← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozhodnutie·21. 6. 2022

31D/2/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200057.2

ZrušujeZastavuje konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Sp. zn. 1. inštancie
3Ds/2/2016
IČS
9621200057
Citované
3× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Novotného, sudkyne JUDr. Zdenky Reisenauerovej, sudcu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., prísediaceho sudcu JUDr. Stanislava Gaňu, PhD., a prísediacej sudkyne JUDr. Michaely Kajabovej v disciplinárnej veci disciplinárne obvineného: JUDr. V. K., sudca Okresného súdu A. J., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom do 30. júna 2017 (navrhovateľ: predseda Okresného súdu A. J.), na termíne ústneho pojednávania 21. júna 2022, takto

rozhodol:

Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z. (disciplinárny súdny poriadok) sa v dôsledku späťvzatia disciplinárneho návrhu predsedu Okresného súdu A. J. č. Spr. 3305/2016 podaného 10. mája 2016 zastavuje disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenému: JUDr. V. K., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom: H. XX, A., sudca Okresného súdu A. J., za skutok kvalifikovaný ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. g) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2017, ktorého sa mal disciplinárne obvinený dopustiť tým, že, ako sudca Okresného súdu A. J. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde A. J. pod sp. zn. V-2 9 C 33/1996, na pojednávaní konanom dňa 21. októbra 2015 potom, ako mu jeho štyri predchádzajúce rozsudky boli odvolacím súdom ako nepreskúmateľné zrušené, v rozpore s ustanovením § 226 O. s. p. nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a opätovne rozhodol svojím v poradí piatym rozsudkom obsahujúcim identické formálne a obsahové vady, ktoré mu boli odvolacím súdom v predchádzajúcich štyroch zrušujúcich uzneseniach vytknuté.

Odôvodnenie

1. Navrhovateľ sa disciplinárnym návrhom, ktorý došiel bývalému disciplinárnemu senátu 10.

mája 2016, domáhal, aby bol disciplinárne obvinený uznaný za vinného zo skutku opísaného vo výroku. 2. Keďže disciplinárne konanie nebolo právoplatne skončené do 30. novembra 2021, podľa § 46 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (disciplinárny súdny poriadok) platí, že ho dokončí disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu podľa tohto zákona. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia tunajší súd podľa § 28 D. s. p. nariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie na 21. júna 2022. 3.

Podaním došlým tunajšiemu súdu 16. júna 2022 navrhovateľ vzal disciplinárny návrh späť. Ako dôvod uviedol jednak časový odstup od jeho podania, jednak medzičasom právoplatne uložené disciplinárne opatrenia rozhodnutiami tunajšieho súdu sp. zn. 31D/3/2021 a 31D/4/ 2021. 4.

Pred otvorením ústneho pojednávania zástupkyňa navrhovateľa tieto dôvody doplnila samostatným podaním, ako aj ústnym prednesom. Zdôraznila, že v čase podania disciplinárneho návrhu sa disciplinárne obvinenému navrhovalo disciplinárne opatrenie na dolnej hranici sadzby, ktorého malo primäť k sebareflexii. Medzičasom mu však boli uložené prísnejšie disciplinárne opatrenia, ktoré sa už aj vykonávajú. Vo veciach, v ktorých bola uznaná vina disciplinárne obvineného, navyše Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a zaviazal Okresný súd A. J. na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Predseda okresného súdu

rozhodnutím uložil disciplinárne obvinenému, aby ho zaplatil ako regresnú náhradu podľa § 104 až 106 zákona č. 385/2000 Z. z. O jej splácaní s disciplinárne obvineným uzavrel dohodu o splátkach až na obdobie do roku 2024. V ústnom prednese zástupkyňa navrhovateľa doplnila, že s ohľadom na vek a zdravotné problémy disciplinárne obvineného hrozí, že tieto nároky od neho vôbec nebude možné vymôcť. Okrem toho sa zástupkyňa navrhovateľa čiastočne stotožnila s jeho obranou, či disciplinárny návrh nebol podaný predčasne. Rozsudok, ktorým sa mal disciplinárne obvinený dopustiť vytýkaného disciplinárneho previnenia, bol vydaný 21. októbra 2015. To, že ním nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, však bolo vyslovené až v ďalšom uznesení odvolacieho súdu z 30. novembra 2017, teda až po podaní disciplinárneho návrhu.

5. Podľa § 20 ods. 1 D. s. p. možno disciplinárny návrh vziať späť dovtedy, kým sa disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Podľa § 20 ods. 2 poslednej vety D. s. p. musí byť späťvzatie disciplinárneho návrhu vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliada. Podľa judikatúry tunajšieho súdu vecné odôvodnenie znamená, že dôvody späťvzatia sa musia viazať na skutok, ktorý sa kladie disciplinárne obvinenému za vinu, alebo na posúdenie toho, či je možné tento skutok kvalifikovať ako disciplinárny delikt. Späťvzatie, ktoré neuvádza žiadne takéto dôvody, nemožno považovať za vecne odôvodnené podľa citovaného ustanovenia (porov. uznesenie sp. zn. 31D/16/2021).

6. V tu prerokúvanej veci navrhovateľ najskôr ako dôvod späťvzatia uviedol časový odstup od podania disciplinárneho návrhu. Už v citovanom uznesení sp. zn. 31D/16/2021 však tunajší súd vyslovil, že takéto odôvodnenie nie je vecným odôvodnením. Pred otvorením ústneho pojednávania však zástupkyňa navrhovateľa späťvzatie dodatočne odôvodnila aj tým, že má pochybnosti, či obhajoba disciplinárneho obvineného predsa len sčasti nie je dôvodná.

Takéto odôvodnenie možno podľa najvyššieho správneho súdu považovať za vecné. Navrhovateľ totiž predniesol dôvody, ktoré podľa neho spochybňujú správnosť právnej kvalifikácie skutku, ktorý sa disciplinárne obvinenému vytýka, resp. možnosť vyvodiť za tento skutok voči nemu disciplinárnu zodpovednosť. Okrem toho navrhovateľka vysvetlila aj to, že v čase podania návrhu mal byť disciplinárne obvinený upozornený na porušovanie svojich povinností s predpokladom, že aj najnižšie uložené opatrenie ho privedie k sebareflexii a ďalší disciplinárny postih nebude potrebný. Medzičasom však už disciplinárne obvinený bol postihnutý pomerne prísnymi disciplinárnymi opatreniami, a tak tento disciplinárny návrh už neplní svoj preventívny a výchovný účel.

7. Z ustanovenia § 20 ods. 2 D. s. p. vyplýva, že najvyšší správny súd môže na späťvzatie neprihliadať, len ak neobsahuje vecné odôvodnenie. Nevyplýva z neho právo najvyššieho správneho súdu posudzovať správnosť uvádzaného vecného odôvodnenia.

Ak navrhovateľ vysvetlí, v čom sa od podania disciplinárneho návrhu zmenilo jeho vnímanie skutkovej alebo právnej situácie tak, že to vyvoláva jeho pochybnosti o skutku alebo jeho právnej kvalifikácii, prípadne o inej podmienke disciplinárnej zodpovednosti, najvyšší správny súd nemôže hodnotiť, či tieto pochybnosti majú oporu v skutkovom stave alebo vychádzajú zo správneho právneho názoru. Aj z dôvodových správ, ktoré boli citované v označenom uznesení sp. zn. 31D/16/2021, vyplýva, že vecné odôvodnenie má umožniť verejnú kontrolu dôvodov späťvzatia, teda kontrolu dôvodov zmeny postoja navrhovateľa k disciplinárnemu návrhu.

V konečnom dôsledku však zodpovednosť za tieto dôvody naďalej nesie navrhovateľ; ten tak zodpovedá aj za to, že zmena jeho postoja vychádza z prípadne nesprávneho právneho názoru alebo z prípadne nesprávneho vyhodnotenia (nových) skutkových okolností.

8. Pokiaľ je späťvzatie disciplinárneho návrhu vecne odôvodnené, podľa § 20 ods. 2 poslednej vety D. s. p. a contrario sa naň musí prihliadať. V prerokúvanej veci to podľa § 26 ods. 1 písm. a) D. s. p. znamenalo, že disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu musel disciplinárne konanie zastaviť. Len pre poriadok sa dopĺňa, že hoci vecné odôvodnenie bolo doplnené až na ústnom pojednávaní, nepovažoval najvyšší správny súd za potrebné vyzývať disciplinárne obvineného na vyjadrenie podľa § 26 ods. 2 D. s. p. Ten totiž vo svojom emailovom podaní z 20. júna 2022 o 11:26 hod. (č. l. 121), ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní, výslovne žiadal, aby navrhovateľ vzal disciplinárny návrh späť práve na ústnom pojednávaní, ktoré sa malo konať. Tento prejav disciplinárne obvineného vyhodnotil najvyšší správny súd ako vopred daný súhlas so zastavením disciplinárneho konania v zmysle § 26 ods. 2 D. s. p. 9.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. júna 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozhodnutie 31D/2/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik