31Dz/5/2022

Sudkyňa disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Anita Filová nie je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 32D/ 9/2021 podľa § 4 a § 24 ods.2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku. Sudca disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Marián Fečík nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 32D/ 9/2021 podľa § 4 a § 24 ods.2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku. Sudca disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Michal Matulník PhD., nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 32D/9/2021 podľa § 4 a § 24 ods.2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku. Prísediaca sudkyňa disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Eva Kováčechová je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 32D/9/2021 podľa § 4 a § 24 ods.2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku. Prísediaci sudca disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky doc. JUDr. Kamil Baraník, PhD., LL.M., nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/9/2021 podľa § 4 a § 24 ods.2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku.

Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky podľa § 120 ods.2, písm. b/ zákona č.385/2000 z.z_ o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej tiež zákon č. 385/2000 Z.z.) podal návrh zo dňa 17. februára 2020 č. SR 294/ 2020-216 proti P., sudkyni Okresného súdu Bratislava I. na začatie disciplinárneho konania, viniac ju zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods.3, písm. d/ zákona č. 385/2000 Z.z. v spojení s § 116 ods.2 písm. i/ uvedeného

senátu JUDr. Anity Filovej, členov disciplinárneho senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Michala Matulníka, PhD. a prísediacich disciplinárneho senátu Mgr. Evy Kováčechovej a doc. JUDr. Kamila Baraníka, PhD., LL.M.. V priebehu disciplinárneho konania disciplinárne obvinená, následne potom ako bola upovedomená o novom zložení disciplinárneho senátu, vzniesla námietku zaujatosti proti všetkým členom disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu SR 32D. V dôvodoch vznesenej námietky disciplinárne obvinená citujúc čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky , čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 141 ods.6,8 Ústavy SR, § 3b a § 4 ods.1,2 zákona č. 185/2000 Z.z. o Súdnej rade SR, namietala zaujatosť, absenciu a nezávislosť predsedníčky senátu, členov senátu a prísediacich sudcov senátu 32D z dôvodu, že sú tu okolnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o nestrannosti

k týmto sudcom. Poukázala tiež na to, že kandidatúru doc.JUDr. Kamila Baraníka, LL.M na voľbu prísediaceho sudcu navrhol osobne predseda súdnej rady, z čoho je možné usudzovať bližší osobný kontakt prísediaceho sudcu a navrhovateľa, ktorý presahuje rámec výlučne formálneho kolegiálneho vzťahu. Za ďalšiu okolnosť, spochybňujúcu nestrannosť senátu, disciplinárne obvinená označila vyjadrenie prísediacej sudkyne JUDr. Evy Kováčechovej v médiách , konkrétne v článku pod názvom „Zásah voči kočnerovým sudcom“ uverejnený v denníku SME dňa 11.3.2020, kde vyjadrila svoj názor ku policajnému zadržaniu sudcov ako aj svoj osobný postoj k zadržaným sudcom, pričom medzi sudcov zadržaných pri policajnej akcii “Búrka“, ku ktorej sa viaže predmetný článok, patrila aj disciplinárne obvinená.

Marián Fečík a JUDr. Michal Matulník PhD., sa k námietke zaujatosti vznesenej disciplinárne obvinenou zhodne vyjadrili tak, že nie sú im známe skutočnosti, ktoré by ich nestrannosť a nezaujatosť spochybňovali. Prísediaci sudca disciplinárneho senátu 32D doc.

ten nerozhoduje o kariernom postupe sudcov, preložení, pridelení, predložení návrhov na kandidátov sudcov v medzinárodných súdnych orgánoch, či vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva, i keď v zmysle čl. 141a ods.8 ústavy“ činnosť Súdnej rady SR riadi a organizuje je predseda“, to však neznamená, že predseda Súdnej rady SR. Je teda zavádzajúce stotožňovať právomoci Súdnej rady SR s oprávneniami jej predsedu.

V danej súvislosti upriamil pozornosť na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 24/05 13.4.2005. Prísediaca sudkyňa disciplinárneho senátu 32D Mgr. Eva Kováčechová k námietke zaujatosti vznesenej disciplinárne obvinenou sa tiež vyjadrila tak, že nie sú jej známe skutočnosti, ktoré by jej nestrannosť a nezaujatosť spochybňovali. S argumentáciou disciplinárne obvinenej vo vzťahu zaujatosti sudcov Slovenskej republiky ako aj prísediacich sudcov NSS SR v disciplinárnom konaní začatom na návrh predsedu súdnej rady nesúhlasila.

Nesúhlasila s tvrdením disciplinárne obvinenej, že by sa vyjadrovala „k osobám a dôvodom zadržania“, ako aj že by hodnotila osobu disciplinárne obvinenej a napokon, že by „bola presvedčená o tom, že zadržaní sudcovia zneužívali svoje kompetencie.“

Podľa § 24 ods.1,2 disciplinárneho súdneho poriadku ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu, sudcov disciplinárneho senátu, prísediacich alebo sudcov senátu, ktorý rozhoduje o odvolaní proti disciplinárnemu rozhodnutiu, môže navrhovateľ, disciplinárne obvinený alebo jeho obhajca namietať ich zaujatosť. Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel; na neskôr oznámenú námietku zaujatosti sa neprihliada. O námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu, sudcu disciplinárneho senátu alebo prísediaceho o ich zaujatosti rozhodne trojčlenný senát najvyššieho správneho súdu určený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti do siedmich dní od predloženia veci. Podľa § 4 disciplinárneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania. Podľa § 31 ods.1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok zZ vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovaných právnych normách je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedenej právnej úpravy je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade preukázaného vzťahu sudcu napr. charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania.

ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, (ako aj je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej veci). Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t.j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. III. ÚS 16/00).

Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.

konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanej právnej úprave stanoví ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou.

významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre pri skúmaní nestrannosti sudcu vychádza z kombinácie subjektívneho testu, kde sa berú do úvahy osobné presvedčenie a správanie daného sudcu, teda či sudca má osobný predsudok v danej veci, a objektívneho testu, kde sa skúma, či súd ako taký poskytuje dostatočné záruky, aby vylúčil oprávnené pochybnosti ohľadom svojej nestrannosti. Pri subjektívnom teste sa predpokladá osobná nestrannosť sudcu, pokiaľ nebol dokázaný opak (rozsudok veľkej komory z 23. apríla 2015, Morice proti Francúzsku, sťažnosť č. 29369/10, ods. 74); takým dôkazom sú napr. prejavy nepriateľstva sudcu alebo zlý úmysel z osobných dôvodov (rozsudok z 26. októbra 1984, De Cubber proti Belgicku,

č. 21722/11, a rozsudku veľkej komory zo 6. novembra 2018, Ramos Nunes de Carvalho e sá proti Portugalsku, sťažnosti č. 55391/13, 57728/13 a 74041/13. Oba tieto prípady sa týkali otázky nezávislosti sudcov, ktorí preskúmavajú rozhodnutia Súdnej rady, ktorá má zároveň voči nim určité právomoci. Vo veci Volkov ESĽP identifikoval viacero štrukturálnych problémov v zložení a činnosti ukrajinskej Najvyššej súdnej rady.

Jediným súdom, ktorý mohol tieto nedostatky v konaní proti sťažovateľovi napraviť, bol Vyšší správny súd. ESĽP mal tak mimoriadne vysoké nároky na jeho nezávislosť a nestrannosť, a preto dospel k záveru, že oprávnenia Najvyššej súdnej rady voči sudcom tohto súdu znamenali nedostatok jeho nezávislosti a nestrannosti.

Ramon Nunes de Carvalho e Sá ESĽP takéto štrukturálne problémy neidentifikoval. Zdôraznil, že nezávislosť sudcov chráni ústava a ďalšie zákony a okolnosť, že sú viazaní zákonom a disciplinárnymi pravidlami, nemôže sama osebe spochybniť ich nestrannosť.

moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.

Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj v disciplinárnych veciach. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie. Vychádzajúc z uvedeného disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu SR dospel k záveru, že skutočnosti, tvrdené disciplinárne obvinenou, že nestrannosť a nezaujatosť všetkých členov senátu 32D Najvyššieho správneho súdu SR podmieňuje, že návrh na jej disciplinárne stíhanie podal predseda Súdnej rady SR, nie sú spôsobilé spochybniť nestrannosť a nezaujatosť sudcov disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu SR. V zmysle čl. 141a ods.1 Ústavy SR Súdna rada Slovenskej republiky je ústavným orgánom sudcovskej legitimity.

JUDr. Kamila Baraníka, PhD., LLM., disciplinárne obvinená neuviedla žiadne konkrétne dôvody, ktoré by svedčili o bližšom vzťahu medzi ním a predsedom Súdnej rady SR. Na taký bližší vzťah nemožno uvažovať len zo samotnej skutočnosti, že ho predseda Súdnej rady SR navrhol. Menovaný prísediaci sudca je totiž akademicky činnou osobou, docentom na právnickej fakulte, takisto verejne vystupuje k

Senát Najvyššieho správneho súdu SR súčasne však dospel k záveru, že skutočnosť, že prísediaca sudkyňa disciplinárneho senátu 32D Mgr. Eva Kováčechová sa v médiách vyjadrovala ku skutočnosti zadržania 13 sudcov v súvislosti ich obvinenia z trestnej činnosti, medzi ktorými bola aj disciplinárne obvinená, objektívne je spôsobilá spochybniť nestrannosť Mgr. Eva Kováčechová a to i napriek tomu, že vo vyjadrení sa k osobe disciplinárne obvinenej sudkyne nevyjadrovala, nespomenula ju a ani neuviedla jej meno priamo ani nepriamo, pričom sa vyjadrovala len všeobecne k samotnému zásahu policajtov z NAKA. Mgr. Eva Kováčechová v čase podávania vyjadrenia v médiách nemohla vedieť, že bude ustanovená za prísediacu sudkyňu a bude členkou senátu rozhodujúceho o návrhu na začatie disciplinárneho konania voči disciplinárne obvinenej, nie je možné však opomenúť skutočnosť, že jej vyjadrenie k zadržaniu 13 sudcov, medzi ktorými bola aj disciplinárne obvinená, vychádzal z úsudku trestnej zodpovednosti týchto sudcov a teda aj disciplinárne obvinenej, ktorý môže podmieniť pohľad uvedenej prísediacej sudkyni na disciplinárnu zodpovednosť disciplinárne obvinenej, majúce za následok spochybnenie nestrannosti uvedenej prísediacej sudkyni v disciplinárnom konaní proti disciplinárnej obvinenej. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 4 a § 24 ods.2 Disciplinárneho súdneho poriadku v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku rozhodol tak, že členovia disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu SR JUDr. Anita Filová, JUDr. Marián Fečík, JUDr. Michal Matulník, PhD., a doc. JUDr. Kamil Baraník, PhD., LL.M. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/9/2021 a Mgr. Eva Kováčechová z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/9/2021 je vylúčená. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.