31D/19/2022

I. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne obvinený: Y.. L. V., B.. X. B. XXXX, U. Q. U. U. Z. XX, X., uznáva vinným, že ako náhradník poverenej súdnej exekútorky Y.. P. V. P. v exekúcií sp. zn. EX 1110/2013 (oprávnený: mesto R., povinný: T. S., U.. U. G.. C..) faktúrou č. 1/2021 zo 14. januára 2021 vyúčtoval odmenu exekútora napriek tomu, že upovedomením o zastavení starej exekúcie z 25. júna 2020 oznámil zastavenie tejto exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. oprávnenému a exekučné konanie bolo od 13. októbra 2020 zastavené, teda úmyselne porušil povinnosť pri výkone funkcie súdneho exekútora tým, že v rozpore s § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 vyúčtoval svoju odmenu, hoci už nemohol vykonávať exekúciu, a vzhľadom na povahu porušenej povinnosti a zavinenie je škodlivosť jeho konania zvýšená, čím sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku znení do 30. novembra 2021.

1. Navrhovateľ disciplinárnym návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 29. apríla 2022, kládol disciplinárne obvinenému za vinu, že «v exekučnom konaní EX 1110/2013 vedenom v prospech oprávneného: Mesto R. (ďalej tiež „oprávnený“) proti povinnému: T. S., U.. U. G..C.., N.: XX XXX XXX, ako právnemu nástupcovi spoločnosti I. - D. U. U.. U. G..C.., N.: XX XXX XXX (ďalej tiež „povinný“), o vymoženie 66609,57 EUR s príslušenstvom (ďalej tiež „exekučné konanie“) v bode I po tom, čo zistil, že dňa 25.06.2020 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom a zaslal oznámenie o zrušení tohto upovedomenia Mestu R. listom zo dňa 08.09.2020, oznámil Okresnému súdu R. predmetné späťvzatie až listom zo dňa 13.01.2021, v bode II vo faktúre č. 1/2021 zo dňa 14.01.2021 si vyúčtoval odmenu vo výške 20 % zo sumy 97786,57 EUR, ktorý predstavuje sumu vo výške 19557,32 EUR (spolu s DPH vo výške 3911,46 EUR), čo je o 13321,92 EUR viac než na čo mal zákonný nárok, keďže v predmetnom exekučnom konaní vymohol len sumu vo výške 31177 EUR, v dôsledku čoho mal nárok na odmenu vo výške 6235,40 EUR (spolu s DPH vo výške 1247,08 EUR)». Tieto skutky navrhovateľ kvalifikoval ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 30. novembra 2021. 2. Disciplinárny návrh bol disciplinárne obvinenému doručený do vlastných rúk 1. augusta 2022, ten však nevyužil možnosť zaujať k nemu písomné stanovisko. 3. Predseda disciplinárneho senátu podľa § 28 ods. 1 D. s. p. nariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie na 29. novembra 2022, ktoré sa konalo za prítomnosti zástupcu navrhovateľa a disciplinárne obvineného. Disciplinárne obvinený vo svojej obrane zdôraznil, že situácia, ktorá sa mu kladie za vinu, vznikla obštrukčným konaním účastníkov exekučného konania sp. zn. EX 1110/2013. Jeho počítačový systém omylom vyhodnotil túto exekúciu ako starú, a preto vyhotovil upovedomenie o jej zastavení podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Navyše toto upovedomenie omylom nezaslal exekučnému súdu, ale Krajskému súdu v X., ktorý vydal poverenie. Takéto upovedomenie podľa disciplinárne obvineného nemohlo mať účinky skončenia exekučného konania. Preto zastával názor, že ak ho následne zrušil, postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 224 CSP. Za špekulatívne považoval disciplinárne obvinený aj samotné postupovanie pohľadávok medzi oprávneným (Mesto R.) a postupníkom (Ľ. P.). Ustanovenie § 29 ods. 2 Ex. por., ktoré mal svojím konaním porušiť, sa na exekúciu sp. zn. EX 1110/2013 vôbec nevzťahovalo. Pri vyčíslení odmeny vychádzal z toho, že odplata postupníka (Ľ.. P.) za postúpenú pohľadávku bola vlastne úhradou istiny vymáhanej pohľadávky v zmysle § 331 Obchodného zákonníka. Preto ju jednak započítal do základu pre výpočet svojej odmeny, jednak ju pripočítal k celkovej sume, ktorú podľa § 36 ods. 8 Ex. por. rozúčtovával. Zdôraznil tiež, že na výpočet odmeny v danej exekúcii sa vzťahoval § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2006, a teda základom odmeny bola suma vymáhanej (nie vymoženej) pohľadávky.

4. Na ústnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom disciplinárne obvineného a prečítaním podstatných častí listín: z disciplinárneho spisu (oznámenie z 3. augusta 2022 - č. l. 91), z exekútorského spisu EX 1110/2013 (návrh - č.l. 1, výpis z obchodného registra z 2. marca 1998 - č. l. 11, zmluva z 28. mája 1998 - č. l. 20, upovedomenie z 27. júla 1998 - č.l. 29, upovedomenie z 27. júla 1998 - č.l. 31, príkaz z 27. júla 1998 - č. l. 34, prípis z 13. augusta 1999 - č. l. 42, výpis z obchodného registra z 9. marca 2011 - č. l. 56, uznesenie z 12. decembra 2012 - č. l. 92, uznesenie z 15. marca 2013 - č. l. 102, oznámenie z 5. novembra 2013 - č. l. 111, výpis zo 17. septembra 2019 - č. l. 112, upovedomenie zo 17. septembra 2019 - č. l. 124, zápisnica z 15. októbra 2019 - č. l. 126, upovedomenie z 15. októbra 2019 - č. l. 129, úradný záznam z 29. novembra 2019 - č. l. 140, upovedomenie z 2. decembra 2019 - č.

novembra 2019 - č. l. 45, uznesenie z 2. januára 2020 - č. l. 57, oznámenie zo 4. marca 2020 - č. l. 81, návrh z 29. septembra 2020 - č. l. 83, súhlas z 1. októbra 2020 - č. l. 86, prípis došlý 13. októbra 2020 - č. l. 91, upovedomenie z 25. júna 2020 - č. l. 92, overenie - č. l. 94, prípis z 29. októbra 2020 - č. l. 95, späťvzatie zo 14. januára 2021 - č. l. 98, upovedomenie z 26. februára 2021 - č. l. 103), zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 10/2022 (rozhodnutie z 12. júna 2008 - č. l. 100, rozhodnutie č. DK 15/2015-45 z 25. novembra 2015 - č. l. 102, rozhodnutie č. DK 5/ 2015 z 1. októbra 2015 - č. l. 124, rozhodnutie č. DK 25/2017 zo 7. septembra 2018 - č. l. 134, rozhodnutie zo 4. októbra 2022 - č. l. 164).

Sk. Oprávnený a súdny exekútor 28. mája 1998 uzavreli aj osobitnú zmluvu o vykonaní exekúcie, podľa ktorej mala zmluvná odmena predstavovať 10 % z vymoženej sumy. Na základe žiadosti súdneho exekútora ho Krajský súd v X. 8. júla 1998 poveril vykonaním tejto exekúcie a zároveň spis postúpil Okresnému súdu R..

U. G..C.. 6. Na základe námietky oprávneného súd uznesením č. k. 23 Er 893/2012-25 z 12. decembra 2012 vylúčil Y.. Ľ. L. z vykonávania tejto exekúcie a ďalším uznesení č. k. 23 Er 893/ 2012-35 z 15. marca 2013 poveril jej vykonávaním Y.. P. V. P. a určil trovy Y.. L..

celkovo štyri motorové vozidlá. Dňa 28. novembra 2019 podala spoločnosť T. S., U.. U. G..C.., súdu návrh na odklad exekúcie a už 29. novembra 2019 sa disciplinárne obvinenému nepodarilo nájsť spísané vozidlá. Dňa 12. decembra 2019 oprávnený predložil disciplinárne obvinenému prvopis listiny označenej ako „Oznámenie“ z 10. decembra 2019, ktorou mesto R. oznámilo spoločnosti T. S., U.. U. G..C.., Ž. pohľadávku priznanú exekučným titulom (rozsudkom Krajského súdu v X.) postúpilo na Ľ.. P. (konateľa spoločnosti T. S., U.. U. G..C..); konateľ na listine potvrdil, že mu tiež bola predložená. Zároveň Ľ.. P. zaslal disciplinárne obvinenému fotokópiu návrh na zmenu oprávneného kvôli postúpeniu, ako aj následný návrh na zastavenie exekúcie. Disciplinárne obvinený žiadal súd, aby návrhom nevyhovel, lebo postúpenie považuje za špekulatívne. Uznesením č. k. 23 Er 893/2012-57 z 2. januára 2020 súd zamietol návrh povinného na odklad a doručil ho oprávnenému 17. januára a povinnému

Už prípisom z 25. augusta 2020 však disciplinárne obvinený oznámil oprávnenému - Mestu R., že exekučné konanie sa skončilo 24. augusta 2020, kedy bolo upovedomenie o zastavení exekúcie doručené Krajskému súdu v X.. 8. Napriek tomu disciplinárne obvinený 8. septembra 2020 oznámil oprávnenému, že „na základe opätovnej kontroly exekučného spisu“ ruší upovedomenie o zastavení z 25. júna 2020, pretože v čase jeho vydania ešte neuplynula rozhodná doba. Oprávnený v reakcii na to 29. septembra 2020 podal Okresnému súdu R. návrh na zmenu oprávneného, ktorým sa mal stať Ľ.. P. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, okresný súd mu však 29. októbra 2020 oznámil, že o tomto návrhu nebude rozhodovať, lebo mu bolo doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, proti ktorému neboli podané námietky. Disciplinárne obvinený aj tak 11. januára 2021 upovedomil oprávneného a povinného, že vykoná exekúciu (na vymoženie 397.336,49 € a predbežných trov exekúcie) prikázaním pohľadávky z účtu v Prima banke Slovensko, a. s. Tej príkazom z toho istého dňa prikázal, aby z účtov povinného vyplatila

. . vymožením pohľadávky“) zo 14. januára 2021 vyúčtoval povinnému trovy exekútora, ktoré pozostávali z odmeny 19.557,32 € s DPH 3.911,46 €; zároveň oznámil, že v exekúcii bolo vymožených 74.317,79 €, do čoho disciplinárne obvinený započítal aj sumu 66.609,57 €, ktorú zaplatil Ľ.. P. oprávnenému ako odplatu za postúpenie pohľadávok. Povinný T. S., U.. U. G..C.., ho listom zo 14. januára 2021 vyzval, aby upustil od pokračovania v exekúcii, pretože musí vedieť, že pohľadávka mesta bola postúpená na Ľ.. P. a navyše upovedomenie o zastavení exekúcie sa stalo právoplatným, keďže proti nemu neboli podané námietky. Konečne, 20. januára 2021 mesto R. navrhlo disciplinárne obvinenému, aby exekúciu zastavil.

minister spravodlivosti. Rozhodnutím vyhláseným 25. novembra 2015, č. DK 15/2015-45, disciplinárna komisia uznala disciplinárne obvineného za vinného z celkovo troch disciplinárnych previnení (sčasti závažného), ktorých sa dopustil tým, že vydal upovedomenie o začatí exekúcie v rozpore s opraveným poverením súdu, že po oprave nevydal nové upovedomenie a ministerstvu spravodlivosti nepredložil exekútorský spis.

10. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s §

12. Pred samotným presným ustálením skutku, ktorý tvorí disciplinárne previnenie disciplinárne obvineného, a jeho právnou kvalifikáciou treba poznamenať, že podľa § 278 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 4 D. s. p. môže najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v disciplinárnom návrhu. Judikatúra v tejto súvislosti už zdôraznila, že pri posudzovaní toho, čo tvorí skutok v zmysle uvedeného ustanovenia, nie je vždy rozhodujúci jeho doslovný opis v skutkovej vete obžaloby (disciplinárnom návrhu). Podstata skutku je totiž určená účasťou obvineného na určitej (trestne) stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska (trestného) práva

Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (porov. uznesenie najvyššieho súdu 1 TdoV 19/2011).

Podstatné je, aby zostala zachovaná totožnosť skutku vo vyššie vymedzenom význame. Najvyšší správny súd tak posúdil zistený skutkový stav s ohľadom na tieto všeobecné východiská. 14. Skutok v bode II disciplinárneho návrhu - tak, ako je opísaný - spočíva v podstate v konaní disciplinárne obvineného, ktorým (vystavením faktúry ako vonkajšieho prejavu) vyúčtoval svoju odmenu exekútora spolu s daňou z pridanej hodnoty.

Ako však bude vysvetlené ďalej, tunajší súd videl podstatu protiprávnosti tohto skutku v niečom inom než v samotnej výške vyúčtovanej odmeny, a preto tomu primerane aj upravil skutkovú vetu. 15. Sporné exekučné konanie v prospech oprávneného Mesta R. proti pôvodnému

tomto smere ustanovovalo, že exekučné konanie sa síce začínalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ale exekútor mohol začať vykonávať exekúciu až potom, čo mu bolo doručené poverenie súdu na jej vykonanie. Podobne z § 46 ods. 1 Ex. por. vyplývalo, že súdny exekútor sa mal postarať o vykonanie takej exekúcie, ktorej vykonaním bol poverený. Tunajší súd už vyslovil, že súdny exekútor koná protiprávne, ak vykonáva exekúciu inak než mu to vyplýva z poverenia súdu (porovnaj v tomto zmysle rozhodnutia sp. zn. 33 D 4/2022 a sp. zn. 31 D 12/ 2022). Zároveň z § 60 Ex. por. bolo možné vyvodiť, že v prípade zastavenia exekúcie musel exekútor poverenie vrátiť, teda ho nebolo možné považovať naďalej za povereného vykonaním exekúcie a s jej vykonávaním musel prestať. Konzekventne potom musí platiť, že ak by súdny exekútor vykonával exekučné úkony aj potom, čo už ju nemal vykonávať a svoje poverenie vrátil alebo mal vrátiť, nešlo by o úkony vykonávané v rámci výkonu konkrétnej exekúcie, ale o úkony vykonávané mimo jej rámca (ak zo zákona nevyplýva niečo iné).

Slovensko, a. s., v sume približne 30.000 €, a z tejto sumy svoj nárok na odmenu aj uspokojil. Podstatou veci tak zostáva otázka, či tieto úkony súdneho exekútora vykonané v januári 2021 boli vykonané v rámci prebiehajúcej exekúcie. Ako už bolo uvedené, nebolo sporné, že exekúcia sp. zn. EX 1110/2013 sa začala ešte v roku 1998, teda podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, a tak išlo o tzv. starú exekúciu v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) cit. zák. sa stará exekúcia týmto zákonom (t. j. jeho účinnosťou) zastavovala, ak uplynula rozhodná doba. Táto doba bola podľa § 3 ods. 1 cit. zák. päť rokov a plynula od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak. V tu prerokúvanej veci bolo poverenie podľa zisteného skutkového stavu doručené súdnemu exekútorovi medzi 8 a 27. júlom 1998, a tak rozhodná doba mohla uplynúť ešte najneskôr k 27. júlu 2003 a exekúcia by sa tak mala zastaviť účinnosťou zákona č. 233/2019 Z. z., teda 1.

Keďže toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. januára 2020, podľa cit. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z. z. nemohla rozhodná doba uplynúť skôr než 20. januára 2021. 17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. platilo, že ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

obvinený ako súdny exekútor vyhotovil 25. júna 2020 upovedomenie o jej zastavení, vyhotovil ho nesprávne, pretože táto exekúcia ešte zastavená nebola. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 cit. zák. však proti upovedomeniu, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, mohol oprávnený do 30 dní od jeho doručenia podať u exekútora námietky. Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. zasa platilo, že ak námietky neboli podané, mal exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručiť toto upovedomenie súdu. Podľa § 8 ods. 1 druhej vety cit. zák. sa

18. Z citovaných ustanovení tak podľa najvyššieho správneho súdu zreteľne vyplýva, že samotný zákon č. 233/2019 Z. z. počítal s možnosťou, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bude vydané v rozpore so zákonom. Mohlo ísť najmä o prípady, kedy exekútor vydal toto upovedomenie predčasne, teda napriek tomu, že ešte neuplynula rozhodná doba (tak aj dôvodová správa k § 7 ods. 1, Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 1445). Napriek tomu citovaný zákon v žiadnom svojom ustanovení nedáva súdnemu exekútorovi právo, aby len z tohto dôvodu (vydanie upovedomenia v rozpore so zákonom) toto upovedomenie následne zrušil alebo „vzal späť“ a opätovne pokračoval v exekúcii, ako

potom na takéto doručenie automaticky a bezvýhradne viazalo účinky skončenia exekučného konania a nadväzujúce povinnosti zrušiť zabezpečovacie úkony (§ 8 ods. 4 zákona č. 233/ 2019 Z. z.). Zo žiadneho z citovaných ustanovení nevyplýva, že by sa nemali použiť alebo že by tam uvedené účinky nemali nastať len preto, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané nesprávne.

19. Obhajoba disciplinárne obvineného na týchto záveroch nič nemení. Predovšetkým nie je vôbec akceptovateľný jeho odkaz na primerané použitie § 224 CSP, podľa ktorého súd kedykoľvek opraví v rozsudku chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti.

mohol. Takýto postup disciplinárne obvineného totiž zasahuje aj do právnej istoty účastníkov exekučného konania; aj oprávnený, aj povinný totiž môžu vychádzať z toho, že ak súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie a neboli proti nemu podané námietky, bude nasledovať postup podľa § 7 ods. 2 a § 8 ods. 1 a 4 zákona č. 233/2019 Z. z. Ak exekútor následne bez zákonnej opory rozhodne o zrušení či „späťvzatí“ upovedomenia, zasiahne do tohto očakávania bez zákonného dôvodu. Rovnako nie je dôvodná obrana disciplinárne obvineného súvisiaca s doručovaním upovedomenia exekučnému súdu.

súdom. Preto nemožno akceptovať jeho názor, že doručenie Okresnému súdu R. nemá účinky, lebo mu ho nedoručil exekútor sám. Ani znenie § 8 ods. 1 cit. zák. neustanovuje, že by ku skončeniu exekučného konania došlo, len ak upovedomenie exekučnému súdu doručil priamo súdny exekútor. Nie je teda vylúčené, že mu môže dôjsť aj postúpením z iného súdu, kam ho súdny exekútor omylom zaslal. O inú situáciu by išlo, ak by súdny exekútor zaslal toto upovedomenie inému súdu napríklad na nahliadnutie alebo na účely dokazovanie v inom konaní. V tu prerokúvanej veci je však zrejmé, že disciplinárne obvinený ho zaslal Krajskému súdu v X. podľa § 7 ods. 2 cit. zák. s úmyslom, že ho posiela príslušnému súdu, o čom svedčí aj okolnosť, že hneď potom, čo došlo tomuto krajskému súdu (24. augusta 2020), prípisom z 25. augusta 2020 oznámil oprávnenému skončenie exekučného konania podľa § 8 ods. 1 cit. zák. O to viac sa potom disciplinárne obvinený mal zaujímať o to, či a kedy tento súd upovedomenie postúpil, navyše, keď podľa jeho vlastného vyjadrenia na pojednávaní mu je známa prax súdov,

v žiadnom prípade nebol oprávnený vydať upovedomenie ani príkaz z 11. januára 2021, nebol oprávnený postihnúť bankový účet povinného a nebol oprávnený ani uplatniť nárok na odmenu z takto vykonanej exekučnej činnosti v zmysle § 196 Ex. por. v citovanom znení.

Na úhradu iných než týchto trov exekútor nemal nárok. Pokiaľ si teda disciplinárne obvinený pred 25. júnom 2020 z vymoženého plnenia nič oprávnene neponechal, podľa cit. § 6 ods. 1 už žiaden iný nárok na trovy nemal. Pokiaľ si teda po 13. októbri 2020 vyúčtoval a ponechal sumu trov z plnenia vymoženého 14. januára 2021, uplatňoval si takisto nárok, ktorý mu podľa § 196 Ex. por. už patriť nemohol, lebo mu zanikol podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z.

Z predošlých odsekov celkom zreteľne vyplýva, že konanie disciplinárne obvineného spočívalo v úkonoch (aj keď neoprávnených), ktoré sú typické pre výkon funkcie exekútora podľa Exekučného poriadku (vyúčtovanie odmeny za činnosť, ktorú sám považoval za exekučnú činnosť, a ponechanie si časti vymoženého plnenia na úhradu tejto odmeny).

23. Pri posudzovaní zavinenia možno vychádzať z vymedzenia § 15 a 16 Trestného zákona v spojení s § 222c ods. 1 Ex. por., ale aj z § 3 a 4 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v spojení s § 228h účinným do 30. novembra 2021, ktoré sú v podstate totožné. Skutok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ buď chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, alebo vedel, že môže také porušenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Už z toho mu muselo byť zrejmé, že na pokračovaní exekúcie nemá záujem ani ten, v čí prospech by sa mala vykonať - oprávnený. Sám sa však rozhodol v takto skončenej exekúcii pokračovať, a to zjavne len s cieľom získať aspoň časť odmeny, na ktorú stratil nárok zastavením starej exekúcie v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. Disciplinárne obvinený teda vedel, že týmto konaním vykonáva exekučnú činnosť a uplatňuje si svoju odmenu v rozpore so zákonom, no aj tak ju takto vykonať chcel a urobil to. Práve úmysel porušiť takto dôležitú povinnosť podľa najvyššieho správneho súdu zvyšujú škodlivosť konania súdneho exekútora, v dôsledku čoho jeho konanie má charakter závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 a 2 Ex.

III. C Disciplinárne opatrenie

Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia najvyšší správny súd prihliadol na to, že voči disciplinárne obvinenému sa síce viedli tri disciplinárne konania pred Disciplinárnou komisiou Slovenskej komory exekútorov, len v dvoch z nich boli vyhlásené odsudzujúce rozhodnutia (1. októbra 2015 vo veci č. DK 5/2015 a 25. novembra 2015 vo veci DK 15/2015), ktoré však nenadobudli právoplatnosť. Na druhej strane však rozhodnutím tunajšieho súdu vyhláseným 4. októbra 2022 bol disciplinárne obvinený už právoplatne uznaný za vinného z takisto zo závažného disciplinárneho previnenia, ktoré spáchal medzi 17. októbrom 2020 a 13. májom 2021. Disciplinárne previnenie v tu prerokúvanom prípade spáchal konaním 14. januára 2021, teda neskôr než boli vyhlásené rozhodnutia vo veciach č. DK 5/2015 a DK 15/2015, ale pred vyhlásením disciplinárneho rozhodnutia vo veci sp. zn. 31 D 10/2022.

§ 2 ods. 1 platí, že ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľ priaznivejší. Aj toto ustanovenie je zaradené do všeobecnej časti Trestného zákona, a tak ho od 1. decembra 2021 treba použiť aj na disciplinárnu zodpovednosť exekútora. Aj pri ukladaní disciplinárnych opatrení tak treba skúmať, ktorý zo zákonov účinných v čase medzi spáchaním disciplinárneho previnenia a rozhodovaním o ňom je pre disciplinárne obvineného priaznivejší.

Z § 42 ods. 1 Trestného zákona pre disciplinárne konanie zásadne platí, že ak súd odsudzuje páchateľa (disciplinárne obvineného) za disciplinárne previnenie, ktoré spáchal skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené odsudzujúce disciplinárne rozhodnutie, uloží mu súhrnné disciplinárne opatrenie podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Z § 41 ods. 1 Tr. zák. potom pre disciplinárne konanie vyplýva, že úhrnný trest uloží súd, ak odsudzuje disciplinárne obvineného za dve alebo viac disciplinárnych previnení, a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na disciplinárne previnenie z nich najprísnejšie

26. Keďže disciplinárne previnenie, za ktoré bol disciplinárne obvinený uznaný vinným týmto rozhodnutím, spáchal skôr, že bolo vyhlásené rozhodnutie č. k. 31 D 10/2022-164, musí sa mu podľa citovaného § 42 ods. 1 Trestného zákona uložiť súhrnné disciplinárne opatrenie za všetky tieto disciplinárne previnenia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 222c ods. 1 Ex. por. pre ukladanie súhrnného disciplinárneho opatrenia platí, že nesmie byť miernejšie než disciplinárne opatrenie uložené skorším rozhodnutím. Keďže rozhodnutím č. k. 31 D 10/2022-164 bola disciplinárne obvinenému uložená pokuta 700 €, nebolo možné v prerokúvanej veci uložiť len písomné pokarhanie v zmysle § 221 ods. 2 písm. a) Ex. por., ktoré by však najvyšší správny súd beztak nepovažoval za dostatočné. Tým, že sa ukladá súhrnné disciplinárne opatrenie podľa zásad pre uloženie úhrnného disciplinárneho opatrenia, bolo potrebné prihliadnuť na to, že sa ukladá za viac skutkov, ktoré obidva boli kvalifikované ako závažné disciplinárne previnenia. Okrem toho najvyšší správny súd prihliadol na to,

S ohľadom na to považoval najvyšší správny súd za primerané druhé najprísnejšie súhrnné disciplinárne opatrenie, a to približne v dvoch tretinách jeho zákonnej sadzby.

IV. Záver

29. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd postupom podľa § 34 ods. 1 D. s. p. uznal disciplinárne obvineného vinným v časti vytýkaných skutkov a uložil mu zodpovedajúce súhrnné disciplinárne opatrenie. Pritom v záujme presnosti upravil skutkovú vetu disciplinárneho previnenia tak, aby presnejšie opisovala, ale zároveň viac zvýrazňovala to konanie, ktoré tvorí jeho podstatu - teda už samo vyúčtovanie odmeny exekútora v čase a za činnosť, ktorú už nesmel vykonávať, pretože exekúcia bola upovedomením zastavená. Takáto úprava skutkovej vety nič nemení na totožnosti skutku v disciplinárnom návrhu a v disciplinárnom rozhodnutí (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku, porov. výklad v odsekoch 12 a 13 tohto rozhodnutia). Zároveň najvyšší správny súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil

výrok

o disciplinárnom opatrení v rozhodnutí č. k. 31 D 10/2022-164, ako aj všetky ostatné rozhodnutia, ktoré touto zmenou stratili podklad. Vo zvyšnej časti disciplinárne obvineného podľa § 34 ods. 2 písm. b) D. s. p. spod disciplinárneho návrhu oslobodil. 30. Toto rozhodnutie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. novembra 2022