31Dz/3/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200099.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 32D/9/2024
- IČS
- 9624200099
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda, JUDr. Zuzana Šabová, PhD., ako členka a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., ako člen, v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: L.. U. N., sudca Krajského súdu X. V., o dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu (navrhovateľka: predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky), o vylúčení prísediaceho sudcu takto
rozhodol:
Prísediaca sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Marianna Leontiev nie je vylúčená podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. (disciplinárneho súdneho poriadku) z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 32 D 9/2024.
Odôvodnenie
1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako disciplinárny súd koná vo veci uvedenej v záhlaví o dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu. V súlade s § 40 a § 12 ods. 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (disciplinárny súdny poriadok, D. s. p.) bol návrh na dočasné pozastavenie pridelený senátu 32 D. Podľa § 6 ods. 2 a 4 D. s. p. bola pre túto disciplinárnu vec ako prísediaca sudkyňa vybratá aj Marianna Leontiev. 2.
Prísediaca sudkyňa 10. októbra 2024 oznámila, že od študentských čias (1995) je v priateľskom vzťahu s L.. G. N., manželkou brata disciplinárne obvineného (t. j. jeho švagrinou), a určitý čas s ňou zdieľala aj spoločný byt. Po roku 2000 sa rôzne intenzívne stretávala najskôr s oboma, v posledných troch až piatich rokoch sa však stretáva už len so švagrinou disciplinárne obvineného, nie s jeho bratom. Viackrát bola so švagrinou a bratom disciplinárne obvineného aj na spoločnej dovolenke, kde raz boli aj jeho rodičia.
Okrem toho je so švagrinou v bežnom kontakte prostredníctvom četovacej aplikácie. 3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky oznámené dôvody preskúmal v trojčlennom senáte (§ 24 ods. 2 D. s. p.). 4. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 D. s. p. použije aj v disciplinárnom konaní, je z vykonávania úkonov disciplinárneho konania vylúčený okrem iného prísediaci sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka.
Pomerom prísediaceho sudcu k osobám uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie jeho vzťah k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Za takýto vzťah treba považovať najmä príbuzenský a rodinný pomer, no okrem toho môže ísť aj o priateľstvo či nepriateľstvo. Za takýto pomer už tunajší súd považoval napríklad situáciu, že bývalým manželom disciplinárne obvinenej bol brat prísediacej sudkyne, ktorá ho aj zastupovala v konaní o rozvod (porov. uznesenie sp. zn. 32 Dz 13/2022), ďalej blízky vzťah dvoch príslušníkov právnickej profesie, ktorý výrazne presiahol hranicu bežných profesionálnych kontaktov (porov. uznesenie sp. zn. 31 Dz 1/2022), alebo aj profesionálny vzťah, ktorý sa vyznačuje osobitným putom dôvery, napr. vzťah advokáta a klienta (porov. uznesenia 31 Dz 3/2022, 31 Dz 17/2022 alebo 33 Dz 8/2023).
Za pomer sudcu k veci sa podľa judikatúry dá označiť stav, keď je sudca osobne zainteresovaný na výsledku konania, keď má na výsledku konania osobný záujem alebo vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní, a podľa ustálenej súdnej praxe aj skutočnosť, že sudca bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby (porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Ndt 21/2015, prípadne 5 Ndt 19/2017). Pri posudzovaní, či tento pomer zakladá alebo nezakladá pochybnosti o nezaujatosti, nie je rozhodujúce subjektívne presvedčenie sudcu, ale ani osoby, ktorej sa úkon týka. Podstatné je, či oznámené skutočnosti sú objektívne spôsobilé takéto pochybnosti vyvolať.
5. Podobne podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý sa minimálne vo svojej civilnej časti vzťahuje aj na disciplinárne konania proti sudcom (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 19. októbra 2021, Miroslava Todorova proti Bulharsku, sťažnosť č. 40072/ 13, ods. 89), sa pri skúmaní nestrannosti (nezaujatosti) sudcu vychádza z kombinácie subjektívneho testu, kde sa berú do úvahy osobné presvedčenie a správanie daného sudcu, teda či sudca má osobný predsudok v danej veci, a objektívneho testu, kde sa skúma, či súd ako taký poskytuje dostatočné záruky, aby vylúčil oprávnené pochybnosti ohľadom svojej nestrannosti. Pri subjektívnom teste sa predpokladá osobná nestrannosť sudcu, pokiaľ nebol dokázaný opak (rozsudok veľkej komory z 23. apríla 2015, Morice proti Francúzsku, sťažnosť č. 29369/10, ods. 74); takým dôkazom sú napr. prejavy nepriateľstva sudcu alebo zlý úmysel z osobných dôvodov. Pri objektívnom teste sa skúma, či (odhliadnuc od správania sudcu)
existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o sudcovej nestrannosti. Názor osoby, ktorá tým je dotknutá, je síce dôležitý, ale nie rozhodný; rozhodné je, či obava z nedostatku nestrannosti je objektívne oprávnená. V tomto teste sa spravidla skúmajú hierarchické alebo iné vzťahy medzi sudcom a inými účastníkmi konania (problematické napr. pri vojenských poľných súdoch, napr. rozsudok z 26. októbra 2004, Miller a iní proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosti č. 45825/99, 45826/99 a 45827/99, alebo pri sudcoch, ktorí vykonávajú v konaní dvojakú funkciu, napr. ak sa sudcom stala osoba, ktorá pôvodne v danom konaní zastupovala jedného z účastníkov, rozsudok z 21. decembra 2000, Wettstein proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 33958/96, ods. 47), ktoré objektívne oprávňujú pochybnosti o nestrannosti súdu.
6. Skutočnosti uvádzané prísediacou sudkyňou nesvedčia o tom, že by mala k osobám, ktorých sa disciplinárne konanie týka, alebo k veci taký vzťah, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o jej nestrannosti. Z jej oznámenia predovšetkým nevyplýva, že by poznala samotného disciplinárne obvineného a mala akýkoľvek vzťah k nemu.
Bližší priateľský vzťah má len s jeho švagrinou, teda jeho nepokrvnou príbuznou, a len prostredníctvom nej sa pozná s bratom disciplinárne obvineného a jeho rodičmi. Zo spisu disciplinárneho konania sp. zn. 32 D 3/2023, ktoré sa vedie voči disciplinárne obvinenému pre závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu v zmysle § 116 ods. 3 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z., vyplýva, že brat aj rodičia disciplinárne obvineného boli predvolaní ako svedkovia, no odmietli vypovedať (zápisnice o ústnom pojednávaní z 5. júna 2024, č. l. 302, a z 9. septembra 2024, č. l. 344). Tieto osoby teda vystupovali v danom disciplinárnom konaní v určitom procesnom postavení, no v tejto veci ide o rozhodovanie o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu a nikto sa ich ako svedkov nedovoláva. Okrem toho z oznámenia prísediacej sudkyne nevyplýva, že by si k týmto osobám sama vytvorila akýkoľvek bližší vzťah, ktorý by sa dal svojou intenzitou porovnať s priateľstvom k švagrinej disciplinárne obvineného (porov. v tomto smere aj uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 8 Nc 12/2024 k pojmu priateľstva); švagriná zasa sama v disciplinárnom konaní sp. zn. 32 D 3/2023 v procesnom postavení svedka nevystupovala. Rovnako sa nezistil žiaden funkčný alebo profesionálny vzťah medzi prísediacou sudkyňou a disciplinárne obvineným, jeho bratom, rodičmi alebo švagrinou, ktorý by naznačoval závislosť prísediacej sudkyne od nich, ani iné skutočnosti, ktoré by naznačovali jej osobný záujem na výsledku konania alebo možné mimoprocesne získané vedomosti, ktorými by bola ovplyvnená.
7. Skutočnosti oznámené prísediacou sudkyňou Leontiev tak nemôžu zakladať dôvody vylúčenia podľa citovaného § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p. Preto ju najvyšší správny súd podľa § 24 ods. 2 D. s. p. nevylúčil z úkonov v konaní o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie.
8. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 10. októbra 2024