judikát R 10/1974 alebo rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tz 33/74, judikát R 6/ 1975). Okolnosť, že disciplinárne obvinený podobné skutky spáchal v minulosti, viacnásobne a opakovane, a napriek tomu je v prerokúvanej veci znova disciplinárne stíhaný, naznačuje, že doterajšie disciplinárne postihy sa želaným spôsobom neprejavili na zmene jeho postoja k plneniu svojich sudcovských povinností. To potvrdzuje oprávnenosť negatívnej prognózy nápravy aj v tu prerokúvanej veci.

III. D Oslobodenie za skutok v bode 2 disciplinárneho návrhu

37. Zo zisteného skutkového stavu predovšetkým vyplýva, že vo veci 8 C 106/2011 bol

rozsudok

vyhlásený 9. októbra 2012, a nie 6. júna 2019, a bol písomne vyhotovený už 5. marca 2013. Zistený skutok je tak celkom odlišný od toho, ktorý disciplinárne obvinenému vytýka disciplinárny návrh. Konanie disciplinárne obvineného je totiž ohraničené úplne inými dátumami, než sú v ňom uvedené. Takéto konanie ani neviedlo k tvrdenému následku - nevyhotoveniu rozsudku vo veci 8 C 106/2011 od 7. júla 2019 do 28. februára 2020. Naopak, zisteným skutkovým stavom je v uvedenej veci preukázané celkom iné konanie disciplinárne obvineného, ktoré s vytýkaným konaním nemá nič spoločné. Pretože samotná vec je v disciplinárnom návrhu označená len spisovou značkou, nemohol najvyšší správny súd posúdiť, či takýto následok nenastal v inej veci, pretože disciplinárny návrh neposkytoval žiadne údaje, podľa ktorých by túto inú vec bolo možné identifikovať. Neprichádzala teda do úvahy žiadna úprava opísaného skutku na základe vykonaného dokazovania tak, aby zostala zachovaná jeho totožnosť v zmysle citovanej judikatúry. Na základe toho tak najvyšší správny súd dospel k záveru, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému vytýkal v bode 2 disciplinárneho návrhu, nebol v konaní dokázaný.

IV. Záver

38. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd postupom podľa § 34 ods. 1 D. s. p. uznal disciplinárne obvineného vinným v časti vytýkaných skutkov a uložil mu zodpovedajúce úhrnné disciplinárne opatrenie. Vo zvyšnej časti ho podľa § 34 ods. 2 písm. a) D. s. p. spod disciplinárneho návrhu oslobodil. 39. Toto rozhodnutie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.