31D/15/2021

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 2, písm. b/ zákona č. 432/ 2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) disciplinárne obvineného JUDr. C. Y., nar. XX. L. XXXX, sudcu Okresného súdu v B. I., bydlisko v B., B.É. XX, oslobodzuje spod disciplinárneho návrhu podaného ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2020 pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, pre skutky, ktoré mal spáchať tak, že 1) ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde B. I. pod sp. zn. 29Cbi/ 4/2016, predmetom ktorej je určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, porušil povinnosti sudcu uvedené v ustanoveniach v § 30 ods. 1, ods. 2 písm. e) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, keď dňa 25.1.2019 na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení, a to napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na takúto formu rozhodnutia, keďže rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení možno rozhodnúť iba o žalobe podľa § 137 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení, predmetom, ktorej je rozhodovanie o splnení povinností, pričom v konaní sp. zn. 29Cbi/4/2016 nebolo predmetom žaloby rozhodovanie o splnení povinností, 2) ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde B. I. pod sp. zn. 29Cbi/ 10/2016, predmetom ktorej je určenie pohľadávky, porušil povinnosti sudcu uvedené v ustanoveniach v § 30 ods. 1, ods. 2 písm. e) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, keď dňa 19.1.2018 na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení, a to napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na takúto formu rozhodnutia, keďže rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení možno rozhodnúť iba o žalobe podľa § 137 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení, predmetom, ktorej je rozhodovanie o splnení povinností, pričom v konaní sp. zn. 29Cbi/10/2016 nebolo predmetom žaloby rozhodovanie o splnení povinností, pretože skutky, ktorých sa disciplinárne obvinený dopustil, nie sú disciplinárnym previnením. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky disciplinárne obvinenému voči navrhovateľke priznáva právo na náhradu trov konania podľa § 38 ods. 1 zákona č. 432/ 2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok), o ktorom nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1. Navrhovateľka ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podala návrh na začatie disciplinárneho konania proti JUDr. C. Y., nar. XX. L. XXXX, bytom v B.I_, B. XX, sudcovi Okresného súdu v B. I., z dôvodu, že podľa bodu 1/ ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde B. I. pod sp. zn. 29Cbi/4/ 2016, predmetom ktorej je určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, porušil povinnosti sudcu uvedené v ustanoveniach v § 30 ods. 1, ods. 2 písm. e) zákona č. 385/ 2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom

Civilný sporový poriadok v účinnom znení, predmetom, ktorej je rozhodovanie o splnení povinností, pričom v konaní sp. zn. 29Cbi/4/2016 nebolo predmetom žaloby rozhodovanie o splnení povinností; podľa bodu 2/ ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde B. I. pod sp. zn. 29Cbi/10/2016, predmetom ktorej je určenie pohľadávky, porušil povinnosti sudcu uvedené v ustanoveniach v § 30 ods. 1, ods. 2 písm. e) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, keď dňa 19.1.2018 na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení, a to napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na takúto formu rozhodnutia, keďže rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení možno rozhodnúť iba o žalobe podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z.

Z uvedených dôvodov navrhovateľka navrhla, aby disciplinárny senát po vykonanom dokazovaní vyniesol rozhodnutie, ktorým uzná JUDr. C. Y., sudcu Okresného súdu v B. I. za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa ust. § 116 ods. 1, písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich a to zníženie funkčného platu 15 % na obdobie 2 mesiacov.

reštrukturalizačnom konaní, teda išlo o také predmety konaní, o ktorých v žiadnom prípade nemožno rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, čoho si disciplinárne obvinený sudca, ako sudca, ktorému sú známe procesné predpisy, musel byť vedomý. Navrhovateľka tvrdila, že

Následkom postupu disciplinárne obvineného sudcu bolo porušenie jeho povinnosti rozhodovať nestranne a nezaujato, keď na návrh jednej zo strán sporu vydal rozsudky pre zmeškanie, a to v konaniach kde zákon vydanie rozsudku pre zmeškanie nepripúšťa. Tiež poukazom na to, že nestrannosť sudcov je jedným zo základných atribútov práva na spravodlivý súdny proces a práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť právo jednotlivca na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, navrhovateľka tvrdila, že vydaním rozsudkov pre zmeškanie v konaniach, v ktorých to zákon nepripúšťa, došlo k neodôvodneniu zvýhodneniu v bode 1/ žalovaného vo vzťahu k žalobcovi a v bode 2/ žalobcu vo vzťahu k žalovanému v týchto konaniach, čo je v rozpore so zakotveným princípom rovnosti strán sporu.

3. Citujúc ustanovenie § 117 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich navrhovateľka vyslovila názor, že najmä z individuálneho preventívneho hľadiska je namieste pôsobiť na menovaného sudcu disciplinárnym opatrením - znížením funkčného platu, majúc za to, že vzhľadom na závažnosť porušenej povinnosti nie je postačujúce uloženie napomenutia, považujúc navrhované disciplinárne opatrenie za primerané a dostačujúce.

4. Disciplinárne obvinený s argumentáciou a závermi navrhovateľky vysloveným v jej návrhu na začatie disciplinárneho konania nesúhlasil. Poukazom na to, že vydaním rozsudkov pre zmeškanie v sporných konaniach sa dopustil pochybenia, keď rozhodol v rozpore s ust. § 274 a § 278 CSP, disciplinárne obvinený uviedol, že uvedené však samo o sebe nemôže zakladať zodpovednosť za disciplinárne previnenie. Tvrdil, že už zo samotnej podstaty rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy (súdy nevynímajúc) ako ľudskej činnosti vyplýva predpoklad určitej chybovosti rozhodovania a vydávania nezákonných rozhodnutí, preto aj všetky právne predpisy upravujúce túto rozhodovaciu činnosť upravujú účinné prostriedky nápravy chybných (nezákonných) rozhodnutí, pričom o ich opodstatnenosti a potrebnosti svedčí rozsiahla agenda súdov vyšších inštancií rozhodujúcich o týchto opravných prostriedkov kladne.

jej posudzovania. Súčasne poukazom na to, že v druhom rade ust. § 49 CSP, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti a ktoré takto ustanovuje negatívne kritéria zaujatosti sudcu, vyslovil názor, že rozhodovacia činnosť sudcu teda zo zákona nemôže zakladať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Disciplinárne obvinený nesúhlasil ani so závermi navrhovateľky vo vzťahu jeho porušenia povinnosti podľa § 30 ods. 2, písm. e) zákona o sudcoch a prísediacich. Tento odkaz vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, považoval za nepatričný, keď navrhovateľka nedokazuje a ani netvrdí, že by sa obvinený mal dopustiť takého spôsobu správania v styku so sporovými stranami, ktoré dôvodne spochybnilo nestrannosť obvineného, majúc za to, že pojem správanie v zmysle uvedeného nemožno jednoznačne vzťahovať na rozhodovanie ako také. Zdôrazniac, že nemôže obstáť navrhovateľkou vyvodzovaná disciplinárna zodpovednosť obvineného len zo samotného faktu

Disciplinárne obvinený vyhlásil, že k vydaniu dotknutých rozsudkov došlo neúmyselne, výlučne v dôsledku chvíľkového zlyhania duševnej činnosti pri vyhodnocovaní predpokladov pre ich vydanie, pričom poukázal na neprimeranú psychickú a fyzickú záťaž vzhľadom na vybavovanie množstva vecí v rokoch 2018 a 2019, teda v čase vydania rozsudkov vo vytýkaných veciach.

III. Konanie a právne posúdenie veci najvyšším správnym súdom

Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so

12. Podľa § 49 ods. 1, 2, 3 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 13. Účelom citovaného zákonného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k účastníkom

Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. 14. V námietke zaujatosti účastník nemôže ako dôvod použiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednaní veci. Postupom sa rozumejú procesné úkony súdu vrátane rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania. V širšom chápaní môžeme k postupu sudcu priradiť aj jeho rozhodnutie vo veci samej, ktoré je jeho ústavnou povinnosťou, a preto túto okolnosť, že v inej veci meritórne rozhodol v prípade v jeho neprospech zásadne nemožno použiť ako dôvod na námietku zaujatosti. Ide o procesné úkony a rozhodnutia, ktoré upravuje Civilný sporový poriadok, ktoré sú ním predvídané a majú upravené svoje účinky na priebeh konania.

15. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku

Za objektívne pritom nemožno považovať ani to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

16. Nezávislosť sudcu treba tiež vidieť aj ako nezávislosť od zložiek politického systému a aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci (celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí); je to tiež nezávislosť od verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov. Iba takéto chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť. Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. augusta 2012, sp. zn. 5Cdo/140/2011)

18. Otázke nestrannosti a nezaujatosti rozhodovania súdov tiež veľkú pozornosť venoval

Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). V zmysle zásad prijatých judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná (,,justice must not only be done, it must also be seen to be done“), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (tiež napr. II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11). 19.

20. V intenciách citovanej právnej úpravy a uvedených záverov ústavného súdu, najvyššieho súdu ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu posudzoval dôvodnosť návrhu navrhovateľky na začatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému sudcovi a dospel k záveru, že skutky, ktorých sa disciplinárne obvinený dopustil, nie sú disciplinárnym previnením.

V ďalšej vytýkanej veci vedenej na Okresnom súde B. I. pod sp. zn. 29Cbi/10/2016, v ktorej žalobca: U. C. Y. proti žalovanému: P. A., P..D..G.., sa domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretých pohľadávok, disciplinárne obvinený ako zákonný sudca dňa 19.1.2018 na návrh účastníka konania (žalobcu) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na takéto rozhodnutie, keďže rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 zákona č. 160/2015

práv. Z osobného spisu disciplinárne obvineného disciplinárny senát mal preukázané, že voči disciplinárne obvinenému sudcovi doposiaľ nebolo vedené disciplinárne konanie a nebol ani napomenutý, v roku 2020 hodnotiacou komisiou bol disciplinárne obvinený sudca podľa Hodnotenia sudcu z 8.7.2020, č. SR 426/2020, hodnotený v súlade s § 27e ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich výrokom „výborný“, nakoľko súčet pridelených bodov podľa § 27d uvedeného zákona bol 95. Podľa predchádzajúceho hodnotenia z roku 2015 predsedom Okresného súdu B. I. bol disciplinárne obvinený hodnotený podľa § 27e ods. 1, 2, 3 zákona o sudcoch a prísediacich s výsledkom „výborný“ (súčet pridelených bodov 100).

23. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Podľa § 137 písm. a) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

25. Navrhovateľka v návrhu na začatie disciplinárneho konania kládla disciplinárne obvinenému za vinu, že skutkami opísanými v bode 1/ a 2/ návrhu porušil svoju povinnosť uvedenú v ust. § 30 ods. 1, veta prvá zákona č. 385/2000 Z.z., podľa ktorého v občianskom živote pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, ako aj v ustanovení § 30 ods. 2 písm. e) tohto zákona, a to dbať svojim správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa ust. § 116 ods. 1, písm. a) uvedeného zákona.

116 ods. 1, písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich). 27. Podľa § 30 ods. 1, veta prvá, ods. 2, písm. e) zákona o sudcoch a prísediacich v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.

pod vplyvom jeho vzťahu k veci, účastníkom konania, resp. k zástupcom, napokon takúto skutočnosť v návrhu netvrdil ani navrhovateľ. Vydanie nesprávneho (nezákonného) rozhodnutia samo o sebe bez ďalšieho nezakladá porušenie povinnosti sudcu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 30 ods. 1, ods. 2, písm. e) zákona o sudcoch a prísediacich.

30. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. (§ 277 ods. 1, 2, 3 CSP)

32. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd dospel k záveru, že skutky kladené disciplinárne obvinenému za vinu a ktorých sa disciplinárne obvinený aj dopustil, nie súd disciplinárnym previnením v zmysle § 116 ods. 1, písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich, a preto ho podľa § 34 ods. 2, písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich oslobodil spod disciplinárneho návrhu podaného navrhovateľkou.

34. Toto rozhodnutie disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu prijal pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.