31Dz/28/2022

1. V disciplinárnom konaní vedenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) pod sp. zn. 32D/15/2021, podal disciplinárne obvinený A.. Z. R., K. Š. R. K. N. S., pracovisko C. C., M.R. H.: XX. M. XXXX, C.: H. S. XX, XXX XX C. C., (ďalej len „disciplinárne obvinený“) námietku zaujatosti voči prísediacim sudkyniam JUDr. Zdenke Benčíkovej a JUDr. Zdenke Čížovej (ďalej len „prísediace sudkyne“) pre ich pomer k veci. Vyjadril názor, že prísediace sudkyne ako advokátky, a teda členky Slovenskej advokátskej komory, nespĺňajú atribút funkčnej nezávislosti. Môžu byť pozbavené svojej funkcie podaním disciplinárneho návrhu zo strany ministra spravodlivosti Slovenskej republiky voči nim.

II. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení (ďalej len „Trestný poriadok“) z vykonávania úkonov ... je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, ... u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci ... .

2. Najvyšší správny súd konštatuje, že námietka zaujatosti bola uplatnená oprávnenou osobou a včas (§ 24 ods. 2 DSP). Najvyšší správny súd akceptoval argumentáciu disciplinárne obvineného, podľa ktorej disciplinárne obvinený síce poznal zloženie disciplinárneho senátu, avšak nemal informáciu o skutočnosti, že prísediace sudkyne sú advokátky. Účinná právna úprava neukladá povinnosť zisťovať si, v akej profesii pôsobia prísediace sudkyne, a preto disciplinárne obvinený v čase oznámenia zloženia disciplinárneho senátu nemusel vedieť profesiu prísediacich sudkýň (porovnaj k tomu bod 21 uznesenia Najvyššieho správneho súdu 32Dz/10/2022 zo dňa 9. júna 2022). 3. Ustanovenie § 24 ods. 1 DSP uvádza, že lehota na podanie námietky zaujatosti plynie od momentu, kedy sa osoba oprávnená podať námietku zaujatosti o dôvodoch zaujatosti dozvedela, teda nie od momentu, kedy sa dozvedieť mohla. Disciplinárne obvinený síce presne neuvádza, kedy presne sa dozvedel o profesii prísediacich sudkýň. S ohľadom na vyššie uznesenie tunajšieho súdu však je nutné vychádzať z prezumpcie, že tomu tak bolo v zákonnom stanovenej lehote. 4. Pri posúdení samotnej námietky zaujatosti Najvyšší správny súd posudzoval pomer k veci prísediacich sudkýň v zmysle § 31 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa odbornej spisby je potrebné za vec pre účely predmetného ustanovenia považovať faktický skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, pričom pomer k veci musí mať konkrétnu podobu, osobný charakter, aby mohol byť dostatočne pádnym dôvodom podmieňujúcim vznik pochybností o schopnosti takejto osoby objektívne k veci pristupovať (Čentéš, J. a kol. Trestný poriadok I. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 145-161). 5. Z vyjadrení prísediacich sudkýň k námietke zaujatosti vyplýva, že sa necítia byť zaujaté. Rovnako ani disciplinárne obvinený neuvádza, že by prísediace sudkyne mali pomer priamo k prejedávanému skutku. Disciplinárne obvinený napadol len takzvanú funkčnú nezávislosť prísediacich sudkýň. 6. Účelom inštitútu námietky zaujatosti je dosiahnuť stav, aby vo veciach konali nestranní sudcovia (porovnaj s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v účinnom znení (ďalej len „Ústava“)). Od nestrannosti pritom treba odlišovať nezávislosť, ktorá sa viaže na organizačno-inštitucionálnu bázu súdnictva a je upravená v siedme hlave Ústavy (Orosz, L. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2021, s. 604-605). Účelom základného práva na nestranného sudcu je nastolenie faktického stavu, v ktorom spor o právo nebude rozhodovať sudca, ktorý je zaujatý, teda má osobné dôvody, aby spor nerozhodol podľa právneho poriadku, ale aby spor prekrútil podľa svojho záujmu, želania či potreby (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 877-933).

8. Disciplinárna zodpovednosť advokátov je vyvodzovaná výlučne orgánmi Slovenskej advokátskej komory (§ 58 - 59 zákona o advokácii), pričom rozhodnutia sú preskúmavané nezávislými súdmi. Navyše v zmysle § 15 písm. a) DSP môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky podať disciplinárny návrh voči každému sudcovi, vrátane sudcu disciplinárneho súdu. S ohľadom na túto skutočnosť Najvyššiemu správnemu súdu nie je zrejmé, v čom videl disciplinárne obvinený pri danej námietke zaujatosti rozdiel v návrhovej právomoci ministra spravodlivosti Slovenskej republike v disciplinárnych veciach vo vzťahu k advokátom a vo vzťahu k sudcom. V zmysle § 2 zákona o advokácii je advokácia slobodným povolaním, pričom advokát je pri výkone tohto povolania nezávislý, viazaný len všeobecne záväzným právnymi predpismi a príkazmi klienta. Navyše minister spravodlivosti Slovenskej republiky nie je navrhovateľom v disciplinárnej veci voči disciplinárne obvinenému, a teda nie je ani účastníkom tohto konania.

10. Najvyšší správny súd pripomína, že predmetný rozsudok ESĽP do dnešného dňa nenadobudol právoplatnosť v zmysle čl. 44 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože podľa informácií uverejnených na stránke ESĽP bola vec predložená veľkej komore. Napriek tomu Najvyšší správny súd uvádza, že DSP stanovuje v § 10 ods. 4 DSP zákonným spôsobom kritéria, ktoré musí splniť každá osoba, ktorá má byť zvolená do funkcie prísediaceho sudcu. Zákonnom je upravené aj funkčné obdobie (§ 10 ods. 6 DSP) a zánik funkcie prísediaceho sudcu (§ 11 ods. 2 DSP). Znamená to, že prísediace sudkyne vykonávajú svoju funkciu na základe jasných kritérií. Okrem toho disciplinárne obvinený prehliada podstatu rozdielu v ustanovení prísediacich, ktoré ESĽP kritizoval vo veci Grosam. Proces ustanovenia prísediacich pre disciplinárne konania nie je v rukách jednotlivca (prezidenta profesijnej komory), ale je zverený Súdnej rade Slovenskej republiky, teda kolektívnemu ústavnému orgánu sudcovskej legitimity (čl. 141a Ústavy).

O zložení disciplinárneho senátu pritom Najvyšší správny súd v tomto konaní nerozhoduje, pretože § 24 DSP mu zveruje len právomoc rozhodnúť o námietke zaujatosti. Pre Najvyšší správny súd bolo pri posúdení námietky zaujatosti nosné, že z právnej úpravy kreovania, pôsobenia a ukončenia funkcie prísediacich sudcov nevyplýva zaujatosť týchto sudcov k jednotlivým veciam. Z námietky zaujatosti absolútne nie je zrejmé, prečo by mali mať prísediace sudkyne s ohľadom na právna úpravu ich postavenia záujem na tom, aby vec disciplinárne obvineného bola posúdená inak ako zákonným spôsobom. Najvyšší správny súd

Rozhodol preto spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 13. Toto uznesenie prijal Najvyšší správny súd jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.