31D/7/2025

Podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenému:

neskorších predpisov, ktorých sa mal disciplinárne obvinený dopustiť tým, že V konaní vedenom na Okresnom súde X., pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, F.. J., ako zákonný sudca, spôsobil prieťahy výlučne z dôvodu pomalého postupu a chybnej rozhodovacej činnosti tak, ako to konštatoval Ústavný súd SR v náleze č. k. D. zo dňa XX.XX.XXXX, kde je skutok podrobne opísaný, ktorý je v prílohe prvotného návrhu na disciplinárne konanie. V tom istom konaní Ústavný súd SR skonštatoval prieťahy na strane F.. J. aj v ďalšom náleze č. k. D. zo dňa XX.XX.XXXX, kde konštatuje existenciu prieťahov spočívajúcich v jeho neefektívnej a nesústredenej činnosti v dôsledku zrušenia jeho prvého rozsudku vydaného

konanie. V konaní vedenom na Okresnom súde X., pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX, F.. J., ako zákonný sudca, spôsobil prieťahy v konaní, keď jeho postup v období od podania žaloby 02.08.2021 do prerušenia konania 29.11.2024, bol nesústredený a neefektívny a celková nečinnosť trvala dva a pol roka. Toto konštatovanie a podrobné opísanie skutku sa nachádza v rozhodnutí Ústavného súdu SR č. k. D. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je v prílohe prvotného návrhu na disciplinárne konanie. V konaní vedenom na Okresnom súde X., pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, F.. J., ako zákonný sudca, spôsobil prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy tak, ako to konštatuje vo svojom rozhodnutí v danej veci Ústavný súd SR pod č. k. D. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je v prílohe prvotného návrhu na disciplinárne konanie. V konaní vedenom na Okresnom súde X., pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, F.. J., ako zákonný sudca, spôsobil prieťah v konaní, dĺžka konania viac ako tri roky spôsobila porušenie práva účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo konštatoval v tejto veci vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd SR pod č. k.

disciplinárne konanie. V konaní vedenom na Okresnom súde X., pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, F.. J., ako zákonný sudca, nekonal viac ako tri roky, svojou nečinnosťou spôsobil prieťah a porušenie základných práv účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí Ústavný súd SR pod č. k. D. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je v prílohe prvotného návrhu na disciplinárne konanie. V konaní vedenom na Okresnom súde X., pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX, F.. J.,

disciplinárne konanie. V konaní vedenom na Okresnom súde X., pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, F.. J., ako zákonný sudca, porušil právo účastníkov na prerokovanie bez zbytočných prieťahov, kedy vo veci nekonal štyri roky, čo konštatoval vo svojom náleze Ústavný súd SR pod č. k. D. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je v prílohe prvotného návrhu na disciplinárne konanie.

Odôvodnenie

J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. X, sudcovi Okresného súdu X.. Protiprávne konanie, ktorým sa mal disciplinárne obvinený dopustiť disciplinárneho previnenia, navrhovateľ v disciplinárnom návrhu zhrnul do troch skutkových bodov (body I., II., III.).

3. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v účinnom znení (ďalej aj ako „DSP"), disciplinárny návrh musí obsahovať - okrem iných - opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania.

5. Vzhľadom k tomu, že skutok uvedený v bode III. disciplinárneho návrhu (pozri vyššie) nezodpovedal zákonným požiadavkám vymedzenia skutku (§ 19 ods. 1 a 2 DSP), v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 DSP predseda senátu vyzval navrhovateľa, aby - inter alia - odstránil vady podaného disciplinárneho návrhu „jednoznačným a nezameniteľným vymedzením skutku/skutkov kladených disciplinárne obvinenému za vinu v bode III. disciplinárneho návrhu - v súlade s náležitosťami uvedenými v bode § 19 ods. 2 DSP, a to najmä vymedzením konania/ nekonania, ktorým sa mal disciplinárne obvinený dopustiť prieťahov v konaní v jednotlivých veciach (ako porušenia zákonnej povinnosti sudcu) a časových úsekov, v ktorých sa tak malo stať".

7. Disciplinárny senát k uvedenému konštatuje, že navrhovateľ vady disciplinárneho návrhu doplnením disciplinárneho návrhu neodstránil. V predmetnom podaní len všeobecne deklaroval, resp. ako navrhovateľ ustálil, že disciplinárne obvinený mal byť v doplnení uvedených právnych veciach nečinný, neefektívny, mal konať nesústredene a pod.

k. D.. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je v prílohe prvotného návrhu na disciplinárne konanie." a pod.). 8. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nie je úlohou disciplinárneho senátu nachádzať, špecifikovať, resp. konkretizovať skutkové okolnosti, ktoré by „podporovali" podaný, avšak iba všeobecný disciplinárny návrh; resp. okolnosti, ktoré by mali viesť k uznaniu disciplinárne obvineného vinným zo skutkov, ktoré navrhovateľ v podanom disciplinárnom návrhu vymedzil

V niektorých skutkoch (pozri výrok tohto uznesenia vyššie) absentuje dokonca akékoľvek časové vymedzenie disciplinárneho previnenia - či už dátumom alebo konkrétnym úkonom. Procesnú povinnosť navrhovateľa jednoznačne vymedziť skutok, o ktorom má prebiehať disciplinárne konanie, nie je možné suplovať tým, že navrhovateľ v disciplinárnom návrhu, príp. v jeho doplnení odkáže disciplinárny súd na nálezy ústavného súdu, v ktorých mali byť disciplinárne obvinenému pripísané „subjektívne prieťahy", príp. tým, že v skutkovej vete napr. len skonštatuje časový úsek, počas ktorého mal existovať stav nečinnosti - prieťahov v konaní (napr. „nekonal viac ako tri roky"), ak zároveň navrhovateľ nevymedzil jednoznačne začiatok trvania prieťahu a - ak sa skončil - jeho koniec. Predmetný záver je potrebné uplatniť aj v situáciách, kedy navrhovateľ skutok vymedzí neúplne, nekonkrétne a vo zvyšku opäť odkáže disciplinárny súd na nález ústavného súdu (napr. „nekonal vo veci viac ako 21 mesiacov, od vyhlásenia po doručenie rozhodnutia uplynulo ďalších 14 mesiacov"), príp. skutok vymedzí

XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX"). Ani takéto vymedzenie skutku nespĺňa požiadavku jednoznačného a nezameniteľného opisu skutkového deja, za ktorý by malo byť disciplinárne konanie vedené. 9. Pre úplnosť je naviac potrebné doplniť, že ani prípadný subjektívny prieťah (ak by aj v náleze ústavného súdu konštatovaný bol, čo disciplinárny súd týmto nepotvrdzuje ani nevyvracia) nemusí - bez ďalšieho - predstavovať disciplinárne previnenie sudcu.

10. Záverom - a to napriek tomu, že na disciplinárne konanie sa podľa § 4 DSP ustanovenie § 236 Trestného poriadku nevzťahuje, z dôvodu obdobnosti vymedzenia náležitostí úkonu, na základe ktorého príslušné deliktuálne konania začínajú (k tomu porovnaj § 19 ods. 2 DSP - pozri vyššie - a § 235 písm. c) Trestného poriadku: Obžaloba musí obsahovať c) obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby), poukazuje disciplinárny senát na relevantný doktrinálny prameň - napr. A. Beleš In: Čentéš, J.

Tým sa napĺňa obžalovacia zásada. Súd o tomto skutku následne meritórne rozhodne a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia pôsobí zásada zákazu opätovného stíhania tohto istého obvineného pre ten istý skutok ne bis in idem. . [. . .

. . .] Skutok sa vymedzí tým, že sa uvedie konanie, následok, miesto, čas a podľa okolností ďalšie náležitosti ako rozsah vzniknutého následku [. . . .]" 11. Obdobne je možné poukázať analogicky napr. aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6Tdo/49/2019 zo dňa 07.02.2020, podľa ktorého „Každý skutok, ktorý má byť trestným činom, musí byť v obžalobe prokurátora nevyhnutne identifikovateľný z hľadiska jeho nezameniteľnosti, a to predovšetkým uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných konkrétnych skutočností, za ktorých k nemu došlo a potrebných na jeho odlíšenie od iného skutku a aj odôvodňujúcich príslušnú právnu

činu. Len takéto vymedzenie každého jednotlivého čiastkového útoku toho istého pokračovacieho trestného činu v obžalobe poskytuje súdu podklad pre ďalšie konanie pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní a tiež platí, že iba v prípade, ak opis skutkov, resp. čiastkových útokov v obžalobnom návrhu zodpovedá kritériám, vyplývajúcim z ust. § 235 písm. c) Tr. por., t. j. z hľadiska ich dostatočnej konkrétnosti a nezameniteľnosti nielen vymedzením miesta a času ich spáchania, ale aj spôsobom ich vykonania a ďalšími skutočnosťami, aj odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu a určitú trestnú sadzbu, je súčasne možné plne garantovať právo obvineného na obhajobu. Jedine vtedy totiž obvinený môže využiť svoje obhajobné práva, ak mu je známe z obžaloby, aký konkrétny skutok, resp. čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu mu prokurátor kladie za vinu a proti ktorým sa má brániť spôsobom, ktorý mu Trestný poriadok priznáva (vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, kladeným mu za vinu, navrhovať prípadne vykonanie dôkazov, majúcich

F. XXXX - k veci sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX - bod 9 - „Pokiaľ ide o postup okresného súdu v napadnutom konaní, bez potreby podrobných analýz jednotlivých úkonov (k tomu body 2 a 4 tohto nálezu) je pre ústavný súd podstatné, že okresný súd konal zdĺhavo a nesústredene." a pod.). Z uvedeného je zrejmé, že ústavný súd práve z dôvodu, že o prieťahoch/nečinnosti v súdnom konaní nerozhoduje v rovine individuálnej zodpovednosti sudcu, ale inštitucionálnej zodpovednosti súdu - posudzuje existenciu prieťahov/nečinnosti vo vzťahu k sťažovateľovi ako objektívny stav. Zjednodušene vyjadrené, ani v prípadoch, kedy sú ústavným súdom v náleze konštatované prieťahy v súdnom konaní, nemuseli byť tieto vyvolané konaním/ nekonaním zákonného sudcu, ktoré by muselo napĺňať znaky disciplinárneho previnenia.

13. Prípadný odkaz navrhovateľa na nálezy ústavného súdu pre účely tohto disciplinárneho konania - bez jednoznačného a nezameniteľného vymedzenia skutkov, o ktorých sa má konať priamo navrhovateľom v disciplinárnom návrhu - potom predstavuje nielen formálnu absenciu náležitosti disciplinárneho návrhu podľa § 19 DSP, ale zároveň robí predmet („obsah") disciplinárneho konania v predmetnej časti neurčitým a nejasným, čo - okrem iných - vstupuje do práva disciplinárne obvineného na realizáciu jeho obhajoby.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom disciplinárneho súdu pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.