31D/1/2022

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne obvinený: O.. A. Č., E.. X. S. XXXX, E. S. S.: S. G. XXX/XX, XXX XX S., uznáva vinným, že 1. ako notár dňa 24. júna 2019 spísal notársku zápisnicu č. N 146/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníčky G. Š.Q., E.. X. A. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k pozemkom parc. reg. C č. 15/1, 15/2, 16 a 17/3 v k. ú. Z., hoci vyhlásenie účastníčky neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce začatie jej oprávnenej držby a dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30. apríla 2021 (ďalej len „Notársky poriadok“), 2. ako notár dňa 22. júla 2019 spísal notársku zápisnicu č. N 174/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníka C. E., E.. X. O. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1/2 na pozemkoch s parc. reg. C č. 314, 315 v k. ú. K. F., hoci vyhlásenie účastníka neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby a dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku, 3. ako notár dňa 26. novembra 2019 spísal notársku zápisnicu č. N 292/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníčky A.. A. D., E.. XX. A. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku parc. reg. C č. 27 v k. ú. E. O., hoci vyhlásenie účastníčky neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce začatie jej oprávnenej držby a dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku, teda tým, že neodmietol spísať uvedené zápisnice, hoci bolo zrejmé, že vyhlásenie účastníkov odporuje zákonu, závažne a opätovne porušil povinnosť pri činnosti notára vyplývajúcu z § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, čím sa dopustil viacnásobného disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2019. Za to sa mu podľa § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2019 v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladá úhrnné disciplinárne opatrenie, a to peňažná pokuta vo výške 1.500 €.

1. Navrhovateľ disciplinárnym návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 14. januára 2022, kládol disciplinárne obvinenému za vinu, že „v bode I - dňa 24.06.2019 na Notárskom úrade so sídlom Q.. S. G. XXX/XXX, XXX XX S. spísal notársku zápisnicu č. N 146/2019, Nz. 19989/2019, NCRls 20456/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníčky G. Š., X.. D., E..

evidovaných na LV č. XXX, parc. č. XXX, na podiel vedený pod B2, napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. N 174/2019 zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tým, že účastník C. E. mal byť oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností na základe ústnej darovacej zmluvy zo dňa 28.02.2017 s jeho matkou A. E., ktorá nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, a teda disciplinárne obvinený bol povinný odmietnuť spísanie notárskej zápisnice č. N 174/2019 v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskej poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, v bode III - dňa 26.11.2019 na Notárskom úrade so sídlom Q.. S. G. XXX/XXX, XXX XX S. spísal notársku zápisnicu č. N 292/2019, Nz 45335/2019, NCRls 46221/2019, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníčky A.. A. D., X.. O., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D..

2. Disciplinárny návrh bol disciplinárne obvinenému doručený do vlastných rúk 14. februára 2022 a 21. februára 2022 mu boli rovnako doručené aj všetky jeho prílohy. Disciplinárne obvinený však nevyužil možnosť zaujať k návrhu písomné stanovisko.

Emailom, ktorý najvyššiemu správnemu súdu došiel 10. októbra 2022 o 14:59 hod, však požiadal o odročenie ústneho pojednávania. Zdôvodnil to svojimi vážnymi zdravotnými ťažkosťami (je diabetik, po prekonanom infarkte a po operácii - trojnásobný bypass), ktoré mu údajne nedovoľovali vycestovať. Ústneho pojednávania sa chcel zúčastniť osobne a nový termín žiadal určiť na koniec januára 2023, pretože sa v najbližšom období mal zúčastniť operácie štítnej žľazy. Preto sa na ústne pojednávanie ani nedostavil.

Pretože upovedomenie bolo disciplinárne obvinenému doručené do vlastných rúk takmer dva mesiace pred termínom ústneho pojednávania, bol o ňom riadne upovedomený v zmysle uvedených ustanovení. 4. Ustanovenie § 29 ods. 1 D. s. p. neupravuje, čo treba rozumieť „hodnoverným spôsobom“ ospravedlnenia neúčasti. Podľa § 4 D. s. p. sa však na disciplinárne konanie primerane použijú okrem iného ustanovenia Trestného poriadku o dokazovaní, teda šiesta hlava jeho prvej časti (§ 119 až 161 Tr. por.). Na základe tohto ustanovenia sa tak aj v disciplinárnom konaní môže použiť aj ustanovenie § 120 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu.

5. V prerokúvanej veci disciplinárne obvinený k svojmu emailu žiadne potvrdenie ošetrujúceho lekára nepredložil a už tým jeho ospravedlnenie nevyhovuje citovanému § 120 ods. 2 Tr. por. Jeho tvrdenia v emaile o zdravotnom stave sú navyše veľmi všeobecné; cukrovka a (prekonané) infarkty sú v súčasnosti rozšírené civilizačné ochorenia, ktorými trpí nemalá časť populácie, no ktoré ju v plnení bežných občianskych povinností podstatne neobmedzujú. Preto ich samotný výskyt u disciplinárne obvineného nemožno bez ďalšieho považovať za prekážku, ktorá by vždy a za každých okolností bránila jeho účasti na úradných úkonoch. Tieto ochorenia môžu mať aj svoje akútne prejavy, akým boli napríklad zvýšené hodnoty glykémie, závraty, točenie hlavy, ktoré boli u disciplinárne obvineného opísané v lekárskej správe z 10. júna 2022, na základe ktorej bolo odročené ústne pojednávanie z pôvodne určeného termínu 14. júna 2022. Táto lekárska správa zároveň výslovne uvádzala, že disciplinárne obvinenému sa neodporúča cesta zo Svidníka do Bratislavy. Lekárka, ktorá túto správu vystavila, však na žiadosť tunajšieho súdu potvrdila (list č. l. 65 spisu), že nevidí žiadny dôvod, prečo by disciplinárne obvinený v septembri a októbri 2022 nemohol pri stabilizovanej glykémii cestovať do Bratislavy. Aj z tejto správy je zrejmé, že ani lekárka nepovažovala len samu cukrovku za dôvod, ktorý by disciplinárne obvinenému bránil v účasti na ústnom pojednávaní; z jeho emailu z 10. októbra 2022 pritom nevyplýva nič, čo by naznačovalo, že by jeho glykémia nebola stabilizovaná. Ohľadom infarktov a bypassov disciplinárne obvinený nepredložil žiadne lekárske potvrdenie, ktoré by preukazovalo, že sa akútne prejavujú takými ťažkosťami, ktoré by mu bránili v účasti na ústnom pojednávaní. To isté platí o tvrdenej operácii štítnej žľazy, o ktorej je navyše vôbec pochybné, či mala kolidovať s termínom ústneho pojednávania (disciplinárne obvinený ju uvádzal len v súvislosti s návrhom nového termínu ústneho pojednávania). Už len na dôvažok možno doplniť, že ak išlo o operáciu skutočne plánovanú, ktorá by mala s ústnym pojednávaním kolidovať, potom disciplinárne obvinený nepreukázal, že bola skutočne naplánovaná tak neskoro, že mohol o odročenie požiadať až v posledný deň pred ústnym pojednávaním v poobedňajších hodinách. 6. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd dospel k názoru, že disciplinárne obvinený nepreukázal zdravotné dôvody, ktoré mali byť dôvodom odročenia pojednávania, spôsobom uvedeným v § 120 ods. 2 Trestného poriadku. Obsah jeho žiadosti tak „hodnoverným spôsobom“ neospravedlňuje jeho neúčasť na ústnom pojednávaní, a tak najvyšší správny súd podľa § 29 ods. 1 D. s. p. a § 255 ods. 2 Tr. por. prejednal vec na ústnom pojednávaní aj v neprítomnosti disciplinárne obvineného.

2, žiadosť z 22. júla 2019 - č. l. 3, list vlastníctva č. XXX - č. l. 4, list vlastníctva č. XXX - č. l. 5, výpis z pozemnoknižnej vložky č. 17 - č. l. 6, čestné vyhlásenia z 13. júla 2019 - č. l. 7 a 8, vyjadrenie obce K. F. Y. XX. O.P. XXXX - č. l. 9, notárska zápisnica č. N 369/2013 z 9. októbra 2013 s darovacou zmluvou - č. l. 10, darovacia zmluva z 28. februára 2017 - č. l. 12 a 13), z pripojeného notárskeho spisu disciplinárne obvineného č. N 292/2019 (notárska zápisnica z 26. novembra 2019 - č. l. 1 až 4, žiadosť z 26. júna 2019 - č. l. 5, list vlastníctva č. XXX - č. l. 6, vyjadrenia k vzniku vlastníckeho práva - č. l. 7 až 12, vyjadrenie obce E. O. zo 7. septembra 2004 - č. l. 13, vyjadrenie obce E.Ž. O. z 8. novembra 2019 - č. l. 14, osvedčenie o dedičstve č. k. 1 D 528/2003-27 - č. l. 15 a 16), z pripojeného osobného spisu disciplinárne obvineného (rozhodnutie o vymenovaní z 12. decembra 2015 - por. č. 1), z pripojeného spisu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky sp. zn. DK 12/2012 (zápisnica z 12. októbra 2015 - č. l. 118, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Sp 4/2016 - č. l. 148, zápisnica z 15. mája 2018 - č. l. 173 až 182, rozhodnutie z 15. mája 2018 - č. l. 183 až 189), z pripojeného spisu disciplinárnej komisie notárskej komory sp. zn. DK 1/2013 (zápisnica z 12. októbra 2015 - č. l. 254, rozhodnutie z 12. októbra 2015 - č. l. 261, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 13/2017-76, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo 1/ 2020), zo spisu disciplinárnej komisie notárskej komory sp. zn. DK 8/2013, ktorý je súčasťou pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 S 189/2018 (zápisnica z 15. mája 2018 - č. l. 113, rozhodnutie z 15. mája 2018 - č. l. 117), zo samotného pripojeného spisu zn. 6 S 221/ 2018 (rozsudok z 21. apríla 2022 - č. l. 58), zo spisu disciplinárnej komisie notárskej komory sp. zn. DK 7/2018 (zápisnica z 25. októbra 2018 - č. l. 161, rozhodnutie z 25. októbra 2018 - č. l. 170) a Disciplinárny poriadok Notárskej komory Slovenskej republiky z 25. marca 2006 naposledy zmenený 11. októbra 2019 (z webstránky https://www.notar.sk/wp-content/uploads/ 2021/08/C2-Disciplinarny-poriadok-Notarskej-komory-SR.docx.pdf).

reg. C č. XX, ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva. Jeho vlastníčkou podľa výpisu je vydržiteľka v podiele 1/1, ktorý nadobudla postupne rôznymi titulmi (dedenie podľa uznesenia sp. zn. 2 D 61/95, osvedčení sp. zn. 5 D 308/2015 a 2 D 1274/95 a darovacia zmluva vložená v r. 2019). Z ďalšieho výpisu, ktorý bol vytvorený cez katastrálny portál 18. decembra 2018, však vyplýva, že ešte k 17. decembru 2018 bola na tomto liste vlastníctva ako spoluvlastníčka domu evidovaná vydržiteľka v troch podieloch (1/10, 1/8 a 18/40) a okrem nej W. E., E..

10. Podľa pripojených súhlasov prejavili O. Č. („právom po nebohej A. Č.“.), F. Š. („právom po nebohom O. D.“), Z. D. („právom po nebohom A. D.“), W. Č. („právom po nebohej W. Č.

Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 5 D 26/2016 bolo vydané 16. marca 2016 v konaní o dedičstve po neb. O. D., ktorý zomrel ešte 19. novembra 1994. Jeho dedičmi podľa osvedčenia boli deti W. E., A. U. a vydržiteľka, ktoré boli zároveň dedičmi aj po medzičasom zomrelom štvrtom bratovi O. D., a konečne dedičia po piatom bratovi A. D.. Osvedčením bolo potvrdené, že dedičstvo - nehnuteľnosti v k. ú. Z. (medzi nimi aj spoluvlastnícky podiel na liste vlastníctva č. XXX) nadobudla vydržiteľka. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 2 D 1274/95 bolo vydané 31. mája 2000 v konaní o dedičstve po neb. W. D. (manželke O., zomr. 19. novembra 1994), ktorá zomrela 4. októbra 1995. Jej dedičmi podľa osvedčenia bolo päť detí: A. D., O. D., W. E., A. U. a vydržiteľka. Osvedčením bola potvrdená dohoda dedičov, podľa ktorej rod. dom súp. č. XX v k. ú. Piskorovce nadobudli všetci rovným dielom. Z notárskej zápisnice č. N 8/2019 spísanej disciplinárne obvineným vyplynulo, že 17. januára 2019 bola medzi W. E. a A. U. ako

. . iba formálne, nakoľko tieto nehnuteľnosti tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne už v roku 1954 v rámci výstavby rodinných domov v akcii „Z“ boli pridelené do výlučného vlastníctva mojim rodičom. . . Na základe uvedeného moji rodičia takto v roku 1954 dobromyseľne vstúpili do výlučného vlastníctva a užívania týchto nehnuteľností a tieto takto spoločne s rodinným domom.

. právom dedenia som vstúpila ja. . . a moji súrodenci. . . tak, ako sme sa po našom nebohom otcovi stali aj spoluvlastníkmi rodinného domu. . . a následne po smrti mojej matky. . . sme takto spoločne s mojimi menovanými súrodencami právom dedenia po našej matke vstúpili do dobromyseľného vlastníctva a užívania druhej polovice týchto nehnuteľností tak, ako sme sa po našej nebohej matke stali aj spoluvlastníkmi rodinného domu. . . Môj brat zomrel O.. D. zomrel 6.12.2005 a dňom jeho smrti do dobromyseľného vlastníctva a užívania jeho podielu z uvedených nehnuteľností právom dedenia.

. . som sa v dobrej viere dňom 17.1.2019 ujala už výlučného vlastníctva a užívania aj pozemkov k tomuto domu prislúchajúcich. . . a tieto nehnuteľnosti spoločne s rodinným domom takto právom po mojich právnych predchodcoch užívam nepretržite, nerušene a dobromyseľne ako výlučná vlastníčka doposiaľ a aj v obci som takto považovaná za výlučnú vlastníčku týchto nehnuteľností.

II. C Skutkové zistenia ku skutku 2

14. Na predloženom výpise z listu vlastníctva č. XXX, ktorý bol vytvorený cez katastrálny portál 22. júla 2019, boli vedené pozemky parc. reg. C č. XXX - záhrada s výmerou 1425 m2 a č. 315 - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 792 m2, oba v zastavanom území obce. Ako vlastníci týchto pozemkov boli evidovaní sám vydržiteľ v podiele 1/2, ktorý nadobudol darovacou zmluvou vloženou pod č. V 481/2017, a pod B2 W. K. v podiele 1/2, s titulom nadobudnutia „II. etapa, záp. č. 217, mpč. 50 - 43/92“. Na ďalšom pripojenom výpise z listu vlastníctva č. XXX, ktorý bol takisto vytvorený cez katastrálny portál 22. júla 2019, bola vedená stavba súp. č. XXX - dom na parc. reg. C č. XXX. Jeho vlastníkom podľa výpisu je vydržiteľ v podiele 1/1, ktorý nadobudol tou istou darovacou zmluvou V 481/2017. Na odpise pozemnoknižnej vložky č. 217 pre obec K. F. je zápis na základe listiny došlej v roku 1959, že sa do nej zapisujú parcely odpísané z iných vložiek, ktoré sú zlúčené okrem iného do parcely mpč. 50, ku ktorej sa zároveň vkladá vlastnícke právo v prospech W. T. v podiele 1/2 a W. K.

16. Z notárskej zápisnice č. N 369/2013 spísanej O.. O. Č. vyplynulo, že 9. októbra 2013 bola medzi A. E.. E.. XX. B. XXXX, a G. E., E.. X. O. XXXX, W. B. W. A. E., E.. X. E. XXXX, ako obdarovanou uzavretá darovacia zmluva, ktorou darcovia previedli na obdarovanú jednak celý rodinný dom súp. č. 108, jednak spoluvlastnícky podiel 1/2 na parc. reg. C č. XXX a XXX v k. ú. K. F.. Ďalšou darovacou zmluvou, ktorá bola uzavretá 28. februára 2017 medzi A. E., E.. X. E. XXXX, ako darkyňou a vydržiteľom ako obdarovaným, darkyňa tieto nehnuteľnosti darovala obdarovanému; táto zmluva bola do katastra nehnuteľností vložená pod č. V 481/ 2017. 17. Na základe uvedenej žiadosti a pripojených listín disciplinárne obvinený 22. júla 2019 spísal notársku zápisnicu č. N 174/2019 (pridelené Nz 23156/2019, NCRls 23707/2019), do ktorej pojal vyhlásenie vydržiteľa, že je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. K. F. - parc. reg. C č. XXX a XXX „na podiel vedený pod B2 na W. K. v 1/2“. Podľa vydržiteľa je spoluvlastníctvo

. . Po smrti. . . v roku 1982 takto do výlučného vlastníctva a užívania uvedených nehnuteľností vstúpila jeho dedička A. L.. . . ktorá tieto nehnuteľnosti právom po svojom právnom predchodcovi takto užívala nepretržite, nerušene a dobromyseľne ako výlučná vlastníčka spoločne aj s rodinným domom s. č. 108. .

. ., ako aj do výlučného vlastníctva a užívania parciel prislúchajúcich k tomuto rodinnému domu, a uvedené parcely. . . takto užívali nepretržite, nerušene a dobromyseľne ako výluční vlastníci až do 9.10.2003, odkedy tieto nehnuteľnosti takto nepretržite, nerušene a dobromyseľne užívali a až doposiaľ užívajú ich právni nástupcovia: - dňom 9.10.2003 titulom darovacej zmluvy, ktorou moji starí rodičia.

- dňom 28.2.2017 titulom darovacej zmluvy, ktorou moja matka. . . popri písomnej darovacej zmluve na rodinný dom a polovicu z uvedených pozemkov. . . dobromyseľne ako vlastníčka ústne podarovala aj druhú polovicu z týchto pozemkov mne, svojmu synovi.

. .« (odsek I). Disciplinárne obvinený v zápisnici zároveň prejavil, že toto osvedčenie vydal, „keďže boli splnené podmienky v zmysle § 63 Notárskeho poriadku v súvislosti s ustanoveniami § 130 a § 134 Obč. zákonníka“, a deň, ktorým vydržiteľ nadobudol vlastnícke právo vydržaním, bol 22. júl 2019 (teda deň spísania notárskej zápisnice, odsek II).

18. Ku skutku v bode 3 výroku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva: Písomnou žiadosťou z 26. novembra 2019 účastníčka A.. A. D., E.. XX. A. XXXX (vydržiteľka), požiadala disciplinárne obvineného „o vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“. V žiadosti uviedla, že vydržaním nadobudla výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti v k. ú. E. O. - pozemku parc. reg. C č. XX, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom z 12. marca 2004 z pôvodnej parcely reg. E č. 18 zapísanej na liste vlastníctva č.

XX. L. XXXX, v podiele 4/72, ktorý nadobudol na základe rozhodnutia poľnohospodárskeho a lesného odboru okresného úradu z r. 1999, pod B2, B9 až B13 U.. Z. A., E.. XX. B. XXXX, vo viacerých podieloch (celkovo 33/72), ktoré nadobudol na základe toho istého rozhodnutia, pod B3 A. G., E..

Podľa pripojených súhlasov prejavili A.. O. A. ako spoluvlastník nehnuteľnosti, Ľ. Š. („ako právna nástupkyňa mojej nebohej matky A. G.“.), K. G. ako spoluvlastník nehnuteľnosti, O. B. ako spoluvlastník nehnuteľnosti, A. B. ako spoluvlastník nehnuteľnosti a U.. Z. A. ako spoluvlastník nehnuteľnosti, že nemajú výhrady k „vzniku vlastníckeho práva.

21. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1 D 528/2003 (bez dátumu) bolo vydané v konaní o dedičstve po neb. W. O., ktorá zomrela 26. septembra 2003. Jej dedičmi podľa osvedčenia boli deti O. O. a vydržiteľka. Osvedčením bola potvrdená dohoda dedičov, podľa ktorej nehnuteľnosti v k. ú. E. O. nadobudla vydržiteľka.

E. O. - parc. reg. C č. XX, vytvorenej hore uvedeným geometrickým plánom z pôvodnej parc. reg. E č. XX. Podľa vydržiteľky spoluvlastníctvo na liste vlastníctva č. XXX k tejto nehnuteľnosti „je už iba formálne, nakoľko túto nehnuteľnosť.

. ., som takto do výlučného vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti vstúpila ja. . . a túto nehnuteľnosť takto v dobrej viere ako výlučná vlastníčka od 26. 9. 2003 právom po mojej právnej predchodkyni užívam nepretržite, nerušene a dobromyseľne ako výlučná vlastníčka doposiaľ.

. . písomne nepreviedlo na mňa“ (odsek I). Disciplinárne obvinený v zápisnici zároveň prejavil, že toto osvedčenie vydal, „keďže boli splnené podmienky v zmysle § 63 Notárskeho poriadku v súvislosti s ustanoveniami § 130 a § 134 Obč. zákonníka“, a deň, ktorým vydržiteľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním, bol 27. september 2013 (odsek II).

23. Z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že disciplinárne obvinený bol 12. januára 2006 vymenovaný za notára so sídlom úradu vo Svidníku a notársky úrad odvtedy vykonáva nepretržite. Doteraz sa proti nemu viedli štyri disciplinárne konania: (1) Vo veci sp. zn. DK 12/2012 podal návrh minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Disciplinárna komisia notárskej komory ho rozhodnutím vyhláseným 12. októbra 2015 uznala vinným z disciplinárneho previnenia, Krajský súd v Prešove však rozsudkom sp. zn. 2 Sp 4/2016 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil disciplinárnej komisii na ďalšie konanie. Novým rozhodnutím vyhláseným 15. mája 2018, č. k. DK 12/2012-183, disciplinárna komisia znova uznala disciplinárne obvineného za vinného z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tak, že 1. marca 2010 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľností, a v zápisnici neuviedol deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo. Za to mu disciplinárna komisia uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 150 €, ktorú disciplinárne obvinený doteraz nezaplatil. (2) Vo veci sp. zn. DK 1/2013 podal návrh prezident notárskej komory. Rozhodnutím vyhláseným 12. októbra 2015, č. k. DK 1/2013-261, disciplinárna komisia uznala disciplinárne obvineného za vinného z celkovo šiestich disciplinárnych previnení, ktorých sa dopustil tak, že (I) 15. februára 2012 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci nemal vyjadrenie príslušnej obce, a v zápisnici neuviedol deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, (II) 19. októbra 2011 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci nemal vyjadrenie osôb, ktorým svedčal posledný zápis, resp. ich právnych nástupcov, nemal vyjadrenie právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľností, nemal vyjadrenie príslušnej obce, a v zápisnici neuviedol deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, (III) 27. septembra 2010 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, no neuviedol v nej deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, (IV) 15. júna 2011 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, no neuviedol v nej deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, ani dôkazy, ktoré mu boli predložené, (V) 21. decembra 2010 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci nemal vyjadrenie osôb, ktorým svedčal posledný zápis, resp. ich právnych nástupcov, a v zápisnici neuviedol deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo, a (VI) 20. januára 2012 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, no neuviedol v nej deň, kedy sa nadobudlo vlastnícke právo. Za to mu disciplinárna komisia uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 600 €. Krajský súd v Prešove potvrdil toto rozhodnutie rozsudkom č. k. 3 S 13/2017-76 z 22. marca 2019, ktorý zasa potvrdil najvyšší súd svojím rozsudkom sp. zn. 4 Sžo 1/2020 z 13. apríla

disciplinárna komisia uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 150 €. Disciplinárne obvinený pokutu nezaplatil, ale proti tomuto rozhodnutiu 26. júna 2018 podal správnu žalobu, o ktorej koná Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 6 S 189/2018. (4) Vo veci sp. zn. DK 7/ 2018 podal návrh prezident notárskej komory. Rozhodnutím vyhláseným 25. októbra 2018,

ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, lebo neboli preukázané okolnosti odôvodňujúce začatie a trvanie oprávnenej držby, a (VI) 1. augusta 2017 spísal notársku zápisnicu, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, lebo neboli preukázané okolnosti odôvodňujúce začatie a trvanie oprávnenej držby. Za to mu disciplinárna komisia uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 500 €. Disciplinárne obvinený pokutu nezaplatil, ale proti rozhodnutiu 17. decembra 2018 podal správnu žalobu, ktorú však Krajský súd v Bratislave zamietol rozsudkom č. k. 6 S 221/2018-58 z 21. apríla 2022. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 1. júla 2022, disciplinárne obvinený však pokutu nezaplatil ani doteraz.

. . (2) Disciplinárne obvinenému možno uložiť v jednom konaní len jedno z disciplinárnych opatrení; peňažná pokuta môže byť uložená súbežne s ďalšími disciplinárnymi opatreniami. . . Čl. 8 Začatie disciplinárneho konania.

(5) Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia má odkladný účinok. . . Čl. 27 (1) Prezídium komory vymaže vykonaní disciplinárne opatrenia z registra:. . . b) po uplynutí dvoch rokov odo dňa zaplatenia v prípadoch uloženia peňažnej pokuty.

. .“ 25. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.). Disciplinárne obvinený obsah jednotlivých vykonaných dôkazov nijako nespochybnil, ani nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania, ktoré by mohlo takto nadobudnuté presvedčenie súdu spochybniť.

26. Ku skutkovým zisteniam treba poznamenať, že podľa § 278 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 4 D. s. p. môže najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v disciplinárnom návrhu. Judikatúra v tejto súvislosti už zdôraznila, že pri posudzovaní toho, čo tvorí skutok v zmysle uvedeného ustanovenia, nie je vždy rozhodujúci jeho doslovný opis v skutkovej vete obžaloby (disciplinárnom návrhu). Podstata skutku je totiž určená účasťou obvineného na určitej (trestne) stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska (trestného) práva hmotného. Podstata skutku zostáva zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Tz 207/95, judikát R 9/1997). Neskoršia judikatúra tieto závery spresnila v tom zmysle, že totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu (disciplinárnom návrhu) a výrokom rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (porov. uznesenie najvyššieho súdu 1 TdoV 19/2011). 27. Uvedené závery možno podľa najvyššieho správneho súdu aplikovať aj v disciplinárnom konaní a pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti notárov, pri ktorej § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku účinného od 1. decembra 2021 beztak odkazuje na primerané použitie prvej časti Trestného zákona. Ani najvyšší správny súd tak nie je doslovne viazaný formuláciou skutkovej vety (opisu skutku) v disciplinárnom návrhu, ale môže k nemu po vykonanom dokazovaní pripojiť nové skutočnosti, ktoré v návrhu neboli uvedené, alebo vynechať skutočnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Podstatné je, aby zostala zachovaná totožnosť skutku vo vyššie vymedzenom význame. Najvyšší správny súd tak posúdil zistený skutkový stav s ohľadom na tieto všeobecné východiská.

29. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že skutky sa stali v podstate tak, ako je opísané v disciplinárnom návrhu. Z vykonaných dôkazov (obsahy jednotlivých notárskych zápisníc a spisov, ktoré k nim disciplinárne obvinený viedol) je zrejmé, aké vyhlásenie jednotliví účastníci pred disciplinárne obvineným urobili a aké listiny mu pri tom predložili.

ustanovené v § 63 ods. 1 písm. a) prvom až treťom bode Not. por. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Not. por. musela takáto notárska zápisnica obsahovať aj uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od každého požadovať. Taký omyl môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny omyl môže spočívať v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych následkov právnych skutočností.

podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení).

odbornou starostlivosťou (cit. § 36 ods. 1 Not. por.) preskúmať, či toto vyhlásenie účastníka obsahuje opis takých okolností, ktoré boli spôsobilé založiť účastníkovu dobromyseľnú držbu v zmysle citovaných § 130 a 134 Obč. zák. tak, ako ich vykladá citovaná judikatúra.

Už len na dôvažok zostáva dodať, že ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) Not. por. výslovne predpokladá, že tým, kto vydržal vlastnícke právo, je účastník, ktorý robí toto vyhlásenie a ktorého vyhlásenie má notár osvedčiť (porov. formuláciu „vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania.

Ustanovenie § 134 ods. 3 Obč. zák. sa do tejto doby započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Uvedené ustanovenia však nadobudli účinnosť až 1. januára 1992. Až do 31. decembra 1991 ustanovenie § 135a ods. 2 Obč. zák. účinné od 1. apríla 1983 ustanovovalo, že ak má občan pozemok nepretržite v držbe v zmysle § 132a ods. 1 (t. j. dobromyseľnej) 10 rokov, nadobúda vlastníctvo k pozemku štát a občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. V nadväznosti na to § 872 ods. 6 Obč. zák. ustanovil, že ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku, kde na základe predpisov účinných do 31. decembra 1991 bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1. januárom 1992.

34. V prípade skutku v bode 1 robila vyhlásenie o vydržaní účastníčka (vydržiteľka) G. Š., ktorá (vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice) splnila podmienky vydržania 24. júna 2019, takže jej desaťročná oprávnená držba musela trvať od júna 2009.

katastra nehnuteľností. Sama vydržiteľka bola v uvedenom období zapísaná na liste vlastníctva ako jedna z podielových spoluvlastníčok a svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením (osvedčeným v roku 2016) po svojom otcovi, ktorý zomrel ešte v roku 1994.

riadne zapísané. Ďalej z vyhlásenia vydržiteľky nie je vôbec zrejmé, ako mohla byť v ospravedlniteľnom omyle, že je vlastníčkou celého pozemku v rokoch 2009 až 2019, ak v roku 2014 nakladali s niektorými spoluvlastníckymi podielmi na ňom iné osoby a tieto úkony boli aj vložené do katastra nehnuteľností.

dobromyseľne držali od roku 1954 až do svojej smrti v roku 1994, potom podľa cit. § 134 ods. 1, prípadne aj v spojení s § 879 ods. 6 Občianskeho zákonníka mohli 1. januárom 1992 nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto pozemku. To by však znamenalo, že v čase ich smrti (1994, resp. 1995) už boli riadnymi vlastníkmi a pozemok tak mal byť súčasťou dedičstva, ktoré prechádzalo na dedičov z tohto titulu (§ 460 Občianskeho zákonníka).

možná dobromyseľná oprávnená držba rodičov od roku 1954 nezakladá vydržiteľke dôvod na to, aby „ujatie sa držby a užívania“ týchto pozemkov mohlo byť považované za právny dôvod oprávnenej držby v zmysle § 130 Obč. zák.

Z predložených listín celkom zreteľne vyplývalo, že ako vlastníčka polovice pozemkov parc. reg. C č. XXX a XXX bola od roku 1960 nepretržite zapísaná W. K., ktorá už v čase zápisu bola v USA. Vydržiteľ vo vyhlásení tvrdil, že túto svoju polovicu ústne previedla na druhého spoluvlastníka.

Navyše tvrdenie o ústne uzavretej dohode kontrastuje s tvrdením obce, že W. K. je v obci celkom neznáma, a tak nie je úplne jasné, odkiaľ autorky oboch čestných vyhlásení získali vedomosti o tejto dohode a jej okolnostiach. Ďalej vydržiteľ vyhlásil, že dom, ako aj polovica pozemku sa prevádzali riadnymi písomnými zmluvami s riadnymi registráciami, resp. zápismi do katastra, a to najskôr na A. L. (dedením v roku 1982), potom na starých rodičov vydržiteľa (predajom v roku 1989), následne na jeho matku (darom v roku 2003) a konečne na vydržiteľa (darom v roku 2017). Zároveň však vyhlásil, že druhá polovica pozemku sa popri tom prevádzala „neformálne“ úplne rovnako, hoci v katastri nehnuteľností bola ako vlastník tejto polovice pozemku po celý čas vedená W. K.. Z toho však nijako nevyplýva, na základe čoho sa vydržiteľ mohol oprávnene a dobromyseľne domnievať, že ak naňho jeho matka prevádza rodinný dom a polovicu pozemku, môže byť dobromyseľný o tom, že mu ako vlastníkovi patrí aj druhá polovica pozemku. Nie je teda zrejmé, na základe čoho mohli byť vydržiteľ resp. jeho matka

37. Podobne ako v predošlom prípade aj v tejto veci vyhlásenie vydržiteľa zachytené v notárskej zápisnici č. N 174/2019 viac rekapituluje užívacie pomery k pozemku, teda to, kto ho mal v detencii. Nevyplýva z neho však nič, na základe čoho by vydržiteľ mohol byť (hoci aj mylne) presvedčený, že popri riadnom písomnom prevode domu a druhej polovice pozemku sa druhá polovica, zapísaná ako vlastníctvo celkom inej osoby, môže previesť neformálne a že sa tým nadobúdateľ môže stať vlastníkom. Ani v takomto neformálnom prevode podielu, ktorý podľa evidencie nehnuteľností patrí niekomu inému, nevidí najvyšší správny súd ani žiaden poctivý spôsob nadobudnutia (v zmysle cit. nálezu sp. zn. II. ÚS 484/2015), pretože nie je zrejmé, prečo má byť v súlade s dobrými mravmi takéto ničím nepodložené „privlastnenie si“ cudzieho podielu zapísaného v katastri nehnuteľností v prospech inej osoby.

To by však znamenalo, že v roku 2003 už boli riadnymi vlastníkmi pozemku, vlastníctvo k nemu si mohli usporiadať sami a následne pozemok celý (nielen jednu polovicu) mohli darovať matke vydržiteľa. Ako však už bolo uvedené, možná dobromyseľná oprávnená držba starých rodičov od roku 1989 nezakladá vydržiteľovi, ani jeho matke dôvod na to, aby ústna darovacia zmluva nevložená do katastra nehnuteľností (navyše popri písomnej zmluve, ktorá bola do katastra riadne vložená) mohla byť považovaná za právny dôvod oprávnenej držby druhej polovice pozemku v zmysle § 130 Obč. zák.

septembra 2003. Z ňou predložených listín vyplývalo, že predmetom vydržania má byť pozemok, ktorý je riadne zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v prospech čiastočne známych, čiastočne neznámych vlastníkov. Dvaja zo známych spoluvlastníkov (K. G. W. O. B.) nadobudli svoje podiely dedením (osvedčeným v rokoch 2008 resp. 2018), teda po osobách, ktoré museli byť zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci. Sama vydržiteľka bola v uvedenom období zapísaná na liste vlastníctva ako jedna z podielových spoluvlastníčok a svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla čiastočne dedením (osvedčeným v roku 2003) po svojej matke, ktorá zomrela v roku 2003, a čiastočne darovaním v roku 2015.

Nijako však z neho nevyplýva, na základe čoho sa mohla oprávnene a dobromyseľne domnievať, že smrťou jej matky sa stáva vlastníkom celého pozemku, ak predmetom osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1 D 528/2003 bol len jeden konkrétny spoluvlastnícky podiel. Pritom len v tomto - riadne formálne potvrdenom - rozsahu bolo jej vlastnícke právo zapísané do katastra nehnuteľností. V dôsledku toho nie je zrejmé, na základe čoho sa mohla domnievať, že aj bez takého (resp. bez akéhokoľvek) formálneho potvrdenia môže okamihom smrti svojej matky vstúpiť do držby celého pozemku, nielen jeho potvrdenej časti, a že od tohto okamihu môže byť dobromyseľná o tom, že jej tento pozemok patrí ako vlastníčke. Rovnako z vyhlásenia vydržiteľky nie je zrejmé, ako mohla byť od smrti matky v ospravedlniteľnom omyle, že je vlastníčkou celého pozemku v rokoch 2003 až 2013, ak v roku 2008 a 2015 s podielmi na ňom nakladali iné osoby ako vlastníci (dedenie, darovanie) formálne perfektnými úkonmi a dokonca sama vydržiteľka tieto ich (vlastnícke) dispozície uznala.

Najvyšší správny súd v tom takisto nevidí ani žiaden poctivý spôsob nadobudnutia (v zmysle cit. nálezu sp. zn. II. ÚS 484/2015), pretože nie je zrejmé, prečo má byť v súlade s dobrými mravmi takéto ničím nepodložené „privlastnenie si“ cudzích podielov zapísaných v katastri nehnuteľností v prospech iných osôb.

vlastnícke právo k nemu. To by však znamenalo, že v čase jej smrti v roku 2003 už bola riadnou vlastníčkou a pozemok tak mal byť súčasťou dedičstva, ktoré prechádzalo na dedičov z tohto titulu (§ 460 Občianskeho zákonníka). Vydržiteľka tak mala možnosť domáhať sa určenia, že tento pozemok bol vlastníctvom jej matky v čase smrti, prípadne patril do dedičstva po nej, a následne usporiadať svoje vlastníctvo dohodou s druhou dedičkou, ako to urobila ohľadom zvyšného dedičstva. Ako však už bolo uvedené, možná dobromyseľná oprávnená držba matky od „dávnej minulosti“ nezakladá vydržiteľke dôvod na to, aby matkinu smrť mohla považovať za právny dôvod vlastnej oprávnenej držby v zmysle § 130 Obč. zák.

ods. 1 Not. por. mal a mohol zistiť, že účastníci na základe nimi tvrdených skutočností nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním dotknutých pozemkov. V dôsledku toho tak mal a mohol zistiť, že ich vyhlásenie odporuje ustanoveniam § 130 a 134 Obč. zák., a tak bol podľa § 36 ods. 1 Not. por. povinný odmietnuť spísať toto vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice v zmysle § 63 ods. 1 Not. por. Tým, že tak neurobil a spísal ich, porušil naposledy citované ustanovenie Notárskeho poriadku.

Zo skutkového stavu vyplýva, že disciplinárne obvinený sa porušenia ustanovenia § 36 ods. 1 Not. por. dopustil už viackrát predtým, a preto je opätovné porušenie tohto ustanovenia spôsobom, ktorý je vymedzený vo výroku tohto rozhodnutia, disciplinárnym previnením podľa § 91 ods. 1 Not. por. v citovanom znení. Okrem toho však spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Not. por. napriek tomu, že na jej spísanie neboli splnené podmienky, treba považovať aj za závažné porušenie povinnosti notára. Notárska zápisnica je totiž podľa už cit. § 3 ods. 4 Not. por. verejnou listinou, ktorá má nielen zvýšenú dôkaznú moc v civilnom sporovom konaní (porov. § 205 Civilného sporového poriadku), ale výslovne je aj verejnou listinou podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Porušenie povinnosti notára, ktoré viedlo k takýmto dôsledkom, treba podľa najvyššieho správneho súdu považovať vždy za závažné. Toto porušenie disciplinárne obvinený aj zavinil, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Tr. zák. analogicky.

III. C Disciplinárne opatrenie

43. S účinnosťou od 1. decembra 2021 však bolo zmenené ustanovenie § 93 ods. 1 Not. por. tak, že pri posudzovaní disciplinárne zodpovednosti notárov sa má primerane použiť všeobecná časť Trestného zákona. Podľa jeho ustanovenia § 2 ods. 1 platí, že ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľ priaznivejší. Aj toto ustanovenie je zaradené do všeobecnej časti Trestného zákona, a tak ho od 1. decembra 2021 treba použiť aj na disciplinárnu zodpovednosť notára. Aj pri ukladaní disciplinárnych opatrení tak treba skúmať, ktorý zo zákonov účinných v čase medzi spáchaním disciplinárneho previnenia a rozhodovaním o ňom je pre disciplinárne obvineného priaznivejší. Dôsledkom ustanovenia § 93 ods. 1 Not. por. účinného od 1. decembra 2021 však je nielen použitie § 2 ods. 1, ale aj ustanovenia § 41 a 42 Tr. zák., ktoré upravujú ukladanie úhrnného a súhrnného trestu.

44. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia najvyšší správny súd prihliadol predovšetkým na predošlé disciplinárne odsúdenia disciplinárne obvineného. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že tento bol doteraz disciplinárne postihnutý uložením peňažných pokút za celkovo 14 prípadov podobného spísania notárskych zápisníc podľa § 63 ods. 1 Not. por., aké sú predmetom tunajšieho konania. V rozhodnutiach z 12. októbra 2015, č. k. DK 1/2013-261, a z 25. októbra 2018, č. k. DK 7/2018-170, pritom disciplinárna komisia notárskej komory disciplinárne obvinenému podrobne vytkla a vysvetlila nedostatky jeho postupu pri spisovaní týchto notárskych zápisníc, ktoré vyústili do jeho záveru o porušení jeho povinností.

Predošlé disciplinárne opatrenia vo výške 150 až 600 € tak neviedli k náprave disciplinárne obvineného, nepriviedli ho k zodpovednejšiemu posudzovaniu takýchto vyhlásení a neodradili ho od ďalšieho porušovania tých istých povinností. Z týchto dôvodov najvyšší správny súd uložil disciplinárne obvinenému peňažnú pokutu ako tretie najprísnejšie disciplinárne opatrenie, a to v polovici jej zákonnej sadzby.

46. Pre uloženie disciplinárneho opatrenia nebolo potrebné podrobne sa zaoberať ani ustanovením čl. 16 ods. 5 disciplinárneho poriadku, podľa ktorého malo podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie odkladný účinok. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplynulo, že proti rozhodnutiu z 15. mája 2018, č. k. DK 12/2012-183, disciplinárne obvinený nepodal správnu žalobu, rozhodnutie z 12. októbra 2015, č. k.

poriadku. Táto správna žaloba však bola právoplatne zamietnutá (a odkladný účinok tak v každom prípade zanikol) 1. júla 2022, teda takisto pred rozhodovaním tunajšieho súdu. Potom jediným rozhodnutím, pri ktorom by bolo možné uvažovať nad trvajúcim odkladným účinkom správnej žaloby v čase rozhodovania tunajšieho súdu, je rozhodnutie z 15. mája 2018, č.

IV. Záver

47. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd postupom podľa § 34 ods. 1 D. s. p. uznal disciplinárne obvineného vinným a uložil mu zodpovedajúce úhrnné disciplinárne opatrenie. Pritom v záujme presnosti upravil skutkovú vetu disciplinárneho previnenia tak, aby presnejšie opisovala, ale zároveň viac zvýrazňovala to konanie, ktoré tvorí jeho podstatu - teda spísanie notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, ktoré neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce oprávnenú držbu, a tým z neho nevyplývalo naplnenie podmienok vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Takáto úprava skutkovej vety nič nemení na totožnosti skutku v disciplinárnom návrhu a v disciplinárnom rozhodnutí (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku, výklad v odsekoch 26 a 27 tohto rozhodnutia). 48. Toto rozhodnutie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 11. októbra 2022