31D/21/2022

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z členov: Michal Novotný ako predseda, JUDr. Zdenka Reisenauerová ako sudkyňa, prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., ako sudca, JUDr. Stanislav Gaňa, PhD., ako prísediaci sudca a Mgr. Marianna Leontiev ako prísediaca sudkyňa v disciplinárnej veci disciplinárne obvineného: JUDr. T. K., B. Y. B. A. J., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (navrhovateľ: minister spravodlivosti Slovenskej republiky), po ústnom pojednávaní 21. marca 2023 takto

rozhodol:

1. Navrhovateľ disciplinárnym návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 31. augusta 2022, kládol disciplinárne obvinenému za vinu, že „ako sudca Y. B. A. J., v trestnej veci obvineného Z. J. pre obzvlášť závažný zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, vedenej na Y. B. A. J. pod sp. zn. 1Tp/41/2021 z nedbanlivosti porušil povinnosť sudcu ustanovenú v § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich..., keď v danej veci spôsobil zbytočné prieťahy v konaní tým, že vo veci nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 21.07.2021, po uplynutí zákonnej lehoty 10 pracovných dní na vyhotovenie uznesenia zo dňa 06.07.2021 sp. zn. 1Tp/41/2021 až do 27.09.2021, kedy bolo

uznesenie

vyhotovené a bola daná úprava sudcu na jeho doručenie a následné predloženie spisu na rozhodnutie o sťažnosti obvineného na Krajský súd v Bratislave, dôsledkom čoho bolo uvedené uznesenie doručené obvinenému až dňa 28.09.2021 a jeho obhajcovi dňa 04.10.2021 a sťažnosť obvineného bola predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.10.2021“. Tento skutok navrhovateľ kvalifikoval ako disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. 2. Disciplinárny návrh bol disciplinárne obvinenému doručený do vlastných rúk 15. novembra 2022 a ten v písomnom vyjadrení žiadal svoje oslobodenie. Vychádzajúc zo svojich skorších vyjadrení pre navrhovateľa zopakoval, že uznesenie písomne nevypracoval, lebo 12. júla 2021 bola na obvineného Z. J. podaná obžaloba (pod sp. zn. 1T 31/2021), čím vec v prípravnom konaní skončila. Súd po podaní obžaloby podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku už 4. augusta 2021 rozhodol tak, že ponechal obvineného vo väzbe. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu zamietol nadriadený súd uznesením z 12. augusta 2021, kedy vedel o nevypracovanom uznesení zo 6. júla 2021. Uznesenie vo veci 1 Tp 41/2021 disciplinárne obvinený vypracoval 27. septembra 2021, následne spis predložil nadriadenému súdu, ktorý 21. októbra 2021 prepustil obvineného na slobodu. V samotnej veci nebol disciplinárne obvinený podľa svojho názoru nečinný, pretože vykonával úkony k jej skončeniu. Hlavné pojednávania 4. augusta 2021 a 27. septembra 2021 zmaril obhajca, ďalšie hlavné pojednávania sa konali 10. novembra 2021, 26. januára 2022, 16. marca 2022 a 30. mája 2022. Medzičasom bol obvinený vydaný na väzobné stíhanie do Rakúska. Disciplinárne obvinený nesúhlasil s tým, že by vo veci postupoval nezákonne, a išlo o jeho právny názor, za ktorý by nemal byť sankcionovaný. 3. Predseda disciplinárneho senátu podľa § 28 ods. 1 D. s. p. nariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie na 21. marca 2023, ktoré sa konalo v prítomnosti zástupkyne navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení zo 7. marca 2023 (č. l. 42 spisu) disciplinárne obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. V dôsledku toho súd podľa § 29 ods. 1 D. s. p. vykonal ústne pojednávanie v neprítomnosti disciplinárne obvineného.

4. Na ústnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním listín - z pripojeného spisu Y. B. A. J. sp. zn. 1 Tp 41/2021 (č. l. 1 - prípis, č. l. 2 - žiadosť obv. Z. J. o prepustenie z väzby, č. l. 3 - písomný sľub obvineného, č. l. 4 - úprava z 25. júna 2021, č. l. 9 - zápisnica o výsluchu obvineného 6. júla 2021, č. l. 13 - úprava zo 16. júla 2021, č. l. 16 - odôvodnenie sťažnosti obvineného, č. l. 18 - sťažnosť obvineného na postup súdu, č. l. 24 - vyjadrenie k sťažnosti z 21. septembra 2021, č. l. 25 - písomné vyhotovenie uznesenia zo 6. júla 2021, č. l. 26 - úprava z 27. septembra 2021, č. l. 27 - odôvodnenie sťažnosti obhajcu, č. l. 33 - ďalšie odôvodnenie sťažnosti obvineného, č. l. 45 - doplnenie sťažnosti obvineného, č. l. 47 - predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, č. l. 48 - zápisnica o neverejnom zasadnutí 21. októbra 2021, č. l. 50 - písomné vyhotovenie uznesenia z 21. októbra 2021),

Ku skutku samotnému z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že obvinený Z. J., proti ktorému sa v roku 2021 viedlo trestné stíhanie a ktorý bol vo väzbe, 17. júna 2021 požiadal prokurátora o prepustenie z nej. Zároveň žiadalj, aby bola jeho väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo monitorovacím zariadením.

Ten 25. júna 2021 nariadil výsluch obvineného na 6. júla 2021 a vykonal ho v neprítomnosti jeho obhajcu. Po skončení výsluchu vyhlásil uznesenie, ktorým I. zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby, II. neprijal jeho písomný sľub a III. nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Obvinený ihneď po vyhlásení uznesenia do zápisnice prejavil, že proti nemu podáva sťažnosť, ktorú následne predložil aj písomne. Pretože 12. júla 2021 bola voči obvinenému pod sp. zn. 1 T 31/2021 podaná obžaloba pre skutok, ktorého sa týkalo prípravné konanie, v ktorom sa rozhodovalo vo veci 1 Tp 41/2021, disciplinárne obvinený 16. júla 2021 v spise vo veci 1 Tp 41/2021 urobil úpravu, podľa ktorej „Ďalšie konanie vo veci je neaktuálne, nakoľko 12.7.2021 bola na obž. podaná obžaloba (1T/31/2021) a o väzbe sa bude rozhodovať v tejto veci v rámci § 238 Tr. por.“ Bližšie nezistená osoba na túto úpravu v bližšie nezistený deň ceruzou pripísala „vyhotoviť uzn. a predložiť KS? sťažnosť obv.“

Po doručení uznesenia predložili obvinený, ako aj jeho obhajca okresnému súdu písomné odôvodnenia sťažnosti, ktoré obvinený ešte 7. októbra 2021 doplnil. Spis bol následne 18. októbra 2021 predložený Krajskému súdu v Bratislave, ktorý určil neverejné zasadnutie na 21. októbra 2021. Na ňom vyhlásil uznesenie (písomné vyhotovenie pod č. k. 3 Tpo 64/2021-50), ktorým zrušil uznesenie sp. zn. 1 Tp 41/2021 zo 6. júla 2021 a prepustil obvineného z väzby na slobodu.

7. K osobe disciplinárne obvineného z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že ho Slovenská národná rada zvolila za sudcu z povolania 19. decembra 1989 a zložil sľub 21. decembra 1989. Zároveň bol pridelený na Y. B. A. X a od 1. januára 1990 aj ustanovený do funkcie predsedu senátu. Predsedníctvo SNR ho do funkcie opätovne vymenovalo 13. apríla 1992, 28. apríla 1992 opätovne zložil sľub a naďalej zostal pridelený na rovnakom

Toto rozhodnutie sa disciplinárnemu senátu vrátilo od disciplinárne obvineného ako neprevzaté, je však na ňom vyznačená právoplatnosť 15. októbra 2020. 8. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.). Disciplinárne obvinený obsah vykonaných dôkazov nijako nespochybňoval, ani nenavrhoval žiadne doplnenie dokazovania, ktoré by mohlo takto nadobudnuté presvedčenie spochybniť.

10. Zo zisteného skutkového stavu predovšetkým vyplýva, že skutok sa stal v podstate tak, ako je opísaný v disciplinárnom návrhu. Z vykonaných dôkazov (listín v spise zn. 1 Tp 41/ 2021) je zrejmé, o čom disciplinárne obvinený rozhodoval, kedy vyhlásil príslušné uznesenie, kedy písomné vyhotovenie odovzdal kancelárii na odoslanie a kedy bol spis predložený nadriadenému súdu.

vyhlási, ak bolo urobené pri úkone vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka. Na základe § 180 sa aj na uznesenia použije § 172 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého treba každý rozsudok vyhotoviť písomne, a § 172 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého tak vo väzobných veciach treba urobiť najneskôr do 10 pracovných dní. Výnimky ustanovuje § 178 Tr. por., podľa ktorého netreba vyhotoviť uznesenie týkajúce sa priebehu konania, spôsobu dokazovania alebo o nariadení alebo príprave hlavného pojednávania, a rovnako netreba vyhotoviť ani uznesenia zapísané v plnom znení v zápisnici o úkone.

konanie v zmysle § 172 ods. 1 a 3 v spojení s § 180 Tr. por. musel vyhotoviť toto uznesenie písomne do 10 pracovných dní od vyhlásenia, teda do 20. júla 2021. Namiesto toho tak urobil až 27. septembra 2021, teda po viac ako dvoch mesiacoch od uplynutia určenej zákonnej

13. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do 30. novembra 2021 bol sudca predovšetkým povinný svedomito vykonávať svoje povinnosti. Táto povinnosť zahŕňa aj povinnosť postupovať pri písomnom vyhotovení v súlade s príslušnými procesnými predpismi (porov. rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 32 D 6/2021, 31 D 6/2021, 31 D 9/ 2021 alebo 31 D 11/2021). V prípade rozhodnutia o väzbe v trestnom konaní to znamená povinnosť sudcu postupovať v súlade s § 172 ods. 1 a 3 v spojení s § 180 Tr. por.

Jeho obrana, že nevyhotovenie tohto uznesenia je prejavom jeho právneho názoru, za ktorý nemôže byť postihnutý, v tejto súvislosti nemôže obstáť. S disciplinárne obvineným možno samozrejme súhlasiť, že povinnosť sudcu vykonávať svoje povinnosti svedomito neznamená povinnosť vždy a za každých okolností postupovať spôsobom, ktorý sa neskôr (v inštančnom postupe) ukáže ako správny, ani povinnosť sudcu postupovať vždy jedným určitým spôsobom. Podstatou nezávislosti sudcu v zmysle čl. 144 ods. 1 ústavy je totiž práve právo sudcu na vlastný právny názor, teda právo na samostatný výklad určitej právnej normy. Sama okolnosť, že iný sudca (či už nadriadeného súdu alebo tunajšieho súdu) by danú právnu normu vyložil inak, neznamená, že každý iný výklad je porušením povinnosti sudcu vykonávať svoje povinnosti svedomito. Podstatné je, aby sudca svedomito pristúpil k tvorbe a formovaniu svojho právneho názoru. Preto aj judikatúra tunajšieho súdu už vyslovila, že postih za právny názor sudcu prichádza do úvahy v zásade len vtedy, ak sa tento právny názor javí neobhájiteľný, napríklad preto, že je v rozpore s jasným znením právnej normy, bezdôvodne

Zo znenia § 72 ods. 2 tretej vety Tr. por. zasa vyplýva, že právomoc sudcu pre prípravné konanie je obmedzená prípravným konaním len čo do rozhodnutia o väzbe v zmysle § 72 ods. 1 Tr. por. Inak povedané, ak sudca pre prípravné konanie nerozhodol o väzbe do skončenia prípravného konania, citované ustanovenie mu skutočne môže brániť, aby tak urobil neskôr. V tu prerokúvanej veci však disciplinárne obvinený o väzbe rozhodol ešte počas prípravného konania, teda celkom zjavne v období, kedy na takéto rozhodnutie mal právomoc.

15. Na základe toho tak tunajší súd dospel k záveru, že názor, ktorý disciplinárne obvinený považoval za svoj právny názor a ktorý podľa neho mal vylučovať kvalifikáciu skutku ako disciplinárneho previnenia, nie je založený na obhájiteľnom výklade citovaných ustanovení

prieťahov. Disciplinárne obvinený tým, že písomne nevyhotovil uznesenia počas viac než dvoch mesiacov, spôsobil, že konanie na tejto inštancii (teda do predloženia veci nadriadenému súdu) sa vyznačovalo nečinnosťou presahujúcou jeden mesiac. Takáto nečinnosť je podľa citovanej judikatúry ústavného súdu nezlučiteľná s povinnosťou súdu vybavovať väzobné veci urýchlene a prednostne v zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku. Takúto nečinnosť tak nemožno považovať ani za plynulý a bezprieťahový postup v takejto väzobnej veci.

V zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona je trestný čin (teda aj disciplinárne previnenie) spáchaný úmyselne okrem iného vtedy, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že disciplinárne obvinený hneď 6. júla 2021 vedel, že obvinený Z. J. už po vyhlásení uznesenia zahlásil do zápisnice sťažnosť, o ktorej podľa § 72 ods. 2 štvrtej vety Trestného poriadku mal rozhodovať nadriadený súd. Napriek tomu disciplinárne obvinený v úprave zo 16. júla 2021 vedome prejavil, že vo veci nebude ďalej vykonávať úkony (považujúc ich za „neaktuálne“), teda nevyhotoví toto uznesenie a neumožní ho tak preskúmať nadriadenému súdu. Tento prejav podľa tunajšieho súdu svedčí o tom, že disciplinárne obvinený si bol vedomý, že môže porušiť právo obvineného na to, aby vydané uznesenie bolo preskúmané nadriadeným súdom, a bol uzrozumený s tým, že sa tak stane, teda že vec nikdy nemusí byť predložená nadriadenému súdu.

Trestného poriadku. Tým spáchal disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) cit. zák. v znení účinnom do 30. novembra 2021. Toto konanie má charakter trváceho disciplinárneho previnenia v zmysle § 122 ods. 12 Trestného zákona (v spojení s § 150 ods. 2 zákona č. 385/ 2000 Z. z.), ktoré trvalo až do odstránenia protiprávneho stavu, teda do vyhotovenia uznesenia 27. septembra 2021 (porov. v tomto smere napr. rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31 D 11/2021). Neskoršie novelizácie citovaných ustanovení pre disciplinárne obvineného nepriniesli výhodnejšiu úpravu (§ 2 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 150 ods. 2 zákona č. 385/2000

19. Podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. účinného do 30. novembra 2021 bolo možné za disciplinárne previnenie uložiť (okrem iného) napomenutie alebo zníženie funkčného platu až o 30 % na obdobie troch mesiacov.

Vo väzobných veciach je význam tejto povinnosti ešte väčší, pretože práve skrátená 10dňová lehota je konkrétnym výrazom zákonnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 6 Tr. por., že väzobné veci sa vybavujú prednostne a urýchlene.

súdom. Disciplinárne obvinený tak svojím postupom ukrátil obvineného v trestnom konaní aj o skorší prístup k nadriadenému súdu. Ďalej najvyšší správny súd prihliadol na to, že konanie disciplinárne obvineného vyhodnotil ako nepriamo úmyselné, teda spáchané s vyššou mierou zavinenia než len z nedbanlivosti.

Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa disciplinárny postih zahládzal zásadne jedným rokom od vykonania disciplinárneho opatrenia. Ustanovenie § 133 ods. 1 cit. zák. účinné do 30. novembra 2021 predpokladalo výkon rozhodnutia osobitnými opatreniami osobného úradu len tam, kde to bolo potrebné.

21. Na základe úvah v predošlých odsekoch tak najvyšší správny súd dospel k záveru, že u disciplinárne obvineného neprevažujú výlučne priťažujúce okolnosti. Preto nevyhovel návrhu navrhovateľa potrestať disciplinárne obvineného najprísnejšou výmerou disciplinárneho opatrenia uvedeného v § 117 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do 30. novembra 2021, t. j. znížením funkčného platu o 30 %. Charakter disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 1 písm. c) cit. zák. (zverejnenie rozhodnutia, že sudca nepreukázal zdroj svojich majetkových prírastkov) je špecifický a týka sa len jedného druhu disciplinárnych previnení, ktoré súvisia s majetkovými priznaniami sudcov. Disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b) cit. zák. vo výmere 30 % tak reálne predstavuje najprísnejšie disciplinárne opatrenie, ktoré je možné uložiť za disciplinárne previnenia v základnej skutkovej podstate v zmysle § 116 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. Okolnosti, ktoré by si vyžadovali uloženie tohto - najprísnejšieho - disciplinárneho opatrenia, však v prerokúvanej veci nie sú naplnené. Na druhej strane však u disciplinárne obvineného neprevažujú ani poľahčujúce okolnosti, v dôsledku čoho nemožno uvažovať nad uložením najmiernejšieho disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 1 písm. a) cit. zák. - napomenutím. Zákonným hľadiskám tak najprimeranejšie zodpovedá uloženie disciplinárneho opatrenia zníženia funkčného platu podľa cit. § 117 ods. 1 písm. b) , a to približne v polovici možnej percentuálnej sadzby (15 % z rozmedzia 0 až 30 %) na celé tri mesiace.