31D/12/2022

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), Mgr. Michala Novotného a prísediacich sudcov JUDr. Michala Dániho, PhD., JUDr. Tomáša Vranoviča, v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenej JUDr. Q. G., súdnej exekútorke so sídlom: G. XX, XXX XX O., dátum narodenia: XX. W. XXXX, pre disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, takto

rozhodol:

Exekučného poriadku najneskôr od 20. marca 2007 do 8. júna 2022 vykonávala exekúciu v prospech iného, než je označený v poverení Okresného súdu J. č. 5606 035154 * zo dňa 28. apríla 2006, teda zavinene porušila povinnosť pri výkone činnosti exekútora, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku v účinnom znení. Za to sa jej podľa § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 41 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v účinnom znení ukladá úhrnné disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky JUDr. Q. G., súdnu exekútorku so sídlom: G. XX, XXX XX O., dátum narodenia: XX. W. XXXX, oslobodzuje spod disciplinárneho návrhu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 11529/2022/152 zo dňa 25. mája 2022, ktorým sa jej kladie za vinu, že 1. ako poverená exekútorka v exekučnom konaní EX 304/2003 na žiadosť právnej zástupkyne povinnej v 2. rade zo 17. júna 2019 o bezplatnom vyúčtovaní exekučného konania jej 24. júna 2019 zaslala disciplinárne obvinená vyúčtovanie, ktoré neobsahuje zákonné náležitosti, teda výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie disciplinárne obvinenej, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, pretože zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie podľa § 34 ods. 2 písm. d) disciplinárneho súdneho poriadku, 2. ako poverená exekútorka v exekučnom konaní EX 258/2006 od 1. júna 2010 nepredložila vec súdu na rozhodnutie napriek tomu, že v oboch exekučných konaniach EX 304/2003 a EX 258/2006 boli vydané poverenia na vykonanie exekúcií na základe toho istého exekučného titulu a na vymoženie tej istej povinnosti uhradiť sumu 268978,60 Sk (8928,45 €) s 22 % úrokom z omeškania, pretože skutok nie je disciplinárnym previnením podľa § 34 ods. 2 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku.

1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) podal dňa 30. mája 2022 návrh na začatie konania voči disciplinárne obvinenej. V podanom návrhu jej kládol za vinu, že ako poverená exekútorka v exekučnom konaní EX 304/2003 vedenom v prospech oprávneného D. D. D., U.. W.. a následne O. U. P., W.. Y.. R.. proti povinným: 1. I. S., 2. Y. O., 3. Ľ. S., 4. X. Č.A_, v bode 1 exekúciu nevykonáva s odbornou starostlivosťou, pretože od 28. apríla 2004, kedy vydala upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľností, následne mala súhlas oprávneného s predajom nehnuteľností a boli splnené všetky zákonné predpoklady, nevydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti ani na jednu nehnuteľnosť vo vlastníctve povinných, pričom exekúciu vykonávala prevažne zrážkami zo mzdy povinnej v 2. rade, čím v dôsledku postupu disciplinárne obvinenej dochádza k predlžovaniu konania, v bode II na žiadosť právnej zástupkyne povinnej v 2. rade zo 17. júna 2019 o bezplatnom vyúčtovaní exekučného konania jej 24. júna 2019 zaslala disciplinárne obvinená vyúčtovanie, ktoré

ktorá je v poverení na vykonanie exekúcie označená ako oprávnený, v bode IV od 1. júna 2010 nepredložila vec súdu na rozhodnutie napriek tomu, že v oboch exekučných konaniach EX 304/2003 a EX 258/2006 boli vydané poverenia na vykonanie exekúcií na základe toho istého exekučného titulu a na vymoženie tej istej povinnosti uhradiť sumu 268978,60 Sk (8928,45 €) s 22 % úrokom z omeškania.

Svojimi skutkami sa mala disciplinárne obvinená dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. Navrhovateľ navrhol uložiť disciplinárne obvinenej disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, a to pokutu vo výške 1.600,- €.

Vo vzťahu k skutku uvedenom pod bodom I navrhovateľ poukázal, že so zreteľom na rozhodnutie Krajského súdu v O. O., sp. zn. 75S/2/2020, zo dňa 16. decembra 2020, pri trvácom čine je relevantné, či právna úprava považovala skutok za disciplinárne previnenie v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. Podľa názoru navrhovateľa disciplinárne obvinená spáchala vytýkané skutky z vedomej nedbanlivosti. Pri navrhovanom disciplinárnom opatrení bral do úvahy, že disciplinárne obvinená nebola ešte nikdy trestaná a povahu porušených povinností. Uviedol, že navrhovanou sankciou sa sleduje potrestanie disciplinárne obvinenej a zároveň prevencia voči obdobnému konaniu v iných exekučných konaniach.

II. Vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav

disciplinárne obvinenej zo dňa 31. marca 2017, prehľad stavu vymáhanej pohľadávky v exekučných konaniach EX 258/2006, EX 304/2006, list Slovenskej komory exekútorov č. SKE 1519/2022 zo dňa 17. júna 2022, list navrhovateľa č. 11529/2022 zo dňa 20. septembra 2022, list navrhovateľa č. 42647/2016/152 zo dňa 19. mája 2016, list navrhovateľa č. 25841 zo dňa 30. marca 2016, rozhodnutie o vymenovaní disciplinárne obvinenej za súdnu exekútorku č. 1761/2000-410 zo dňa 15. februára 2000, · listiny z exekučného spisu EX 304/2003 (č. l, 3, 13, 16, 31, 36-9, 91-2, 113-115, 120-1, 124, 139, 173. 187-191, 192-4, 216-7, 219-20) - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 14. októbra 2003, platobný rozkaz Okresného súdu J. č. k. 1Rob/987/98-12 zo dňa 21. októbra 1998, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z 27. apríla 2004, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností z 28. apríla 2004, upovedomenie o spôsobe vykonanie

2021, · listiny z exekučného spisu EX 258/2006 (č. l. 2, 7-10, 14, 38, 98-100) - návrh na výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy na Okresný súd J. zo 14. novembra 2000, návrh Okresnému súdu J. na zámenu účastníkov zo dňa 5. novembra 2002, uznesenie Okresného súdu J. sp. zn. EX/1726/2000 zo dňa 28. februára 2003, exekučný príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov zo dňa 20. marca 2007, vyúčtovanie zo dňa 10. februára 2020.

V týchto záležitostiach by som chcela uviesť, že spôsob exekúcie podľa Exekučného poriadku určuje exekútor. Môže ju vykonať aj niekoľkými spôsobmi naraz. Podľa zákona účinného v tom období zákon síce určoval, že po uplynutí námietkovej lehoty exekútor vydá exekučný príkaz k predaju nehnuteľností, avšak v tomto zákonnom ustanovení týkajúcom sa spôsobu exekúcie predajom nehnuteľností, zákon výslovne neurčoval lehotu, do kedy tento príkaz má exekútor vydať. Ak by mal zákonodarca úmysel toto časové rozhranie ustanoviť, tak by tak urobil, lebo v Exekučnom poriadku platnom v tomto období v § 96 pri spôsobe exekučným prikázaním pohľadávky s účtu v banke, zákonodarca jednoznačne vymedzil, že po uplynutí námietkovej lehoty exekútor vydá exekučný príkaz, a to v lehote 14 dní, alebo musí odblokovať účet. Čiže mám za to, že zákonodarca v danom období nestanovil exekútorovi presný termín, dokedy má vydať exekučný príkaz a prikročiť k predaju.

Z návrhu na vykonanie exekúcie vo veci EX 258/2006 vyplýva, že návrh podával oprávnený D. D. D. a nie W. W.. V prílohách tohto návrhu je jednoznačne uvedené, že bola priložená kópia zmluvy o postúpení pohľadávok, čiže v tom období podania návrhu nepodala W. W. ako oprávnený ale D. D. D., ktorá pohľadávka bola postúpená ešte pred podaním návrhu ešte v roku 2002. Tak ako si to nevšimol súd pri vydávaní poverenia, tak si to nevšimol ani náš exekučný úrad. Napriek tomu máme za to, že pohľadávka sa nevymáhala v prospech iného ako oprávneného. K bodu 4 uvádzam: Na základe návrhu oprávneného začalo exekučné konanie v roku 2003, pričom v návrhu oprávnený označil len 4 povinných. Exekučný titul však svedčal proti 5

Na základe tohto návrhu bolo vydané poverenie na výkon rozhodnutia na základe toho istého ex. titulu proti povinnému v 5 rade, čím začala exekúcia pod novým ex. číslom v roku 2006. O danej skutočnosti vedel nie len náš ex. úrad ale aj oprávnený s vedomím, že stále ide o totožný ex. titul a jeden záväzok. V tejto súvislosti dávam do pozornosti, že záväzok, ktorý bol predmetom exekúcie, bol solidárny. Pokiaľ navrhovateľ v dôvodoch uvádza, že našou povinnosťou vo vzťahu k bodu 4 bolo zastaviť ex. konanie, s takýmto názorom nemôžem súhlasiť z dôvodu, že aj voči povinnej na základe, ktorej boli riešené sťažnosti navrhovateľom nebolo možné ex. konanie zastaviť, keďže exekúcia bola nariadená na záväzok, v ktorom bola sťažovateľka zaviazaná solidárne. Na otázky členov senátu a zástupcu navrhovateľa disciplinárne obvinená uviedla: K predaju nehnuteľností som neprikročila z dôvodu, že prevažná časť istiny bola uhradená, napriek tomu, že narastali úroky. V súčasnosti mám informáciu, že sa plánuje uhradiť celá pohľadávka. Ku skutku 1 súhlasím s tým, že z nadradených právnych noriem (napr. čl. 48 ods. 2 ústavy

spôsobom. Povinní mi niečo písali o svojej sociálnej situácii, avšak vyslovene neprejavovali, že by sa exekúcii predajom nehnuteľností bránili. Že tam však bývajú, to sme videli. Až do roku 2009 sme nevedeli, že zamestnávateľ povinným zráža zo mzdy, nikto nás o tom neinformoval. Okrem toho sme do 2009 vymohli niečo z účtov v banke, iný majetok (napr. obchodné podiely) povinní nemali. Celý ich dlh vznikol ako ručiteľov, keď hlavný dlžník ušiel do zahraničia a dlh nesplácal. Povinní niečo zaplatili priamo aj W. W., ale nám to neoznámili. Chcem znova zdôrazniť, že dlh výrazne narástol už do roku 2009, dokedy nebol splácaný.

Som presvedčená, že formálne náležitosti podľa tohto ustanovenia moje vyúčtovanie spĺňalo. Ku skutku 3 súhlasím, že úlohou exekútora nemalo byť posudzovanie, či súd v poverení urobil chybu, ale v tomto prípade išlo naozaj o prehliadnutie tejto chyby v písaní v poverení. Uznávam však, že exekútor by si mal obsah poverenia skontrolovať. Ku skutku 4 súhlasím s názorom, že ak sa vykonávajú dve exekúcie voči solidárne zaviazaným povinným z jedného exekučného titulu, potom vymoženie sumy v jednej exekúcii vedie podľa § 511 ods. 1 OZ k zániku dlhu čiastočne aj v druhej exekúcii.

Pokiaľ som uviedla, že som nevykonávala ďalšie kroky z dôvodu následnej zmeny oprávneného, toto dopĺňa tak, že k zmene oprávneného došlo zo zákona a preto ďalšie kroky nevykonávala. Na otázku, akým spôsobom disc. obvinená postupovala po zistení chyby v poverení v exekučnej veci EX 258/06 uviedla, že v tejto veci z dôvodu zmeny na strane oprávneného už ďalšie kroky nevykonávala.

Návrh na vykonanie exekúcie bol disciplinárne obvinenej doručený 20. októbra 2003 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom J. dňa 30. októbra 2003. Oprávnený listom doručeným disciplinárne obvinenej dňa 14. novembra 2003 udelil súhlas na predaj nehnuteľností a zriadenie exekučného záložného práva proti povinným v 2. rade a v 4. rade. Disciplinárne obvinená doručila 30.

Dňa 8. decembra 2009 vydala disciplinárne obvinená exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve povinnej v 3. rade s jej manželom, a to na byt spolu s podielom na bytovom dome v katastrálnom území

Z vykonaných dôkazov ku skutku, ktorého sa disciplinárne obvinená mala dopustiť tým, že v exekučnom konaní EX 258/2006 vykonáva exekúciu v prospech iného, než je označený v poverení Okresného súdu J. č. 5606 035154 * zo dňa 28. apríla 2006, (skutok č. 2) vyplýva, že platobný rozkaz tvoriaci základ exekučného titulu bol vydaný v prospech W. W., U.. W..

Dňa 28. februára 2006 bol disciplinárne obvinenej doručený návrh na vykonanie exekúcie, kde bol ako oprávnený uvedený D. D. D. U..W.. a povinná A. S.. Okresný súd J. vydal poverenie č. 5606 035154 * zo dňa 28. apríla 2006, kde však ako oprávnenú uviedol W. W., U..W.. Disciplinárne obvinená následne viedla exekúciu v prospech D. D. D. U..W.. Od 1. apríla 2015 sa stala právnym nástupcom spoločnosti D. D. D. U..W.. spoločnosť E. U.. W.., ktorá aj v súčasnosti vystupuje v exekučnom konaní EX 258/2006 v postavení oprávnenej. Disciplinárne obvinená neurobila do dňa pojednávania žiadne kroky k tomu, aby zosúladila stav uvedený na poverení s návrhom na vykonanie exekúcie a ďalšími úkonmi vykonávanými v exekučnom konaní.

2016. 12. Z vykonaných dôkazov ku skutku, ktorého sa disciplinárne obvinená mala dopustiť tým, že v exekučnom konaní EX 258/2006 nepredložila vec súdu na rozhodnutie napriek tomu, že v exekučných konaniach EX 304/2003 a EX 258/2006 boli vydané poverenia na vykonanie exekúcií na základe toho istého exekučného titulu a na vymoženie tej istej povinnosti, (skutok č. 4) vyplýva, že v oboch konaniach je vedená exekúcia voči tomu istému exekučnému titulu, ktorým je platobný rozkaz. V platnom rozkaze bolo zaviazaných päť osôb spoločne a nerozdielne, pričom exekučné konanie EX 304/2003 je vedené voči štyrom osobám a exekučné konanie EX 258/2006 je vedené voči jednej osobe. Exekučnému konaniu EX 258/ 2006 predchádzal výkon rozhodnutia Okresným súdom v J., ktorý bol vedený len proti tej osobe, ktorá je povinnou v tomto exekučnom konaní. V oboch exekučných konaniach bolo vydané Okresným súdom J. poverenie na vykonanie exekúcie, pričom v poverení v exekučnej veci EX 304/2003 boli uvedení štyria povinní a v poverení v exekučnej veci EX 258/2006 bola uvedená jedna povinná.

II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov

Podľa § 34 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodí, ak b) skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil, nie je disciplinárnym previnením, d) zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie ... Podľa § 137 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku v účinnom znení disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora ... . Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2021 návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister spravodlivosti Slovenskej republiky ... najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v účinnom znení konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

IV. Právne posúdenie

17. Je pravdou, že § 137 ods. 1 Exekučného poriadku neustanovoval presnú lehotu, do ktorej mala disciplinárne obvinená povinnosť vydať exekučný príkaz na exekúciu predajom nehnuteľností. Táto skutočnosť však neznamená, že disciplinárne obvinená mala na vydanie exekučného príkazu neobmedzene dlhý čas. Exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych rozhodnutí, ktorá je pri výkone svojej činnosti viazaná minimálne Ústavnou zásadou (porovnaj § 2 a 3 Exekučného poriadku v účinnom znení) vyjadrenou v čl. 48 ods. 2 akcentujúcou konanie bez zbytočných prieťahov. Rovnako z § 46 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 vyplýva povinnosť exekútora postarať sa o vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva povinnosť exekútora konať podľa § 137 ods. 1 Exekučného poriadku tak, aby exekúcia bola čo najskôr

Disciplinárny senát súhlasí s tým, že o spôsoboch vykonania exekúcie rozhoduje exekútor. Toto rozhodovanie však nemôže byť svojvoľné a musí viesť k čo najefektívnejšiemu vymoženiu nároku oprávneného. Z tohto dôvodu je neprípustný výklad § 137 ods. 1 Exekučného poriadku spôsobom, že exekútor môže vydať z dôvodu absencie lehoty príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností hocikedy po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Už zo samotnej dikcie tohto ustanovenia, kde zákonodarca používa pojem „vydá exekučný príkaz“ je zrejmé, že exekútor nemá váhať, ale plynulo konať.

Argumentáciu disciplinárne obvinenej, že predaj nehnuteľnosti je tým najcitlivejším výkonom, pokiaľ povinní v daných nehnuteľnostiach bývajú a užívajú, disciplinárny senát nepovažoval za dostatočnú. Disciplinárne obvinená na pojednávaní uviedla, že vychádzala len zo svojich skúseností a nedopytovala sa povinných, ako by ich predaj nehnuteľností zasiahol.

Disciplinárny senát vo všeobecnej rovine súhlasí s tým, že uspokojenie pohľadávky predajom nehnuteľnosti je jedným z najväčších zásahov do právneho postavenia povinných. Nemusí tomu však byť tak vždy. Najmä pri pohľadávkach s veľkým príslušenstvom môže uspokojenie tejto pohľadávky z predaja nehnuteľnosti povinných ich menej zasiahnuť, ako uspokojovanie pohľadávky inými spôsobmi (napríklad prikázanie pohľadávky, zrážky zo mzdy), pokiaľ v dôsledku vymoženia malých súm vo vzťahu k celej pohľadávke v jednotlivých rokoch dlh narastá, alebo sa len pomaly zmenšuje. Disciplinárny senát poukazuje na to, že exekúcia je vedená skoro dvadsať rokov vo veci, kde úrok dosahuje vysokú hranicu.

22. Začiatok spáchania daného skutku mohol nastať najskôr od januára 2010, kedy nadobudlo vykonateľnosť uznesenie Okresného súdu J., ktorým prišlo k zamietnutiu námietok povinnej v 4. rade. Disciplinárny senát mal za to, že disciplinárne obvinená mala po právoplatnosti a vykonateľnosti tohto uznesenia dostatok času do konca roka 2010, aby v prípade ustálenia, že nebude možné v krátkom čase uspokojiť exekúciu inými spôsobmi, vydala exekučný príkaz podľa § 137 ods. 1 Exekučného poriadku. Počas tohto roka disciplinárne obvinená musela totiž zistiť, aká je situácia u jednotlivých povinných, ich finančné možnosti, príjmy zo zamestnania, na ustálenie, či bude schopná v dohľadnom čase uspokojiť pohľadávku oprávneného inými spôsobmi, ako predajom nehnuteľností. Ak tak neurobila, mohla a mala vedieť, že svojím ďalším konaním nepostupuje v súlade s citovaným § 137 ods. 1 Exekučného poriadku, čím je dané aj jej zavinenie.

Praha: C. H. Beck, 2011). 24. Pri stanovení dátumu konca trváceho deliktu, disciplinárny senát v súlade so svojou doterajšou judikatúrou s prihliadnutím na § 222c Exekučného poriadku v účinnom znení v spojení s § 122 ods. 13 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v účinnom znení (ďalej len „Trestný zákon“) ohraničil koniec skutku dňom doručenia disciplinárneho návrhu disciplinárne obvinenej. V tejto súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 31D/11/2021 zo dňa 10. mája 2022, podľa ktorého ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaní aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok. Vznesenie obvinenia tak prerušuje tzv. kvalifikačnú jednotu skutku a konanie obvineného potom, čo sa obvinení dozvedel, tvorí nový skutok, ktorý môže prípadne tvoriť nové disciplinárne previnenie. Dôvodom je, že vznesením obvinenia je obvinený upozornený na možné trestnoprávne následky .

. . musí obsahovať opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začať disciplinárne konanie. . . . Disciplinárne obvinený sa tak v disciplinárnom konaní prvýkrát dozvedá o tom, že sa mu vytýka páchanie určitého skutku, až z doručeného disciplinárneho návrhu, ktorým sa začalo disciplinárne konanie. Doručenie tohto návrhu tak plní v disciplinárnom konaní rovnakú úlohu, akú plní v trestnom konaní uznesenie o začatí trestného stíhania a následné uznesenie o vznesení obvinenia. Na základe podaného výkladu tak treba za moment, ktorý na účely § 122 ods. 13 Trestného zákona prerušuje kvalifikačnú jednotu disciplinárneho previnenia, v disciplinárnom konaní považovať zásadne okamih doručenia disciplinárneho návrhu disciplinárne obvinenej.

S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti disciplinárny senát skonštatoval, že skutkom č. 1 disciplinárne obvinená zavinene porušila povinnosť pri výkone činnosti exekútora, a teda spáchala disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z § 36 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 vyplýva, že disciplinárne obvinená mohla výkon exekúcie začať len na základe udeleného poverenia. Z uvedeného ustanovenia totiž vyplýva, že súdny exekútor môže začať vykonávať určitú exekúciu (v prospech určitého oprávneného, proti určitému povinnému a na vymoženie určitého nároku) až potom, čo mu práve na takúto exekúciu bolo vydané poverenie súdu.

30. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že svojim konaním disciplinárne obvinená porušuje povinnosť uvedenú v § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko vykonáva exekúciu v rozpore s vydaným poverením. 31. Konanie disciplinárne obvinenej je trvácim previnením, pretože disciplinárne obvinená vykonáva exekúciu v rozpore s poverením počas celej doby výkonu exekúcie.

32. Konanie disciplinárne obvinenej je zavinené minimálne v rovine nevedomej nedbanlivosti. Disciplinárne obvinená je povinná postupovať v súlade s poverením súdu. Preto si mala toto poverenie skontrolovať. Mala teda vedieť, že v poverení je uvedená spoločnosť W. W., U..W..

Túto objektívnu lehotu disciplinárny senát považuje svojou povahou za premlčaciu lehotu disciplinárneho previnenia, ktorej uplynie spôsobuje zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt (podobne ako v § 87 ods. 1 Trestného zákona). 34. Trojročnú objektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu uvedenú v § 14 disciplinárneho súdneho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť až 1. decembra 2021, nie je možné na tento skutok aplikovať. Dôvodom je, že podľa § 222c Exekučného poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje podľa priaznivejšej právnej úpravy pre disciplinárne obvinenú. Z tohto dôvodu nemožno na určenie dĺžky objektívnej lehoty aplikovať § 14 disciplinárneho súdneho poriadku, ale pre disciplinárne obvinenú priaznivejšie ustanovenie § 223 ods. 2 Exekučného poriadku.

Občiansky súdny poriadok v účinnom znení. 37. Disciplinárny senát dáva do pozornosti, že všetci povinní v obidvoch konaniach sú solidárni dlžníci. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je rozhodnutím súdu ustanovené, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Z toho vyplýva, že veriteľ (oprávnený) môže žiadať splnenie od ktoréhokoľvek dlžníka (povinného) nielen mimosúdne, ale môže voči každému z nich podať aj samostatnú žalobu o plnenie, a dokonca v prípade rozsudku vydaného voči solidárnym dlžníkom, môže voči každému uloženú povinnosť vymáhať v samostatnej exekúcii. Ak boli oprávnenými takéto samostatné návrhy podané, disciplinárne obvinená mohla vymáhať pohľadávku od každého z nich.

39. S ohľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že skutok sa síce stal, ale nie je disciplinárnym previnením. Disciplinárne obvinená konala na základe súdom vydaných poverení, pričom svojim konaním neporušuje žiadne ustanovenia Exekučného poriadku. Zároveň svojim konaním negatívne nevstupuje do práv a povinností účastníkov jednotlivých exekučných konaní. 40.

41. Nakoľko bola disciplinárne obvinená uznaná vinnou za dva skutky, disciplinárny senát jej uložil úhrnný trest za oba tieto skutky v súlad s § 41 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 disciplinárneho súdneho poriadku. 42. Toto rozhodnutie prijal disciplinárny senát jednomyseľne.

V Bratislave dňa 4. októbra 2022