31D/3/2024

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z členov: Michal Novotný ako predseda, JUDr. Zuzana Šabová, PhD., ako sudkyňa, prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., ako sudca, JUDr. Adriana Soldan Steinerová ako prísediaca sudkyňa a JUDr. Peter Šimko, PhD., ako prísediaci sudca v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenej: O.. V. Z., súdna exekútorka v N., pre disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (navrhovateľ: minister spravodlivosti Slovenskej republiky), po ústnom pojednávaní 23. apríla a 11. júna 2024 takto

rozhodol:

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh, stanovisko a ústne pojednávanie

. . o poskytnutie súčinnosti a v ten istý deň v čase po 11:00 hod. exekútorka požadovala od pracovníčok spoločnosti na adrese Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava okamžité poskytnutie súčinnosti, pričom po oboznámení sa so skutočnosťou, že požadované informácie spoločnosť nemôže ihneď poskytnúť a následnom slovnom konflikte, zamestnanec exekútorky O. H. približne v čase 12:10 hod. fyzicky napadol a sotil konateľa spoločnosti Lukáša Adamca, čím sa dopustila správania, ktorým narúša dôstojnosť funkcie súdnej exekútorky“. Tento skutok kvalifikoval ako disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

Na strane disciplinárne obvinenej chýba akékoľvek zavinenie vo vzťahu ku konaniu O.. H., zavinenie chýba aj v opise skutku v disciplinárnom návrhu. Disciplinárne obvinená nechcela porušiť žiadne svoje povinnosti a nebola s tým uzrozumená. Zákon o eGovernmente nevylučuje doručovanie aj iným spôsobom, napríklad obyčajným mailom, navyše ak s tým adresát súhlasil (ako v danej veci). Podľa disciplinárne obvinenej jej konanie nevykazuje spoločenskú nebezpečnosť, ktorá je materiálnym znakom disciplinárneho previnenia.

Pokiaľ ide o ústne pojednávanie 11. júna 2024, obhajkyňa JUDr. Alexandra Löwy, PhD. LLM., požiadala o jeho odročenie. ako dôvod uviedla, že rozhodnutím z 28. mája 2024 bola ustanovená za predsedníčku skúšobnej komisie pre štátne skúšky na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave práve na 11. júna 2024. Podľa § 277 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 D. s. p. použije aj v disciplinárnom konaní, sa ústne pojednávanie odročuje zásadne vtedy, ak sa objaví prekážka, ktorá by bránila jeho pokračovaniu. V prerokúvanej veci predseda senátu nepovažoval ustanovenie obhajkyne za členku komisie za takúto prekážku. Podľa obsahu splnomocnenia z č. l. 40 spisu si totiž disciplinárne obvinená zvolila za obhajcu nielen JUDr. Alexandru Löwy, ale rovnako aj JUDr. Jakuba Löwy.

Preto predseda senátu 4. júna 2024 upovedomil obhajkyňu, že na odročenie nezistil dôvod, načo sa obhajkyňa na ústnom pojednávaní 11. júna 2024 nechala zastúpiť substitučne.

4. Na ústnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie: - výsluchom disciplinárne obvinenej; - výsluchom svedkov: O.. F. Z., nar. XXXX, zamestnanec disciplinárne obvinenej, O. H., nar. XXXX, zamestnanec disciplinárne obvinenej, a Lukáš Adamec, nar. XXXX, konateľ spoločností All4Net s.r.o. a MojeSídlo s.r.o.; - prečítaním podstatných častí listín: zo spisu prerokúvanej veci (č. l. 19 - list All4Net s.r.o. - doloženie kamerového a zvukového záznamu, č. l. 33 - odpoveď disciplinárne obvinenej z 12. marca 2024, č. l. 55 - rozhodnutie ministra spravodlivosti SR z 22. marca 2024, č. S-MSSR-006714/2023, č. l. 103 - záznam o spracovateľských činnostiach prevádzkovateľa / kamerový systém), z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 20/2022 (č. l. 215 - rozhodnutie Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. DK 4/2019-44, č. l. 228 - rozhodnutie disciplinárne komisie č. DK 13/2021, č. l. 225 - rozhodnutie disciplinárnej komisie č. DK 7/2019, č. l. 341 - rozhodnutie o vymenovaní za súdnu exekútorku zo 7.

obálky č. l. 20 spisu (súbor „2022-12-27.11.36-39 - 1of2.mkv“ v celosti, súbor „2022-12-27_12-03-24 - 2of2.mkv“ v stope od 00:00 do 08:36); - oboznámením vecných dôkazov - fotografií (č. l. 101 a 102 spisu prerokúvanej veci).

Trestný poriadok vo všeobecnosti neupravuje postup pri získavaní zvukovo-obrazových záznamov, ktoré zadovážili fyzické alebo právnické osoby, v dôsledku čoho treba ich prípustnosť posudzovať podľa všeobecných predpisov. Takými sú najmä ustanovenie § 12 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podmienky, za ktorých možno vyhotoviť okrem iného obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby a jej prejavov osobnej povahy. V prerokúvanej veci však ide o zvukovo-obrazový záznam disciplinárne obvinenej - súdnej exekútorky pri výkone jej činnosti, na ktorú ju splnomocnil štát v zmysle § 2 a 3 Ex. por., ako aj záznamy jej zamestnancov, takisto pri výkone tejto činnosti. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôraznila, že hoci aj verejní činitelia majú nárok na ochranu podľa cit. § 12 O. z., za prejav osobnej povahy nemožno považovať výkon ich právomoci na verejnosti, a preto zhotovenie záznamu z tejto činnosti nemožno viazať na obmedzenia podľa tohto ustanovenia (porov. už nález sp. zn. II. ÚS 44/00, č. 10/01 ZNaU, ale z posledného obdobia napr. nález sp. zn. II. ÚS 329/2021, ods. 62). 6.

Naopak, judikatúra Súdneho dvora uznala aplikovateľnosť tohto nariadenia na takéto osoby (porov. rozsudok zo 14. februára 2019, C-345/17, Buividis, ktorý sa týkal policajtov pri výsluchu). Takéto osobné údaje aj vo forme zvukovo-obrazového záznamu tak podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) GDPR sú spracúvané zákonne, len ak je splnená aspoň jedna z podmienok ustanovených v čl. 6 (tzv. právny základ spracovania). Takým právnym základom môže byť okrem iného spracúvanie na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ [čl. 6 písm. f) GDPR].

jej verejnej moci, a nie jej rýdzo súkromná či intímna sféra, jej záujmy neprevažujú nad týmto záujmom prevádzkovateľa. Na základe toho tak súd nemal pochybnosti o zákonnosti a použiteľnosti zvukovo-obrazového záznamu, ktorým vykonal dokazovanie.

BIS - bezpečnostná informačná služba s.r.o., 2. N. G., na vymoženie 94.470 € s vymedzeným príslušenstvom. Disciplinárne obvinená zistila, že sídlo povinného v 1. rade a trvalý pobyt povinného v 2. rade sa nachádzajú na adrese Karpatské námestie 10A, Bratislava - Rača, presne nezisteným spôsobom však prišla na to, že im k tomu poskytuje služby spoločnosť MojeSídlo s.r.o., IČO: 50412507. Z webstránky tejto spoločnosti zistila, že na uvedenej adrese sa nachádza aj pracovisko tejto spoločnosti, ktoré je možné navštíviť.

8. Disciplinárne obvinená vyhotovila dve žiadosti o poskytnutie súčinnosti z 27. decembra 2022, ktorými „v zmysle § 42 zákona č. 233/1995 Z. z.“ žiadala MojeSídlo s.r.o. o poskytnutie všetkých informácií, ktoré sú tejto skutočnosti známe pri výkone jej podnikateľskej činnosti (kontaktné údaje, telefonický kontakt, bankové spojenie) o každom z povinných.

9. Na žiadosť disciplinárne obvinenej o uvedenie bankového spojenia pracovníčka oznámila, že k týmto informáciám nemá prístup, preto ich poskytnú emailom, resp. písomne. Disciplinárne obvinená však žiadala o ich poskytnutie s tým, že „keď už som tu, tak si na ne počkám“. Pracovníčka s predloženou žiadosťou o súčinnosť odišla a po návrate (približne po dvoch minútach) potvrdila, že k týmto informáciám nemá prístup ani kolegyňa.

Po krátkej výmene pracovníčka oznámila, že ďalšie žiadané informácie poskytuje kolegyňa, ktorá je zaneprázdnená, sa svedok Z. dopytoval, dokedy bude zaneprázdnená, a upozornil ich, že „všetku agendu musia dať bokom“, lebo „my sme štátny inštitút“.

Nato svedok Z. zvýšeným hlasom obvinil pracovníčku, že si „robíte srandu“ a že jej kolegyňa mu prisľúbila, že ak donesie žiadosť, že pripravená poskytnúť mu súčinnosť. Pracovníčka oznámila, že súčinnosť poskytli a cela situácia sa zbytočne hrotí.

Jednoduché. Môžme sa baviť aj takto.“ Následne odmietol opustiť priestor recepcie, hoci ho pracovníčka požiadala, aby čakal vonku. Aj disciplinárne obvinená sa spýtala, či má volať „stopäťdesiatosmičku“, a obaja so svedkom naďalej pokračovali v tvrdeniach, že pracovníčka odmieta poskytovať súčinnosť a či majú „zavolať hliadku“; rovnako sama povedala svedkovi, že „zavolám políciu a nebudem sa tu s nimi naťahovať“. Svedok Z. následne zvýšeným hlasom obviňoval pracovníčku, že jeho email bude vybavený za mesiac a znova žiadal, aby súčinnosť poskytovali okamžite.

. . prišiel som sem, lebo Vaša kolegyňa mi sľúbila, že mi poskytnete informácie“. Pracovníčka znova zopakovala, že kolegyňa nevie fakturačné údaje vytiahnuť na počkanie a nič sa nezmení, ani keď zavolajú policajtov, a nevie sa dostať na počkanie ani k týmto podkladom v listinnej podobe.

polícia. Svedok Z. následne žiadal telefónne číslo na kolegu, ktorému môže zavolať a údaje o bankovom účte od neho zistiť. Pracovníčka ho nedala, ale sľúbila, že „dnes Vám bude odpísané“. Disciplinárne následne žiadala, aby žiadosť hneď preposlali zákazníkom, na čo pracovníčka uviedla, že tak urobia, keď budú môcť a že disciplinárne obvinená ich brzdí v

11. Približne o 12:04 hod prišiel zvonku do priestorov recepcie svedok V., ktorý najskôr žiadal, aby si disciplinárne obvinená vzala tašku, umiestnenú na chladiacom boxe. Na otázku svedka Z. „Vy ste?“ neodpovedal a nelegitimoval sa ani jeho žiadosť, na čo svedok Z.

strkania svedok V. rukami sotil do svedka Z. a vytlačil ho až do dverí, kde sa zastavil. Ďalší pracovník sa snažil svedka V. zadržať a odtrhnúť od svedka Z., no následne ho žiadal, aby zostal von. Svedok Z. však tvrdil, že „exekútor nemôže zostať sám“, pretože disciplinárne obvinená naďalej stála pri pulte recepcie. Vzápätí sa snažil dostať dnu, v čom mu bránil svedok V., na čo disciplinárne obvinená zareagovala: „Zavolaj O..“ Na opakované žiadosti svedka V., aby zostal vonku, svedok Z. zareagoval, že „exekútor nemôže zostať sám pri výkone“. Disciplinárne obvinená následne kázala svedkovi Z., aby išiel von, ten to však neurobil.

Napriek novej výzve svedka V., že to je súkromný priestor a nemajú tam čo robiť, obaja naďalej odmietali opustiť priestory. Kým čakali na „O.“, jedna z pracovníčok žiadala disciplinárne obvinenú, aby jej povedala „paragraf, ktorý Vás oprávňuje stáť v súkromných priestoroch“.

Prítomní svedok Z. a dvaja pracovníci, ktorí prišli zvnútra kancelárie, sa ich snažili od seba odtrhnúť od seba s opakovanými výzvami na „kľud“. Keď sa to podarilo, svedok H. si vyzliekol krátku bundu a opakovane svedkovi V. povedal „Poď von“. Disciplinárne obvinená medzičasom nepovedal ani neurobila vôbec nič, len stála pri pulte recepcie. Približne o 12:11 hod prišla hliadka Policajného zboru a svedkovia H. a Z. vyšli z priestorov recepcie von. Disciplinárne obvinená

Na otázku policajta, čo sa tu disciplinárne obvinenej deje, odpovedala „Zaútočili na mňa“, ten ju však upozornil, že útok už netrvá a môže podať trestné oznámenie. 13. Emailom z 27. decembra 2022 o 16:07 hod z emailovej adresy L..Z. došiel disciplinárne obvinenej email, v ktorého prílohe jej boli zaslané dokumenty, „ktoré Vám boli aj dnes pri osobnej návšteve odovzdané“, a zvyšné informácie sľúbili doručiť po ich získaní od „účtovnej firmy“. Následne 30. decembra 2022 o 14:57 hod jej z tej istej emailovej adresy zaslali informácie ohľadom „bankových spojení“ s tým, že jeden z povinných vložil prostriedky na účel v banke, druhý ich zaplatil v hotovosti priamo v spoločnosti MojeSídlo s.r.o.

Nezistilo sa však, že by disciplinárne obvinená v rámci pracovnoprávneho vzťahu postihla alebo pokarhala svedka H. za to, že napadol svedka V.. 14. K osobe disciplinárne obvinenej z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že bola s účinnosťou od 10. septembra 1998 vymenovaná za súdnu exekútorku so sídlom v Bratislave a v tento deň zložila aj predpísaný sľub. Pred orgánmi Slovenskej komory exekútorov sa proti nej viedli tri disciplinárne konania: rozhodnutím Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. DK 4/2019 nebola uznaná za vinnú a rozhodnutiami DK 7/2019 a DK 13/ 2021 boli zastavené disciplinárne konania, ktoré sa proti nej viedli. Tunajší súd ju však disciplinárnym rozhodnutím č. k. 31 D 20/2022-397 vyhláseným 31. januára 2023 uznal za vinnú z dvoch skutkov: jednak, že od 7. januára 2020 do 7. júla 2021 nepredložila súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie, jednak, že od 5. mája do 16. septembra 2021 neodblokovala majetok v hodnote približne 380.000 €. Oba skutky kvalifikoval ako závažné disciplinárne previnenia podľa § 220 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a uložil jej za ne úhrnné

15. Uvedené skutkové závery vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.). Skutkové závery v ods. 7 a 13 sú sčasti reprodukciou listín z exekútorského spisu, proti ktorým neboli vznesené žiadne námietky, čiastočne vyplývajú z výpovedí svedkov Z. a svedka V..

Bližšie zisťovanie týchto okolností však pre rozhodnutie veci nie je podstatné, preto súd považoval za dostatočné jej vysvetlenie vo výpovedi, že to urobila na základe skúseností z iných exekúcií. Ďalej obsah exekučného spisu dostatočne preukazuje, kedy a aké informácie spoločnosť MojeSídlo s.r.o. zaslala disciplinárne obvinenej emailom.

Súd sa predovšetkým nestotožnil s jej výhradou, že záznam zo zvoleného uhla nezachytáva priebeh situácie dostatočne. Naopak, záber vedený z nadhľadu dostatočne zreteľne sníma totožnosť osôb, predmety, ktoré tieto osoby majú v rukách, ktoré vykladajú na prepážku recepcie a na iné miesta, ďalej sníma pohyb jednotlivých osôb (odkiaľ prichádzajú, kam smerujú a pod.), ako aj to, či a čo hovoria alebo nehovoria. Počas celého zvukovo-obrazového záznamu je zreteľne vidieť disciplinárne obvinenú a svedka Z., ako aj priestor medzi nimi, takže je dostatočne jasné, na čo konkrétne svojím konaním reagujú. V zábere nie je len priestor za vchodovými dverami (t. j. priestor vonku), v tomto priestore sa však neodohrávala ani časť skutku, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, a preto tento nedostatok záznamu neznižuje jeho význam pre zistenie skutkového stavu. Z technického hľadiska je zvukovo-obrazový záznam celý a celistvý, navonok nie je zistiteľné, že by bol technicky upravovaný, že by v ňom boli nelogické časové skoky, že by časť z neho chýbala. Ani disciplinárne obvinená netvrdila, že by k niečomu takému došlo alebo že by záznam nebol autentický.

XX. Obsah zvukovo-obrazového záznamu potom z väčšej časti vyvracia obranu aj tvrdenia disciplinárne obvinenej, ale aj výpovede svedkov Z. a H.. Predovšetkým, záznam preukazuje, že pracovníčky prítomné na recepcii po predložení žiadosti poskytli disciplinárne obvinenej časť informácií, ktoré žiadala. Približne o 11:38 hod. a neskôr o 11:41 hod. totiž vidieť, že pracovníčka zadala do počítača údaje o povinnom v 1. rade, následne išla k tlačiarni, odkiaľ vzala práve vytlačenú listinu a predložila ju disciplinárne obvinenej a svedkovi Z.. To isté neskôr urobila aj ohľadom povinného v 2. rade (N.. G.). Na zázname možno opoznať, že ide o listiny, ktoré sa svojím vzhľadom podobajú na listiny založené v exekútorskom spise ako príloha emailu z 30. decembra 2022 a majú podobu tabuľky s údajmi o oboch povinných v rozsahu „Názov schránky“, „Pobočka“, „Využívaná služba“, „Platnosť služby“ (a ďalšie). Podľa súdu tak nie je pravdivé tvrdenie disciplinárne obvinenej, že jej spoločnosť MojeSídlo s.r.o. neposkytla ani informácie, ktoré mali v čase jej návštevy už vygenerovaná. Naopak, záznam preukazuje, že jej ich poskytli. Disciplinárne obvinená, resp. svedok Z. však tieto informácie nepovažovali za dostatočné, a žiadali poskytnutie ďalších, a až tie im pracovníčky neposkytli s tým, že k nim nemajú prístup. Zároveň však obsah záznamu svedčí o tom, že pracovníčky viackrát informovali disciplinárne obvinenú a svedka Z., že im ich zašlú emailom. Preto súdu nie je zrejmé, na základe čoho disciplinárne obvinená dospela k názoru (prezentovanému vo výsluchu, ale aj na mieste samom), že ich činnosť smerovala k tomu, že informácie nechcú poskytnúť.

Záznam však dostatočne zreteľne zachytáva, aký spôsob komunikácie volila disciplinárne obvinená a svedok Z., čím konkrétne hrozili pracovníčkam (osobitne privolaním príslušníkov Policajného zboru) a ako sa vyjadrovali. Rovnako zvukovo-obrazový záznam dosvedčuje, že aj konateľ spoločnosti - svedok V. sa na začiatku po svojom príchode nesprával agresívne, ale snažil sa s disciplinárne obvinenou a svedkom Z. komunikovať, hoci odmietol preukázať svoju totožnosť. Na druhej strane možno dať na základe záznamu za pravdu disciplinárne obvinenej, že to bol svedok V., ktorý prvý použil fyzické násilie voči svedkovi Z., keď ho začal najskôr telom vytláčať z priestoru smerom k dverám a neskôr sa ho dokonca rukami pokúšal vysotiť von.

Hoci súd nespochybňuje, že disciplinárne obvinená sa mohla cítiť nepríjemne, keď svedok V. fyzicky napadol jej syna - svedka Z., neuveril v celom rozsahu jej obrane, že bola v takom šoku, že by jej to bolo bránilo v akomkoľvek rozumnom konaní. Záznam totiž svedčí o tom, že po útoku svedka H. disciplinárne obvinená opustila svoje miesto pri pulte recepcie a vykročila smerom k dverám, no keď jej pracovníčka recepcie začala brániť v návrate k pultu, disciplinárne obvinená sa odvolala na to, že pri pulte má svoje veci. Keď sa k nim však dostala, nevzala si ich a neopustila priestory, ale znova sa oprela o pult, čím dávala zreteľne najavo, že priestory nehodlá opustiť.

disciplinárne obvinenej. Na rozhodnutí č. k. 31 D 20/2022-397 z 31. januára 2023 je ako dátum právoplatnosti osvedčený 31. január 2023, také osvedčenie však odporuje obsahu tohto rozhodnutia. Z neho totiž vyplýva, že navrhovateľ v tomto konaní navrhoval uloženie disciplinárneho opatrenia zbavenia výkonu exekútorského úradu v zmysle § 222 ods. 2 písm. d) Ex. por., čomu súd nevyhovel. Podľa § 37 ods. 1 písm. b) a ods. 2 D. s. p. bol v takom prípade navrhovateľ oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a tohto práva sa nevzdal, čo podľa § 183 ods. 1 písm. b) prvého bodu Tr. por. znamenalo, že toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť skôr než márnym uplynutím tejto

20. Súd nevyhovel návrhu disciplinárne obvinenej na vykonanie dokazovania zápisnicou o trestnom oznámení z 30. apríla 2024, ČVS: ORP-261/X-VYS-B3-2024 (príloha /1 z prílohovej obálky č. l. 20). Podľa § 29 ods. 4 D. s. p. predseda senátu vykonáva len potrebné dôkazy. V nadväznosti na to podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, prípadne okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr

Ak disciplinárne obvinená chcela poukazovať na obsah toho, čo v trestnom oznámení uviedla, potom na tento účel bola vypočutá ona sama, svedkovia a boli vykonané listinné a vecné dôkazy, ktorými možno tieto skutočnosti dokázať. Tým sú v každom prípade dané dôvody odmietnutia tohto dôkazu podľa

III. Právne posúdenie a disciplinárne opatrenie

III. A Včasnosť podania a prípustnosť disciplinárneho návrhu

21. Podľa § 14 D. s. p. možno disciplinárny návrh podať do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa o konaní disciplinárne obvinenej 27. decembra 2022 dozvedel najskôr 2. marca 2023, kedy Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky došla žiadosť All4Net s.r.o. o prešetrenie vybavenia sťažnosti na disciplinárne obvinenú. Jednoročná lehota na podanie návrhu podľa citovaného ustanovenia by tak uplynula najskôr 2. marca 2024. Disciplinárny návrh však došiel tunajšiemu súdu 19. februára 2024, teda pred jej uplynutím. 22. Disciplinárne obvinená počas konania zdôrazňovala, že disciplinárne konanie je vedené určitými záujmami M.. S. Š., riaditeľky jedného z útvarov ministerstva spravodlivosti. Podľa § 17 písm. a) D. s. p. je však navrhovateľom disciplinárneho návrhu proti súdnemu exekútorovi (okrem iného) minister spravodlivosti. Navrhovateľom je teda minister ako ústavný činiteľ - člen vlády Slovenskej republiky, ktorého vymenúva a odvoláva prezident a ktorý je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky (porov. čl. 109 ods. 1, čl. 111 a čl. 116 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Ide o jeho osobný úkon a pri rozhodovaní o ňom nie je podľa zákona viazaný žiadnym návrhom ani súhlasom príslušných útvarov ministerstva. Podľa súdu nie je dosť dobre predstaviteľné, ako by vedúci niektorého organizačných útvarov ministerstva dokázal vnucovať svoju vôľu ministrovi ako členovi vlády. Aj pokiaľ by disciplinárny senát uvažoval nad prenositeľnosťou záverov disciplinárneho rozhodnutia sp. zn. 32 D 22/2022 na disciplinárne konanie proti súdnym exekútorom (k čomu nateraz netreba zaujať konečné stanovisko), disciplinárne obvinená neuviedla nijaké zmysluplné dôvody, prečo by konanie ministra spravodlivosti ako navrhovateľa voči nej malo byť vedené akýmikoľvek inými postrannými motívmi a ako ho bolo možné podradiť pod niektorý z dôvodov oslobodenia v zmysle § 34 ods. 2 D. s. p. Také motívy neplynú ani z neurčitých a tajuplných tvrdení disciplinárne obvinenej v jej záverečnej reči o niečom, čo vie a čo chce v prípade potreby medializovať.

23. Zo zisteného skutkového stavu je predovšetkým zrejmé, že skutok sa stal v zásade tak, ako je uvedený v disciplinárnom návrhu. S disciplinárne obvinenou možno súhlasiť v tom, že z písomného vyhotovenia návrhu nebolo celkom jednoznačné, či vytýkaným skutkom je celá návšteva disciplinárne obvinenej v priestoroch spoločnosti MojeSídlo s.r.o., resp. All4Net s.r.o., alebo len fyzický stret svedka H. so svedkom V.. Zástupkyňa navrhovateľa však na úvod ústneho pojednávanie (zápisnica z 23. apríla 2024, č. l. 64, s. 2) upresnila, že predmetom skutku je celý priebeh vytýkaného úkonu, vrátane toho, že sa disciplinárne obvinená na toto miesto dostavila. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa § 278 ods. 1 Tr. por., ktorý sa podľa § 4 D. s. p. použije aj v disciplinárnom konaní, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom (t. j. disciplinárnom) návrhu.

konanie aj nálezy ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 212/2023, IV. ÚS 221/2023, IV. ÚS 271/2023, ako aj uznesenie sp. zn. IV. ÚS 452/2023). Skutok tak, ako bol vymedzený v disciplinárnom návrhu, pokrýva celú činnosť disciplinárne obvinenej pri jej návšteve v spomínaných priestoroch, a preto upresnenie zástupkyne navrhovateľa na ústnom pojednávaní nepredstavuje jeho rozšírenie. Ani súdu tak nič nebránilo, aby posudzoval celé konanie disciplinárne obvinenej pri tejto návšteve ako účasť na jednej disciplinárne relevantnej udalosti.

V zmysle § 29 ods. 5 Ex. por. je exekútor povinný používať pri výkone exekučnej činnosti programové prostriedky a technické prostriedky určené ministerstvom po dohode s komorou a pri prijímaní podaní elektronickú schránku. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. zasa platí, že orgán verejnej moci je zásadne povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona. Citovaný zákon neobsahuje definíciu orgánu verejnej moci a v tejto súvislosti nie je potrebné zaoberať sa otázkou, či súdny exekútor je vždy takýmto orgánom (porov. v tomto smere dôvetok v § 29 ods. 5 Ex. por., podľa ktorého sa elektronická schránka exekútora považuje za elektronickú schránku orgánu verejnej moci len na účely tohto zákona). Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. b) cit. zák. totiž pripúšťa výnimku, ak ide o úkon, ktorý osobitný predpis umožňuje vykonať napr. ústne.

25. Podobne podľa § 42 ods. 12 Ex. por. platí, že súčinnosť sú tretie osoby povinné poskytnúť exekútorovi bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že tretia osoba nesmie poskytnúť súčinnosť inak. Použitie slova „prednostne“ vyjadruje, že ide o uprednostňovanú formu, od ktorej sa však v určitých prípadoch možno odchýliť. Príkladom takého odchýlenia môže byť situácia, ak tretia osoba je sama pripravená a ochotná poskytnúť súčinnosť osobne súdnemu exekútorovi, resp. jeho zamestnancovi ihneď (na počkanie). Tretej osobe v takejto forme súčinnosti nič nebráni (napokon, ani zákon č. 305/2013 Z. z. vo všeobecnosti neukladá iným osobám než orgánom verejnej moci, aby svoje úkony robili len elektronickou formou). Ak teda súdny exekútor požiada určitú osobu o súčinnosť v zmysle § 42 ods. 1 Ex. por. inak než elektronicky a táto osoba je ochotná požadovanú súčinnosť poskytnúť ihneď (na počkanie) inak než elektronicky, nemožno tvrdiť, že by takýto postup súdneho exekútora odporoval ustanoveniam § 17 ods. 1 zákona č. 305/ 2023 Z. z. a ustanoveniu § 29 ods. 5 Ex. por.

Na základe uvedeného tak súd v tomto jej postupe nevidel nič, čo by mohlo zakladať jej disciplinárnu zodpovednosť. Napokon, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že prítomné pracovníčky jej bez okolkov odovzdali určitú časť žiadaných informácií (tabuľku so základnými údajmi o povinných). Ak by sa aj ustanovenie § 42 ods. 12 Ex. por. považovalo za kogentné v tom zmysle, že tretia osoba je vždy povinná využiť elektronickú cestu poskytnutia žiadosti, mohlo by prípadné porušenie povinnosti disciplinárne obvinenej spočívať len v tom, že prijala tieto informácie písomne. Také celkom formálne pochybenie by však podľa súdu takisto nenapĺňalo znaky disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Ex. por. (porov. podobne rozhodnutie 33 D 3/2023, na ktoré odkazovala aj disciplinárne obvinená).

Takto vymedzený rozsah súčinnosti nezodpovedá ustanoveniu § 42 ods. 5 Ex. por., podľa ktorého tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo takýto majetok, umožnia exekútorovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú alebo urobia iné opatrenia požadované exekútorom na ich zabezpečenie. Disciplinárne obvinená ani v žiadostiach, ani počas svojej návštevy netvrdila, že na základe tejto žiadosti chcela prehliadnuť u spoločnosti MojeSídlo s.r.o. určité dokumenty, záznamy alebo majetok povinných alebo že by ich žiadala vydať. Takáto činnosť bezpochyby odôvodňuje fyzickú prítomnosť a prístup exekútora alebo jeho zamestnancom k nim, a preto by sa jej v takomto prípade nedalo vytýkať, že sa na mieste domáhala prístupu k nim alebo ich vydania.

Okrem toho podľa tretej vety tohto odseku súdny exekútor nesmel túto spoločnosť obťažovať žiadosťou o poskytnutie súčinnosti nad mieru, ktorú od nej možno spravodlivosti požadovať. Zistený skutkový stav preukazuje, že disciplinárne obvinená túto spoločnosť požiadala o súčinnosť osobne, táto jej ju aj sčasti na počkanie (osobne) poskytla, no informovala ju, že vo zvyšku jej ju poskytne elektronicky (emailom) v priebehu toho istého dňa. Týmto spôsobom tak táto spoločnosť využila svoje právo vyplývajúce z cit. ustanovenia poskytnúť tieto informácie prednostne elektronicky, a prísľub poskytnutia informácií tohto typu v priebehu toho istého dňa možno podľa súdu považovať za bezodkladné v zmysle citovaného ustanovenia.

Podľa § 29 ods. 1 Ex. por. medzi základné povinnosti súdneho exekútora potom patrí povinnosť vykonávať činnosť podľa tohto zákona zodpovedne a svedomito. V oboch prípadoch ide o relatívne neurčité pojmy, ktoré neurčujú obsah oprávnení súdneho exekútora, ale spôsob

Požiadavka vykonávať svoju činnosť aj s odbornou starostlivosťou v zmysle § 29 ods. 2 Ex. por. zasa vyjadruje, aby exekútor dbal tak na dôsledné využívanie svojich zákonných oprávnení, ale aj dôsledné dodržiavanie právnych predpisov, ktorými je pri svojej činnosti viazaný (porov. § 3 Ex. por.).

teda nebolo vôbec zrejmé, že by odmietali poskytovať vyžadovanú súčinnosť alebo že by sa protivili žiadosti disciplinárne obvinenej. Podľa súdu ju len vcelku logicky a plne v súlade s cit. § 42 ods. 12 Ex. por. žiadali, aby jej ich mohli poskytnúť elektronicky, pretože na ich poskytovanie existuje určený určitý postup (poskytuje ich niekto konkrétny), ktorý neumožňuje poskytnúť ich ihneď. S ohľadom na žiadané informácie (údaje o účte!) nemohlo hroziť žiadne nebezpečenstvo z omeškania tým, že by sa poskytli takýmto spôsobom.

Policajti však v žiadnom prípade nie sú výkonnými orgánmi súdneho exekútora a nie sú oprávnení od tretej osoby brachiálne vymôcť ním žiadanú súčinnosť. Takáto vyhrážka disciplinárne obvinenej tak bola nielen neprimeraná, ale zreteľne aj protiprávna.

(teda písomne) o ochranu Policajný zbor. Disciplinárne obvinená sa však napriek tomu celkom zreteľne rozhodla v týchto priestoroch zotrvávať ďalej aj za cenu fyzickej potýčky. Podľa názoru súdu totiž skutkový stav svedčí o tom, že svedka H. zavolala len na to, aby fyzicky konfrontoval iné prítomné osoby. pretože iný účel jeho privolania nemožno zistiť. V čase, keď ho volala, totiž svedok V. už neútočil na svedka Z., len telom blokoval jeho vstup do priestoru recepcie a svedok Z. sa opieral o skrinku. Na disciplinárne obvinenú samu fyzicky neútočil nikto a nehrozila jej bezprostredne ani žiadna ujma. Obaja (aj disciplinárne obvinená, aj svedok Z.) navyše mohli akékoľvek hroziace nebezpečenstvo odvrátiť tým, že by jednoducho odišli z priestorov recepcie, ako na to boli vyzvaní; práve to v zmysle § 24 ods. 2 Trestného zákona vylučuje akékoľvek úvahy o krajnej núdzi, ktoré vo svojej výpovedi prezentoval svedok H..

Na to nadväzuje nielen text sľubu súdneho exekútora (porov. § 13 Ex. por.), ale aj už uvedené povinnosti vykonáva túto činnosť čestne, zodpovedne, svedomito a s odbornou starostlivosťou (§ 29 ods. 1 a 2 Ex. por.). Súdny exekútor tak pri každom svojom úkone musí dbať na to, že tento úkon vykonáva na základe štátneho splnomocnenia, a preto spôsob jeho výkonu musí nielen zodpovedať zákonu, ale zároveň posilňovať dôveru verejnosti v zákonný výkon exekučnej činnosti. Práve preto, že exekútorovi sú do rúk zverené mimoriadne silné oprávnenia, spojené často s bezprostrednými zásahmi do majetku jednotlivcov, nesmie súdny exekútor pri výkone svojej činnosti v účastníkoch ani v tretích osobách vytvárať dojem zneužívania či svojvôle.

Inak sa stiera rozdiel medzi súdnymi exekútormi ako právom zriadenou a chránenou profesiou s výsadným postavením pri výkone exekučných titulov (porov. § 3 Ex. por.) a rôznymi súkromnými „vymáhačmi“. Konanie exekútora, ktoré prispieva k stieraniu tohto rozdielu, potom znižuje vážnosť samotnej jeho funkcie a celého exekútorského stavu. Konanie disciplinárne obvinenej, ktorá sa rozhodla vynútiť si splnenie informačnej povinnosti (!) fyzickým zotrvávaním v priestoroch tretej osoby (v podstate ich okupáciou), protiprávnymi hrozbami privolaním príslušníkov Policajného zboru a po eskalácii fyzického konfliktu privolaním svojho už na pohľad fyzicky disponovaného zamestnanca, aby konflikt „vyriešil“, podľa súdu v očiach zúčastnených osôb stiera rozdiel medzi právnym postupom príslušníka zákonom zriadenej a splnomocnenej osoby a polo či priamo nelegálnym postupom akéhosi súkromného „vymáhača“.

Navyše, ako sama priznala, týmto postupom nesledovala žiaden zákonom chránený záujem (napr. že by hrozilo riziko zatajenia a zničenia majetku alebo informácií), ale celý svoj postup považovala za „otázku cti“ súdneho exekútora dokončiť už začatý úkon bez ohľadu na jeho priebeh a zákonnosť. Disciplinárne obvinená teda vedela, že jej konanie môže viesť k porušeniu Exekučného poriadku a ohrozeniu záujmu tretej osoby, ktorý chráni ustanovenie § 42 ods. 12 Ex. por., a s touto možnosťou bola uzrozumená, no za dôležitejšie považovala dokončenie úkonu, ktorý začala, z dôvodov, ktoré nemali žiadnu oporu v zákone. Tým podľa súdu konala v nepriamom úmysle [porov. cit. § 15 písm. b) Tr. zák.].

36. V prerokúvanej veci sa disciplinárne obvinená 27. decembra 2022 dostavila do spoločnosti MojeSídlo s.r.o. spolu so svojím zamestnancom - svedkom Z., s ktorým celý úkon v podstate viedli takmer spoločne, resp. miestami bol dokonca aktívnejší sám svedok Z..

Aj on vyhlasoval, že v priestoroch bude stáť, kým mu neposkytnú súčinnosť, aj on hrozil privolaním príslušníkov Policajného zboru. Okrem toho sa po zistení, že mu časť žiadaných informácií nebude poskytnutá ihneď, domáhal, aby bol privolaný konateľ spoločnosti ako štatutárny orgán

Toto konanie svedka Z. - z rovnakých dôvodov ako obdobné konanie disciplinárne obvinenej, ako bolo odôvodnené vyššie - nemožno považovať za zodpovedné a svedomité. Okrem toho zistený skutkový stav preukazuje aj to, že svedok Z. pri svojej komunikácii s pracovníčkami MojeSídlo s.r.o. pravidelne zvyšoval hlas (až kričal), skákal do reči a dokonca sa ich snažil aj znevažovať (napríklad úplne neodôvodnenou a výsmešnou otázkou, či vedia klamať, alebo podozrením, že niekoho chránia). Takéto - už formou - nevhodné správanie takisto nemožno považovať za zodpovedné a svedomité konanie zamestnanca súdneho exekútora. Napriek tomuto konaniu a správaniu disciplinárne obvinená svedka Z. ako svojho zamestnanca nijako neupozornila na jeho nevhodnosť, nezasiahla doň ani sa nijako nepokúsila mu v ďalšom podobnom konaní zabrániť. 37.

Už v tomto momente tak disciplinárne obvinená mala a mohla svedka H. dostatočne jasne inštruovať, čo sa od neho v danej chvíli očakáva a čo má robiť. Namiesto toho disciplinárne obvinená nečinne prizerala tomu, ako sa svedok H. pokúsil preraziť si vstup do priestoru tým, že sotil do svedka V., následne ho rukou chytil za hrdlo a držal ho tak určitý čas. Počas týchto fyzických úkonov svedka H. mu disciplinárne obvinená ani raz neprikázala, aby so svojím konaním prestal alebo aby ho akokoľvek obmedzil. Ani len po skončení jeho útoku nijako neprejavila svoj nesúhlas, a to ani vtedy, keď svedok H. pomerne otvorene vyzýval svedka V. do ďalšej fyzickej konfrontácie („Poď von“). Argumenty o možnom skratovom konaní svedka nepovažuje súd za dôveryhodné. Ak disciplinárne obvinená privolá svojho zamestnanca, ktorého sama označuje ako „ochranku“, ktorý má preukaz spôsobilosti na ochranu strážnej služby a ktorý je zjavne fyzicky disponovaný, do situácie, ktorú sama označí ako napadnutie, a nijako ho bližšie neinštruuje, potom logicky nemožno očakávať nič iné, než že takýto zamestnanec bude plniť úlohu „ochranky“, teda fyzicky sa bude snažiť odstrániť všetky (reálne či potenciálne) zdroje

38. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že disciplinárne obvinená ako zamestnávateľka svedkov Z. a H. riadne neplnila svoju povinnosť dohliadať na ich zodpovednosť a svedomitosť ich konania počas jej návštevy v spoločnosti MojeSídlo s.r.o. 27. decembra 2022 od 11:37 hod., hoci jej takáto povinnosť vyplývala z cit. ustanovenia § 29 ods. 1 Ex. por. časti vety za bodkočiarkou. Disciplinárne obvinená s ohľadom na okolnosti vedela, že jej nekonaním (neupozornením svedka Z. na nevhodnosť jeho konania a správania a jeho nezakázaním, ako aj neinštruovaním svedka H. pri jeho privolaní a nezakázaním mu pokračovať vo fyzickom útoku) môže dôjsť k porušeniu tejto jej povinnosti. Napriek tomu sa zjavne domnievala, že k takýmto porušeniam nedôjde, teda že svedkovia sa budú sami od seba chovať zodpovedne a svedomito. Vzhľadom na to v tejto časti posúdil súd zavinenie disciplinárne obvinenej len ako vedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 222c ods. 1 Ex. por. Súd k obrane disciplinárne obvinenej len pripomína, že nie je podstatné, či zavinila samotné

Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že konanie disciplinárne obvinenej opísané vo výroku tohto rozhodnutia predstavuje ako celok zavinené porušenie jej povinností pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku, ale aj správanie, ktoré narúša dôstojnosť funkcie súdneho exekútora. Tým sú naplnené znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Ex. por. Súd nezistil, že by toto konanie bolo možné kvalifikovať ako závažné disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 2 Ex. por., hoci niektoré priťažujúce okolnosti zohľadnil pri ukladaní disciplinárneho opatrenia (porov. ods. 41). Rovnako sa však súd nestotožnil s názorom disciplinárne obvinenej, že jej konanie nedosahuje ani najnižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Skutok, za ktorý je postihovaná, nespočíva v porušení akejsi formálnej či poriadkovej povinnosti ako napr. nepoužitie určeného tlačiva, prípadne v prostom ľudskom omyle. Naopak, je postihovaná za skutok, ktorým zasiahla do postavenia tretej osoby žiadosťou o súčinnosť takou formou, že ju tým obťažovala nad primeranú mieru, že si vynucovala splnenie povinnosti v podstate „okupáciou“ priestorov

III. C Disciplinárne opatrenie

Preto sa jej podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 222c ods. 1 Ex. por. namiesto disciplinárneho opatrenia musí uložiť úhrnné disciplinárne opatrenie tak za skutky, za ktoré bola uznaná vinnou rozhodnutím č. k. 31 D 20/2022-397, ale aj rozhodnutím č. k. 33 D 16/ 2022-334 a za skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, a to podľa zásad pre ukladanie úhrnného disciplinárneho opatrenia. Tieto zásady podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 222c ods. 1 Ex. por. znamenajú, že za všetky tieto disciplinárne opatrenia sa uloží súhrnné disciplinárne opatrenie podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na disciplinárne previnenie z nich najprísnejšie trestné. Skutky, za ktoré bola disciplinárne obvinená uznaná vinnou rozhodnutím č. k. 31 D 20/2022-397, spáchala pred 30. novembrom 2021, a preto sa jej za nej aj ukladalo disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 Ex. por. účinného do 30. novembra 2021, a to a) písomné pokarhanie, b) peňažnú pokutu do 3.310 €, c) zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora. Pretože toto disciplinárne previnenie zostáva najprísnejším disciplinárnym

Tým, že sa ukladá súhrnné disciplinárne opatrenie podľa zásad pre uloženie úhrnného disciplinárneho opatrenia, bolo potrebné prihliadnuť na to, že sa ukladá za celkovo (už) štyri skutky, z ktorých dva boli kvalifikované ako závažné disciplinárne previnenie. Ďalej súd prihliadol na to, že konania v tu prerokúvanej veci sa disciplinárne obvinená dopustila čiastočne v nepriamom úmysle. Výsledkom jej konania bolo nielen fyzické napadnutie tretej osoby zo strany zamestnanca disciplinárne obvinenej, ale kvôli tomu aj zníženie dôstojnosti funkcie súdneho exekútora. Ako už bolo vysvetlené, konanie obvinenej v očiach tretích osôb (najmä pracovníčky na recepcii MojeSídlo s.r.o.) stieralo rozdiel medzi exekútorom ako štátnom splnomocneným profesionálom na výkon rozhodnutí, ktorý sa má spravovať zásadne zákonom a využívať legálne prostriedky, a rôznymi súkromnými vymáhačmi, ktorí sa neštítia ani hrubých metód.

IV. Záver

42. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd postupom podľa § 34 ods. 1 D. s. p. uznal disciplinárne obvinenú vinnou a uložil jej zodpovedajúce súhrnné disciplinárne opatrenie. Zároveň s uložením súhrnného disciplinárneho opatrenia najvyšší správny súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil aj výrok o disciplinárnom opatrení v rozhodnutí č. k. 31 D 20/2022-397, ale aj výrok o upustení od súhrnného disciplinárneho opatrenia v rozhodnutí č. k. 33 D 16/2022-334, ako aj všetky ostatné rozhodnutia, ktoré touto zmenou stratili podklad. 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté vo výroku o vine pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne) a vo výroku o disciplinárnom opatrení pomerom hlasov 3 : 2.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 11. júna 2024