31D/5/2022

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a Mgr. Michala Novotného a prísediacich sudcov JUDr. Evy Imrišovej a JUDr. Martina Palovčíka, v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: C.. Š. N., U., E. E. U. Ú. R.. U. XXXX/XX, XXX XX R., pre disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v účinnom znení, takto

rozhodol:

1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) podľa § 18 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v účinnom znení (ďalej len „disciplinárny súdny poriadok“) dňa 17. marca 2022 podal na najvyšší správny súd disciplinárny návrh proti disciplinárne obvinenému C.. Š. N., U., E. E. U. Ú. H. R. (ďalej len „disciplinárne obvinený“ alebo „notár“). Navrhovateľ v návrhu disciplinárne obvinenému kládol za vinu, že napriek žiadosti č. 19232/2020/152, zo dňa 17. 02.2020, doručenej dňa 18.02.2020, nezapožičal v období odo dňa 26.02.2020 do dňa 08.03.2020 ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky a ani jej povereným pracovníkom, na ich odôvodnenú písomnú žiadosť, notársky spis sp. zn. N 151/2019.

2. Navrhovateľ v návrhu ku skutku kladenému disciplinárne obvinenému za vinu uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“ alebo „ministerstvo“) začalo nad činnosťou disciplinárne obvineného vykonávať dňa 04. februára 2020 štátny dohľad, vzhľadom na podnet Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“) na vykonanie dohľadu vo veci spísania notárskej zápisnice č. N 151/2019, Nz 15064/ 2019, NCRIs 15387/2019, zo dňa 15.05.2019.

§ 89 ods. 1 citovaného zákona. Dňa 21. februára 2020 bolo navrhovateľovi doručené podanie disciplinárne obvineného, ktorým žiadal o zaslanie podnetu SPF, ktorý mu bol následne doručený. Dňa 13. marca 2020 bol navrhovateľovi doručený list disciplinárne obvineného, obsahom ktorého bolo oznámenie, že notársky spis ministerke spravodlivosti nezapožičia, keďže podnet SPF obsahuje všeobecné tvrdenia. Keďže notársky spis nebol ministerke spravodlivosti doposiaľ zapožičaný, notár minimálne do 08. marca 2022 udržiaval protiprávny stav - porušoval povinnosť podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku, ide teda o trváci správny

Na podporu svojich tvrdení poukázal na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, č. k.: 5A/164/2002-44, zo dňa 22. februára 2005, ktoré citoval. 3. V dôvodoch návrhu ďalej navrhovateľ vyslovil názor, že notár je v zmysle § 89 ods. 1, § 83 ods. 1 a § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku na základe písomnej odôvodnenej žiadosti povinný zapožičať ministerstvu notárske spisy, v danom prípade na účely výkonu štátneho dohľadu.

Notár tak konal nad rámec svojich zákonných právomocí, pretože si prisvojil právomoc rozhodovať o tom, v ktorých prípadoch je ministerstvo oprávnené vykonať štátny dohľad . Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že z dôvodovej správy k novele Notárskeho poriadku, ktorou sa menilo ust. § 83 ods. 1 bod 7 realizovanej zákonom č. 68/2021 Z. z. vyplýva, že dôvodom zmeny zákonnej úpravy boli situácie identické s prejednávanou vecou, kedy notári polemizovali o tom, či výkon štátneho dohľadu je dostatočným dôvodom na zapožičanie notárskych spisov.

poriadku. Navrhovateľ navrhol disciplinárne obvineného uznať za vinného a uložiť mu disciplinárne opatrenie v zmysle § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku, a to peňažnú pokutu vo výške 3.300,- eur. Druh a výšku navrhovaného disciplinárneho opatrenia odôvodnil tým, že vychádzal zo závažnosti a dôsledkov porušenia povinnosti disciplinárne obvineného, ktorý viac ako dva roky odmieta predložiť notársky spis. Mal za to, že z obsahu listu č. Spr.5/10/ 2020, zo dňa 12. marca 2020, vyplýva záver, že ide o úmyselné konanie, ktorým bránil výkonu

5. Pre úplnosť navrhovateľ dal do pozornosti, že disciplinárne obvinený je predsedom Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky a pôsobí ako aj ako predseda disciplinárnych senátov. Uviedol, že v dotknutom období podal viacero disciplinárnych návrhov vo veci nezapožičania notárskeho spisu, pričom návrhy boli zamietnuté disciplinárnym senátom, v ktorom pôsobil disciplinárne obvinený či už ako predseda alebo

Prípady obdobné s prejednávanou vecou boli dôvodom na novelu ust. § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku.

7. Disciplinárne obvinený k disciplinárnemu návrhu i k dôkazom sa vyjadril podaním zo dňa 22.04.2022 (ďalej len „vyjadrenie“). K vyjadreniu disciplinárne obvinený priložil listiny z notárskeho spisu, ktoré navrhol ako dôkazy vo veci a prostredníctvom ktorých preukazoval, že sa nedopustil disciplinárneho previnenia, ktoré sa mu kladie za vinu.

Disciplinárny návrh možno podať do 1 roka odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení (§ 14 DSP), a teda do dňa 13. marca 2021. Navrhovateľ podal disciplinárny návrh dňa 17. marca 2022, a teda oneskorene. Ďalej spochybnil konštrukciu navrhovateľa spočívajúcu v tom, že ide o trváce disciplinárne previnenie (NSS ČR, č. k. 5A 164/2002-44, zo dňa 22. februára 2005).

disciplinárneho previnenia je podmienené inou udalosťou, závislou od tretej osoby, a to žiadosťou orgánu dohľadu o požičanie spisu a až následným odmietnutím spis požičať, sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia. Ani z tohto dôvodu nemá disciplinárne previnenie povahu trváceho disciplinárneho previnenia. Skutková podstata previnenia nezodpovedá skutočnému stavu veci, tiež použitie dokonavého vidu „nezapožičal“ potvrdzuje, že v tomto prípade nemôže ísť o trvajúce disciplinárne previnenie. Lehota na podanie návrhu navrhovateľovi uplynula, disciplinárnemu senátu preto navrhol, aby konanie bez pojednávania zastavil v súlade s § 26 ods. 1 písm. a) DSP.

Ministerstvo v súvislosti s týmto požiadalo podľa § 83 Notárskeho poriadku o zapožičanie notárskeho spisu. Poukázal na znenie § 83 Notárskeho poriadku v znení v tom čase platnom, v zmysle ktorého notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť, spis z tohto dôvodu nepožičal, pretože nešlo o žiadosť odôvodnenú, ako to mal na mysli zmysel a účel Notárskeho poriadku.

fondu. Disciplinárne obvinený v odpovedi na zaslaný podnet zotrval na názore, že ide o všeobecné tvrdenia, nič nevypovedajúce o nesplnených zákonných predpokladoch a vyslovil pochybnosť či vôbec došlo z jeho strany k porušeniu zákona. Považoval za legitímne očakávať, že SPF tvrdenie o nesplnení zákonných predpokladov vydržania dostatočne konkretizuje tak, aby následná žiadosť v rámci výkonu dohľadu bola odôvodnená. Pôsobil ako člen senátu disciplinárnej komisie Notárskej komory, ktorý v rozhodnutí kládol dôraz na potrebu odôvodnenosti žiadosti orgánu dohľadu o zapožičanie spisu.

11. Zdôraznil, že notárske spisy, obsahujú množstvo osobných informácií o klientoch a ich zákonom chránených údajov, a aj preto zákon ukladá notárovi povinnosť mlčanlivosti. Zákonodarca si bol vedomý v prípade požičiavania spisov zásahov do Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“) garantovaného práva na súkromie (čl. 16, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 a čl. 22 ods. 1 a čl. 41 veta prvá Ústavy a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, do povinnosti mlčanlivosti (§ 39 NP) a do povinnosti ochrany osobných údajov (zák. č. 18/2018 Z. z.), prirodzene preto podmienil zapožičanie spisov odôvodnenou žiadosťou.

Vyslovil názor, že samotné znenie aktuálneho § 83 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku je v rozpore s obsahom pôsobnosti ministra, podmienenej jeho postavením ako orgánu dohľadu. Len riadne odôvodnená žiadosť môže byť garanciou riadneho a zákonného výkonu dohľadu. Zotrval na názore, že notár požičaním spisu na základe neodôvodnenej žiadosti, resp. odôvodnenej všeobecne len výkonom štátneho dohľadu poruší svoju povinnosť mlčanlivosti stanovenú zákonom - § 39 Notárskeho poriadku a tým aj právo svojich klientov na súkromie a ochranu osobných údajov. V prípade, ak pri uplatňovaní štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem je potrebné uprednostniť výklad, zabezpečujúci plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. „K prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného zásahu do povinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je to nevyhnutné

13. Namietal tiež účelovosť podania podnetu SPF, pretože tento podal podnet bez vysvetlenia vydražiteľa. Uspokojil sa s vysvetlením vydražiteľa, že SPF nie je oprávnený požadovať vysvetlenia, nakoľko sa jedná o neznámych vlastníkov, ale o jeho právnych predchodcov, o čom mu priložil doklady. Ministerstvo bez ďalšieho začalo s výkonom najzávažnejšej formy dohľadu - požičaním spisu. Zlomyseľnosť podnetu mala spočívať tiež v tom, že napriek tvrdeniu o nesplnení zákonných podmienok vydržania sa SPF uspokojil len s podaním podnetu, k reálnym krokom na napravenie stavu do pôvodného stavu vôbec nepristúpil.

14. Disciplinárne obvinený nesúhlasil tiež s tvrdením uvedeným v disciplinárnom návrhu, že viac ako dva roky odmieta predložiť spis. Uviedol, že spis nepredložil na jedinú žiadosť, pričom súčasne uviedol vecné a právne odôvodnené dôvody nezapožičania spisu.

Vzhľadom na konštatované navrhol, aby disciplinárny senát pre prípad nezastavenia konania rozhodol podľa § 34 ods. 2 písm. b) DSP tak, že disciplinárne obvineného oslobodí z dôvodu, že skutok, ktorého sa mal ako disciplinárne obvinený dopustiť, nie je disciplinárnym previnením.

15. Disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov upravuje zákon č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( disciplinárny súdny poriadok ) s účinnosťou od 1. decembra 2021. ( § 1 DSP) Účelom disciplinárneho konania je posúdiť a rozhodnúť o disciplinárnej zodpovednosti osoby, voči ktorej je disciplinárne konanie vedené (ďalej len "disciplinárne obvinený"). Disciplinárnu zodpovednosť, disciplinárne previnenia a disciplinárne opatrenia upravujú osobitné predpisy 1) ( § 2 ods.1,2 DSP) O disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší správny súd") v disciplinárnych senátoch. ( § 3 DSP) Ak disciplinárny súdny poriadok neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach

Disciplinárny senát - skôr ako pristúpil k meritórnym úkonom v predmetnej disciplinárnej veci, oboznámil sa s návrhom na začatie disciplinárneho konania a doručenými listinnými dôkazmi. Dospel k záveru, že disciplinárny návrh obsahuje všetky náležitosti podľa § 19 ods. 1, 2 DSP, disciplinárny návrh bol podaný oprávnenou osobou (podľa § 17 písm. a) DSP), návrh smeruje proti subjektu disciplinárne spadajúcemu pod právny režim DSP (§ 1 DSP). Disciplinárny senát rozhodoval o podanom návrhu v zákonnom zložení podľa §§ 5 a nasl.

V právnej úprave ustanovenej v právnej norme § 92 Notárskeho poriadku ( účinného v čase vytýkaného skutku k 30.11.2021) zákonodarca ustanovuje, že návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo.

návrh možno podať do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v konaní, najneskôr do piatich rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia.

lehota na podanie návrhu by uplynula dňom 26. februára 2023. V čase začatia skutku (26. februára 2020) ustanovenie § 92 Notárskeho poriadku - v rozpore s tým, čo tvrdil disciplinárne obvinený - neobsahovalo žiadnu subjektívnu lehotu. Taká subjektívna lehota zostala upravená len v internom predpise notárskej komory (čl. 8 ods. 2 disciplinárneho poriadku v znení od 11. októbra 2019), ten však podľa § 34 ods. 3 Notárskeho poriadku mohol upravovať len konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie. Nevzťahuje sa tak na disciplinárne konanie pred najvyšším správnym súdom a nemôže ani nad rámec zákona časovo obmedzovať výkon oprávnenia disciplinárnych navrhovateľov. Vychádzajúc teda z uvedených skutkových zistení a z citovanej právnej úpravy disciplinárny senát dospel k záveru, že navrhovateľ podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému vo vzťahu ku skutku, kladenému mu za vinu, včas, v zákonnej lehote. Právnu úpravu ustanovenú v § 14 DSP v danom prípade nebolo možné aplikovať pre retroaktívnosť ku skutku, keďže lehota, subjektívna lehota počítaná podľa tejto právnej úpravy, by uplynula skôr, než právna úprava

Z uvedených dôvodov disciplinárny senát vyhodnotil argumentáciu disciplinárne obvineného, že navrhovateľ podal návrh oneskorene, keďže navrhovateľ podľa § 14 DSP mohol podať disciplinárny návrh do jedného roka keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení (12.3.2020) teda do dňa 13.3.2021, pričom návrh podal až dňa 17.3.2022, ako nedôvodnú v rozpore s platnou právnou úpravou stanovujúcou lehotu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.

20. Podľa § 34 ods.1, 2 DSP ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie. Disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodí, ak a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný, b) skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil, nie je disciplinárnym previnením, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal disciplinárne obvinený, alebo d) zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie. 21.

úradov. Dohľad sa vykonáva najmä vybavovaním sťažností podľa osobitného predpisu6c) a kontrolou spisov, listín, predmetu úschov a registrov. Príslušný orgán komory uloží notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené nedostatky. Sťažnosti na notárov vybavuje komora. Sťažnosti na komoru vybavuje ministerstvo. Pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu podľa odseku 2 je notár povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady.

23. Podľa § 92 Notárskeho poriadku návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo.

25. Najvyšší správny súd vykonal dokazovanie na ústnom pojednávaní dňa 8.11.2022 výsluchom disciplinárne obvineného C.. Š. N.. Disciplinárne obvinený tvrdil, že skutkové aj právne okolnosti uviedol v písomnom vyjadrení, na ktoré súčasne poukázal.

NSS SR a to v rozhodnutí 32D/4/2021 zo dňa 31.3.2022, zo záverov ktorého jednoznačne plynie, že subjektívna lehota podľa § 14 ods. 1 DSP sa vzťahuje aj na trváce delikty. Trval na tom, že pokiaľ lehota, v ktorej mal predložiť spis to je do 26.2.2020 pri plynutí jednoročnej subjektívnej lehoty uplynula 26.2.2021, pokiaľ navrhovateľ návrh podal 17.3.2022, tento podal po uplynutí viac ako jedného roka, po uplynutí lehoty. Konanie žiadal zastaviť aj v prípade, ak by disciplinárny senát až po pojednávaní dospel k záveru, že je tu dôvod podľa § 26. ods. 1 písm. a/ DSP, majúc za to, že okolnosť, že DSP k 26.2.2021 nebol účinný, nemá relevanciu, pretože jednoročnú subjektívnu lehotu upravoval aj § 92 Notárskeho poriadku účinného v rozhodnom čase, jednoročná lehota do DSP sa preberala z jednotlivých procesných kódexov. Ďalej uviedol, že pokiaľ disciplinárny senát však dospeje k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na prejedanie veci v merite, má za to, že i v danom prípade nie sú splnené podmienky na kvalifikovanie skutku ako porušenie povinnosti notára, pretože ak mu

Vyslovil názor, že vychádzajúc zo skutkových ako i právnych okolností v danej veci, ministerstvo postupovalo v rozpore jednak s vlastnou smernicou ako aj so zákonom o sťažnostiach a v neposlednom rade s ústavou. Trval na tom, že ministerstvo v danom prípade postupovalo v rozpore aj s judikatúrou ústavného súdu vo vzťahu k mlčanlivosti, pretože žiadaním spisu bez odôvodnenia v súlade so zákonnou úpravou a napĺňajúc účel a zmysel zákona sa ministerstvo dopustilo porušenia práva mlčanlivosti. Aj sprístupnenie je zásah do povinnosti mlčanlivosti, a preto musí ísť o prípady výnimočné a v nevyhnutnom

zlomyseľný. Tvrdil: „konanie ministerstva spravodlivosti znova považujem za „zlomyseľné“ a navyše snahu o moje ovplyvňovanie, keďže sa mi v tejto žalobe hrozí, že nespokojný navrhovateľ s mojím rozhodovaním podá disciplinárny návrh.“ Vyslovil presvedčenie, že odmietnutím poskytnúť ministerstvu spis, jeho povinnosť zanikla, a preto nejde o trváce previnenie. MS mohlo zaslať novú žiadosť, ako sa to stalo v iných prípadoch. Doplnil, že pojem „zlomyseľný“ je pojmom , ktorým aj ESĽP označuje určitý typ sťažnosti, ktoré potom považuje za zjavne neodôvodnené a vôbec sa nimi nezaoberá.

26. Na ústnom pojednávaní dňa 8.11.2022 najvyšší správny súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ich prečítaním a to - prílohy navrhovateľa: č.l. 7-28, disciplinárneho spisu - Podnet Slovenského pozemkového fondu na vykonanie štátneho dohľadu nad činnosťou notára (zo dňa 04.02.2020), - Osvedčený odpis notárskej zápisnice -Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, N 151/2019, Nz 15064/ 2019, NCRIs 15387/2019, zo dňa 15. 05. 2019, - Žiadosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky adresovaná disciplinárne obvinenému o zapožičanie notárskeho spisu č. N 151/2019, zo dňa 17. februára 2020, - Odpoveď disciplinárne obvineného adresovaná Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky k žiadosti o zapožičanie notárskeho spisu č. N 151/2019, Spr.5/10/2020, z 22.2.2020, - Odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky adresovaná disciplinárne obvinenému k žiadosti o zapožičanie notárskeho spisu č. N 151/2019, Spr.5/10/2020, 22.2.2020, z 3.3.2020, - Odpoveď disciplinárne obvineného

27. Disciplinárne obvinený na ústnom pojednávaní disciplinárneho senátu navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov H. L. K. G. L., podávajúcich návrh na začatej disciplinárneho konania, z dôvodov, či sú stotožnení s obsahom takto podaného návrhu na začatie disciplinárneho konania voči jeho osobe a to aj s poukazom na to, ako sa uvádza v závere návrhu, kde sa poukazuje na rozhodovaciu činnosť v jeho prípade v obdobných veciach, kde ako predseda disciplinárnej komisie alebo člen disciplinárneho senátu zastával vo vzťahu k predkladaniu spisov na žiadosť ministerstva v rámci vykonávania dohľadu iný názor ako ministerka prezentuje v návrhu na začatie disciplinárneho konania.

28. Na základe vykonaného dokazovania disciplinárny senát mal preukázaný nasledovný skutkový stav. Disciplinárne obvinený C.. Š. N. bol vymenovaný za notára rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. 7738/1996-30 zo dňa 19.12.1996 s účinnosťou od 1. januára 1997 do sídla v R. v obvode Okresného súdu v R..

Ministerstvo následne žiadaný podnet SPF doručil disciplinárne obvinenému. Ďalším listom, doručeným ministerstvu dňa 13. marca 2020 disciplinárne obvinený oznámil, že žiadaný notársky spis ministerstvu nezapožičia, keďže podnet SPF obsahuje všeobecné tvrdenia. Disciplinárne obvinený žiadaný notársky spis ministerstvu nepredložil do podania návrhu na začatie disciplinárneho konania a neurobil tak ani ku dňu 6. apríla 2022, kedy mu bolo doručené upovedomenie o začatí

Vykonávanie notárskej činnosti je podľa § 4 ods. 3 výkonom verejnej moci. Podľa § 2 ods. 1 a 3 Notárskeho poriadku výkon tejto moci preniesol na notára štát ako primárny vykonávateľ všetkej verejnej moci na svojom území (suverén). Výstupom notárskej činnosti (výkonu verejnej moci notárom) sú notárske listiny, ktoré sú podľa § 3 ods. 4 Notárskej poriadku verejnými listinami, teda listinami, ktoré majú vyššiu dôkaznú a právnu silu (porov. § 205 CSP), a to aj voči štátnym orgánom (napr. orgánom katastra nehnuteľností) a tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi samotného úkonu notárskej činnosti.

bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Inak povedané, minister alebo ním poverený zamestnanec mohol na notárskom úrade nazerať do akéhokoľvek notárskeho spisu bez toho, aby akokoľvek zdôvodňoval svoj postup. Zákonná úprava ustanovená v § 83 ods.1 Notárskeho poriadku v znení účinnom k 30.4.2021 stanovila, že notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2 Notárskeho poriadku, podľa ktorého oprávnenými osobami uvedenými v § 81 sú osoby, vo veciach ktorých sa v spise konalo (účastníci), ich právni nástupcovia, zástupcovia týchto osôb a znalec, ak ho príslušný orgán uvedený v odseku 1 za znalca ustanovil a uložil mu povinnosť nazrieť do spisu. Rozdiel oproti § 81 ods. 1 tak bol len v tom, že príslušný orgán musel odôvodniť, ak si namiesto nahliadnutia do spisu žiadal spis

Pokiaľ navrhovateľ v uvedenej žiadosti o predloženie notárskeho spisu uviedol, že notársky spis žiada predložiť z dôvodu preskúmania podnetu SPF a následne na žiadosť disciplinárne obvineného mu zaslal aj predmetný podnet SPF, disciplinárny senát takúto žiadosť navrhovateľa vyhodnotil ako žiadosť na predloženie notárskeho spisu ako žiadosť odôvodnenú, pretože je zrejmé, že má súvis s oprávnením ministerstva podľa § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku vykonávať dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1. Zákonodarca v právnej norme § 83 ods.1 Notárskeho poriadku neustanovuje ďalšie podmienky pre odôvodnenie písomnej žiadosti. Vychádzajúc z obsahu právnej úpravy Notárskeho poriadku ustanovujúcej podmienky výkonu dohľadu navrhovateľa ako zákonnom oprávnenej osoby nebolo úmyslom zákonodarcu, aby notár podliehajúci štátnemu dohľadu navrhovateľa sám podľa vlastnej úvahy posudzoval a vyhodnocoval dôvodnosť alebo nedôvodnosť dôvodov, z ktorých navrhovateľ žiada o predloženie notárskeho spisu. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 83 ods.1 Notárskeho poriadku a ani v žiadnej inej právnej úprave Notárskeho

rozhodnutia Disciplinárnej komisie NK SR v senáte, ktorého bol členom, napríklad DK 13/ 2018 či DK 1/2019. K uvedenému disciplinárny senát konštatuje. Skutkové zistenia v posudzovanom prípade preukazujú, že disciplinárne obvinenému navrhovateľ kladie za vinu nepredloženie žiadaného notárskeho spisu napriek odôvodnenej žiadosti a súčasne skutkové zistenia potvrdili, že disciplinárne obvinený spis navrhovateľovi nepredložil po doručení listu, ktorým ho navrhovateľ žiadal o zapožičanie notárskeho spisu, ktorého obsah disciplinárny senát vyhodnotil ako odôvodnenú žiadosť. Predmetom disciplinárneho konania v danom prípade teda nie je disciplinárny postih disciplinárne obvineného za jeho názor, ktorý zastával ako predseda alebo člen disciplinárnej komisie v iných veciach.

V danej súvislosti disciplinárny senát poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - stanovisko najvyššieho súdu č. 52/2002 ZSP (uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 3 Tz 19/ 2001 k otázke začiatku trváceho trestného činu v zmysle § 3 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 148b Trestného zákona v znení I. časti: „I. Začiatok trvacieho trestného činu nezaplatenia dane podľa § 148b TZ je prvý deň splatnosti dane a nie deň, kedy sa po zaplatení dane tento protiprávny trvací stav ukončil, lebo začiatok trestnej zodpovednosti nemožno odvíjať odo dňa odstránenia protiprávneho stavu, ale len od času, kedy páchateľ protiprávny

Tento protiprávny stav vytvára sudca svojím nekonaním, vytvára ho od prvého dňa po uplynutí lehoty určenej podľa § 223 ods. 3 C. s. p. a udržiava ho v každom prípade až do okamihu, kedy je rozsudok vyhotovený.“ Napriek tomu, že uvedené rozhodnutia vychádzajú z iných skutkových a právnych skutočností, z ich prijatých záverov jednoznačne vyplýva posudzovanie charakteru skutku, kedy skutok kladený obžalovanému/ disciplinárne obvinenému za vinu sa posudzuje ako skutok trváci. Vzhľadom k uvedenému disciplinárny senát nesúhlasil s argumentáciou disciplinárne obvineného vo vzťahu ku skutku, ktorou trval na tom, že skutok kladený mu za vinu nie je trváci delikt a navrhovateľ nepredložil a nepreukázal, že v danom prípade tento skutok spĺňa podmienky trváceho deliktu. Zastával názor, že odmietnutím poskytnúť ministerstvu spis, jeho povinnosť zanikla, a preto nejde o trváce previnenie, ako aj že skutok kladený mu za vinu nespĺňa podmienky trváceho deliktu a na základe neho bolo ustálené nesprávne disciplinárne previnenie. Spochybňujúc tvrdenie navrhovateľa spočívajúce v tom,

senát konštatuje. Tak ako je uvedené vyššie skutkové zistenia potvrdili, že disciplinárne obvinený na žiadosť navrhovateľa žiadaný notársky spis nepredložil v určenej lehote a nepredložil ho ani následne do dňa podania návrhu na začatie disciplinárneho konania a ani po doručení upovedomenia o jeho začatí. Disciplinárne obvinený nepredložením žiadaného notárskeho spisu porušil svoju povinnosť notára a tento protiprávny stav následne udržiaval práve nepredložením spisu. Odmietnutie predložiť žiadaný spis nemá právnu relevanciu na odstránenie protiprávneho konania. § 83 Notárskeho poriadku totiž neustanovuje, že by notár mal možnosť voľby - buď predložiť spis alebo odmietnuť tak urobiť s uvedením dôvodov. Vychádzajúc zo slovného znaku „nepredložil“ nemožno z neho vyvodiť, že okamihom oznámenia disciplinárneho obvineného, že nepovažujúc žiadosť navrhovateľa na predloženie notárskeho spisu za odôvodnenú, žiadaný spis nepredloží, za ukončenie protiprávneho konania. Povinnosť predložiť spis totiž notárovi trvala aj naďalej, a ak notár spis nepredložil, stále trval protiprávny stav, keďže skutkové zistenia potvrdili, že disciplinárne obvinený žiadaný

K uvedenému disciplinárny senát konštatuje: Štátny dohľad nad činnosťou notárov ( § 3 ods. 1) a komory vykonáva ministerstvo. (§ 89 ods.1 Notárskeho poriadku) Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku.

činnosť podľa § 3 ods. 2 môže vykonávať len notár. Pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi. Pri výkone notárskej činnosti má notár postavenie verejného činiteľa. 1c) ( § 4 ods.1 až 3 Notárskeho poriadku). Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Notárskeho poriadku notár vykonávajúci notársku činnosť v postavení verejného činiteľa podlieha štátnemu dohľadu, výkon ktorého zákonodarca zveril Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako zákonom oprávnenej osobe. Pokiaľ teda navrhovateľ na základe oprávnenia zákonom mu zvereného žiadal disciplinárne obvineného na predloženie notárskeho spisu za účelom vykonania dohľadu v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 89 a nasl. v spojení s § 82 ods.2 a s § 83 ods.1 v znení účinnom k 30.4.2021 Notárskeho poriadku a disciplinárne obvinený navrhovateľovi v lehote a ani následne žiadaný spis nepredložil, čím sa dopustil porušenia povinností notára, z ktorých dôvodov navrhovateľ podal voči nemu návrh na začatie disciplinárneho konania, takéto konanie v súlade so zákonom nie je možné považovať za

operáciou. Ako však už bolo uvedené, ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku celkom zjavne a zreteľne dáva ministerstvu právo žiadať o predloženie akéhokoľvek spisu, a táto norma tak predstavuje jasný a dostatočný právny základ prelomenia povinnosti mlčanlivosti. Argumentácia disciplinárne obvineného ochranou súkromia a osobných údajov takisto neobstojí, pretože ak účastník u notára spisuje listinu s kvalitou verejnej listiny podľa § 3 a 4 Notárskeho poriadku, potom verejný záujem vyžaduje, aby okolnosti jej spísania boli prístupné minimálne orgánom dohľadu; napokon účastník si možnosti ministerstva nahliadnuť do takýchto notárskych spisov musí byť vedomý z celkom jasného znenia § 81 ods. 1 aj § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku. Účastník má vždy možnosť spísať príslušnú listinu ako neverejnú listinu (§ 5 Notárskeho poriadku), do ktorých spisov je nahliadanie inými osobami zásadne vylúčené (porov. § 81 ods. 3 Notárskeho poriadku).

Pri kvalifikácii skutku ako disciplinárneho previnenia vychádzal disciplinárny senát z právnej úpravy ustanovenej v § 91 ods.1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona.

33. Disciplinárne obvinený počas konania namietal, že ministerstvo pri vybavovaní podnetu Slovenského pozemkového fondu postupovalo v rozpore so zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach a so svojimi vnútornými predpismi. V záverečnej reči na ústnom pojednávaní disciplinárneho senátu potom vzniesol ďalšie námietky, ktorými namietal odňatie práva Notárskej komory SR, ako samostatnej stavovskej organizácie, práva vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť voči vlastným členom a to úplného odňatia, čo znamená len aj na prvom tzv. stupni, ktoré právo bolo odňaté úplne § 1 zákona č. 423/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu SR; ďalej namietal odňatie práva Notárskej komory SR na príjem z pokút, ktoré sú uložené v disciplinárnom konaní vlastným členom Notárskej komory, ktoré právo bolo odňaté úplne, napriek tomu, že disciplinárna Notárska komora je samosprávna organizácia, iné príjmy nemá a tieto príjmy boli odňaté a boli priradené do príjmov štátneho rozpočtu; záverom namietal, že vzhľadom na rozsudok Európskeho súdu

34. Disciplinárny senát uvedené námietky disciplinárne obvineného vyhodnotil ako nedôvodné. Námietku porušenia zákona o sťažnostiach a vnútorných predpisov ministerstvom sú pre posúdenie protiprávnosti konania disciplinárne obvineného nepodstatné, pretože z § 82 a 83, ani § 89 Notárskeho poriadku nijako nevyplýva, že by ministerstvo mohlo pri výkone dohľadu a pri žiadosti o zapožičanie spisu konať len na základe sťažnosti alebo

Námietky, ktorými disciplinárne obvinený namietal odňatie práva Notárskej komory SR vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť voči vlastným členom a odňatie práva Notárskej komory SR na príjem z pokút, ukladaných v disciplinárnom konaní vlastným členom Notárskej komory, disciplinárny senát vyhodnotil bez právnej relevancie k posúdeniu, či disciplinárne obvinený sa dopustil skutku kladeného mu za vinu ako aj k posúdeniu, či týmto skutkom sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa Notárskeho poriadku. Disciplinárny senát za nedôvodnú námietku považoval tiež námietku, ktorou namietal, poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, č. 1975/13 zo dňa 23.6.2020 vo veci Grosam proti ČR, porušenie práva na spravodlivý súdny

Okrem toho podľa názoru disciplinárneho senátu uvedený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva sa v danom prípade na vec nevzťahuje, keďže Európsky súd pre ľudské práva v uvedenom rozhodnutí vychádzal a rozhodoval na základe inej právnej úpravy iného štátu a to Českej republiky, ako aj že Európsky súd pre ľudské práva v danej veci vychádzal z iných skutkových okolností a to nejasné ustanovenie prísediacich (bod 140 rozsudku), ktorí tvorili dve tretiny príslušného disciplinárneho senátu (bod 134 rozsudku), preto rozhodovanie tunajších disciplinárnych senátov nie je s ním v rozpore.

35. Disciplinárny senát dospejúc k záveru, že konanie disciplinárne obvineného naplnilo znaky disciplinárneho previnenia tak, ako je to uvedené vyššie v tomto odôvodnení, posudzoval okolnosti relevantné pre uloženie disciplinárneho opatrenia. Disciplinárne obvinenému uložil disciplinárne opatrenie - pokarhanie podľa § 91 ods. 3 písm. a) Notárskeho

Navrhovateľ v návrhu vyslovil názor, že uložením sankcie v disciplinárnom konaní sa sleduje potrestanie notára za porušenie jeho povinností, ako aj prevencia voči obdobnému konaniu v iných konaniach. Disciplinárne obvinený vo vyjadreniach a prednesoch nesúhlasiac s návrhom, trval na tom, že žiadnym skutkom kladeným mu za vinu, sa nedopustil porušenia svojich povinností notára a v merite veci žiadal, aby bol spod návrhu oslobodený, s poukazom na to, že doposiaľ nebol právoplatne uznaný za žiadne disciplinárne previnenie.

V čase spáchania disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineným tak, ako jeho protiprávne konanie vyplýva z tohto rozhodnutia najvyššieho správneho súdu, citované ustanovenie Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2021 umožňovalo uložiť za disciplinárne previnenie notára disciplinárne opatrenie a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3300 eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu.

37. Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti disciplinárne obvineným, spôsob konania disciplinárneho obvineného, následok a mieru jeho zavinenia. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že za disciplinárne previnenie je potrebné disciplinárne obvinenému v danom prípade uložiť disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 3.300 eur podľa § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku, zastávajúc názor, že druh a výška navrhovaného disciplinárneho opatrenia vychádza zo závažnosti a dôsledkov porušenej povinnosti disciplinárne obvineného. Disciplinárny senát ustálil, že disciplinárne obvinenému je ako druh disciplinárneho opatrenia dôvodné uložiť pokarhanie podľa § 91 ods. 3 písm. a) Notárskeho poriadku.

Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát teda prihliadal na doterajší dlhoročný bezproblémový výkon Notárskeho úradu disciplinárne obvineným, z ktorých dôvodov mu uložil najmiernejšie disciplinárne opatrenie podľa § 91 ods. 3 písm. a/ Notárskeho poriadku a to písomné pokarhanie.

V Bratislave dňa 8. novembra 2022