31D/16/2023

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 2 písm. b) Disciplinárneho súdneho poriadku A.. G. Š., súdnu exekútorku, so sídlom Exekútorského úradu: F. X, XXX XX H. Z. H. N., dátum narodenia XX. A. XXXX oslobodzuje spod disciplinárneho návrhu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 11712/2022/152 zo 29. septembra 2022, ktorým sa jej kladie za vinu, že ako súdna exekútorka v exekučnom konaní XXXEX XXX/XXXX vedenom na jej exekútorskom úrade v prospech oprávnených: maloletá R. Š., nar. XX. B. XXXX a maloletá M. Š., nar. X. A. XXXX, zastúpené matkou F. Š., nar. XX. A. XXXX, Ž. XXX/X, XXXXX H.-C. proti povinnému: P.. H. Š., nar. X. A. XXXX, Ž. XXX/X, XXXXX H.-C. o vymoženie exekučným titulom uloženej peňažnej povinnosti zaplatiť zameškané, ako aj bežné výživné vydala dňa 9. decembra 2020 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného - doplnenie V., ktorým nariadila zamestnávateľovi v období od 9. decembra 2020 do 28. februára 2021 prerušiť vykonávanie zrážok zo mzdy povinného, aj napriek tomu, že na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu S. zo dňa 23. septembra 2020 pod sp. zn. 4P/48/2019-206 bola v tomto období povinná zabezpečiť vykonanie exekúcie na vymoženie zníženého výživného pre maloletých oprávnených mesačne spolu vo výške 500,- euro, t.j. vykonala exekúciu menšom rozsahu ako vyplýva z judikovaného nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie, pretože skutok, ktorého sa disciplinárne obvinená dopustila, nie je disciplinárnym previnením. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva podľa § 38 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku A.. G. Š., súdnej exekútorke, so sídlom Exekútorského úradu: F. X, XXX XX H. Z. H. N., dátum narodenia XX. A. XXXX nárok na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním voči štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 1.368,02 €.

· Disciplinárny návrh, stanovisko disciplinárne obvinenej, konanie pred disciplinárnym senátom, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal návrh na začatie disciplinárneho konania dňa 29. septembra 2022 voči disciplinárne obvinenej. V podanom návrhu jej kládol za vinu skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa názoru navrhovateľa disciplinárne obvinená svojím konaním porušila § 61r Exekučného poriadku. Disciplinárne obvinená sa tak mala dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Za toto disciplinárne previnenie navrhovateľ navrhol uložiť disciplinárne obvinenej disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to peňažnú pokutu vo výške 330,- €. 2. Disciplinárne obvinená vo vyjadrení poprela, že by svojím konaním porušila povinnosti, ktoré sa jej dávajú za vinu. Navrhla, aby disciplinárny senát rozhodol, že je nevinná, z dôvodu, že skutok nie je disciplinárnym previnením. 3. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 7. marca 2023. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti zástupkyne navrhovateľa, disciplinárne obvinenej a obhajkyne. Na ústnom pojednávaní sa nezúčastnil prezident Slovenskej komory exekútorov, ktorý bol o ústnom pojednávaní upovedomený podľa § 28 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 5 Disciplinárneho súdneho poriadku (ďalej len „DSP“). Svoju neúčasť neospravedlnil. Disciplinárny senát prejednal vec v jeho neprítomnosti. 4. Na tomto ústnom pojednávaní disciplinárny senát rozhodol rozhodnutím č. k. 31D/22/2022-154 tak, že disciplinárne obvinenú podľa § 34 ods. 1 DSP uznal vinnou z disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku v účinnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“). Podľa § 221 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku účinného do 30. novembra 2021 jej uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 300,- €. 5. Na základe podanej ústavnej sťažnosti disciplinárne obvinenou, Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) nálezom č. k. IV. ÚS 271/2023-39 z 21. novembra 2023 rozhodol, že rozhodnutím disciplinárneho senátu č. k. 31D/22/2022-154 bolo porušené základné právo disciplinárne obvinenej na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd rozhodnutie disciplinárneho senátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Po vrátení veci bola vec zapísaná pod novou sp. zn. 31D/16/2023, pod ktorou bola prejednaná. Dňa 6. februára 2024 sa uskutočnilo za prítomnosti poverenej zástupkyne navrhovateľa a obhajcu disciplinárne obvinenej ústne pojednávanie. Disciplinárne obvinená svoju neúčasť na ústnom pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Na ústnom pojednávaní sa nezúčastnil prezident Slovenskej komory exekútorov, ktorý bol o ústnom pojednávaní upovedomený podľa § 28 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 5 DSP. Svoju neúčasť neospravedlnil. Disciplinárny senát prejednal vec v neprítomnosti disciplinárne obvinenej a prezidenta Slovenskej komory exekútorov.

7. Na ústnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom disciplinárne obvinenej a listinnými dôkazmi: · listiny z exekučného spisu č. XXXEX XXX/XXXX - poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 24. apríla 2019, e-mail z 3. decembra 2020, č. l. 38, e-mail z 9. decembra 2022, list Slovenskej komory exekútorov z 9. decembra 2021, podanie F. Š. z 21. septembra 2021, č. l. 50, list Okresného súdu S. z 20. apríla 2022; · listina zo súdneho spisu Okresného súdu S. sp. zn. 4P/48/2019 - č. l. 206; · listina z tunajšieho disciplinárneho spisu - č. l. 110; · listiny z disciplinárneho spisu DK 23/2020 - č. l. 77 - 80; · listina z disciplinárneho spisu DK 8/2021 - rozhodnutie z 31. januára 2021; · listina z disciplinárneho spisu DK 24/2021.

Výživné mal povinný P.. H. Š. uhrádzať mesačne oprávnenej maloletej R. Š. vo výške 450,- € (bežné výživné 350,- € + výživné na tvorbu úspor 100,- €) a maloletej M. Š. vo výške 400,- € (bežné výživné 300,- € + výživné na tvorbu úspor 100,- €).

2020. 9. Rozsudkom Okresného súdu S. č. k. 4P/48/2019-206 z 23. septembra 2020, právoplatným i vykonateľným 29. septembra 2020, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej prišlo so spätnou účinnosťou od 1. novembra 2019 k zníženiu mesačného výživného.

10. Dňa 9. decembra 2020 vydala disciplinárne obvinená príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy - doplnenie V, v ktorom uviedla: „Nakoľko má povinný uhradené zameškané výživné aj bežné výživné s trovami exekúcie vopred do 28. februára 2020, preto nariaďujem prerušenie vykonávania zrážok zo mzdy v predmetnej exekúcii a pokračovať v zrážkach od 1. marca 2020 už len na bežné výživné v sume 500,- € a pomernú časť trov exekúcie 24 % z 500,- €, t. j. 120,- €, spolu zrážať pravidelne mesačne 620,- € od 1. marca 2020 a nasledujúce mesiace a sumy zrazené zo mzdy povinného poukazovať na základe dohody s oprávneným na účet súdneho exekútora“. Vo vzťahu k tomuto exekučného príkazu disciplinárne obvinená uviedla, že vznikol preplatok na výživnom vo výške 1.607,- € uhradený povinným z dôvodu zníženia výšky výživného. Z tohto dôvodu disciplinárne obvinená urobila prepočet, podľa ktorého neposielala výživné za tri mesiace, a to december 2020 a január, február 2021.

poriadku. 12. Dňa 14. februára 2022 doručila F. Š. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o prešetrenie vybavenia vyššie uvedenej sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov. 13. Dňa 30. marca 2022 sa disciplinárne obvinená obrátila na Okresný súd S. so žiadosťou o súčinnosť. Žiadala, aby jej tento súd oznámil dátum, od ktorého sa má počítať znížené výživné. Okresný súd S. jej odpovedal listom z 20. apríla 2022. Uviedla, že znížené výživné sa má uhrádzať od 1. novembra 2019.

Voči tomuto rozhodnutiu podala disciplinárne obvinená správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Vo veci koná E. K. N. C. v konaní sp. zn. 6S/121/2022. 16. V disciplinárnom konaní vedenom pod č. DK 8/2021 bola disciplinárne obvinená uznaná rozhodnutím zo dňa 31. januára 2021, právoplatným 15. marca 2021, vykonateľným 31. marca 2021 vinnou zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a bolo jej uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 500,- €, podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku.

III. Skutkové a právne posúdenie

19. Pri posúdení, či je predmetný skutok disciplinárnym previnením, disciplinárny senát v prvom rade skúmal porušenie zákonných povinností zo strany disciplinárne obvinenej. Podradením konania disciplinárne obvinenej pod konkrétne právne normy, disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvinená konala v rozpore s § 59 ods. 1 prvou vetou Exekučného poriadku.

21. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, ktorým sa spravujú vyživovacie povinnosti, sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Teda každý mesiac vznikala povinnému nová povinnosť zaplatiť výživné dvom maloletým oprávneným v exekučnom titule stanovenej výške. Disciplinárny senát sa tak nestotožnil s názorom disciplinárne obvinenej, že nárok na výživné je jednotný, že každý mesiac narastá a naopak, úhradou sa zmenšuje. Naopak, pohľadávka na výživné za každý mesiac je samostatnou pohľadávkou, ktorá má samostatný právny osud. Pokiaľ teda disciplinárne obvinená v určitom mesiaci zrazila povinnému z jeho príjmu sumu na úhradu výživného na daný kalendárny mesiac a zrazené sumy poukázala oprávneným, týmto poukázaním zanikla pohľadávka na príslušné bežné výživné jej splnením (§ 559 Občianskeho zákonníka v účinnom znení v spojení s § 110 zákona o rodine). V danom okamihu táto pohľadávka už bola vymožená a v exekúcii, ktorú disciplinárne obvinená vykonávala, sa už ďalej nevymáhala. Naopak, v ďalších

2020. Pokiaľ teda na predošlých nárokoch vznikol preplatok na výživnom, nešlo o preplatok (teda nadvymoženú sumu) v exekúcii, ale nanajvýš o dodatočné odpadnutie právneho dôvodu už vymoženej a splnenej pohľadávky. Disciplinárne obvinená nemala žiaden zákonný podklad na započítanie tohto preplatku do nových nárokov a uspokojovať nové nároky z týchto preplatkov, a to v Exekučnom poriadku a ani inom právnom predpise.

Z Exekučného poriadku a ani iných predpisov nevyplýva oprávnenie disciplinárne obvinenej vykonať zápočet (disciplinárne obvinená použila pojem prepočet) v prospech nárokov, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti. Pokiaľ pri dovtedajších nárokoch vznikol „preplatok“, účastníci exekučného konania majú právne prostriedky na riešenie tejto situácie. Súdny exekútor však nie je oprávnený namiesto nich proaktívne tento stav riešiť a uvádzať do praxe riešenia, ktoré sa síce v danom momente môžu javiť ako spravodlivé, ale nemajú oporu v účinnej právnej úprave.

. . Na túto legálnu definíciu . . . nazerá ústavný súd v rámci premisy . . ., teda že disciplinárnym postihom nemôžu byť riešené konflikty vyplývajúce z odlišných právnych názorov. 65. Pri ústavno-konformnom výklade zákona v demokratickom a právnom štáte existuje principiálny rozdiel medzi posúdením rozhodnutia orgánu verejnej moci ako vecne nesprávneho s možnými dôsledkami inštančno-procesnej eliminácie jeho účinkov (zrušenie, zmena) a medzi uplatnením disciplinárnej, prípadne trestnej zodpovednosti voči osobe disponujúcej predmetnou, pri rozhodovaní použitou právomocou, ktorá má personálny sankčný charakter.

67. Pojem „svojvôľa“ je neoddeliteľne spojený s vôľovým prvkom, ktorý je možný len pri úmyselnom zavinení zodpovedajúcom úprave priameho úmyslu [§ 15 písm. a) Trestného zákona] a nepriameho úmyslu [§ 15 písm. b) Trestného zákona] smerujúceho (chcením alebo uzrozumením) k porušeniu práva, pričom je potrebné dokázať skutkový podklad pre právny záver o úmyselnom zavinení s popísaným smerovaním. V opačnom vyjadrení právno- aplikačný omyl, ale ani omyl pri hodnotení dôkazov disciplinárnu zodpovednosť za konkrétne rozhodnutie nezakladajú.

25. So zreteľom na vyššie citovaný právny názor disciplinárny senát konštatuje, že zo strany disciplinárne obvinenej nebol preukázaný úmysel konať protiprávne a snaha poškodiť niektorého z účastníkov konania. Napriek právnemu záveru disciplinárneho senátu o porušení § 59 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku disciplinárne obvinená zvolila postup, ktorý sa jej v tom čase zdal zákonný a správny. Aplikujúc závery citovaného nálezu Ústavného súdu tak konanie disciplinárne obvinenej nie je disciplinárnym previnením podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku.

27. Podľa § 38 ods. 1 prvej vety DSP; ak disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodil, má disciplinárne obvinený nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním; v mene štátu koná ministerstvo spravodlivosti. Na ústnom pojednávaní uskutočnenom 6. februára 2024 obhajkyňa predložila vyčíslenie trov pozostávajúce z trov na cestovnom, ušlom zárobku a trov spojených s právnym zastupovaním. 28. Disciplinárne obvinenej prináležia trovy za cestovné spojené s cestou na ústne pojednávanie konané 7. marca 2023 a späť z H. Z. H. N. vo výške 13,39 € tak, ako si ich uplatnila (spotreba vozidla 4,3 l na 100 km pri celkovom počte 199,8 km a cene nafty 1,558 €/l). Disciplinárny senát priznal disciplinárne obvinenej aj ušlý zárobok za čas strávený na ústnom pojednávaní a presunom na toto ústne pojednávanie vo výške 12,30 € tak, ako ňou bol vyčíslený zo základu dane uvedenom v daňovom priznaní za rok 2022 (základ dane: počet pracovných hodín v roku x počet hodín). 29. Disciplinárny senát pri stanovovaní trov právneho zastúpenia vychádzal pri jednotlivých úkonoch zo sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení (ďalej len „vyhláška“). Podľa tohto ustanovenia je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Výpočtovým základom bola pre rok 2022 suma 1163,- €, pre rok 2023 suma 1252,- € a pre rok 2024 suma 1373,- €. Obhajkyni vznikol nárok na odmenu za úkony právnej služby podľa § 13a odseku 1 písmen a), c), e) (3x) vyhlášky. Obhajkyni patrí nárok aj na tarifnú odmenu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a zvýšenie odmeny a náhrad o výšku dane z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. 30. Obhajkyni patrí aj náhrada za stratu času presunom zo sídla advokátskej kancelárie na pojednávania konané v tejto veci podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za každú začatú polhodinu vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu. Na presun na pojednávanie a späť disciplinárne obvinená potrebovala 8 polhodín. 31. Disciplinárny senát priznal náhradu za použitie motorového vozidla na cestu zo sídla disciplinárne obvinenej na pojednávania vo veci. Vzdialenosť určil na 414 km na jedno pojednávanie i späť pri spotrebe osobného motorového vozidla 6 l a cene benzínu k 6. marcu 2023 vo výške 1,55€/l, 7. marcu 2023 vo výške 1,55€/l, a 6. februáru 2024 vo výške 1,57 €/l. 32. Disciplinárny senát nepriznal nárok na náhradu za uplatnený úkon právnej služby, a to doplnenie vyjadrenie z 21. novembra 2022. Medzi vyjadrením disciplinárne obvinenej a doplneným vyjadrením sa neodohrala žiadna zásadná skutočnosť, na ktorú by bolo potrebné reagovať doplnením vyjadrenia. Disciplinárne obvinená tak mohla uviesť obranu v doplnenom vyjadrení aj vo vyjadrení z 27. októbra 2022. Z uvedeného dôvodu náhrada za tento úkon nie je súčasťou účelne vynaložených trov konania. 33. So zreteľom na uvedené disciplinárny senát sčítaním jednotlivých súm priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov disciplinárneho konania vo výške uvedenej v II. výroku tohto rozhodnutia.