31Dz/23/2022

1. V?konaní vedenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/16/ 2022 sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) Mgr. Kristína Babiaková (ďalej len „sudkyňa“), zaradená účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2022 do senátu 33D, oznámila svoju zaujatosť pre pomer k?navrhovateľovi, ktorým je minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Vo svojom oznámení uviedla, že navrhovateľa pozná od strednej školy, obaja pochádzajú z?jedného mesta, stretávajú sa 2-3 krát ročne, pričom počas letných, jarných a?vianočných prázdnin trávia v?rámci rodín spolu čas pri voľnočasových aktivitách z?dôvodu susedstva víkendového domu rodičov sudkyne s?domom navrhovateľa. Sudkyňa označila vzťah s?navrhovateľom za intenzívnejšieho charakteru. Napriek tomu sa necíti byť zaujatá v?prejednávanej veci. Vzťah s?navrhovateľom jej nebráni konať v?príslušnej veci objektívne a?nestranne. S?ohľadom na objektívne hľadisko uviedla, že navrhovateľ nevystupuje v?konaní ako fyzická osoba, ale ako vrcholný reprezentant ústredného orgánu štátnej správy. Jeho postavenie nie je autonómne, ale inštitucionálne prepojené na funkciu ktorú vykonáva. Poukázala v?tejto súvislosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 308/2004. Tiež zdôraznila, že navrhovateľ nepodával návrh, teda sám ako osoba neinicioval predmetné disciplinárne konanie. Navrhovateľom sa stal z?dôvodu zmeny v?osobe ministra spravodlivosti Slovenskej a?prípadná zmena na predmetnom poste bude viesť k?ďalšej zmene osoby v?postavení navrhovateľa v?danej veci. Toto oznámenie sudkyňa dáva pre potrebu posúdenia dôvodov zakladajúcich pochybnosť o?jej nezaujatosti s?ohľadom na skutočnosť, aby nielenže bola nezaujatá, ale aby sa tak aj pri svojom rozhodovaní javila.

2. Najvyšší správny súd preskúmal oznámenie sudkyne a celý podkladový materiál. Jeho právomoc pre toto konanie a?rozhodnutie je daná v § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej len „disciplinárny súdny poriadok“). Po vecnom posúdení prišiel k?záverom, ktoré?bližšie odôvodňuje v?nasledovnom texte. 3.

I keď disciplinárny súdny poriadok obdobne Trestný poriadok v citovanej právnej úprave spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu, ako aj prísediaceho predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

4. V?posudzovanej veci síce sudkyňa uvádza, že vzťah s?navrhovateľom je intenzívnejší z?dôvodu, že sa s?ním dlhodobo pozná a?stretávajú sa v?rámci rodín v?súčasnosti najmä pri voľnočasových aktivitách v?dôsledku susediacich nehnuteľností. Tieto skutočnosti je však potrebné posudzovať v?kontexte vyhlásenia sudkyne, že subjektívne nepociťuje vo vzťahu k?navrhovateľovi zaujatosť. Zo strany sudkyne tak intenzita vzťahu s?navrhovateľom nie je taká silná, aby mohlo prísť v?predmetnej veci k?vylúčeniu z sudkyne z?konania.

Najvyšší správny súd považoval za dôležitú aj skutočnosť, že navrhovateľ sám návrh nepodával a?podanie neinicioval. Do postavenia navrhovateľa sa dostal z?titulu vymenovania do funkcie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. 7. Je možné pripustiť, že aj vzťah sudcu k?navrhovateľovi v?postavení funkcionára, teda nie súkromnej fyzickej osoby, bude takej intenzity, že môže vzniknúť pochybnosť o?nezaujatosti takéhoto sudcu. To však nie je v?danom prípade, kedy sudkyňa sa na základe svojich vyjadrení sa za zaujatú nepovažuje a?má za to, že jej vzťah s?navrhovateľom jej nebráni konať objektívne a?nestranne.

9. Toto uznesenie prijal disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.