31Dz/4/2022

1. V disciplinárnom konaní vedenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/21/2021 podala disciplinárne obvinená prostredníctvom svojho obhajcu námietku zaujatosti voči prísediacej sudkyni Mgr. Marianne Leontiev (ďalej len prísediaca sudkyňa). Disciplinárne obvinená v tejto námietke uviedla, že prísediaca sudkyňa ako advokátka je autorkou podnetu Nadácie Zastavme korupciu adresovaného Súdnej rade Slovenskej republiky. V tomto podnete označila disciplinárne obvinenú za osobu, ktorej má údajne chýbať morálny kredit a voči ktorej údajne vyplynuli závažné podozrenia pri vyšetrovaní kauzy Plevel. Daný podnet mal smerovať k tomu, aby Súdna rada Slovenskej republiky prehodnotila zloženie výberových komisií, pričom jednou z osôb, z dôvodu ktorých malo prísť k danej zmene, je práve disciplinárne obvinená. Disciplinárne obvinená sa s prísediacou sudkyňou stretla počas jedného z hromadných výberových konaní na sudcu. Podľa disciplinárnej obvinenej, prísediaca sudkyňa k nej prechovávala negatívnu zaujatosť. Mala sa tiež vyjadriť, že prítomnosť disciplinárnej obvinenej je natoľko demotivujúci zážitok, že sa rozhodla ďalších výberových konaní ako ich členka naďalej nezúčastňovať. 2. Prísediaca sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že jej vylúčenie považuje za dôvodné. Prezentovala síce, že subjektívne sa zaujatá necíti, ale s ohľadom na potrebu objektívneho zdania nezaujatosti s ohľadom na spoluautorstvo uvedeného podnetu sa prikláňa k potrebe dôvodnosti jej vylúčenia.

II. Podľa § 24 ods. 1 druhej vety zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej len disciplinárny súdny poriadok) ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti ... prísediacich sudcov ..., môže ... disciplinárne obvinený alebo jeho obhajca namietať ich zaujatosť. Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel; na neskôr oznámenú námietku zaujatosti sa neprihliada.

3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší správny súd) preskúmal námietku zaujatosti disciplinárne obvinenej, vyjadrenie prísediacej sudkyne, ako aj celý podkladový materiál. Jeho právomoc pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku. 4. So zreteľom na § 24 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku Najvyšší správny súd skonštatoval, že podaná námietka zaujatosti je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. Po vecnom posúdení prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku tohto uznesenia a bližšie odôvodňuje v nasledovnom texte. 5. Z námietky zaujatosti disciplinárne obvinenej ako aj vyjadrenia prísediacej sudkyne je zrejmé, že disciplinárne obvinená mohla nadobudnúť dôvodné pochybnosti o nestrannosti prísediacej sudkyne. V podaní, na ktoré disciplinárne obvinená poukazuje sa síce konkrétne mená a priezviská sudcov nenachádzajú, avšak v novinovom článku z 2. novembra 2020 s názvom Nadácia Zastavme korupciu žiada lepšie zloženie komisií, ktoré vyberajú sudcov zo dňa 2. novembra 2020 (článok je uverejnený na https://domov.sme.sk/c/22525415/nadacia- zastavme-korupciu-ziada-lepsie-zlozenie-komisii-ktore-vyberaju-sudcov.html) sa už disciplinárne obvinená priamo spomína. 6. Samotná skutočnosť, že sa disciplinárne obvinená spolu s prísediacou sudkyňou stretli ako členky komisie počas hromadného výberového konania sama o sebe neznamená dôvod vylúčenia prísediacej sudkyne. Uvedené je však treba posudzovať v kontexte skutočnosti, že disciplinárne obvinená pociťovala zo strany disciplinárnej sudkyne negatívnu zaujatosť a v konečnom dôsledku aj disciplinárna sudkyňa priznáva, že s ohľadom na všetky skutočnosti sa môže javiť disciplinárne obvinenej ako zaujatá. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na potrebu nie len faktickej nezaujatosti, ale aj vieru účastníkov konania v skutočnosť, že o ich veci rozhoduje súd zložený z nestranných sudcov. Do pozornosti dáva nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I ÚS 46/05 zo dňa 29. júna 2005, podľa ktorého sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán.