31D/23/2021

1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) v súlade s § 117 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o sudcoch“) udelil rozhodnutím č. 20097/2021/151 zo dňa 18. novembra 2021 (ďalej len „rozhodnutie“) navrhovateľovi písomné napomenutie za nedostatky spočívajúce v tom, že ako sudca v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v V. pod sp. zn. 3T/27/2020 proti obvinenému G. S., nar. XX. G. XXXX, z nedbanlivosti postupoval v rozpore s ust. § 30 ods. 4 zákona o sudcoch tým, že nevykonával svoje povinnosti svedomito, keď na základe nesprávnej lustrácie obvineného G. S. sprísnil právnu kvalifikáciu skutku oproti podanej obžalobe, v ktorej ho prokurátor navrhoval uznať za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona a trestným rozkazom zo dňa 28. februára 2020 ho uznal za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože mal za to, že obvinený G. S. v trestnej veci vedenej na Okresnom

V odôvodnení svojho rozhodnutia minister uviedol, že zo strany navrhovateľa išlo o nesústredený postup pri lustrácii predchádzajúcich obvinení odsúdeného v ním prejednávanej trestnej veci. Samotný navrhovateľ v podaní zo dňa 10 júna 2021 pripustil, že k pochybeniu

Z dôvodu konania navrhovateľa však v konečnom dôsledku došlo k predĺženiu trestného konania. Minister zastal názor, že v prípade správnej lustrácie obvineného zo strany navrhovateľa by bol obvinenému uložený trest s podmienečným odkladom jeho výkonu.

prišlo, · skutková veta predmetného trestného rozkazu obsahovala chybné konštatovanie, že obvinený G. S., narodený XX. G. XXXX, sa trestného činu dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu V. zo dňa 26. júla 2018, sp. zn. 7T/75/2018 mu bol pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, · ojedinelé pochybenie, ku ktorému v predmetnej veci došlo, nemôže byť automaticky vyhodnotené ako porušenie povinnosti sudcu vykonávať svoje povinnosti svedomito s následným vyvodením disciplinárnej zodpovednosti, · k pochybeniu v uvedenom smere prišlo v senáte navrhovateľa počas viac ako piatich rokoch výkonu funkcie sudcu prvýkrát,

odpor. Uvedenú situáciu začal riešiť až po doručení výzvy na nástup do výkonu trestu.

5. Najvyšší správny súd prejednal vec na neverejnom zasadnutí. Pre posúdenie veci sa oboznámil s návrhom, rozhodnutím, prehľadom o pohybe agendy T v októbri 2021 na Okresnom súde V., osobného spisu navrhovateľa, súdnych spisov Okresného súdu V. sp. zn. 3T/27/2020 a 7T/75/2018.

narodenia: XX. G. XXXX (ďalej len „obvinený“), uznal vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v účinnom znení (ďalej len ,,Trestný zákon“). Zároveň mu uložil podľa § 212 ods. 2 v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov (ďalej len „trestný rozkaz voči obvinenému“). V skutkovej vete trestného rozkazu sa uvádza, že obvinený mal byť v minulosti za prečin krádeže uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu V., sp. zn. 7T/75/2018 zo dňa 26. júla 2018. Prokurátor a ani obvinený nepodali voči trestnému rozkazu voči obvinenému opravný prostriedok. Listom zo dňa 16. novembra 2020 podal predseda Okresného súdu V. ministrovi podnet na podanie dovolania v prospech odsúdeného (č.l. 102-3). V podnete sa uvádza, že po obdržaní výzvy obvineným na nástup do výkonu trestu odňatia slobody bolo zistené odsúdenie inej osoby v konaní sp. zn. 7T/75/2018. Táto osoba sa tiež volala G. S., ale dátum narodenia mala XX. H. XXXX. Z tohto dôvodu bola v trestnom

zákona a uložil mu podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 38 ods. 2, 3 i § 49 ods. 1 písm. a) v spojení s § 50 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na dvadsať mesiacov.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11. augusta 2018 a vydal ho samosudca JUDr. Z. L.. 8. Z osobného spisu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ bol do funkcie sudcu bez časového obmedzenia vymenovaný dňa 9. februára 2016 (č.l. 2). Z listu predsedu Krajského súdu v F. zo dňa 17. decembra 2019 (č.l. 34) napísaného pri príležitostí okrúhlych narodením navrhovateľa vyplýva, že predseda Krajského súdu v F. poďakoval navrhovateľovi za doteraz zodpovedne vykonávanú prácu vo funkcii sudcu.

9. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že skutok, ktorý má byť predmetom napomenutia ministra sa stal. Tento skutok však nezakladá takú intenzitu, aby zo strany ministra bolo možné konštatovať nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v práci menšieho významu. 10. Najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že bezodkladne po tom, ako sa navrhovateľ dozvedel o svojom pochybení, zo strany Okresného súdu V. prišlo k podaniu podnetu na dovolanie s cieľom napraviť vzniknutý stav. Obvinený nenastúpil do výkonu trestu a celá náprava protiprávneho stavu bola vykonaná v rámci justičného systému. 11. Navrhovateľ síce pochybil, ale svojou aktívnou súčinnosťou sa zároveň pričinil na reparácii tohto pochybenia. Vo svojom výsledku tak aj v dôsledku pričinenia navrhovateľa sa výsledný stav stal zákonným. 12. Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť na to, že nie každé jedno pochybenie je nutné považovať za nedostatok v práci alebo poklesok v správaní menšieho významu pre účely § 117 ods. 7 zákona o sudcoch. Pri takomto výklade by totiž za každé jedno aj nezavinené porušenie bolo potrebné na každého jedného sudcu vydávať písomné napomenutie minimálne predsedom súdu. Pri posudzovaní toho, či sa má napomenutie uložiť treba vychádzať aj z okolností daného prípadu najmä s ohľadom na spôsobený následok a mieru zavinenia na strane sudcu. 13. Justičný systém je budovaný viacstupňovo práve z dôvodu, že predpokladá možnosť pochybenia v rámci systému. K takýmto pochybeniam dochádza a v budúcnosti bude dochádzať. Je však dôležité, aby v prípade vzniku pochybenia justičný systém čo najskôr predmetnú chybu napravil a nastolil stav predpokladaný právom. To sa stalo aj v danom prípade za spoluúčasti navrhovateľa. 14. Najvyšší správny súd pozitívne v celej veci vnímal, že navrhovateľ aktívne pôsobil pri napravení svojho pochybenia. Tiež zobral na zreteľ, že spáchanie skutku navrhovateľ nepopieral a nesnažil sa z jeho spáchania rôznymi účelovými tvrdeniami vyviniť. 15. Ku konečnému rozhodnutiu prispelo aj to, že navrhovateľ je pomerne mladý sudca, ktorý do súčasnosti nebol disciplinárne trestaný a s výnimkou posudzovaného napomenutia napomínaný. Z listu predsedu Krajského súdu v F. možno vyvodiť záver, že je osobou pristupujúcou k práci svedomito a zodpovedne. 16. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti Najvyšší správny súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.