← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozhodnutie·18. 10. 2022

31D/11/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200077.1

Vyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
IČS
9622200077
Citované
2× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z členov: Michal Novotný ako predseda, JUDr. Zdenka Reisenauerová ako sudkyňa, prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., ako sudca, JUDr. Zuzana Grófiková ako prísediaca sudkyňa a Mgr. Peter Mikita ako prísediaci sudca v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenej: Z.. F. Š., J. I. Ž., pre disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30. novembra 2021 (navrhovateľ: minister spravodlivosti Slovenskej republiky), po ústnom pojednávaní 18. októbra 2022 takto

rozhodol:

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne obvinená: Z.. F. Š., J.. X. M. XXXX, J. so sídlom: N. XXX/XX, Ž., uznáva vinnou, že ako notárka dňa 9. októbra 2020 spísala notársku zápisnicu č. N 97/2020, ktorou osvedčila vyhlásenie účastníka L. Y.Y., J.. XX. O. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k pozemkom parc. reg. C č. XXXX, XXXX v k. ú. K., č. XXXX v k. ú. G., č. XXXX v k. ú. O., hoci vyhlásenie účastníka neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby a dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30. apríla 2021 (ďalej len „Notársky poriadok“), teda tým, že neodmietla spísať uvedenú notársku zápisnicu, hoci bolo zrejmé, že vyhlásenie účastníka odporuje zákonu, závažne porušila povinnosť pri činnosti notára vyplývajúcu z § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2021. Za to sa jej podľa § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra ukladá disciplinárne opatrenie, a to peňažná pokuta vo výške 250 €.

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh, stanovisko a ústne pojednávanie

1. Navrhovateľ disciplinárnym návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 29. apríla 2022, kládol disciplinárne obvinenej za vinu, že „dňa 09.10.2020 na Notárskom úrade N. XX, XXX XX Ž. spísala notársku zápisnicu č. N 97/ 2020, Nz 30669/2020, NCRls 31147/2020 (ďalej len „notárska zápisnica“), ktorou osvedčila vyhlásenie účastníka L. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, K. (ďalej len „účastník“), o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidované na: - LV č. 1795, katastrálne územie K., parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 5767 m2, pod B1 v celosti - LV č. 1631, katastrálne územie K., parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 3825 m2, pod B1 v celosti - LV č. 2368, katastrálne územie G., parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 10.000 m2, pod B1 v celosti - LV č. 1392, katastrálne územie O., parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 712 m2, pod B1 v celosti (ďalej len „vydržané nehnuteľnosti“), napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tým, že účastník zjavne nebol oprávneným držiteľom, keďže svoju dobromyseľnosť odvodil od bližšie nešpecifikovanej darovacej zmluvy z roku 1996, pričom vlastnícke právo účastníka nebolo zavkladované do príslušného katastra nehnuteľností a ani nedoložil žiaden dôkaz o existencii predmetnej darovacej zmluvy, a teda disciplinárne obvinená bola povinná odmietnuť spísanie notárskej zápisnice v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase“. Tento skutok navrhovateľ kvalifikoval ako disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 prvej vety zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 2. Disciplinárny návrh bol disciplinárne obvinenej doručený do vlastných rúk 1. júna 2022, tá však nevyužila možnosť zaujať k nemu písomné stanovisko. 3. Predseda disciplinárneho senátu podľa § 28 ods. 1 D. s. p. nariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie na 18. októbra 2022. Predvolanie naň bolo disciplinárne obvinenej doručené 17. júna 2022, teda viac než 10 pracovných dní pred jeho konaním, ako to vyžaduje § 28 ods. 3 D. s. p. Disciplinárne obvinená sa podaním došlým tunajšiemu súdu 13. októbra 2022 (č. l. 73 spisu) výslovne vzdala práva účasti na disciplinárnom pojednávaní. V dôsledku toho súd podľa § 29 ods. 1 D. s. p. vykonal ústne pojednávanie v jej neprítomnosti.

II. Dokazovanie a zistený skutkový stav

4. Na ústnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatných častí listín: z pripojeného notárskeho spisu disciplinárne obvinenej č. N 97/2020 (žiadosť z 24. septembra 2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O., osvedčenie o dedičstve sp. zn. 16 D 1014/2013, rozhodnutie štátneho notárstva sp. zn. 3 D 673/81, úmrtný list z 9. októbra 2020, súhlas zo 14. júla 2020, vyjadrenie obcí G., K. a O., notárska zápisnica z 9. októbra 2020), z pripojeného osobného spisu disciplinárne obvinenej (rozhodnutie o vymenovaní z 26. augusta 1994 - por. č. 1), z pripojeného spisu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky sp. zn. DK 1/2009 (návrh z 12. februára 2009 - č. l. 2 až 5, zápisnica z 25. septembra 2009 - č. l. 58 až 60, rozhodnutie z 25. septembra 2009 - č. l. 62), z pripojeného

spisu disciplinárnej komisie notárskej komory sp. zn. DK 10/2017 (návrh z 2. júna 2017 - č. l. 2 až 5, rozhodnutie zo 16. apríla 2018 - č. l. 33) a zo spisu disciplinárnej komisie notárskej komory sp. zn. DK 10/2021 (návrh z 30. apríla 2021 - č. l. 2 až 5, zápisnica zo 14. marca 2022 - č. l. 29 až 34, rozhodnutie zo 14. marca 2022 - č. l. 36).

5. K samotnému skutku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva: Písomným návrhom z 24. septembra 2020 Z.. L. G., advokátka v O. J. Ž., „z poverenia Y. L.. . ., J.. XX.XX.XXXX“ (vydržiteľ) požiadala disciplinárne obvinenú „o vydanie notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním k nehnuteľnostiam“ v k. ú. K. (parc. reg. C č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX, č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX),

k. ú. G. (parc. reg. C č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX) a k. ú. O. (parc. reg. C č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX). V žiadosti uviedla, že tieto nehnuteľnosti pôvodne vlastnil Z.J. Y., ktorý v roku 1956 zomrel. Jeho syn Q. Y. tieto nehnuteľnosti predal L. Y., ktorá ich nerušene užívala od roku 1965, ale vzhľadom na „neperfektnú kúpnu zmluvu.

. . nehnuteľnosti riadnou zmluvou usporiadať nebolo možné“. L. Y. ich v roku 1996 darovala svojmu synovi L. Y. (vydržiteľ), ktorý na nich hospodári. K návrhu advokátka pripojila výpisy z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, vyjadrenie obce K., G., O., „matričné doklady na identifikáciu vlastníka“ a „súhlas dotknutého vlastníka“.

6. Všetky predložené výpisy z listov vlastníctva boli vytvorené cez katastrálny portál 9. októbra 2020. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K. bol vedený pozemok parc. reg. C č. XXXX - orná pôda s výmerou 5767 m2 a ako výlučný vlastník bol evidovaný „Y. Z., S..“., ktorý sa ním stal na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav K., právoplatného 5. decembra 2013. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K. bol vedený

pozemok parc. reg. C č. XXXX - orná pôda s výmerou 555 m2 a ako výlučný vlastník bol evidovaný „Y. Z., s. č. 87“, ktorý sa ním stal na základe toho istého rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K. bol vedený

pozemok parc. reg. C č. XXXX - orná pôda s výmerou 3825 m2 a ako výlučný vlastník bol evidovaný „Y. Z., J.“, ktorý sa ním stal na základe toho istého rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. bol vedený

pozemok parc. reg. C č. XXXX - orná pôda s výmerou 10000 m2 a ako výlučný vlastník bol evidovaný „Y. Z., V.. Y., S..“., ktorý sa ním stal na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav G., právoplatného 13. apríla 2015.

Na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O. bol vedený pozemok parc. reg. C č. XXXX - orná pôda s výmerou 712 m2 a ako výlučný vlastník bol evidovaný „Y. Z.“, ktorý sa ním stal na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav z 29. septembra 2011.

Vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam bol ako správca zapísaný Slovenský pozemkový fond. 7. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 16 D 1014/2013-59 bolo vydané 18. augusta 2014 v konaní o dedičstve po neb. L. Y., ktorá zomrela 21. júna 2013. Jej dedičmi podľa osvedčenia boli deti

F.. M. Y., D. Y. a vydržiteľ. Osvedčením bolo potvrdené, že časť nehnuteľností po poručiteľke (dom s prístavbou a pozemkom) nadobudli F.. M. Y.Á_ a vydržiteľ v rôznych podieloch a ostatné nehnuteľnosti uvedené v osvedčení nadobudol vydržiteľ; ten zároveň nadobudol aj „právo pristúpiť k zmluve o uzavretí mimosúdnej dohody na uznanie vlastníckeho práva dobromyseľných užívateľov k nehnuteľnostiam zo dňa 09.08.2012“.

Rozhodnutie Štátneho notárstva v Nových Zámkoch č. k. 3 D 673/81-15 bolo vydané 26. mája 1981 v konaní o dedičstve po neb. Q. Y., ktorý zomrel 1. marca 1981. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené, že podľa schválenej dohody dedičov nadobúdajú domovú nehnuteľnosť, ktorú poručiteľ nadobudol dedením po Z. Y., zomrelom v r. 1956 (okrem iného dom súp. č. 133), dedičia M. Y., K. Y., D. O., F. K.Á_, Ľ. Y. M. M. K. a poľnohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. K. vedené

v rôznych pozemkovoknižných vložkách v rôznych podieloch (1/2, 3600/231157 a 25200/ 1618099) nadobúda dedič K. Y., J.. XX. S. XXXX. Úmrtný list Obce K. - matričného úradu z 9. októbra 2020 potvrdzoval, že Z.J. Y., ktorý naposledy býval v K. na č. d. XXX, zomrel 25. mája 1956. 8.

Podľa pripojeného súhlasu zo 14. júla 2020 prejavil K. Y. ako „právny nástupca neb. Z. Y.M_“, že súhlasí s vydaním osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním k nehnuteľnostiam v k. ú. K. na listoch vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX M. XXXX avk.

ú. G. na liste vlastníctva č. XXXX. Zároveň potvrdil, že uvedené nehnuteľnosti jeho otec Q. Y.Y_ (N. Z. Y.) Q. L. Y., ktorá ich následne darovala svojmu synovi - vydržiteľovi. L. Y. ich podľa obsahu súhlasu užívala od roku 1965 a vydržiteľ ich užíva od roku 2013 ako vlastné. Obec K. listinou z 13. júla 2020 prejavila, že vyporiadanie nehnuteľností na listoch vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX M. XXXX nezasahuje do záujmov obce.

Obec G. listinou zo 14. júla 2020 prejavila, že vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX nezasahuje do záujmov obce. H., obec O. listinou z 29. septembra 2020 prejavila, že „majetkoprávne vysporiadanie“ nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX nezasahuje do záujmov obce. 9.

Na základe uvedenej žiadosti a pripojených listín disciplinárne obvinená 9. októbra 2020 spísala notársku zápisnicu č. N 97/2020 (pridelené Nz 30669/2020, NCRls 31147/2020), do ktorej pojal vyhlásenie vydržiteľa, že nehnuteľnosti v k. ú. K. - parc. reg. C č. XXXX, XXXX, XXXX, v k. ú. G. - parc. reg. C č. XXXX avk. ú. O. - parc. reg. C č. XXXX tvoria jeho vlastníctvo (odsek 1). Podľa vydržiteľa „predmetné nehnuteľnosti vlastnil pôvodne Z.Á_ Y..

. ., ktorý zomrel v roku 1956. Jeho synom bol Q. Y., ktorý zomrel v roku 1981. Jeho synom je K. Y.. . ., ktorý potvrdil, že Q. Y. považoval tieto pozemky za svoje nadobudnuté dedením a odpredal ich matke navrhovateľa L. Y.. .

. zomr. 21.6.2013. . . L. Y. v roku 1996 všetky svoje pozemky darovala svojmu synovi - navrhovateľovi. L. Y. tieto pozemky užívala od roku 1965. Nakoľko pozemky v čase socializmu nemali pre občanov z tohto dôvodu boli odpredané L.

Y.. . . neperfektnou kúpnou zmluvou. Nakoľko to bolo v čase socializmu podľa vtedy platných zákonov pozemky účastníci riadnou zmluvou usporiadať nevedeli. . .“ (odsek 2). Disciplinárne obvinená v zápisnici zároveň prejavila, že na základe toho je zrejmé, že „navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti okrem titulu daru aj titulom vydržania podľa §-u 134 ods. 1 OZ. Lehota na vydržanie uplynula dňom 1.1.2007.“ (odsek 4).

10. K osobe disciplinárne obvinenej z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že bola od 1. septembra 1994 vymenovaná za notárku so sídlom úradu v Ž. a notársky úrad odvtedy vykonáva nepretržite. Doteraz sa proti nej viedli tri disciplinárne konania: (1) Vo veci sp. zn. DK 1/2009 podal návrh prezident notárskej komory. Disciplinárna komisia notárskej komory ju rozhodnutím vyhláseným 25. septembra 2009, č. k. DK 1/09-62, uznala za vinnú z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustila tak, že 24. júla 2008 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčila vyhlásenie o vydržaní, hoci nemala vyjadrenia dotknutých osôb alebo ich nástupcov, no neuložila disciplinárne obvinenej disciplinárne opatrenie. Rozhodnutie sa stalo právoplatným 10. decembra 2009. (2) Vo veci DK 10/2017 podala návrh ministerka spravodlivosti.

Rozhodnutím zo 16. apríla 2018, č. k. DK 10/2017-33, disciplinárna komisia konanie zastavila, pretože návrh bol podaný oneskorene. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2018. (3) Vo veci sp. zn. DK 10/2021 podala návrh ministerka spravodlivosti.

Rozhodnutím vyhláseným 14. marca 2022, č. k. DK 10/2021-36, disciplinárna komisia uznala disciplinárne obvinenú za vinnú z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustila tak, že od 14. decembra 2020 do 14. apríla 2021 nezapožičala svoj spis č. N 54/ 2020 orgánu dohľadu, no neuložila jej disciplinárne opatrenie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5. apríla 2022.

11. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.). Disciplinárne obvinená obsah jednotlivých vykonaných dôkazov nijako nespochybnila, ani nenavrhla žiadne doplnenie dokazovania, ktoré by mohlo takto nadobudnuté presvedčenie súdu spochybniť.

12. Ku skutkovým zisteniam treba poznamenať, že podľa § 278 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 4 D. s. p. môže najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v disciplinárnom návrhu. Judikatúra v tejto súvislosti už zdôraznila, že pri posudzovaní toho, čo tvorí skutok v zmysle uvedeného ustanovenia, nie je vždy rozhodujúci jeho doslovný opis v skutkovej vete obžaloby (disciplinárnom návrhu). Podstata skutku je totiž určená účasťou obvineného na určitej (trestne) stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska (trestného) práva hmotného. Podstata skutku zostáva zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Tz 207/95, judikát R 9/1997). Neskoršia judikatúra tieto závery spresnila v tom zmysle, že totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to

za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu (disciplinárnom návrhu) a výrokom rozhodnutia súdu.

Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (porov. uznesenie najvyššieho súdu 1 TdoV 19/2011).

13. Uvedené závery možno podľa najvyššieho správneho súdu aplikovať aj v disciplinárnom konaní a pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti notárov, pri ktorej § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku účinného od 1. decembra 2021 beztak odkazuje na primerané použitie prvej časti Trestného zákona. Ani najvyšší správny súd tak nie je doslovne viazaný formuláciou skutkovej vety (opisu skutku) v disciplinárnom návrhu, ale môže k nemu po vykonanom dokazovaní pripojiť nové skutočnosti, ktoré v návrhu neboli uvedené, alebo vynechať skutočnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Podstatné je, aby zostala zachovaná totožnosť skutku vo vyššie vymedzenom význame. Najvyšší správny súd tak posúdil zistený skutkový stav s ohľadom na tieto všeobecné východiská.

III. Právne posúdenie a disciplinárne opatrenie

III. A Včasnosť podania návrhu

14. Podľa § 14 D. s. p. možno disciplinárny návrh podať do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa o tom, že disciplinárne obvinená spísala notársku zápisnicu, ktorou spáchala vytýkané disciplinárne previnenie, dozvedel 5. mája 2021, kedy mu došiel podnet Slovenského pozemkového fondu s touto informáciou. Jednoročná lehota na podanie návrhu podľa citovaných ustanovení by tak uplynula 5. mája 2022. Disciplinárny návrh však došiel tunajšiemu súdu už 29. apríla 2022, teda pred jej uplynutím. V dôsledku toho nie je ani potrebné zaoberať sa podrobnejšie otázkou, či je táto lehota vôbec aplikovateľná na situáciu, keď udalosť, ktorá je pre jej plynutie rozhodujúca (oboznámenie sa s podnetom Slovenského pozemkového fondu), spadla do obdobia medzi 1. decembrom 2019 až 30. novembrom 2021, keď žiadna takáto lehota zákonom ustanovená nebola (ustanovenie § 92 Not. por. totiž v tomto období upravovalo len objektívnu lehotu).

III. B Priebeh skutku a právne posúdenie

15. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že skutok sa stal v podstate tak, ako je opísaný v disciplinárnom návrhu. Z vykonaných dôkazov (obsah notárskej zápisnice a spisu, ktorý k nej disciplinárne obvinená viedla) je zrejmé, aké vyhlásenie vydržiteľ pred disciplinárne obvinenou urobil a aké listiny jej pri tom predložil.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku je notárskou činnosťou okrem iného osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), pričom listiny vyhotovené v rámci notárskej činnosti sa v zmysle § 3 ods. 4 Not. por. označujú ako tzv. notárske listiny a sú verejnými listinami.

Podľa § 56 ods. 1 písm. g) Not. por. v znení účinnom do 30. apríla 2021 notár na žiadosť účastníka osvedčoval skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky; vydával medzi iným aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní. Podľa § 63 ods. 1 Not. por. v citovanom znení sa osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydávalo formou notárskej zápisnice a okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice muselo obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu (odkaz na § 134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby [písm. a)]. Účastník bol povinný doložiť k vyhláseniu listiny podrobne ustanovené v § 63 ods. 1 písm. a) prvom až treťom bode Not. por. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Not. por. musela takáto notárska zápisnica obsahovať aj uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

17. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Držiteľ veci je podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. v cit. znení oprávneným držiteľom, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,

či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálne) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že vec mu patrí. O dobromyseľnosti totiž možno hovoriť len vtedy, ak omyl držiteľa je ospravedlniteľný. O taký omyl ide vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od každého

požadovať. Taký omyl môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny omyl môže spočívať v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych následkov právnych skutočností.

Zásadne nie je ospravedlniteľný právny omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v čase, kedy sa držiteľ ujal držby. V dôsledku toho už judikatúra zdôraznila, že dobromyseľným nemôže byť držiteľ, ktorý do držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka účinného do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá v rozpore s jeho § 134 ods. 2 nebola registrovaná štátnym notárstvom (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 283/2009, judikát R 73/2015), alebo na základe zmluvy, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 361/2012, judikát R 74/2015). Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k tejto judikatúre vo veľmi špecifickej veci, ktorú riešil, doplnil, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, a nie je vždy rozhodujúce, že nesplnil zákonné

podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení).

18. Z cit. § 63 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021 vyplývalo, že predmetom osvedčovania notára bolo vyhlásenie účastníka o tom, že splnil podmienky vydržania, ktoré boli upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Podľa § 36 ods. 1 Not. por. pri výkone notárskej činnosti bol notár povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a bol povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak bolo zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Citované ustanovenie sa týka všeobecne všetkých úkonov notárskej činnosti, teda aj osvedčovania právne významnej skutočnosti - vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) v spojení s § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 Not. por. Notár podľa týchto ustanovení osvedčoval vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 Obč. zák., a toto vyhlásenie muselo obsahovať najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby v zmysle § 130 Obč. zák. Notár tak musel pred spísaním notárskej zápisnice o osvedčení tohto vyhlásenia s

odbornou starostlivosťou (cit. § 36 ods. 1 Not. por.) preskúmať, či toto vyhlásenie účastníka obsahuje opis takých okolností, ktoré boli spôsobilé založiť účastníkovu dobromyseľnú držbu v zmysle citovaných § 130 a 134 Obč. zák. tak, ako ich vykladá citovaná judikatúra.

Ak vyhlásenie účastníka takéto konkrétne okolnosti neobsahovalo, znamenalo to, že z jeho vyhlásenia nie je zrejmé, že splnil podmienky vydržania, a teda že jeho vyhlásenie odporuje predpokladom uvedeným v § 134 Obč. zák. V takom prípade bol notár podľa citovaného § 36 ods. 1 Not. por. povinný odmietnuť úkon - spísanie notárskej zápisnice, pretože spísanie zápisnice o vyhlásení, z ktorého nie sú zrejmé okolnosti, ktoré mali viesť k vydržaniu, by odporovalo citovanému § 63 ods. 1 Not. por. v spojení s § 134 Obč. zák. (porov. zhodne rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 2/2022 a 31 D 1/2022, ale podobne napríklad aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5 Asan 16/2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Asan 8/2020).

19. Už len na dôvažok zostáva dodať, že ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) Not. por. výslovne predpokladá, že tým, kto vydržal vlastnícke právo, je účastník, ktorý robí toto vyhlásenie a ktorého vyhlásenie má notár osvedčiť (porov. formuláciu „vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania.

. .“). Z pohľadu § 134 Občianskeho zákonníka je teda dôležité, že tam ustanovené podmienky musel splniť práve ten, kto toto vyhlásenie pred notárom robí; teda práve ten musel byť oprávneným držiteľom počas zákonom ustanovenej doby.

Ustanovením § 134 ods. 3 Obč. zák. sa do tejto doby započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Uvedené ustanovenia však nadobudli účinnosť až 1. januára 1992. Až do 31. decembra 1991 ustanovenie § 135a ods. 2 Obč. zák. účinné od 1. apríla 1983 ustanovovalo, že ak má občan pozemok nepretržite v držbe v zmysle § 132a ods. 1 (t. j. dobromyseľnej) 10 rokov, nadobúda vlastníctvo k pozemku štát a občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. V nadväznosti na to § 872 ods. 6 Obč. zák. ustanovil, že ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku, kde na základe predpisov účinných do 31. decembra 1991 bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1. januárom 1992.

Citované ustanovenia však upravovali len možno započítať si určitú dobu do desaťročnej doby ustanovenej v § 134 ods. 1 Obč. zák. a tým splniť podmienku vydržania podľa citovaného ustanovenia. Nevyplýva z nich však možnosť akéhosi „reťazenia vydržaní“, teda záveru, že ak podmienky vydržania boli už splnené u právneho predchodcu, je držba právneho nástupcu automaticky oprávnená z rovnakých dôvodov, kvôli ktorým bola oprávnená u právneho predchodcu, a môže uňho viesť k opätovnému vydržaniu veci. Naopak, oprávnenosť držby každého z držiteľov je potrebné posudzovať samostatne.

20. V tu prerokúvanej veci robil vyhlásenie o vydržaní účastník (vydržiteľ) L. Y., ktorý (vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice) splnil podmienky vydržania 1. januára 2007, takže jeho desaťročná oprávnená držba musela trvať od januára 1996.

Z ním predložených listín vyplývalo, že predmetom vydržania mali byť pozemky, ktoré sú riadne zapísané na listoch vlastníctva v prospech tzv. neznámeho vlastníka. Všetky pozemky boli v prospech tohto vlastníka zapísané v dôsledku procesu pozemkových úprav v rokoch 2011 až 2013. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy). Podľa najvyššieho správneho súdu je všeobecne známe, že jedným z hlavných cieľov (a aj dôsledkov) pozemkových úprav je práve scelenie pozemkov, teda výmena spoluvlastníckych podielov určitej osoby na existujúcich pozemkoch za výlučné vlastníctvo určitého pozemku zodpovedajúcej hodnoty (porov. aj § 11 zákona č. 330/1991 Zb.).

Vydržiteľ vo svojom vyhlásení vyhlásil, že od roku 1996 do roku 2007 (!) údajne dobromyseľne držal pozemky, ktoré sa podľa údajov na samotným listoch vlastníctva vytvorili až v rámci pozemkových úprav o štyri až sedem rokom neskôr. Vo vyhlásení sa pritom neuvádzajú žiadne skutočnosti, ktoré by čo len náznakom vysvetľovali, ako k takejto držbe mohlo dôjsť, resp. ktoré by vysvetľovali priestorovú identitu pozemkov, ktoré údajne boli držané, a novo vytvorených pozemkov. Na základe toho tak vo vyhlásení chýbajú už dôveryhodné údaje o existencii samotnej držby práve tých pozemkov, ktoré mali byť predmetom vydržania.

21. Uvedená okolnosť už sama osebe spôsobuje rozpor vyhlásenia s § 63 ods. 1 písm. a) Not. por., ktorý len umocňuje nejasnosť ďalších okolností údajného vstupu vydržiteľa do držby. Vyhlásenie vydržiteľa neuvádza žiadne podrobnosti o okolnostiach, za akých prebehlo údajné darovanie pozemkov v roku 1996. Rovnako priložené vyjadrenie K. Y. (odhliadnuc od toho, že v ňom celkom chýba pozemok v k. ú. O.) nijako podrobnejšie nevysvetľuje okolnosti tohto darovania a navyše sa v ňom tvrdí, že vydržiteľ pozemky užíva od roku 2013. Nie je teda zrejmé, na základe čoho považovala disciplinárne obvinená za dostatočne preukázané, že jeho desaťročná držba uplynula už v roku 2007. Obsah vyhlásenia je tak už sám osebe nedostatočný a rozporný.

Ešte podstatnejšie však je, že z neho celého nijako nevyplýva, na základe čoho sa mohol vydržiteľ oprávnene a dobromyseľne domnievať, že jeho matka mu môže v roku 1996 (zrejme neformálnou) zmluvou darovať uvedené pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo inej osoby, a ako mohol byť od tohto času dobromyseľný o tom, že mu tieto pozemky patria ako vlastníkovi. Nie je teda zrejmé, na základe čoho mohol byť vydržiteľ od roku 1996 v omyle, že mu patria uvedené pozemky a že ich nadobúda neformálne, bez písomnej zmluvy a bez vkladu do katastra nehnuteľností, navyše od osoby, ktorá sama v katastri nehnuteľností zapísaná nie je. Takéto „nadobudnutie“ nezodpovedá podľa najvyššieho správneho súdu ani žiadnemu poctivému spôsobu nadobudnutia (v zmysle cit. nálezu sp. zn. II. ÚS 484/2015), pretože nie je zrejmé, prečo má byť v súlade s dobrými mravmi takéto „privlastnenie“ si pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností v prospech inej osoby.

22. Už len pre poriadok sa dopĺňa, že rovnako nejasné ako prevod na vydržiteľa sú aj prevody a prechody, ktoré mali viesť k nadobudnutiu pozemkov matkou vydržiteľa L. Y.. Okolnosti uzavretia zmluvy s Q. Y. v roku 1965 sú uvedené len veľmi všeobecne, navyše rozporuplne (raz sa tvrdí, že písomná zmluva nebola vyhotovená kvôli tomu, že pozemky nemali cenu, potom však, že účastníci svoje vlastníctvo „riadne vyporiadať nevedeli“). Nejasné je aj vysvetlenie, na základe čoho bol vlastne Q. Y.Y_ oprávnený nakladať s pozemkami evidovanými v prospech osoby Z. Y., ak tieto pozemky nie sú uvedené v rozhodnutí sp. zn. 3 D 671/81, hoci jeho predmetom je pomerne veľké množstvo iných pozemkov Z. Y..

To samo osebe vyvoláva zásadnú pochybnosť o tom, či osoba „Z. Y.“ zapísaná na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX M. XXXX je v skutočnosti totožná s Z. Y., ktorého sa týka uvedené rozhodnutie sp. zn. 3 D 671/81. Ako totiž vyplýva napríklad z ďalšieho listu vlastníctva č. XXXX, vlastníkom na ňom uvedeným je Z. Y. bývajúci na č. d. XX, hoci podľa úmrtného listu býval Z. Y. naposledy v K. č. d.

XXX. Pokiaľ by však predsa len držba L. Y. od roku 1965 až do roku 1996 bola oprávnená, potom by podľa cit. § 134 ods. 1 v spojení s § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka bola 1. januárom 1992 nadobudla vlastnícke právo k držaným pozemkom.

To by však bolo znamenalo, že v čase jej smrti už bola ich riadnou vlastníčkou a pozemky tak mal byť súčasťou dedičstva, ktoré prechádzalo na dedičov z tohto titulu (§ 460 Občianskeho zákonníka). Vydržiteľ tak mal možnosť domáhať sa súdom určenia, že jeho matka bola v čase svojej smrti vlastníčkou týchto pozemkov, prípadne že patrili do dedičstva po nej, a následne usporiadať svoje vlastníctvo dohodou s ostatnými dedičmi tak, ako to urobil ohľadom iných nehnuteľností a majetkových hodnôt. Ako však už bolo uvedené, možná (hoci podľa zisteného skutkového stavu nanajvýš pochybná) dobromyseľná oprávnená držba matky od roku 1965 by nezakladala vydržiteľovi dôvod na to, aby neformálny dar týchto pozemkov mohol byť považovaný za právny dôvod jeho oprávnenej držby v zmysle § 130 Obč. zák.

23. Ako najvyšší správny súd už zdôraznil, notár síce nezodpovedá za „pravdivosť“ vyhlásenia účastníka o vydržaní, to však neznamená, že musí osvedčiť každé jedno takéto vyhlásenie bez ohľadu na to, či jeho obsah dostatočne potvrdzuje to, že účastníkom tvrdená držba skutočne trvala a bola aj držbou oprávnenou.

Skutočnosti uvádzané vo vyhlásení účastníka, na základe ktorého disciplinárne obvinená spísala notársku zápisnicu č. N 97/ 2020, však z dôvodov, ktoré sú podrobne rozobraté v predošlých odsekoch, celkom zjavne vylučovali záver, že držba tohto účastníka skutočne existovala počas tvrdenej vydržacej doby a že spočívala na (ospravedlniteľnom) omyle, ktorý by zakladal jeho dobromyseľnosť o tom, že je vlastníkom držaného pozemku. Skutočnosti uvedené v tomto vyhlásení vylučovali, aby vydržiteľ spĺňal podmienky oprávnenej držby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka, ktorá by mohla viesť k vydržaniu podľa jeho § 134. Disciplinárne obvinená ako notárka, ktorej zákon zveril osobitné oprávnenie vykonávať notársku činnosť (§ 2 Not. por.), pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 Not. por. mala a mohla zistiť, že účastník na základe ním tvrdených skutočností nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním dotknutých pozemkov. V dôsledku toho tak mala a mohla zistiť, že jeho vyhlásenie odporuje ustanoveniam § 130 a 134 Obč. zák., a tak bola podľa § 36 ods. 1 Not. por. povinná odmietnuť spísať toto

vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice v zmysle § 63 ods. 1 Not. por. Tým, že tak neurobila a spísala ju, porušila naposledy citované ustanovenie Notárskeho poriadku. 24. Podľa § 91 ods. 1 Not. por. v znení účinnom do 30. novembra 2021, podľa ktorého sa zásadne posudzuje trestnosť konania disciplinárne obvinenej (porov. § 2 ods. 1 Trestného zákona), je disciplinárnym previnením okrem iného zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona.

Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Not. por. napriek tomu, že na jej spísanie neboli splnené podmienky, treba považovať za závažné porušenie povinnosti notára. Notárska zápisnica je totiž podľa už cit. § 3 ods. 4 Not. por. verejnou listinou, ktorá má nielen zvýšenú dôkaznú moc v civilnom sporovom konaní (porov. § 205 Civilného sporového poriadku), ale výslovne je aj verejnou listinou podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších

predpisov. Práva osvedčené takýmito verejnými listinami sa podľa § 34 ods. 1 cit. zák. zapisovali do katastra záznamom. Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Not. por. tak umožňovalo, aby ten, čie vyhlásenie o vydržaní v nej bolo osvedčené, bol priamo zapísaný na list vlastníctva so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývali (napr. hodnovernosť a záväznosť takto zapísaného údaja podľa § 70 katastrálneho zákona).

Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Not. por. tak malo následky aj na práva tretích osôb, ktorých uplatňovanie sa im týmto spôsobom sťažilo. Porušenie povinnosti notára, ktoré viedlo k takýmto dôsledkom, treba podľa najvyššieho správneho súdu považovať vždy za závažné.

Toto porušenie disciplinárne obvinená aj zavinila, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Tr. zák. analogicky. Ako totiž už bolo vysvetlené, disciplinárne obvinená mala a mohla vedieť, že vyhlásenie účastníka neobsahujú také skutočnosti, ktoré umožňujú urobiť záver o jeho oprávnenej držbe a vydržaní § 130 a 134 Obč. zák., a tak jeho vyhlásenie nevyhovuje požiadavke § 63 ods. 1 písm. a) Not. por.

III. C Disciplinárne opatrenie

25. Podľa § 91 ods. 2 Not. por. v znení účinnom do 30. novembra 2021 za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie, ktorým podľa § 91 ods. 3 cit. zák. sú a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3.300 €, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov a d) zbavenie notárskeho úradu. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia najvyšší správny súd prihliadol na to, že disciplinárne obvinená sa doteraz podobného disciplinárneho previnenia dopustila len raz a ani za to nebola vôbec postihnutá. Spáchané disciplinárne previnenie tak možno považovať za ojedinelé vybočenie z inak zásadne bezúhonného výkonu notárskeho úradu. Na druhej strane však najvyšší správny súd zohľadnil, že v tu prejednávanom disciplinárnom previnení disciplinárne obvinená postupovala mimoriadne nevšímavo a ľahkovážne, teda bez čo i len minimálnej miery odbornej starostlivosti. Osvedčila totiž vyhlásenie vydržiteľa napriek tomu, že obsahovalo celý rad zásadných nedostatkov, ktoré už na prvý pohľad vzbudzovali podozrenie, že ide o snahu nedôveryhodným príbehom o neformálnych prevodoch „zmocniť sa“ zaujímavých pozemkov vytvorených v pozemkových úpravách, ktorých vlastník sa o svoje vlastníctvo neprihlásil. Najvyšší správny súd tak disciplinárne obvinenej neuložil najmiernejšie disciplinárne opatrenie - písomné napomenutie, ale druhé najmiernejšie - peňažnú pokutu, a to v dolnej desatine zákonnej sadzby.

IV. Záver

26. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd postupom podľa § 34 ods. 1 D. s. p. uznal disciplinárne obvinenú vinnou a uložil jej zodpovedajúce disciplinárne opatrenie. Pritom v záujme presnosti upravil skutkovú vetu disciplinárneho previnenia tak, aby presnejšie opisovala, ale zároveň viac zvýrazňovala to konanie, ktoré tvorí jeho podstatu - teda spísanie notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, ktoré neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce oprávnenú držbu, a tým z neho nevyplývalo naplnenie podmienok vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Takáto úprava skutkovej vety nič nemení na totožnosti skutku v disciplinárnom návrhu a v disciplinárnom rozhodnutí (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku, porov. výklad v odsekoch 12 a 13 tohto rozhodnutia). 27. Toto rozhodnutie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. októbra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozhodnutie 31D/11/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik