31D/20/2021

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zdenky Reisenauerovej, sudcov Mgr. Michala Novotného, prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a prísediacich sudcov JUDr. Jitky Johany Hasíkovej a JUDr. Františka Sedlačka, PhD., LL.M. v disciplinárnej veci disciplinárne obvineného: Mgr. J. K., sudca Okresného súdu J., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (navrhovateľka: ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky), na ústnom pojednávaní dňa 13. mája 2022, takto

rozhodol:

Odôvodnenie

I. Návrh na začatie disciplinárneho konania

1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „navrhovateľka") podala dňa 24.08.2021 podľa ustanovenia § 120 ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z., o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sudcoch a prísediacich") návrh na začatie disciplinárneho konania proti Mgr. J. K., narodenému XX.XX.XXXX, bytom L. X, J., sudcovi Okresného súdu J. (ďalej aj ako „disciplinárne obvinený"), pretože ako sudca Okresného súdu J. z nedbanlivosti porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich pretože:

I. v pridelenej právnej veci vedenej pod sp. zn. 13C/58/2014 spôsobil zbytočné prieťahy tým, že po vydaní uznesenia č. k. 13C/58/2014 - 34 zo dňa 24.07.2014, ktorým vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a účastníkov konania na vyjadrenie sa k rozhodnutiu veci bez nariadenia pojednávania a následného predloženia spisu sudcovi dňa 26.11.2014, bol absolútne nečinný až do dňa 09.07.2021, keď uznesením č. k. 13C/58/ 2014 - 50 zastavil konanie z dôvodu nedostatku právomoci súdu konať vo veci, čím spôsobil prieťah v trvaní viac ako 79 mesiacov,

II. v pridelenej právnej veci vedenej pod sp. zn. 13C/56/2015 spôsobil zbytočné prieťahy tým, že po vydaní uznesenia č. k. 13C/56/2015 - 76 zo dňa 16.11.2016, ktorým vyzval žalobcov na doplnenie žaloby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia a po udelení súhlasu s predĺžením lehoty na doplnenie podania zo dňa 07.12.2016 a následného predloženia spisu sudcovi po 23.01.2017 bol absolútne nečinný až do dňa 09.07.2021, keď uznesením č. k. 13C/56/2015 - 95 odmietol podanie (žalobu), čím spôsobil prieťah v trvaní viac ako 53 mesiacov.

Podľa navrhovateľky sa nejednalo o procesne zložité veci, vyžadujúce dlhší časový fond na ich vybavenie. Zároveň išlo v oboch prípadoch o reštančné veci z rokov 2014 a 2015, ktoré mali byť z hľadiska zabezpečenia práva účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vybavované prioritne. Pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti je potrebné prihliadať na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia.

Nechať čakať žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/58/2014 viac ako 6 rokov, aby sa dozvedel, že súd vlastne nemá právomoc vo veci konať, sa nedá ničím ospravedlniť. K obdobným záverom možno dospieť aj v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 13C/56/2015, v ktorom sa žalobcovia po viac ako 4 rokoch dozvedeli, že ich žaloba je neurčitá a nezrozumiteľná, a preto ju súd odmietol.

5. Navrhovateľka ďalej poukázala na ročné štatistické výkazy sudcu za roky 2014 - 2020, z ktorých vyplynulo, že v rokoch 2014 - 2017 počet reštančných vecí u sudcu kontinuálne vzrástol zo 159 na 345, v roku 2018 ich počet klesol na 280, pričom v roku 2019 opäť vzrástol na 308 a v roku 2020 vzrástol na 333 vecí. Možno konštatovať, že počet reštančných vecí v oddelení sudcu s výnimkou roku 2018 rastie. Svoj podiel na uvedenom stave môže mať aj počet využitých pojednávacích dní sudcom, keď v roku 2014 využil 22 z 53 pojednávacích dní, v roku 2015 využil 51 z 96 pojednávacích dní, v roku 2016 využil 53 zo 101 pojednávacích dní, v roku 2017 využil 66 z 97 pojednávacích dní, v rokoch 2018 a 2019 využil rovnako 44 zo 100 pojednávacích dní a v roku 2020 využil 52 z 97 pojednávacích dní. Časový priestor na pojednávanie reštančných bezpochyby mal.

7. S poukazom na to, že zo zisteného stavu u Mgr. K. nešlo o situáciu, že by pri vynaložení zvýšeného úsilia nebol objektívne schopný vybavovať potrebný počet vecí a súčasne vykonávať v doposiaľ nerozhodnutých veciach priebežné úkony, smerujúce k ich rozhodnutiu, z individuálno - preventívneho hľadiska je podľa navrhovateľky namieste pôsobiť na menovaného sudcu disciplinárnym opatrením - znížením funkčného platu o 20 % na obdobie 3 mesiacov podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich. Vzhľadom na závažnosť porušenej povinnosti nie je podľa navrhovateľky postačujúce uloženie napomenutia.

8. Disciplinárne obvinený v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie disciplinárneho konania z 12.05.2022 uviedol, že s návrhom na začatie disciplinárneho konania nesúhlasí a svoju zodpovednosť a vinu odmieta. Zároveň namietal, že návrh na začatie disciplinárneho konania je len formálny a všeobecný - žiadnym spôsobom neopisuje skutkové okolnosti, ktoré sa viažu k jeho údajným skutkom, vrátane okolností poukazujúcich na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob jeho konania, a najmä následok a mieru jeho zavinenia (§ 117 odsek 6 zákona o sudcoch a prísediacich) ako aj pohnútku a závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, vôbec neuvádza žiadne dôkazy - z hľadiska všetkých stránok skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia je teda nedostatočne konkretizovaný, a preto sa k nemu disciplinárne obvinený nemohol relevantne vyjadriť, a to až do tej miery, že tým bolo úplne porušené jeho právo na obhajobu. Z uvedených dôvodov preto nie je návrh na začatie disciplinárneho konania spôsobilý na prejednanie v disciplinárnom konaní.

Malo by mu teda byť preukázané, že pri riadnom zachovávaní všetkých svojich povinností (vrátane sústredeného postupu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia) mal a mohol vybaviť viac vecí. Ak je sudcov na súde objektívne podstatne menej, než by ich vzhľadom na množstvo vecí, ktoré treba vybaviť, malo byť, tak (pri rovnomernom zaťažení sudcov) je zrejmé, že všetky veci v senáte nemožno vybavovať riadne a včas, a teda buď sa nevybavia všetky (a počet nevybavených vecí postupne narastá), alebo sa nevybavia riadne a včas (zákonom ustanoveným spôsobom). Disciplinárne obvinený v tejto súvislosti tvrdil, že napriek tomu, že podľa objektívnych ukazovateľov (vypracovaných nezávislou komisiou CEPEJ) by malo byť pri riadnom obsadení súdu na Okresnom súde J. podstatne viac sudcov, vybavuje viac vecí ako zodpovedá zákonom ustanovenému pracovnému času sudcu. 10. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol a nevysvetlil okolnosti, z ktorých vychádzal pri posudzovaní objektívnych možností sudcu prejednať a rozhodnúť jemu pridelené veci riadne a včas bez zbytočných prieťahov, v jeho neprospech neuviedol, že opakovane

2015).

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd") bol zriadený s účinnosťou od 1. januára 2021 ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

12. Disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov upravuje Disciplinárny súdny poriadok (§ 1 DSP). Podľa § 46 ods. 1 DSP, disciplinárne konanie proti sudcovi, ktoré nebolo k 1. decembru 2021 právoplatne skončené a disciplinárne konanie proti prokurátorovi, v ktorom bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania po 1. auguste 2021, sa dokončí podľa DSP. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu na ústnom pojednávaní (§ 29 DSP) vykonal dokazovanie výsluchom disciplinárne obvineného, účastníkov konania oboznámil s vykonaným predbežným šetrením vyžiadaním si spisov od Okresného súdu v J. sp. zn. 13C/58/2014 a sp. zn. 13C/56/2015, osobného spisu disciplinárne obvineného a ročného štatistického výkazu sudcu r. 2014-2020. Podľa § 29 ods. 4 a § 4 DSP v spojení s § 269 Trestného poriadku predsedníčka disciplinárneho senátu vykonala doplnenie dokazovania čítaním listinných dôkazov z jednotlivých pripojených spisov disciplinárne obvineného: - 13C/58/2014 O. / H. C.) č. l. 1, 31, 50-53, - 13C/56/2015 (H. B. a spol. / Ing.

13. Na základe vykonaného dokazovania disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu mal preukázané, že skutky, ktoré navrhovateľ disciplinárne obvinenému kladie za vinu sa stali. Konanie v právnej veci žalobcu O., proti žalovanému H. C., o zaplatenie 22.190,87 Kč s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v J. pod sp. zn. 13C/58/2014, začalo na základe návrhu dňa 09.06.2014, disciplinárne obvinený ako sudca, ktorému bola vec pridelená, vo veci urobil prvý úkon dňa 14.07.2014 výzvou na zaplatenie súdneho poplatku, predloženie spisu súdnemu tajomníkovi na postup podľa § 114 OSP, s ďalšou úpravou na predloženie veci sudcovi, následný postup uvedeného sudu spočíval v odstraňovaní závad doručenia poučenia súdu o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania žalovanému.

23.01.2017. Sudca v tejto veci nekonal. Uznesením č. k. 13C/56/2015-95 z 09.07.2021 v predmetnej veci rozhodol tak, že podanie odmietol, podľa § 129 ods. 3 CSP, z dôvodu, že navrhovatelia napriek výzvy a poučenia súdu neodstránili vady podania, pre ktorý nedostatok nebolo možné v konaní ďalej riadne pokračovať. Z osobného spisu prejednávaného sudcu disciplinárny senát zistil, že voči tomuto sudcovi je vedené ďalšie disciplinárne konanie pod sp. zn. 6Ds/1/2019, v ktorom je Mgr. K. disciplinárne stíhaný pre nedodržanie zákonnej lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku v 78 veciach. Rozhodnutím disciplinárneho senátu zo dňa 16.12.2019 bol síce oslobodený spod disciplinárneho návrhu, avšak ide o neprávoplatné rozhodnutie v dôsledku podaného odvolania. Z osobného spisu tiež vyplynulo, že sudca upozorňoval predsedu súdu na neprimerané zaťaženie. Z ročných štatistických výkazy sudcu za roky 2014 - 2020 disciplinárny senát mal preukázané, že v rokoch 2014 - 2017 počet reštančných vecí u uvedeného sudcu vzrástol zo 159 na 345, v roku 2018 ich počet klesol na 280, pričom v roku 2019 opäť vzrástol na 308 a v roku 2020 vzrástol na 333 vecí.

keď v pridelenej veci spôsobil zbytočné prieťahy tým, že najneskôr od 1. januára 2018 bol absolútne nečinný až do dňa 09.07.2021, keď uznesením č. k. 13C/56/2015-95 odmietol podanie (žalobu).

V oboch vytýkaných veciach sp. zn. 13C/58/2014 a sp. zn. 13C/56/ 2015 išlo o spor zo súkromnoprávneho vzťahu (I. peňažné plnenie a II. ochrana vlastníctva), v ktorých sa od 1. júla 2016 postupovalo podľa ustanovení Civilného sporového poriadku

podľa ktorého disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu.

Z uvedeného teda plynie záver, že aby sa nekonanie stalo konaním v zmysle § 122 ods. 1 Tr. zák., je nevyhnutné, aby sa páchateľ, ktorý vo všeobecnosti má určitú povinnosť, ocitol v takých konkrétnych okolnostiach, že na základe tejto povinnosti musí niečo konkrétne vykonať na ochranu záujmu chráneného príslušným trestným alebo disciplinárnym predpisom.

Riešenie prípadov takejto kolízie v zásade vychádza z myšlienky, že nikto nemôže byť povinný konať nemožné, takže ani od konajúceho sa nedá žiadať nemožné splnenie oboch povinností súčasne, ani trestať ho za nesplnenie jednej z nich.

Ak totiž vykonáva určité úkony v jednej z nich, pri obmedzenom celkovom čase, ktorý má k dispozícii na ich vybavovanie, logicky v tomto čase nemôže vykonávať úkony v iných veciach. 18. Podľa už citovaného § 122 ods. 1 Tr. zák. sa nekonanie sudcu v jednej z takto pridelených vecí stáva disciplinárnoprávne relevantným konaním, ak bol s ohľadom na okolnosti v danom čase povinný konať práve aj v tejto veci, a to aj na úkor konania v iných veciach alebo vykonávania iných úkonov. Riešenie kolízie povinností, ktorá vzniká pri nadmernom počte pridelených vecí, je tak v konečnom dôsledku výsledkom pomerovania záujmov, ktoré odôvodňujú, aby sudca konal práve v určitej veci, alebo aby vykonával práve určité úkony, a to aj na úkor iných vecí alebo úkonov. Sudca tak musí konať v takých veciach a vykonávať také úkony, na ktorých je „väčší záujem" než na iných. Samozrejme, posúdenie otázky, na čom je väčší záujem, nemôže byť vecou ľubovôle sudcu. To, že na konaní v určitej veci je väčší záujem než na konaní v inej, môže byť odôvodnené samotným zákonom, ak ustanoví, že určité veci sú dôležitejšie než iné; môže tak urobiť výslovne, resp. určením lehôt na vybavenie takejto veci.

Pri posudzovaní prednosti jednotlivých úkonov treba takisto vychádzať najmä z rozhodnutia zákonodarcu, ktorý napríklad určením zákonnej lehoty dal jasne najavo, že určité úkony sú dôležitejšie než iné. 19. Konečné rozhodnutie sudcu o tom, aké úkony a v akých veciach bude vybavovať najskôr, je tak výsledkom váženia všetkých týchto činiteľov. Preto najvyššiu prednosť musia mať úkony, ktoré majú prednosť podľa zákona alebo na ktorých vykonanie zákon ustanovuje lehoty, a to v takých veciach, ktoré si svojím predmetom vyžadujú mimoriadnu rýchlosť.

Ak mu takéto povinnosti bránili v konaní v určitej veci do tej miery, že v nej s ohľadom na svoj pracovný čas alebo hranice pracovného nasadenia, ktoré od sudcu možno vyžadovať, konať nemohol, potom nebol povinný v tejto veci konať „s ohľadom na okolnosti" a podľa § 122 ods. 1 Tr. zák. takéto jeho nekonanie nemožno považovať za disciplinárnoprávne relevantné konanie. Takýmto nekonaním tak sudca neporuší svoju povinnosť podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z., takže ním nespácha ani disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) cit. zák.

21. Z uvedených dôvodov nemožno považovať obranu disciplinárne obvineného, že by jeho zodpovednosť znižovala okolnosť, že vybavoval iné (napríklad reštančné) veci. Reštančné veci, teda veci spravidla staršie ako päť rokov, spravidla vo všeobecnosti možno uprednostniť na úkor vybavovania novších (neprednostných) vecí. Skutkové zistenia v tomto prípade potvrdzujú, že vzhľadom k tomu že vo vytýkaných veciach sudca nijak nekonal plynutím doby sa stali reštenčnými. Rovnako nemožno vziať do úvahy obranu disciplinárne obvineného, že nemal vytvorené zodpovedajúce personálne a materiálne podmienky na výkon svojej funkcie, pretože v jeho oddelení chýbal alebo nebol plnohodnotne činný vyšší súdny úradník.

Disciplinárny senát nemohol prihliadnuť ani k obrane disciplinárne obvineného, že pracuje takmer nepretržite, aj počas voľných dní a dovoleniek. V prejednávanej veci sa sudcovi nevytýka, že by pracoval málo, ani že by nevybavoval dostatočný počet vecí, že by nekonal vo všetkých veciach a pod., avšak predmetom tohto konania je konkrétny skutok, ktorý spočíva v tom, že obvinený sudca nechal bez povšimnutia konania v dvoch mu pridelených veciach, v ktorých rozhodol po niekoľko ročnom spočívaní a to nemeritórnym rozhodnutím. Podstata disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineného teda nespočíva v nedostatočnom pracovnom nasadení vo všeobecnosti, ale v nesprávnom uprednostnení iných veci na úkor v danom prípade už tiež reštančných veci. Povinnosťou sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v konaní, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov, kvôli ktorému sa obrátili na súd. Táto povinnosť sudcu vyplýva predovšetkým z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ale aj z ustanovení Civilného sporového poriadku platného v čase podania disciplinárneho návrhu, podľa ktorého, ako náhle sa konanie začalo, mal sudca v ňom postupovať aj bez ďalších

s touto základnou povinnosťou sudcu, a tým ohrozil dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdov bez zbytočných prieťahov. 23. Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia podľa § 117 zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, prihliadol na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania sudcu, následok a mieru zavinenia sudcu. Tiež zohľadnil pracovné nasadenie a úsilie obvineného sudcu v rozhodovacej činnosti v sledovanom období (rok 2014-2020) ako aj na skutočnosť, že prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené len na strane sudcu, v dôsledku jeho neefektívneho konania, ale aj v dôsledku neprimeraného zaťaženia dotknutého sudcu následkom nedostatočného obsadenia okresného súdu.

24. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd disciplinárne obvineného sudcu uznal vinným zo skutkov kladených mu navrhovateľom za vinu, ktorým konaním zavinene porušil povinnosti sudcu vyplývajúce mu z § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom do 30. novembra 2021, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom do 30. novembra 2021 a za to mu uložil podľa § 117 ods. 1 písm. a) a ods.