31D/17/2021

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) disciplinárne obvineného JUDr. K. J., sudcu Okresného súdu D. X., dátum narodenia: XX. K. XXXX, bydlisko: F. XX, XXX XX D., uznáva vinným, že ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde D. X. pod sp. zn. 15Cpr/5/2012 v rozsudku č. k. 15Cpr/5/2012-918 zo dňa 7. novembra 2018, v rozpore s ustanovením § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení, čiastočne nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v uznesení Krajského súdu v D. sp. zn. 5CoPr/ 14/2016 zo dňa 30. januára 2018, keďže predmetný rozsudok je sčasti totožný s predošlým rozsudkom sp. zn. 15Cpr/5/2012 zo dňa 8. júna 2016, ktorý odvolací súd zrušil, v dôsledku čoho Krajský súd v D. uznesením sp. zn. 5CoPr/3/2019 zo dňa 29. októbra 2019 rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu D. X., č. k. 15Cpr/5/2012-918 zo dňa 7. novembra 2018 a vrátil vec Okresnému súdu D. X. na nové prejednanie a rozhodnutie, čím menovaný sudca spôsobil ďalšie prieťahy v konaní, teda svojím konaním zavinene porušil povinnosť sudcu podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení spočívajúcu v jeho viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, v dôsledku čoho zavinene porušil svoju povinnosť v pridelenej veci konať svedomito vyplývajúcu mu z § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“) v účinnom znení, a to aj napriek tomu, že bol rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu č. 2Dso/8/2016 zo dňa 4. mája 2017 právoplatne uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017, rozhodnutím disciplinárneho senátu č. 5Ds/1/2016-128 zo dňa 26. júna 2017 právoplatne uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017, rozhodnutím disciplinárneho senátu č. 2Ds/4/2016 zo dňa 19. decembra 2017 právoplatne uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch v účinnom znení. Za to sa disciplinárne obvinenému ukladá podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch v účinnom znení disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 30 % na obdobie šiestich mesiacov.

1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) podal dňa 30. novembra 2020 voči disciplinárnemu obvinenému návrh na začatie disciplinárneho konania. Predmetný návrh na základe výzvy predsedníčky disciplinárneho senátu podľa § 19 ods. 3 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v účinnom znení (ďalej len „disciplinárny súdny poriadok“) opravil podaním zo dňa 3. júna 2022 tak, že opravil na niektorých miestach podaného návrhu nesprávne označenie sp. zn. V časti návrhu bola uvedená správna sp. zn.

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 266/2018-30 zo dňa 5. decembra 2018, ktorým prikázal súdu konať bez zbytočných prieťahov, pričom tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že bol uznaný za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia právoplatným rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. 5Ds/1/2016 zo dňa 26. júna 2017.

Navrhovateľ zaujal názor, že v dôsledku tejto skutočnosti sa disciplinárne obvinený dopustil závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. b) v spojení s § 116 ods. 2 písm. f) zákona o sudcoch. Navrhol mu uložiť disciplinárne opatrenie, a to odvolanie z funkcie sudcu podľa § 117 ods. 5 zákona o sudcoch.

5. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 8. novembra 2022. Ústneho pojednávania sa zúčastnil poverený zástupca navrhovateľa a disciplinárne obvinený. Na ústnom pojednávaní sa nezúčastnili predseda Okresného súdu D. X. a predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli o ústnom pojednávaní upovedomení (§ 28 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku.

II. Vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav

(č. l. 789-829), uznesenie (č. l. 851-855), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) (č. l. 903-917), rozsudok (č. l. 918-949), uznesenie (978-986); listina z disciplinárneho spisu č. 1Ds/18/2013 - rozhodnutie (č. l. 31-38); listina z disciplinárneho spisu č. 2Dso/8/2016 - rozhodnutie (č. l. 128-241); listina z disciplinárneho spisu č. 5Ds/1/2016 - rozhodnutie (č. l. 128-241); rozhodnutie disciplinárneho senátu č. 2Ds/4/2016 zo dňa 19 decembra 2017; listina zo súdneho spisu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31D/3/2021 - rozhodnutie (č. l. 66-72); listina zo súdneho spisu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31D/4/ 2021 - rozhodnutie (č. l. 130-141); listiny zo súdneho spisu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 33D/4/2021 - rozhodnutie (č. l. 235-247), odvolanie (č. l. 248 - 252).

Z tohto dôvodu občas dostane záchvat, ale nie často. K disciplinárnym rozhodnutiam sa vyjadril tak, že v roku 2014 bolo upustené od potrestania, čo bola prvá vec. K dnešnému dňu sú všetky veci zahľadené a tresty vykonané. Boli mu vykonávané zrážky zo mzdy a neboli to malé peniaze. Čo sa týka nerešpektovania právneho názoru krajského súdu, voľakedy disciplinárne obvinený robil špecializované ochrany osobnosti. Keď prišlo zrušujúce rozhodnutie, moc tomu nerozumel a tak sa opýtal, v čom je problém. Bolo tam však napísané, že nerešpektoval. Ku samotnému skutku disciplinárne obvinený uviedol, že sa snažil strany urovnať.

termín pojednávania. Žalobkyni a ani jej právnej zástupkyni nestál disciplinárne obvinený za to, aby ho namietali. Na pojednávaní v júni, kde prišla žalobkyňa s iným advokátom, ktorý disciplinárne obvineného namietol. Spýtal sa, prečo. Žalobkyňa bola na tom prvom ústnom pojednávaní, nič no, dakto si to mal odniesť, tak na to neprihliadal. Ďalšie pojednávanie bolo v novembri, opäť ten istý scenár. Vyslovene, ako keby si z disciplinárne obvineného robili blázna, celý ten čas sa nič nedialo. To je dvanásť mesiacov, ktoré tam ostali a veselo sa môžu škrtnúť, jednoducho bola to vyslovene vina žalobkyne a jej advokáta.

Celé to rozhodnutie krajský súd v podstate rozhodol tak, ako disciplinárne obvinený, odôvodnil to síce inak, ale by ho aj bol skončil, teda bol by návrh žaloby zamietol. Až na to, že tam navrhol, čo mu nevytýkal krajský súd, vykonať dôkaz prehratím zvukového záznamu.

Aj keby bolo jeho rozhodnutie perfektné, krajský súd by ho musel zrušiť, pre vylúčenie disciplinárne obvineného. Disciplinárne obvineného prekvapilo, čo jeho kolega následne s vecou urobil. Tiež poukazuje na skutočnosť, že jeho rozsudok zo 7. novembra 2018 bol vydaný ešte pred nálezom Ústavného

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vo veci vedenej na Okresnom súde D. X. bola podaná dňa 23. augusta 2012 žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy (žalobkyňa: R. D., žalovaná: I., I..W..V..). Vec bola vedená pod sp. zn. 15Cpr/ 5/2012 a pridelená disciplinárne obvinenému. Disciplinárne obvinený vydal dňa 8. júna 2016 rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Krajský súd v D. uznesením č. k. 5CoPr/14/2016-851 zo dňa 30. januára 2018 predmetný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd považuje celkovo rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné, nedôsledne odôvodnené a nepreskúmateľné. Pretože tieto nedostatky sú zásadné a predstavujú prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre nezrozumiteľnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu inštancie na ďalšie konanie zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vo veci konať, vyporiadať sa s otázkami, na ktoré upozorňuje odvolací súd a svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodní.

Disciplinárne obvinený na záver tejto časti konštatoval, že žalobkyňa nikdy súdu nepredložila doklad o doručení výpovede. Doručovaniu výpovede sa následne disciplinárne obvinený venoval v bodoch 12 - 15 rozsudku (s. 28 - 31), pričom poukázal aj na vybranú judikatúru. K zvyšku uviedol v bodoch 16 - 25 odôvodnenia rozsudku: Čo sa týka povinnosti žalovaného ponúknuť žalobkyni iné pracovné miesto, súd v prvom rade trvá na tom, že v pôvodnom rozsudku dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo žalovaný nemohol a ani nemal právnu povinnosť ponúknuť žalobkyni iné pracovné miesto. A nevyviedol ho z jeho názoru ani odvolací súd, ktorý uvádza vo svojom odôvodnení zrušujúceho uznesenia, že súd prvej inštancie „nedostatočne a zmätočne rieši uvedenú otázku.“ Podľa názoru súdu totiž nie je možné tvrdiť, že odôvodnenie je nedostatočné a zároveň zmätočné. Pri zmätočnosti totiž nemôže byť niečo nedostatočné, pretože nedostatočnosť znamená už „určitú orientáciu,“ ktorá pri zmätočnosti v zásade ale nemôže byť. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že právne pojmy ako „nezrozumiteľnosť,

10. Krajský súd v D. vydal uznesenie č. k. 5CoPr/3/2019-978 zo dňa 29. októbra 2019, právoplatné dňa 20. decembra 2019, ktorým rozsudok disciplinárne obvineného zo dňa 7. novembra 2018 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu D. X. na ďalšie konanie.

Disciplinárnym konaním bolo zistené, že sudca spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a postupoval vo veci nesústredením a neefektívnym spôsobom. K meritórnemu posúdeniu krajský súd uviedol: Z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je preň záväzný, jeho rozhodnutie je prakticky totožné s rozhodnutím predošlým, ktoré odvolací súd už raz zrušil. .

11. Nálezom Ústavného súdu č. k. I. ÚS 266/2018-30 zo dňa 5. decembra 2018 tento súd skonštatoval, že Okresný súd D. X. porušil právo žalobkyne na prerokovanie veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 5Cpr/5/2012 bez zbytočných prieťahov a prikázal Okresnému súdu D. X. konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd uviedol: Ústavný súd konštatuje neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou napadnutého konania (viac ako 6 rokov) malo za následok zistenie zbytočných prieťahov. .

12. K osobe disciplinárne obvineného bolo zistené, že bol dňa 21. decembra 1988 zvolený za sudcu z povolania. Dňa 1. januára 1998 bol preložený na Okresný súd D. X.. Dňa 13. februára 2012 mu bolo predsedom Okresného súdu D. X. uložené písomné napomenutie pre porušenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. Dňa 7. februára 2006 mu bolo predsedom Okresného súdu D. X. uložené písomné napomenutie pre porušenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch.

Dňa 19. novembra 2015 mu bolo predsedom Okresného súdu D. X. uložené písomné napomenutie pre porušenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. Dňa 15. januára 2016 mu bolo predsedom Okresného súdu D. X. uložené písomné napomenutie pre porušenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch.

2017. K zahladeniu tohto disciplinárneho postihu došlo 29. mája 2021 (§ 134 ods. 2 zákona o sudcoch). Rozhodnutím disciplinárneho senátu č. 2Ds/4/2016 zo dňa 19. decembra 2017 bol disciplinárne obvinený uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. júna 2017.

mesiacov. Rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu č. k. 31D/4/2021-130 z 26. apríla 2022 v odvolacom konaní voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu č. 4Ds/2/2018 z 15. apríla 2019 bol disciplinárne obvinený uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), b) zákona o sudcoch v znení do 31. decembra 2020 a zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v znení do 30. júna 2017, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch, a to zníženie funkčného platu o 60 % na obdobie desiatich mesiacov.

doposiaľ rozhodnuté. Vec je vedená Najvyšším správny súdom pod sp. zn. 33D/4/2021.

13. Najvyšší správny súd konštatuje, že návrh bol podaný oprávnenou osobu (§ 120 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. novembra 2021) a včas (§ 120 ods. 4 zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. novembra 2021). 14.

Pri posudzovaní disciplinárneho previnenia Najvyšší správny súd vyhodnocoval, či sa stal skutok, ktorý sa dáva disciplinárne obvinenému za vinu, či tento skutok spáchal disciplinárne obvinený a či je tento skutok disciplinárnym previnením (§ 34 Disciplinárneho súdneho poriadku). 16.

časti postupoval v rozsahu právneho názoru stanoveného krajským súdom. Najvyšší správny súd neposudzoval, či závery prezentované Okresným súdom D. X. v rozsudku zo 7. novembra 2018 sú správne a zákonné. Pre posúdenie skutku s ohľadom na právne závery uznesenia Krajského súdu v D. zo dňa 30. januára 2018 bolo podstatné, že Okresný súd D. X. ponúkol vlastnú právnu argumentáciu na žalobnú námietku týkajúcu sa doručenia výpovede.

20. Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd D. X. nerešpektoval v tejto časti právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v D. zo dňa 30. januára 2018, čím konal v rozpore s týmto uznesením. V tejto časti tak došlo k naplneniu skutku, ktorý sa disciplinárne obvinenému dáva za vinu. 21. V časti týkajúcej sa nerešpektovania uznesenia krajského súdu v rozsahu náležitého a zrozumiteľného odôvodnenia Najvyšší správny súd konštatuje, že Krajský súd v D. vo svojom následnom uznesení zo dňa 29. októbra 2019 skonštatoval, že Okresný súd D. X. nepostupoval v súlade s jeho právny názorom a rozsudok Okresného súdu D. X. je prakticky totožný s predošlým rozsudkom zrušeným krajským súdom. Najvyšší správny súd konštatuje, že s výnimkou častí týkajúcich sa posúdenia otázky doručenia výpovede, je rozsudok Okresného súdu D. X. zo dňa 7. novembra 2018 totožný s predošlým rozsudkom.

Najvyšší správny súd konštatuje, že predmetného skutku sa dopustil disciplinárne obvinený. Disciplinárne obvinený bol zákonným sudcom vo veci vedenej Okresným súdom D. X. pod sp. zn. 15Cpr/5/2012 až do 20. decembra 2019, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie krajského súdu o vylúčení disciplinárne obvineného z tohto konania. Z vykonaného dokazovania nebolo pochýb, že rozsudok zo dňa 8. júna 2016 ako aj rozsudok zo dňa 7. novembra 2018 v predmetnom konaní vydal a vypracoval disciplinárne obvinený.

23. K námietke disciplinárne obvineného, že k spáchaniu skutku nemohlo prísť aj v dôsledku vylúčenia disciplinárne obvineného z konania, Najvyšší správny súd uvádza, že aj prípadná pochybnosť o zaujatosti disciplinárne obvineného zakladajúca jeho vylúčenie (§ 49 ods. 1 CSP), ho nezbavuje povinnosti rešpektovať názor odvolacieho správneho súdu vyjadrený v uznesení z 30. januára 2018. Za predpokladu, že disciplinárne obvinený sa napriek vznesenej námietke zaujatosti rozhodol konať a rozhodnúť, dôvody zakladajúce vylúčenie ho nezbavujú povinnosti rešpektovať právny názor odvolacieho súdu. To aj napriek tomu, že následne odvolací súd skonštatoval u disciplinárne obvineného dôvody pre vylúčenie a disciplinárne obvineného vylúčil. 24.

25. Konanie disciplinárne obvineného je úmyselné minimálne v rovine nedbanlivostného konania (porovnaj § 115a zákona o sudcoch), nakoľko disciplinárne obvinený minimálne mal vedieť o svojej povinnosti rešpektovať právny názor odvolacieho sudcu vyjadrenej v § 391 ods. 2 CSP. 26.

Najvyšší správny súd prihliadol tiež na to, že právny názor Krajského súdu v D. v zrušujúcom uznesení bol všeobecný a stručný. Osobitne zmätočnosť a nepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku bola v uznesení Krajského súdu v D. len konštatovaná bez bližšieho zdôvodnenia, v čom Krajský súd v D. vidí zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku disciplinárne obvineného. Krajský súd v D. rovnako len vo všeobecnosti uviedol, že disciplinárne obvinený sa má vysporiadať so žalobkyňou predloženými dôkazmi. Z uznesenia tohto súdu zo dňa 30. januára 2018 však priamo nevyplýva, s ktorými dôkazmi sa disciplinárne obvinený vo svojom rozsudku zo dňa 8. júna 2016 nevysporiadal.

28. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia Najvyšší správny súd zobral do úvahy aj to, že disciplinárne obvinený vo svojom rozsudku zo dňa 7. novembra 2018 nielenže nerešpektoval názor Krajského súdu v D. vyjadrený v jeho uznesení zo dňa 30 januára 2018, ale s týmto názorom polemizuje a ho znevažuje. Napriek tomu, že disciplinárne obvinený nesúhlasil s právnym názorom nadriadeného súdu, tento názor s ohľadom na § 391 ods. 2 CSP bol povinný rešpektovať. Spochybňovaním tohto názoru tým, že odvolací súd mal svoj názor lepšie odôvodniť, že disciplinárne obvineného z jeho názoru nevyviedol ani odvolací súd, alebo že odvolací súd rozprestrel koberec, pod ktorý sa dá zamiesť všetko, vedie minimálne k stavu, kedy v hierarchii súdnych orgánov disciplinárne obvinený vnáša do celého systému nedôveru a svojvoľnosť. Disciplinárne obvinený svojím polemizovaním zo súdom vyššieho stupňa znevážil tento jeho názor. Konfrontácia prvostupňového súdu s odvolacím súdom, ku ktorej pristúpil disciplinárne obvinený, neprispieva k právnej istote, ale len vnáša pochybnosti do systému súdnej ochrany, predlžuje samotné konanie.

Aj so zreteľom na skutočnosť, že disciplinárne obvinený si nepriznal žiadnu chybu, považoval Najvyšší správny súd, najmä s ohľadom na výchovný charakter disciplinárneho opatrenia, za potrebné zaťažiť disciplinárne obvineného takým postihom, aby sa disciplinárne obvinený v budúcnosti nerešpektovaniu právneho názoru odvolacieho súdu, a dokonca jeho spochybňovaniu vyvaroval. Z tohto dôvodu Najvyšší

30. Najvyšší správny súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že v plnom rozsahu si uvedomuje význam sudcovskej nezávislosti pri rozhodovaní v jednotlivých veciach. Táto sudcovská nezávislosť však nie je bezbrehá, pričom v súlade s § 2 ods. 3 je pri svojej činnosti viazaný. Ustanovenie § 391 ods. 2 CSP limituje sudcovskú nezávislosť právnym názorom odvolacieho súdu v danej veci. Z tohto dôvodu nejde o vstup do sudcovskej nezávislosti v prípade, ak súd vyššieho stupňa v odvolacom konaní vyjadrí právny názor, podľa ktorého je sudca prvostupňového súdu na základe ustanovenia § 391 ods. 2 CSP povinný postupovať.

Včas podané odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie disciplinárne obvineného nie je prípustné.