31D/7/2025

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu - sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a prísediacich sudkýň JUDr. Michaely Kajabovej a JUDr. Lucie Matyšákovej - v disciplinárnej veci vedenej proti disciplinárne obvinenému: F.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. X, sudca Okresného súdu X., [na základe disciplinárneho návrhu predsedu Okresného súdu X. - sp. zn. 1SprO/640/2025 zo dňa 26.06.2025] pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - takto

rozhodol:

2. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/24/ 2023, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 12.01.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 13.02.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozsudok bol expedovaný dňa 16.06.2025, čím vznikol prieťah 16 mesiacov a 3 dni. 3. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/1/2021, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 23.01.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 24.02.2024, kedy uplynula

11.06.2025, čím vznikol prieťah 14 mesiacov a 28 dní. 5. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/128/ 2023, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 27.02.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 28.03.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa

05.06.2025, čím vznikol prieťah 12 mesiacov a 9 dní. 7. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/136/ 2023, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 18.06.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 19.07.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa

18.06.2025, čím vznikol prieťah 8 mesiacov a 21 dní. 9. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/88/ 2017, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 27.08.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 28.09.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa

23.06.2025, čím vznikol prieťah 8 mesiacov a 19 dní. 11. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/ 93/2018, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 06.09.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 07.10.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa

16.06.2025, čím vznikol prieťah 8 mesiacov a 5 dní. 13. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/ 208/2017, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 17.09.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 18.10.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa

02.04.2025, čím vznikol prieťah 4 mesiace a 17 dní. 15. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/ 133/2023, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 08.11.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 09.12.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa

lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 02.04.2025, čím vznikol prieťah 3 mesiace a 24 dní. 17. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/ 1/2023, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 12.11.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 13.12.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa

27.06.2025, čím vznikol prieťah 6 mesiacov a 11 dní. 19. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/ 37/2021, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 06.12.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 07.01.2025, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku.

09.06.2025, čím vznikol prieťah 4 mesiace a 29 dní. 21. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/

K dnešnému dňu trvá tento stav už 6 mesiacov a 1 deň. 22. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/ 152/2021, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 14.01.2025, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 15.02.2025, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa

K dnešnému dňu trvá tento stav 1 mesiac a 21 dní. 24. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 14Csp/ 81/2020, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 14.02.2025, čím spôsobil prieťah v čase od 29.05.2025, kedy uplynula už druhýkrát predĺžená lehota rozhodnutím predsedu okresného súdu pod sp. zn. 1SprO/512/2025 na vyhotovenie a odoslanie rozsudku.

K dnešnému dňu trvá tento stav 1 mesiac a 11 dní. 27. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/ 67/2022, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 11.03.2025, čím spôsobil prieťah v čase od 11.06.2025, kedy uplynula lehota predĺžená rozhodnutím predsedu okresného súdu pod sp. zn. 1SprO/501/2025 na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 30.06.2025, čím vznikol prieťah po predĺžení lehoty 19 dní. 28. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13C/81/2021, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 11.03.2025, čím spôsobil prieťah v čase od 12.06.2025, kedy uplynula lehota predĺžená rozhodnutím predsedu okresného súdu pod sp. zn. 1SprO/502/2025 na vyhotovenie

3/2023, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 29.04.2025, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 30.05.2025, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 27.06.2025, čím vznikol prieťah 29 dní. 31. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/ 147/2024, nedodržal zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa 29.04.2025, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 30.05.2025 doposiaľ, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. K dnešnému dňu trvá tento stav 1 mesiac a 15 dní. Uvedených skutkov sa F.. J. dopustil v konaniach ako zákonný sudca, tieto skutočnosti vyplývajú z uvedených spisov. K bodu II. Ako zákonný sudca nerozhodol do dnešného dňa o návrhoch o vydanie neodkladného opatrenia v zákonnej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP, vo veciach vedených na Okresnom súde X.: 1. sp. zn. 13C/73/2021, návrh zo dňa 21.09.2021, 2. sp. zn. 13C/5/2024, návrh zo dňa 05.02.2024, 3. sp. zn. 13C/62/2024, návrh zo dňa 23.10.2024, 4. sp. zn. 13C/67/2024, návrh zo dňa 02.12.2024, 5. sp. zn. 13C/11/2025, návrh zo dňa 28.01.2025, rozhodnuté dňa 04.06.2025, expedované dňa 05.06.2025, čím spôsobil prieťah 4 mesiace. teda porušil ust. § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého je sudca povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov za to mu súd ukladá úhrnné disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a to zníženie funkčného platu o 20% na obdobie dvoch mesiacov.“

1. Disciplinárnym návrhom zo dňa 26.06.2025 (sp. zn. 1 SprO/640/2025) sa predseda Okresného súdu X. (ďalej aj ako „navrhovateľ“) domáhal toho, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „disciplinárny súd“) uznal disciplinárne obvineného za vinného zo skutkov uvedených v podanom disciplinárnom návrhu. Samotné skutky kladené disciplinárne obvinenému za vinu rozdelil navrhovateľ do troch

3. V skutkovom bode II. disciplinárneho návrhu navrhovateľ uviedol 5 právnych vecí (návrhy na vydanie neodkladných opatrení), v rámci ktorých disciplinárne obvinený nedodržal zákonnú lehotu na rozhodnutie podľa § 328 ods. 2 CSP. V štyroch z predmetných vecí nebolo v čase podania disciplinárneho návrhu rozhodnuté vôbec, v jednej veci rozhodnuté bolo (avšak po uplynutí lehoty podľa § 328 ods. 2 CSP).

Navrhovateľ súvisiace nálezy priložil k podanému disciplinárnemu návrhu a Najvyšší správny súd v skutkových okolnostiach jednotlivých vecí odkázal na vlastný text priložených nálezov. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že podaný návrh v časti skutkového bodu III. nespĺňal zákonné - formálne náležitosti podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) - ďalej aj ako „DSP“, predseda disciplinárneho senátu postupom podľa § 19 ods. 3 DSP vyzval navrhovateľa, aby identifikované vady odstránil.

Zastavenie disciplinárneho konania v uvedenej časti sa stalo právoplatným dňa 17. septembra 2025. 7. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že okrem úprav v rámci skutkového bodu III., navrhovateľ v doplnení modifikoval aj skutkový bod I. podaného disciplinárneho návrhu, a to tak, že pri jednotlivých právnych veciach, v ktorých mal byť disciplinárne obvinený v omeškaní s písomným vyhotovením, resp. vyexpedovaním vyhláseného rozsudku, špecifikoval časový úsek (trvanie) tohto omeškania a zároveň v niektorých prípadoch uviedol dátumy, kedy boli napokon predmetné rozhodnutia vyhotovené a vyexpedované (hoci sa tak stalo po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 223 ods. 3 CSP, príp. po podaní disciplinárneho návrhu).

9. Disciplinárny návrh (bod 1. tohto rozhodnutia), ako aj jeho doplnenie (bod 6. tohto rozhodnutia) boli disciplinárne obvinenému riadne doručené. Tento dňa 27. októbra 2025 doručil Najvyššiemu správnemu súdu podanie (zo dňa 24.10.2025) označené ako „Niektoré listiny súvisiace s vecou a jej okolnosťami“ (s piatimi prílohami), v ktorom prezentoval vybrané okolnosti, ktoré mali viesť ku skutkom uvedeným v disciplinárnom návrhu.

obvinenému.

11. Predseda senátu nariadil na prejednanie disciplinárneho návrhu ústne pojednávanie (§ 28 DSP), a to na 28. október 2025. 12. Pred prednesením disciplinárneho návrhu zo strany navrhovateľa, disciplinárny súd na ústnom pojednávaní - v súlade s § 255 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej aj ako „TP“) v spojení s § 4 DSP - zisťoval, či účastníci konania majú záujem uzatvoriť dohodu o vine a disciplinárnom opatrení. Obaja zhodne vyhlásili, že záujem o konanie o dohode o vine a disciplinárnom opatrení majú, a preto bolo ústne pojednávanie prerušené.

trestného konania. 14. Podľa § 255 ods. 3 TP, po vykonaní úkonov podľa odsekov 1 a 2 predseda senátu zistí, či prokurátor a obžalovaný nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak sa prokurátor a obžalovaný vyjadria, že chcú konať o dohode o vine a treste, vráti vec prokurátorovi na postup podľa § 232 a 233 len ak to navrhne prokurátor. Inak súd hlavné pojednávanie na potrebný čas preruší a umožní prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste [.

16. Podľa § 333 ods. 2 TP, po otvorení verejného zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu o vine a treste. 17. Podľa § 333 ods. 3 TP, po prednesení návrhu dohody o vine a treste predseda senátu zistí formou otázok, či obvinený a) rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste, b) súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva práva na verejný súdny proces, c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, e) rozumel podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste, f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin, i) súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi výkonu trestu

18. Podľa § 37 ods. 1 DSP, proti disciplinárnemu rozhodnutiu môže podať odvolanie a) disciplinárne obvinený, ak mu ukladá disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní z funkcie, zbavení funkcie, zbavení výkonu funkcie alebo zbavení úradu, b) navrhovateľ, ak navrhol uloženie disciplinárneho opatrenia podľa písmena a) a disciplinárny senát toto disciplinárne opatrenie neuložil.

20. Podľa § 334 ods. 2 TP, ak súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnutom znení nie je zrejme neprimeraná, ale ju nepovažuje za spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste. Na ten účel súd preruší verejné zasadnutie na potrebný čas. [.

23. Podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov. 24. Účastníci konania - počas prerušeného ústneho pojednávania (k tomu pozri bod 12. vyššie) - uzatvorili „Dohodu o vine a treste“ (ďalej aj ako „návrh dohody“), ktorú predložili súdu v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia na ďalší procesný postup.

Zároveň súd nezistil, že by navrhovaná dohoda bola zrejme neprimeraná. 26. Práve z vyššie uvedených dôvodov potom nedošlo k odmietnutiu návrhu dohody o vine a disciplinárnom opatrení postupom podľa § 331 ods. 3 TP v spojení s § 4 DSP („(3) V uznesení podľa odseku 1 písm. b) treba uviesť, o ktoré konkrétne zistenia sa rozhodnutie opiera. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.“) a súd pristúpil k vlastnému prejednaniu návrhu

28. Po výzve predsedu senátu - uplatňujúc postup podľa § 333 ods. 3 TP v spojení s § 4 DSP, disciplinárne obvinený odpovedal na všetky zákonom určené otázky kladne - „áno“ (k tomu pozri aj bod 17. vyššie). 29.

Na rozdiel od trestného konania, kedy je odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového trestného súdu zásadne (vo všeobecnosti) prípustné, v disciplinárnom konaní je koncepcia uplatnenia riadnych opravných prostriedkov opačná a odvolanie je prípustné len v jednom prípade, ktorý zákon výslovne pomenúva (§ 37 ods. 1 DSP), pričom súdená vec takou vecou

31. Senát pri skúmaní uvedených zákonných kritérií dospel k záveru, že návrh dohody nie je zrejme neprimeraný a zároveň ju vyhodnotil ako spravodlivú. Pre tieto závery disciplinárneho súdu bolo podstatné - okrem samotnej skutočnosti, že disciplinárne opatrenie, na ktorom sa účastníci konania dohodli, spadá do zákonného sankčného pásma zodpovedajúcemu právnej kvalifikácii skutkov - najmä to, že dohoda o vine a disciplinárnom opatrení (ak je schválená) predstavuje určitý odklon od autoritatívneho rozhodovania disciplinárneho súdu o vine a disciplinárnom opatrení priamo súdom - s tým súvisiacimi špecifikami (napr. disciplinárne obvinený sa vzdáva práva na verejný súdny proces s garanciami, ktoré sú s takýmto procesom spájané), ďalej to, že disciplinárne obvinený sa dohodou fakticky priznal ku všetkým skutkom v nej uvedeným (pozn.: všetky skutky tvoriace predmet disciplinárneho konania s výnimkou tých, pri ktorých došlo k zastaveniu disciplinárneho konania - k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), a to bez toho, aby bolo jednoznačne dôkazmi preukázané, že sa tieto skutky naozaj stali, resp. že tieto sú disciplinárnym previnením a - napokon - pre posúdenie dohody ako spravodlivej bolo pre

32. Navrhované disciplinárne opatrenie (podľa znenia dohody) vyhodnotil disciplinárny senát ako primerané, resp. spravodlivé aj vzhľadom na to, že v samotnom disciplinárnom návrhu navrhovateľ žiadal za skutky kladené disciplinárne obvinenému za vinu, tomuto uložiť disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 30% na obdobie 6 mesiacov, pričom tento návrh bol ako úhrnné disciplinárne opatrenie formulovaný aj vo vzťahu ku skutkom uvedeným pôvodne v bode III. disciplinárneho návrhu. Disciplinárne konanie za predmetné skutky však bolo právoplatne zastavené ešte pred ústnym pojednávaním vo veci (k tomu pozri bod 6. tohto rozhodnutia), t. j. zároveň sa zredukoval počet skutkov, za ktoré mal byť disciplinárne obvinený postihnutý.

III. Záver

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté disciplinárnym senátom pomerom hlasov 3 : 2 (§ 35 ods. 2 DSP). 36. K tomuto rozhodnutiu pripája/pripájajú svoje odlišné stanovisko sudcovia Michal Novotný a Peter Potásch (§ 35 ods. 3 DSP). ODLIŠNÉ STANOVISKO

Podľa § 4 D. s. p. platí, že ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku (okrem iného) o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Aj v disciplinárnom konaní sa tak majú použiť ustanovenia § 331 až 334 Tr. por., ktoré upravujú konanie o schválení takejto dohody.

3. V disciplinárnom konaní tak prichádza konanie o dohode o vine a treste do úvahy len postupom, ktorý predpokladá ustanovenie § 255 ods. 3 Tr. por., teda v zásade na ústnom pojednávaní. Aj v takom prípade sa však ustanovenia o dohode o vine a treste majú použiť len vtedy, ak to nevylučuje povaha veci, a aj to len primerane. Primerané použitie týchto ustanovení znamená aplikovať ich s ohľadom na to, čo je predmetom disciplinárneho konania, a na iné ustanovenia Disciplinárneho súdneho poriadku. To znamená, že sa nebudú používať ustanovenia, ktoré odkazujú na určitý druh trestov, ktoré neprichádzajú do úvahy pri disciplinárnej zodpovednosti, že sa primerane upraví znenie otázok uvedených v § 333 ods. 3 Tr. por., že sa pri schvaľovaní dohody nebude rozhodovať o ochrannom opatrení alebo o náhrade škody (§ 334 ods. 1 Tr. por.), nebude sa pri nej rozhodovať o väzbe a nebude sa dávať poučenie o prípustnosti dovolania. Ani odkaz na primerané použitie týchto ustanovení však neznamená, že by sa mohli používať voľne, že by si disciplinárny senát mohol ľubovoľne vyberať, ktoré chce a ktoré nechce použiť, teda, že by ustanovenia Trestného poriadku mohol používať takpovediac „od buka do buka“.

Disciplinárny senát tak musí pri rozhodovaní o schválení dohody o vine a treste (presnejšie o disciplinárnom opatrení) postupovať rovnako, ako má podľa citovaných ustanovení postupovať súd, ktorý o jej schválení rozhoduje v trestnom konaní. Podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. predseda senátu (v disciplinárnom konaní však zásadne disciplinárny senát, porov. § 3 D. s. p.) po preskúmaní návrhu dohody o vine a treste podľa jeho obsahu a obsahu spisu návrh odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda je zrejme neprimeraná. Ak ju neodmietne, podľa § 334 ods. 1 Tr. por. má rozhodovať okrem iného o skutku, jeho právnej kvalifikácii a primeranosti trestu v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste. Ak súd navrhnutú dohodu, ktorá nie je zrejme neprimeraná, nepovažuje za spravodlivú, podľa § 334 ods. 2 Tr. por. oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody. Ustanovenie § 334 ods. 3 Tr. por. potom výslovne predpokladá, že súd môže dohodu v navrhnutom rozsahu neschváliť.

5. Napriek tomu, že inštitút dohody o vine a treste je súčasťou nášho Trestného poriadku už dlhodobo, nepodarilo sa nám nájsť v domácej právnickej spisbe žiadne monografické spracovanie tohto inštitútu, ktorý by sa komplexne zaoberalo jeho jednotlivými aspektmi.

vyhlásenia o vine (ktoré je základom dohody) preskúmať, či skutkový stav poskytuje oporu pre takéto vyhlásenie. 6. Postupne sa rôzne formy dohadovania o rozsudku objavili aj v kontinentálnej Európe (porov. prehľad u Langer, M. cit. dielo, s. 12 až 14). V začiatkoch išlo prevažne o neformálne praktické postupy, ktoré nemali výslovný základ v žiadnom pozitívnom práve.

Spolkový ústavný súd v uznesení z 27. januára 1987 (sp. zn. 2 BvR 1133/86) neodmietol možnosť takýchto dohôd, zdôraznil však, že nemôžu nijako obmedzovať sudcovskú povinnosť zistiť skutkový stav a podradiť ho pod právnu normu a musia rešpektovať zásady vymeriavania trestov. Neskoršia zákonná úprava v § 257c a iných nem. Trestného poriadku sa stala predmetom posudzovania tohto súdu, ktorý v rozsudku z 19. marca 2013 (sp. zn. 2 BvR 2628/10) potvrdil jej ústavnosť. Zdôraznil však, že trestné právo musí spočívať na princípe zavinenia (viny), pretože ten je zárukou rešpektovania dôstojnosti človeka a jeho zodpovednosti samého za seba. Aj zásada nulla poena sine culpa vyjadruje, že predpokladom trestnej sankcie je nevyhnutne zistenie individuálnej viny na protiprávnom konaní. Okrem toho je právny štát založený aj na idei materiálnej spravodlivosti a rovnosti pred zákonom, čo v spojení s princípom zavinenia znamená, že trestnoprávna skutková podstata a právny následok musia na seba racionálne nadväzovať a trest musí byť primeraný závažnosti činu a zavineniu páchateľa.

V tomto smere takisto podčiarkol úlohu nezávislého a nestranného súdu, ktorý musí rozhodovať o vine a treste. Na podobných princípoch spočívajú aj úpravy dohodovania o vine a treste prijaté vo Švédsku či Fínsku (porov. Günsberg, P. S. The increasing reach of negotiated justice in Nordic countries.

Citované ustanovenie tak svojou formuláciou svedčí o tom, že rozhodovanie o vine a treste za trestné činy nemôže byť zverené žiadnemu inému orgánu než súdu. Zároveň z formulácie, že súd o vine a treste rozhoduje, možno vyvodiť, že súd musí disponovať reálnym oprávnením posúdiť, či obžalovaný skutočne je alebo nie je vinný, a musí mať možnosť uložiť mu práve taký trest, ktorý podľa zákonných kritérií zodpovedá jeho vine v celej jej šírke (vrátane prípadných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, porov. v tomto smere aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011). Práve inštitút dohody o vine a treste môže byť v napätí s týmto ústavným pravidlom (porov. v tomto smere napr. Svák, J. In: Orosz, L., Svák, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR 2021, s. 680), pretože pri ňom je sporné, či súd skutočne rozhoduje o vine po riadnom posúdení všetkých okolností, alebo je základom jeho rozhodnutia len priznanie obvineného. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy však treba všetky zákony vykladať a používať práve v súlade s ústavou.

Vychádzajúc z týchto dôvodov možno konštatovať, že aj doktrína a existujúca judikatúra v zásade zdôrazňujú, že ani pri rozhodovaní o dohode o vine a treste súdy nesmú rezignovať na svoju ústavnú úlohu „nezávislého arbitra“, ktorý sa musí v čo najväčšej miere snažiť o nachádzania a nastolenie spravodlivosti. Súd tak musí vždy preskúmať, či výsledky prípravného konania odôvodňujú záver, že skutok uvedený v dohode je trestným činom, či ho spáchal obvinený, či dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania (porov. Vráblová, M.

pri schvaľovaní skúmať, či sú záujmy štátu a páchateľa vyvážené, či trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom, vyjadrí dostatočné morálne odsúdenie a vezme do úvahy aj ďalšie okolnosti (porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tost 33/2017, 2 Tost 11/2017, 2 Tost 19/2015 alebo 6 Tost 1/2016). Ani doktrína teda nemá pochybnosti o tom, že súd nielenže nemusí, ale ani nesmie schváliť akúkoľvek dohodu, hoci prokurátor aj obvinený s jej obsahom súhlasili.

por. S jej názorom sme sa v zásade stotožnili aj v prerokúvanej veci, pretože aj podľa nášho názoru z citovaného § 334 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že riešením výhrad súdu voči spravodlivosti (teda obsahu) dohody je možnosť jej strán takúto dohodu ihneď upraviť a navrhnúť jej schválenie v upravenom znení. Musí ísť teda o nedostatky dohody, ktoré sú týmto spôsobom upraviteľné. Naopak, dôvodom zjavne neprimeranosti musia byť okolnosti, ktoré takto nie je možné odstrániť, teda ktoré sa netýkajú ani tak samotného obsahu dohody, ale skôr principiálne otázky či v danej veci vôbec prichádza do úvahy dohoda o vine a treste. Pri tejto našej úvahe vychádzame aj z toho, že Trestný poriadok ako pravidlo predpokladá schvaľovanie dohody o vine a treste na základe osobitného návrhu na osobitnom verejnom zasadnutí.

10. Na základe uvedeného správny výklad ustanovenia § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. spočíva v tom, že odmietnuť návrh dohody o vine a treste ako zjavne neprimeraný môže súd v zásade len vtedy, ak sú tu také okolnosti, pre ktoré by pri predbežnom prejednaní (preskúmaní) obžaloby bolo odôvodnené odoprieť meritórne rozhodovanie o nej. Ako už bolo uvedené, môže ísť najmä o prípady, že sú tu dôvody zastavenia trestného stíhania podľa § 215 (teda je dostatočne odôvodnené, že skutok sa nestal, nie je trestným činom, nespáchal ho obvinený, trestné stíhanie je neprípustné, obvinený nebol trestne zodpovedný alebo zanikla trestnosť činu, ako aj fakultatívne dôvody zastavenia podľa odseku 2 alebo 3), dôvody postúpenia veci podľa § 214 (ak nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným deliktom alebo prejednaný v disciplinárnom konaní), alebo analogické dôvody ako pre odmietnutie obžaloby (napr. také formálne nedostatky dohody o vine a treste, že o nej nie je možné konať). To dosvedčuje aj už cit. dôvodová správa, ktorá vyslovene predpokladala, že k odmietnutiu

11. V ostatných prípadoch podľa nás nie je dôvod uvažovať nad odmietnutím návrhu na schválenie takejto dohody v disciplinárnom konaní ako zjavne neprimeranej podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. To však nič nemení na tom, že podľa už cit. § 334 ods. 2 a 3 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p. musí disciplinárny senát rozhodnúť o tom, či dohodu schvaľuje alebo neschvaľuje. Vychádzajúc z vyššie podaného rozboru úlohy súdu pri schvaľovaní takejto dohody v trestnom konaní, ako ju postuluje doktrína a judikatúra a ako plynie z požiadaviek čl. 50 ods. 1, ale aj čl. 12 ods. 1 ústavy, a zo zásadnej použiteľnosti citovaných ustanovení aj v disciplinárnom konaní, to znamená, že disciplinárny senát môže schváliť len takú dohodu, ktorá je spravodlivá. Spravodlivosť nemožno stotožňovať s (jednostrannou) výhodnosťou pre disciplinárne obvineného, ako o tom svedčia aj citované názory judikatúry a doktríny.

12. Verifikácia spravodlivosti (a v rámci toho aj obojstrannej výhodnosti) dohody o vine a treste je tak podľa nás podstatou rozhodovania o jej (ne)schválení. Disciplinárny senát teda musí na základe obsahu spisu (porov. predvetie § 331 ods. 1 Tr. por.) preskúmať, či by (aspoň približne) rovnakú sankciu uložil disciplinárne obvinenému, ak by o jeho vine nerozhodoval na základe dohody o vine a disciplinárnom opatrení, ale po vykonanom ústnom pojednávaní, prípadne po prijatí jeho vyhlásenia, že je vinný (porov. § 257 Tr. por.). Dôvodom uloženia nižšieho disciplinárneho opatrenia nemôže byť okolnosť, že s ním súhlasil navrhovateľ alebo že disciplinárne obvinený „ušetril prácu“ disciplinárnemu senátu, ktorý tak nemusel dokazovať jeho jednotlivé previnenia. Uzavretie dohody o vine a treste (podobne ako priznanie obvineného) možno v disciplinárnom konaní zásadne brať do úvahy len ako jednu z poľahčujúcich okolností v zmysle cit. § 117 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z., ktorých výpočet nie je taxatívny. Aj keby na základe § 150 cit. zák. bolo možné subsidiárne použiť ustanovenie § 39 ods. 4 Trestného zákona (o čom máme pochybnosti kvôli inej systematike disciplinárnych

13. Aj pri zohľadnení týchto výkladových možností sme - na rozdiel od väčšiny senátu - presvedčení, že dohoda o vine a disciplinárnom opatrení uzavretá v prerokúvanej veci 28. októbra 2025 medzi navrhovateľom a disciplinárne obvineným nespĺňa kritérium obojstrannej výhodnosti, ktoré - ako sme už uviedli - je dôležitou súčasťou jej spravodlivosti v zmysle § 334 ods. 2 Tr. por. V prerokúvanej veci disciplinárne obvinený uznal svoju vinu k celkovo 31 skutkom, ktorých podstata spočívala v nevyhotovení súdneho rozhodnutia včas, a k piatim skutkom, ktorých podstata spočívala v nerozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia včas. Omeškania s vyhotovením súdnych rozhodnutí v jednotlivých skutkoch predstavovali od dvoch dní až po viac než 20 mesiacov. Pretože zákonná lehota podľa § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku je zásadne 30 dní od jeho vyhlásenia, ide až o dvadsaťnásobné prekročenie tejto lehoty. Ešte podstatnejšie však je, že omeškanie s rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jednom zo skutkov trvalo viac než 4 roky (48 mesiacov), čím v podstate 48násobne prekračovalo zákonnú lehotu ustanovenú

mája 2022. U disciplinárne obvineného tak jednoznačne prichádzalo do úvahy disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. v druhej alternatíve, teda zníženie funkčného platu najviac o 30 % na šesť mesiacov. Celková „sadzba“ disciplinárneho opatrenia, ktoré v tomto prípade prichádzalo do úvahy, tak zodpovedala zníženiu funkčného platu o 0 až 180 %.

Za vyššie popísaných okolností veci sme takto uložené disciplinárne opatrenie nemohli považovať za obojstranne výhodné (a tým ani za spravodlivé na účely § 334 ods. 2 Tr. por.), a to napriek tomu, že sa bolo uložené v rámci zákonom predpokladanej sadzby (porov. ods. 31 väčšinového rozhodnutia). Naopak, takéto opatrenie je neprimerane výhodné „v prospech“ disciplinárne obvineného a nevýhodné z pohľadu ochrany záujmov, ktoré sa majú disciplinárnym trestaním chrániť.

Disciplinárne opatrenie uložené tu disciplinárne obvinenému je tak nespravodlivé nielen vo vzťahu k skutkom, ktoré boli predmetom dohody, ale aj k iným disciplinárne obvineným v iných konaniach (napr. vo veci sp. zn. 31 D 6/2021 - zníženie funkčného platu o 20 % na tri mesiace za 20 skutkov včas nevypracovaného rozhodnutia; vo veci sp. zn. 31 D 11/2021 - zníženie o 60 % na sedem mesiacov za osem skutkov včas nevypracovaného rozhodnutia; vo veci sp. zn. 33 D 16/2021 - zníženie o 30 % na tri mesiace za prieťah 14 mesiacov; vo veci sp. zn. 32 D 14/ 2022 - schválená dohoda o znížení o 50 % na dva mesiace za 36 skutkov včas nevypracovaných rozhodnutí).

Tým podľa nášho názoru nenapĺňalo kritérium spravodlivosti v zmysle § 334 ods. 2 Tr. por. Zo všetkých uvedených dôvodov sme presvedčení, že disciplinárnym rozhodnutím, ktorým v prerokúvanej veci schválil navrhnutú dohodu, disciplinárny senát nenaplnil svoju úlohu, ktorú mu uložil zákonodarca v ustanovení § 334 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 4 D. s. p. Preto sme s ním nemohli súhlasiť a hlasovali sme proti schváleniu dohody.

V Bratislave dňa 28. októbra 2025