31D/3/2025

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z členov: Michal Novotný ako predseda, JUDr. Zuzana Šabová, PhD., ako sudkyňa, prof. JUDr. Peter Potásch, PhD., ako sudca a JUDr. Jaroslav Jarabinský a Mgr. Juraj Hamara ako prísediaci sudcovia v disciplinárnej veci disciplinárne obvineného: R.. R. F., súdny exekútor v Michalovciach, pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 220 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (navrhovateľ: minister spravodlivosti Slovenskej republiky), po ústnom pojednávaní 17. júna 2025 takto

rozhodol:

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh a ústne pojednávanie

1. Navrhovateľ disciplinárnym návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 3. februára 2025, kládol disciplinárne obvinenému za vinu, že v exekučnom konaní sp. zn. EX 1765/2013 „v bode 1... v období od 4.2.2022 do 27.9.2023, po doručení uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16Er/394/2013 zo dňa 1.2.2022, nepokračoval v exekúcii predajom nehnuteľnosti, v bode 2... dňa 27.9.2023 vydal upovedomenie o ukončení exekúcie predajom nehnuteľností napriek tomu, že zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie takýto postup neumožňoval“. Oba skutky navrhovateľ kvalifikoval ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. 2. Disciplinárny návrh bol disciplinárne obvinenému doručený do vlastných rúk 17. februára 2025, ten sa však k nemu nevyjadril. 3. Podľa § 28 ods. 1 D. s. p. predseda senátu nariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie na 17. júna 2025, ktoré sa vykonalo v prítomnosti zástupkyne navrhovateľa a disciplinárne obvineného.

II. Dokazovanie a zistený skutkový stav

X. T.. N. skutočne zložil 29. septembra 2021 u disciplinárne obvineného sumu 9.900 €, na základe čoho ten v zápisnici zo 14. októbra 2021 potvrdil, že dražba sa neuskutočnila a zaplatením ceny boli splnené podmienky podľa § 166 ods. 2 Ex. por., aby sa T.. N. s manželkou považovali za vydražiteľov draženého podielu. Túto zápisnicu predložil disciplinárne obvinený súdu, ktorý však uznesením sp. zn. 16 Er 394/2013 z 1. februára 2022 rozhodol, že nadobudnutie neschvaľuje. Súd totiž nepovažoval dražobnú vyhlášku za riadne doručenú povinnému v 1. rade, pretože ten sa v čase doručovania nachádzal v inom ústave na výkon trestu než v tom, kam mu ju disciplinárne obvinený zaslal. V nadväznosti na toto uznesenie advokátka JUDr. Čukylová v mene oprávneného 9. februára 2022 oznámila disciplinárne obvinenému, že ten „odvoláva a ruší“ svoj súhlas na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. M.. Na urgenciu T.. N. z 26. júla 2023 disciplinárne obvinený 27. septembra 2023 vydal „Upovedomenie o ukončení exekúcie predajom nehnuteľnosti“, ktorým upovedomil účastníkov, že končí exekúciu predajom uvedeného spoluvlastníckeho podielu; na základe toho sa mal vykonať výmaz poznámky o predaji nehnuteľností z listu vlastníctva. V odôvodnení odkázal na „§ 145 ods. 2 EP“ a na to, že nehnuteľnosť sa nepodarilo predať do dvoch rokov od 27. mája 2021.

8. K osobe disciplinárne obvineného z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že bol s účinnosťou od 4. decembra 1995 vymenovaný za súdneho exekútora so sídlom v

Michalovciach. Pred orgánmi Slovenskej komory exekútorov sa proti nemu viedlo len jedno disciplinárne konanie pod sp. zn. DK 6/2020, ktoré bolo zastavené, a tunajším súdom nebol doteraz disciplinárne trestaný. 9. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.).

11. V prerokúvanej veci disciplinárne obvinený konal v exekučnom konaní, ktoré sa začalo doručením návrhu (§ 36 Ex. por.) pred 11. júlom 2013, a preto je pre posúdenie zákonnosti jeho konania v prvom rade potrebné zistiť, akým znením Exekučného poriadku sa mal spravovať. Znenie § 145 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktoré sa disciplinárne obvinený odvolával vo svojom upovedomení z 27. septembra 2023, bolo počas účinnosti Exekučného poriadku zmenené len raz, a to zákonom č. 2/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2017. Znenie účinné od tohto dátumu dovoľovalo súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o ukončení exekúcie predajom nehnuteľnosti, ak sa ju nepodarilo predať na dražbe ani do dvoch rokov od vydania exekučného príkazu. Naopak, podľa znenia tohto ustanovenia účinného do 31. marca 2017 platilo, že ak sa nepodarilo predať nehnuteľnosť na dražbe do jedného roka od vydania exekučného príkazu, mohol súd na návrh účastníka konania alebo exekútora zastaviť exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti. Z uvedených rozdielov je zrejmé, že podľa § 145 ods. 2 Ex. por. účinného do 31. marca 2017 mohol o zastavení exekúcie rozhodnúť len súd, nie súdny exekútor (ten mohol zastavenie len navrhnúť). Naopak, súdny exekútor mohol upovedomenie vydať až podľa § 145 ods. 2 Ex. por. účinného od 1. apríla 2017. 12. Podľa prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 Ex. por., doplneného práve zákonom č. 2/2017 Z. z., zásadne platí, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Okrem toho však ešte aj ustanovenie § 243b ods. 1 Ex. por. pre exekúcie začaté pred 1. novembrom 2013 ustanovuje, že sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. Na základe týchto prechodných ustanovení tak aj disciplinárne obvinený v exekúcii sp. zn. EX 1765/2013 mal postupovať podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, teda aj podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Ex. por. účinného (až) do 31. marca 2017. Disciplinárne obvinený tak v prerokúvanej veci nebol oprávnený na základe § 145 ods. 2 Ex. por. vydať upovedomenie o ukončení exekúcie, ale mohol nanajvýš navrhnúť exekučnému súdu, aby exekúciu zastavil. Ak disciplinárne obvinený napriek tomu vydal takéto upovedomenie, vykonal úkon, na ktorý podľa uvedeného ustanovenia nebol oprávnený. Tým konal v rozpore so zákonom, ktorým je však podľa § 3 Ex. por. pri výkone svojej činnosti viazaný a ku ktorého dodržiavaniu sa zaviazal aj sľubom exekútora v zmysle § 13

13. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. decembra 2021 je disciplinárnym previnením súdneho exekútora okrem iného zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, ako aj porušenie sľubu. Z predošlých odsekov tohto rozhodnutia dostatočne zreteľne vyplýva, že disciplinárne obvinený svojím úkonom v exekúcii sp. zn. EX 1765/2013 konal v rozpore s § 145 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31. októbra 2013, čím porušil svoju viazanosť zákonom v zmysle § 3 Ex. por., aj svoj sľub zložený podľa § 13 Ex. por., ktorým sa okrem iného zaviazal dodržiavať zákony. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by jeho konanie bolo úmyselným, ani navrhovateľ žiadne osobitné dokazovanie v tomto smere nenavrhol. Niet teda dôvodu neveriť disciplinárne obvinenému, že toto porušenie bolo dôsledkom jeho nepozornosti, ktorá síce nie je ospravedlniteľná, ale vo výsledku znamená, že svojho konania sa dopustil z nevedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 222c ods. 1 Ex. por. V dôsledku toho je tento skutok disciplinárnym previnením v zmysle § 220 ods. 1 Ex. por. 14. Podľa § 220 ods. 2 v cit. znení je konanie uvedené v odseku 1 tohto paragrafu závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená. Súd sa v prerokúvanej veci nestotožnil s názorom navrhovateľa, že by skutok disciplinárne obvineného napĺňal túto kvalifikovanú skutkovú podstatu. Nesvedčí tomu ani žiaden osobitný spôsob konania, ani miera zavinenia (tu: nedbanlivosť), disciplinárne obvinený svoj skutok neopakoval a nie sú prítomné ani ďalšie priťažujúce okolnosti, napr. v zmysle § 37 Trestného zákona v spojení s § 222c ods. 1 Ex. por. Pokiaľ ide o povahu porušenej povinnosti, tá spočíva v tom, že disciplinárne obvinený formálne prekročil svoje oprávnenie súdneho exekútor a vydal upovedomenie o takej otázke, o akej patrilo rozhodovať zásadne súdu. Z dôvodov, ktoré budú vysvetlené ďalej, však v exekúcii sp. zn. EX 1765/2013 na takéto rozhodovanie ani nebol dôvod, keďže disciplinárne obvinený aj tak mohol vychádzať z názoru, že kvôli chýbajúcemu súhlasu oprávneného nemôže v exekúcii predajom spoluvlastníckeho podielu pokračovať. Vo výsledku tak konanie disciplinárne obvineného, spočívajúce vo vydaní upovedomenia podľa § 145 ods. 2 Ex. por., nebolo jedinou kauzálnou prekážkou v ďalšom výkone exekúcie. Preto ani povaha porušenej povinnosti (daná ustanovením, ktoré prestúpil) v prerokúvanej veci nepostačuje na to, aby sa disciplinárne previnenie kvalifikovalo ako závažné disciplinárne previnenie. 15. Keďže skutok disciplinárne obvineného bol kvalifikovaný ako disciplinárne previnenie, prichádza v prerokúvanej veci do úvahy disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 Ex. por. Podľa tohto ustanovenia možno za disciplinárne previnenie uložiť ako disciplinárne opatrenie a) písomné pokarhanie, alebo b) peňažnú pokutu až do sumy 660 €. Pretože disciplinárne obvinený doteraz nebol disciplinárne potrestaný a svoje pochybenie vo svojej výpovedi aj priznal (hoci sa ho snažil relativizovať odkazom na pochybenie svojho zamestnanca), považuje súd za primerané uložiť zaň najmiernejšie z možných opatrení, teda písomné pokarhanie.

16. V skutku II (pôvodne bod 1 disciplinárneho návrhu) sa disciplinárne obvinenému vytýkalo, že v exekúcii sp. zn. EX 1765/2013 nekonal potom, čo mu bolo doručené uznesenie súdu o neschválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. Disciplinárne obvinený sa bránil odkazom na to, že oprávnený 9. februára 2022 vzal späť svoj súhlas s exekúciou predajom nehnuteľností. Podstatnou spornou otázkou tak bolo, či toto späťvzatie bolo účinné.

Podľa § 136 ods. 3 Ex. por. takisto platilo, že súhlas s predajom mohol oprávnený odvolať len do uverejnenia dražobnej vyhlášky. Podľa § 140 ods. 1 Ex. por. sa dražobnou vyhláškou určoval termín dražby, na ktorom sa podľa § 144 Ex. por. draží, a ak sú na to splnené podmienky, udelí sa na nej príklep. Pokiaľ súd príklep neschváli (§ 149 Ex. por.), má sa v dražbe pokračovať.

Na druhej strane však Exekučný poriadok v niektorých prípadoch výslovne počíta s tým, že po vydaní jednej dražobnej vyhlášky možno vydať aj druhú (a ďalšie). Takým prípadom je napríklad situácia upravená v § 145 ods. 1 Ex. por., keď sa pri dražbe nedosiahne ani najnižšie podanie (pozri cit. dielo, s. 497), alebo opätovná dražba upravená v § 143 Ex. por., ak vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie (cit. dielo, s. 494). Inak povedané, v týchto prípadoch sa dražobná vyhláška mohla uverejniť aj viackrát po sebe, pričom nebolo jednoznačne ustanovené, či obdobie od vzniku dôvodu pre novú (opakovanú) dražbu až do uverejnenia novej dražobnej vyhlášky znova neotvára oprávnenému možnosť, aby postupoval podľa § 136 ods. 3 Ex. por. Navyše, v prerokúvanej veci síce disciplinárne obvinený určil termín dražby, avšak spoluvlastník nehnuteľnosti tu ešte dva týždne pred jej konaním zložil sumu najnižšieho podania. Zo znenia § 166 ods. 2 Ex. por. je však zrejmé, že takéto zloženie zabraňuje predaju veci, teda zabraňuje konaniu dražby. Preto aj ustanovenie § 166 ods. 3 Ex. por. nepredpokladá,

Pokiaľ disciplinárne obvinený za daných okolností vychádzal z názoru, že neschválením nadobudnutia príklepu podľa § 166 ods. 3 Ex. por. sa oprávnenému znova otvárala možnosť vziať späť súhlas s predajnom nehnuteľnosti až do uverejnenia (ďalšej) dražobnej vyhlášky, ide o názor, ktorý má dostatočnú oporu v citovaných (nepríliš jasných) ustanoveniach Exekučného poriadku. Preto disciplinárne obvinenému nemožno vyčítať ich porušenie (porov. v tomto smere aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 271/2023). Preto ho súd v tejto časti oslobodil spod disciplinárneho návrhu podľa § 34 ods. 2 písm. b) D. s. p.