31D/11/2022

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z členov: Michal Novotný ako predseda, JUDr. Zdenka Reisenauerová ako sudkyňa, prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., ako sudca, JUDr. Zuzana Grófiková ako prísediaca sudkyňa a Mgr. Peter Mikita ako prísediaci sudca v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenej: Z.. F. Š., J. I. Ž., pre disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30. novembra 2021 (navrhovateľ: minister spravodlivosti Slovenskej republiky), po ústnom pojednávaní 18. októbra 2022 takto

rozhodol:

1. Navrhovateľ disciplinárnym návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 29. apríla 2022, kládol disciplinárne obvinenej za vinu, že „dňa 09.10.2020 na Notárskom úrade N. XX, XXX XX Ž. spísala notársku zápisnicu č. N 97/ 2020, Nz 30669/2020, NCRls 31147/2020 (ďalej len „notárska zápisnica“), ktorou osvedčila vyhlásenie účastníka L. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, K. (ďalej len „účastník“), o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidované na: - LV č. 1795, katastrálne územie K., parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 5767 m2, pod B1 v celosti - LV č. 1631, katastrálne územie K., parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 3825 m2, pod B1 v celosti - LV č. 2368, katastrálne územie G., parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 10.000 m2, pod B1 v celosti - LV č. 1392, katastrálne územie O., parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 712 m2, pod B1 v celosti (ďalej len „vydržané nehnuteľnosti“), napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tým, že účastník zjavne nebol oprávneným držiteľom, keďže svoju dobromyseľnosť odvodil od bližšie nešpecifikovanej darovacej zmluvy z roku 1996, pričom vlastnícke právo účastníka nebolo zavkladované do príslušného katastra nehnuteľností a ani nedoložil žiaden dôkaz o existencii predmetnej darovacej zmluvy, a teda disciplinárne obvinená bola povinná odmietnuť spísanie notárskej zápisnice v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase“. Tento skutok navrhovateľ kvalifikoval ako disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 prvej vety zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 2. Disciplinárny návrh bol disciplinárne obvinenej doručený do vlastných rúk 1. júna 2022, tá však nevyužila možnosť zaujať k nemu písomné stanovisko. 3. Predseda disciplinárneho senátu podľa § 28 ods. 1 D. s. p. nariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie na 18. októbra 2022. Predvolanie naň bolo disciplinárne obvinenej doručené 17. júna 2022, teda viac než 10 pracovných dní pred jeho konaním, ako to vyžaduje § 28 ods. 3 D. s. p. Disciplinárne obvinená sa podaním došlým tunajšiemu súdu 13. októbra 2022 (č. l. 73 spisu) výslovne vzdala práva účasti na disciplinárnom pojednávaní. V dôsledku toho súd podľa § 29 ods. 1 D. s. p. vykonal ústne pojednávanie v jej neprítomnosti.

4. Na ústnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatných častí listín: z pripojeného notárskeho spisu disciplinárne obvinenej č. N 97/2020 (žiadosť z 24. septembra 2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O., osvedčenie o dedičstve sp. zn. 16 D 1014/2013, rozhodnutie štátneho notárstva sp. zn. 3 D 673/81, úmrtný list z 9. októbra 2020, súhlas zo 14. júla 2020, vyjadrenie obcí G., K. a O., notárska zápisnica z 9. októbra 2020), z pripojeného osobného spisu disciplinárne obvinenej (rozhodnutie o vymenovaní z 26. augusta 1994 - por. č. 1), z pripojeného spisu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky sp. zn. DK 1/2009 (návrh z 12. februára 2009 - č. l. 2 až 5, zápisnica z 25. septembra 2009 - č. l. 58 až 60, rozhodnutie z 25. septembra 2009 - č. l. 62), z pripojeného

5. K samotnému skutku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva: Písomným návrhom z 24. septembra 2020 Z.. L. G., advokátka v O. J. Ž., „z poverenia Y. L.. . ., J.. XX.XX.XXXX“ (vydržiteľ) požiadala disciplinárne obvinenú „o vydanie notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním k nehnuteľnostiam“ v k. ú. K. (parc. reg. C č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX, č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX),

. . nehnuteľnosti riadnou zmluvou usporiadať nebolo možné“. L. Y. ich v roku 1996 darovala svojmu synovi L. Y. (vydržiteľ), ktorý na nich hospodári. K návrhu advokátka pripojila výpisy z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, vyjadrenie obce K., G., O., „matričné doklady na identifikáciu vlastníka“ a „súhlas dotknutého vlastníka“.

pozemok parc. reg. C č. XXXX - orná pôda s výmerou 555 m2 a ako výlučný vlastník bol evidovaný „Y. Z., s. č. 87“, ktorý sa ním stal na základe toho istého rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K. bol vedený

pozemok parc. reg. C č. XXXX - orná pôda s výmerou 10000 m2 a ako výlučný vlastník bol evidovaný „Y. Z., V.. Y., S..“., ktorý sa ním stal na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav G., právoplatného 13. apríla 2015.

Vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam bol ako správca zapísaný Slovenský pozemkový fond. 7. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 16 D 1014/2013-59 bolo vydané 18. augusta 2014 v konaní o dedičstve po neb. L. Y., ktorá zomrela 21. júna 2013. Jej dedičmi podľa osvedčenia boli deti

Rozhodnutie Štátneho notárstva v Nových Zámkoch č. k. 3 D 673/81-15 bolo vydané 26. mája 1981 v konaní o dedičstve po neb. Q. Y., ktorý zomrel 1. marca 1981. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené, že podľa schválenej dohody dedičov nadobúdajú domovú nehnuteľnosť, ktorú poručiteľ nadobudol dedením po Z. Y., zomrelom v r. 1956 (okrem iného dom súp. č. 133), dedičia M. Y., K. Y., D. O., F. K.Á_, Ľ. Y. M. M. K. a poľnohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. K. vedené

Podľa pripojeného súhlasu zo 14. júla 2020 prejavil K. Y. ako „právny nástupca neb. Z. Y.M_“, že súhlasí s vydaním osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním k nehnuteľnostiam v k. ú. K. na listoch vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX M. XXXX avk.

Obec G. listinou zo 14. júla 2020 prejavila, že vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX nezasahuje do záujmov obce. H., obec O. listinou z 29. septembra 2020 prejavila, že „majetkoprávne vysporiadanie“ nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX nezasahuje do záujmov obce. 9.

. ., ktorý zomrel v roku 1956. Jeho synom bol Q. Y., ktorý zomrel v roku 1981. Jeho synom je K. Y.. . ., ktorý potvrdil, že Q. Y. považoval tieto pozemky za svoje nadobudnuté dedením a odpredal ich matke navrhovateľa L. Y.. .

Y.. . . neperfektnou kúpnou zmluvou. Nakoľko to bolo v čase socializmu podľa vtedy platných zákonov pozemky účastníci riadnou zmluvou usporiadať nevedeli. . .“ (odsek 2). Disciplinárne obvinená v zápisnici zároveň prejavila, že na základe toho je zrejmé, že „navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti okrem titulu daru aj titulom vydržania podľa §-u 134 ods. 1 OZ. Lehota na vydržanie uplynula dňom 1.1.2007.“ (odsek 4).

Rozhodnutím zo 16. apríla 2018, č. k. DK 10/2017-33, disciplinárna komisia konanie zastavila, pretože návrh bol podaný oneskorene. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2018. (3) Vo veci sp. zn. DK 10/2021 podala návrh ministerka spravodlivosti.

11. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.). Disciplinárne obvinená obsah jednotlivých vykonaných dôkazov nijako nespochybnila, ani nenavrhla žiadne doplnenie dokazovania, ktoré by mohlo takto nadobudnuté presvedčenie súdu spochybniť.

za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu (disciplinárnom návrhu) a výrokom rozhodnutia súdu.

13. Uvedené závery možno podľa najvyššieho správneho súdu aplikovať aj v disciplinárnom konaní a pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti notárov, pri ktorej § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku účinného od 1. decembra 2021 beztak odkazuje na primerané použitie prvej časti Trestného zákona. Ani najvyšší správny súd tak nie je doslovne viazaný formuláciou skutkovej vety (opisu skutku) v disciplinárnom návrhu, ale môže k nemu po vykonanom dokazovaní pripojiť nové skutočnosti, ktoré v návrhu neboli uvedené, alebo vynechať skutočnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Podstatné je, aby zostala zachovaná totožnosť skutku vo vyššie vymedzenom význame. Najvyšší správny súd tak posúdil zistený skutkový stav s ohľadom na tieto všeobecné východiská.

15. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že skutok sa stal v podstate tak, ako je opísaný v disciplinárnom návrhu. Z vykonaných dôkazov (obsah notárskej zápisnice a spisu, ktorý k nej disciplinárne obvinená viedla) je zrejmé, aké vyhlásenie vydržiteľ pred disciplinárne obvinenou urobil a aké listiny jej pri tom predložil.

Podľa § 56 ods. 1 písm. g) Not. por. v znení účinnom do 30. apríla 2021 notár na žiadosť účastníka osvedčoval skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky; vydával medzi iným aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní. Podľa § 63 ods. 1 Not. por. v citovanom znení sa osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydávalo formou notárskej zápisnice a okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice muselo obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu (odkaz na § 134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby [písm. a)]. Účastník bol povinný doložiť k vyhláseniu listiny podrobne ustanovené v § 63 ods. 1 písm. a) prvom až treťom bode Not. por. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Not. por. musela takáto notárska zápisnica obsahovať aj uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálne) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že vec mu patrí. O dobromyseľnosti totiž možno hovoriť len vtedy, ak omyl držiteľa je ospravedlniteľný. O taký omyl ide vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od každého

Zásadne nie je ospravedlniteľný právny omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v čase, kedy sa držiteľ ujal držby. V dôsledku toho už judikatúra zdôraznila, že dobromyseľným nemôže byť držiteľ, ktorý do držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka účinného do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá v rozpore s jeho § 134 ods. 2 nebola registrovaná štátnym notárstvom (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 283/2009, judikát R 73/2015), alebo na základe zmluvy, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 361/2012, judikát R 74/2015). Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k tejto judikatúre vo veľmi špecifickej veci, ktorú riešil, doplnil, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, a nie je vždy rozhodujúce, že nesplnil zákonné

18. Z cit. § 63 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021 vyplývalo, že predmetom osvedčovania notára bolo vyhlásenie účastníka o tom, že splnil podmienky vydržania, ktoré boli upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Podľa § 36 ods. 1 Not. por. pri výkone notárskej činnosti bol notár povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a bol povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak bolo zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Citované ustanovenie sa týka všeobecne všetkých úkonov notárskej činnosti, teda aj osvedčovania právne významnej skutočnosti - vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) v spojení s § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 Not. por. Notár podľa týchto ustanovení osvedčoval vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 Obč. zák., a toto vyhlásenie muselo obsahovať najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby v zmysle § 130 Obč. zák. Notár tak musel pred spísaním notárskej zápisnice o osvedčení tohto vyhlásenia s

Ak vyhlásenie účastníka takéto konkrétne okolnosti neobsahovalo, znamenalo to, že z jeho vyhlásenia nie je zrejmé, že splnil podmienky vydržania, a teda že jeho vyhlásenie odporuje predpokladom uvedeným v § 134 Obč. zák. V takom prípade bol notár podľa citovaného § 36 ods. 1 Not. por. povinný odmietnuť úkon - spísanie notárskej zápisnice, pretože spísanie zápisnice o vyhlásení, z ktorého nie sú zrejmé okolnosti, ktoré mali viesť k vydržaniu, by odporovalo citovanému § 63 ods. 1 Not. por. v spojení s § 134 Obč. zák. (porov. zhodne rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 2/2022 a 31 D 1/2022, ale podobne napríklad aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5 Asan 16/2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Asan 8/2020).

. .“). Z pohľadu § 134 Občianskeho zákonníka je teda dôležité, že tam ustanovené podmienky musel splniť práve ten, kto toto vyhlásenie pred notárom robí; teda práve ten musel byť oprávneným držiteľom počas zákonom ustanovenej doby.

Citované ustanovenia však upravovali len možno započítať si určitú dobu do desaťročnej doby ustanovenej v § 134 ods. 1 Obč. zák. a tým splniť podmienku vydržania podľa citovaného ustanovenia. Nevyplýva z nich však možnosť akéhosi „reťazenia vydržaní“, teda záveru, že ak podmienky vydržania boli už splnené u právneho predchodcu, je držba právneho nástupcu automaticky oprávnená z rovnakých dôvodov, kvôli ktorým bola oprávnená u právneho predchodcu, a môže uňho viesť k opätovnému vydržaniu veci. Naopak, oprávnenosť držby každého z držiteľov je potrebné posudzovať samostatne.

Z ním predložených listín vyplývalo, že predmetom vydržania mali byť pozemky, ktoré sú riadne zapísané na listoch vlastníctva v prospech tzv. neznámeho vlastníka. Všetky pozemky boli v prospech tohto vlastníka zapísané v dôsledku procesu pozemkových úprav v rokoch 2011 až 2013. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy). Podľa najvyššieho správneho súdu je všeobecne známe, že jedným z hlavných cieľov (a aj dôsledkov) pozemkových úprav je práve scelenie pozemkov, teda výmena spoluvlastníckych podielov určitej osoby na existujúcich pozemkoch za výlučné vlastníctvo určitého pozemku zodpovedajúcej hodnoty (porov. aj § 11 zákona č. 330/1991 Zb.).

21. Uvedená okolnosť už sama osebe spôsobuje rozpor vyhlásenia s § 63 ods. 1 písm. a) Not. por., ktorý len umocňuje nejasnosť ďalších okolností údajného vstupu vydržiteľa do držby. Vyhlásenie vydržiteľa neuvádza žiadne podrobnosti o okolnostiach, za akých prebehlo údajné darovanie pozemkov v roku 1996. Rovnako priložené vyjadrenie K. Y. (odhliadnuc od toho, že v ňom celkom chýba pozemok v k. ú. O.) nijako podrobnejšie nevysvetľuje okolnosti tohto darovania a navyše sa v ňom tvrdí, že vydržiteľ pozemky užíva od roku 2013. Nie je teda zrejmé, na základe čoho považovala disciplinárne obvinená za dostatočne preukázané, že jeho desaťročná držba uplynula už v roku 2007. Obsah vyhlásenia je tak už sám osebe nedostatočný a rozporný.

22. Už len pre poriadok sa dopĺňa, že rovnako nejasné ako prevod na vydržiteľa sú aj prevody a prechody, ktoré mali viesť k nadobudnutiu pozemkov matkou vydržiteľa L. Y.. Okolnosti uzavretia zmluvy s Q. Y. v roku 1965 sú uvedené len veľmi všeobecne, navyše rozporuplne (raz sa tvrdí, že písomná zmluva nebola vyhotovená kvôli tomu, že pozemky nemali cenu, potom však, že účastníci svoje vlastníctvo „riadne vyporiadať nevedeli“). Nejasné je aj vysvetlenie, na základe čoho bol vlastne Q. Y.Y_ oprávnený nakladať s pozemkami evidovanými v prospech osoby Z. Y., ak tieto pozemky nie sú uvedené v rozhodnutí sp. zn. 3 D 671/81, hoci jeho predmetom je pomerne veľké množstvo iných pozemkov Z. Y..

XXX. Pokiaľ by však predsa len držba L. Y. od roku 1965 až do roku 1996 bola oprávnená, potom by podľa cit. § 134 ods. 1 v spojení s § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka bola 1. januárom 1992 nadobudla vlastnícke právo k držaným pozemkom.

23. Ako najvyšší správny súd už zdôraznil, notár síce nezodpovedá za „pravdivosť“ vyhlásenia účastníka o vydržaní, to však neznamená, že musí osvedčiť každé jedno takéto vyhlásenie bez ohľadu na to, či jeho obsah dostatočne potvrdzuje to, že účastníkom tvrdená držba skutočne trvala a bola aj držbou oprávnenou.

vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice v zmysle § 63 ods. 1 Not. por. Tým, že tak neurobila a spísala ju, porušila naposledy citované ustanovenie Notárskeho poriadku. 24. Podľa § 91 ods. 1 Not. por. v znení účinnom do 30. novembra 2021, podľa ktorého sa zásadne posudzuje trestnosť konania disciplinárne obvinenej (porov. § 2 ods. 1 Trestného zákona), je disciplinárnym previnením okrem iného zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona.

predpisov. Práva osvedčené takýmito verejnými listinami sa podľa § 34 ods. 1 cit. zák. zapisovali do katastra záznamom. Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Not. por. tak umožňovalo, aby ten, čie vyhlásenie o vydržaní v nej bolo osvedčené, bol priamo zapísaný na list vlastníctva so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývali (napr. hodnovernosť a záväznosť takto zapísaného údaja podľa § 70 katastrálneho zákona).

Toto porušenie disciplinárne obvinená aj zavinila, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Tr. zák. analogicky. Ako totiž už bolo vysvetlené, disciplinárne obvinená mala a mohla vedieť, že vyhlásenie účastníka neobsahujú také skutočnosti, ktoré umožňujú urobiť záver o jeho oprávnenej držbe a vydržaní § 130 a 134 Obč. zák., a tak jeho vyhlásenie nevyhovuje požiadavke § 63 ods. 1 písm. a) Not. por.

26. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd postupom podľa § 34 ods. 1 D. s. p. uznal disciplinárne obvinenú vinnou a uložil jej zodpovedajúce disciplinárne opatrenie. Pritom v záujme presnosti upravil skutkovú vetu disciplinárneho previnenia tak, aby presnejšie opisovala, ale zároveň viac zvýrazňovala to konanie, ktoré tvorí jeho podstatu - teda spísanie notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, ktoré neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce oprávnenú držbu, a tým z neho nevyplývalo naplnenie podmienok vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Takáto úprava skutkovej vety nič nemení na totožnosti skutku v disciplinárnom návrhu a v disciplinárnom rozhodnutí (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku, porov. výklad v odsekoch 12 a 13 tohto rozhodnutia). 27. Toto rozhodnutie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. októbra 2022