31Dz/27/2022

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky koná v disciplinárnej veci uvedenej v záhlaví. V súlade s § 12 ods. 1 a 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (disciplinárny súdny poriadok) bol disciplinárny návrh pridelený senátu 32 D. Potom, čo súd uznesením sp. zn. 31 Dz 17/2022 zo 14. septembra 2022 vylúčil z vykonávania úkonov tejto disciplinárnej veci sudcu M.. O. O., A.., zastupuje ho v súlade s rozvrhom práce tunajšieho súdu na rok 2022 sudkyňa senátu 33 D O.. G. N.. 2. Disciplinárne obvinený včas (§ 24 ods. 1 D. s. p.) vzniesol proti tejto sudkyni námietku zaujatosti. Namietol, že táto sudkyňa podľa svojho verejne dostupného životopisu v rokoch 2001 až 2015 spolupracovala v rámci dvoch projektov s (pôvodnou) navrhovateľkou O.. O. G. a v rokoch 2003 až 2005 bola dokonca jej advokátskou koncipientkou. Ďalej spolupracovala s organizáciou VIA IURIS, ktorá sudkyni verejne blahoželala k vymenovaniu do funkcie sudkyne a ktorá má pozitívny vzťah k O.. O. G., čo vyplýva z pozitívnych hodnotení, ktoré táto organizácia voči nej vyslovila. Medzi iným pozitívne hodnotila zákon č. 150/2022 Z. z. (tzv. novú súdnu mapu). Disciplinárne obvinený je prezidentom Združenia sudcov Slovenska, ktoré v minulosti kritizovalo stanoviská VIA IURIS a navyše podalo podnet, aby bol zákon č. 150/2022 Z. z. napadnutý na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Uvedené okolnosti (21ročná známosť, spolupráca na projektoch, zamestnanecký vzťah k O.. G.G., činnosť pre organizáciu, ktorá pozitívne hodnotila O.. G., voči ktorej sa negatívne vymedzilo Združenie sudcov Slovenska a ktorá žiada rýchlu implementáciu súdnej mapy) podľa disciplinárne obvineného vylučujú, aby sa iným osobám konanie sudkyne O.. N. javilo ako nezaujaté a objektívne. 3. Sudkyňa vo svojom vyjadrení potvrdila, že sa s O.. G. pozná od roku 2001, no od roku

Takisto subjektívne O.. N. necíti žiadnu zaujatosť. V združení VIA IURIS bola sudkyňa len členkou, nie štatutárnym orgánom, a preto prejavy tejto organizácie nemožno automaticky pričítať jej. Vyjadrenia VIA IURIS, na ktoré disciplinárne obvinený odkázal, neboli voči O.. G. len pozitívne, a jedno z nich bolo navyše urobené rok potom, čo sa sudkyňa O.. N. vzdala

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prejednal námietku zaujatosti v trojčlennom senáte (§ 24 ods. 2 D. s. p.), v ktorom už predtým prejednal námietku zaujatosti proti sudcovi M.. O. O., A.. (§ 12 ods. 5 D. s. p.).

6. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý sa minimálne vo svojej civilnej časti vzťahuje aj na disciplinárne konania proti sudcom (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 19. októbra 2021, Miroslava Todorova proti Bulharsku, sťažnosť č. 40072/13, ods. 89), sa pri skúmaní nestrannosti (nezaujatosti) sudcu vychádza z kombinácie subjektívneho testu, kde sa berú do úvahy osobné presvedčenie a správanie daného sudcu, teda či sudca má osobný predsudok v danej veci, a objektívneho testu, kde sa skúma, či súd ako taký poskytuje dostatočné záruky, aby vylúčil oprávnené pochybnosti ohľadom svojej nestrannosti.

Názor osoby, ktorá tým je dotknutá, je síce dôležitý, ale nie rozhodný; rozhodné je, či obava z nedostatku nestrannosti je objektívne oprávnená. V tomto teste sa spravidla skúmajú hierarchické alebo iné vzťahy medzi sudcom a inými účastníkmi konania (problematické napr. pri vojenských poľných súdoch, napr. rozsudok z 26. októbra 2004, Miller a iní proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosti č. 45825/99, 45826/99 a 45827/99, alebo pri sudcoch, ktorí vykonávajú v konaní dvojakú funkciu, napr. ak sa sudcom stala osoba, ktorá pôvodne v danom konaní zastupovala jedného z účastníkov, rozsudok z 21. decembra 2000, Wettstein proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 33958/96, ods. 47), ktoré objektívne oprávňujú pochybnosti o nestrannosti súdu. 7.

G. osobne ako účastníčka, ale len ako reprezentantka orgánu - minister, poverený podľa čl. 111 Ústavy Slovenskej republiky riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Tunajší súd (porov. napr. uznesenie sp. zn. 32 Dz 17/2022), ale aj Ústavný súd Slovenskej republiky (porov. uznesenie sp. zn. III. ÚS 308/2014) už vyslovili, že prípadný vzťah k takémuto (z povahy veci dočasnému) reprezentantovi určitého orgánu nemožno automaticky stotožňovať so vzťahom k príslušnému orgánu. Prípadný vzťah sudkyne O.. N. k O.. O. G. ako fyzickej osobe by tak nebolo možné bez ďalšieho hodnotiť ako vzťah sudcu k účastníkovi konania, ktorým je minister spravodlivosti. Okrem toho aj judikatúra k § 31 ods. 1 Tr. por. zdôrazňuje, že to, čo stačí pre vylúčenie zákonného sudcu pre jeho pomer k obvinenému ako osobe, ktorej sa úkon priamo týka, nebude spravidla stačiť pre jeho vylúčenie z dôvodu pomeru k inému orgánu činnému v konaní, ktorých sa úkony súdu spravidla priamo nedotýkajú (porov. napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoVS 4/2021).

G. bol príbuzenský alebo dosahoval intenzitu priateľstva v tom zmysle, ako ho chápe judikatúra (teda ako hlbší emocionálny vzťah, porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Nc 12/ 2014; pozri aj uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 32 Dz 14/2022, podľa ktorého známosť sudcu so samotným disciplinárne obvineným bez bližších pravidelných kontaktov nemôže zakladať dôvod vylúčenia). Takisto samo spoločné pôsobenie pri pedagogickej činnosti, ktorá je dovolená dokonca aj sudcom (porov. § 23 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov), ani spoločné členstvo sudkyne a O..

N. v súčasnosti akýkoľvek vplyv pri výkone jej sudcovskej funkcie alebo ovplyvňovať jej úsudok pri rozhodovaní o prejednávaných veciach. Nevyhnutnou súčasťou profesionality sudcu, ktorá vyplýva aj z jeho základných povinností, aby bol schopný nezaujato rozhodovať i vo veciach, v ktorých vystupujú osoby, ktoré síce osobne pozná, avšak kvalita ich vzťahu nepresahuje bežný susedský, študijný, úradný, prípadne pracovný vzťah a podobne (porov. už citované uznesenie sp. zn. 1 TdoVS 4/2021).

Navyše zamestnávateľ môže voči zamestnancovi aj po skončení pracovného pomeru uplatňovať určité nároky (napr. obmedzenie podľa § 83a Zák. práce alebo nároky na náhradu škody a pod.), ktorých uplatňovaním by mohol uplatňovať určitý vplyv na rozhodovaciu činnosť sudcu.

Navyše nemožno ani súdiť, že by sa pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyznačoval podobnou intenzitou vzájomného vzťahu, akým sa vyznačuje priateľstvo (porov. vyššie). Preto ani uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé vyvolať objektívne oprávnené pochybnosti o nezaujatosti sudkyne O..

Okolnosti, ktoré majú svedčiť o vzťahu sudkyne k disciplinárne obvinenému ako členovi a v súčasnosti predsedovi Združenia sudcov Slovenska, sú v námietke zaujatosti takisto opísané len veľmi všeobecne a nejasne. Disciplinárne obvinený v podstate neuvádza žiaden konkrétny vzťah medzi ním osobne a O.. N., ale takýto vzťah len odvodzuje akýmsi oblúkom „on - Združenie sudcov Slovenska - VIA IURIS - O.. N.“. Ako však už bolo zdôraznené, O.. N. bola len členkou VIA IURIS, nie jeho štatutárnym orgánom, a tak ani vyhlásenia tohto združenia vo vzťahu k justícii alebo tzv. súdnej mape nemožno stotožňovať s jej osobným názorom. Okrem toho tieto vyhlásenia sa nijako netýkali nielen samotného disciplinárne obvineného, ale ani žiadnej skutočnosti, ktorá by čo aj len nepriamo súvisela s tu prerokúvanou disciplinárnou vecou. V oboch prípadoch išlo o výmenu odborných právnych názorov na ústavnosť či vhodnosť určitej právnej úpravy (legislatívne zmeny v roku 2019 a tzv. súdna mapa). Tunajší súd už rozhodol, že ak sudca (pri svojom rozhodovaní) vyjadrí dokonca právny názor o ústavnosti určitého právneho predpisu, ktorý sa týka určitej profesijnej skupiny,

Skutočnosti namietané disciplinárne obvineným tak nezakladajú dôvod vylúčenia podľa citovaného § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p. Preto najvyšší správny súd podľa § 24 ods. 2 D. s. p. sudkyňu nevylúčil z vykonávania úkonov v tejto disciplinárnej veci.

V Bratislave dňa 25. októbra 2022