31Dz/7/2025

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd") koná v disciplinárnej veci uvedenej v záhlaví tohto uznesenia. Prvostupňový disciplinárny senát tunajšieho súdu o podanom disciplinárnom návrhu rozhodol tak, že rozhodnutím sp. zn. 33D/ 6/2024 zo dňa 28. mája 2025 uznal disciplinárne obvineného vinným z jedného zo skutkov kladených mu za vinu a o ďalších dvoch skutkoch uvedených v návrhu rozhodol tak, že spod nich disciplinárne obvineného oslobodil (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"). Predsedníčkou senátu, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, bola sudkyňa Mgr.

Menovaná sudkyňa podaním zo dňa 23. septembra 2025 oznámila dôvody svojej možnej zaujatosti. V oznámení poukázala na doterajší priebeh disciplinárneho konania (k tomu pozri body 1. a 2.) a na to, že „ako členka senátu sa podieľala na vydaní rozhodnutia sp. zn. 33D/6/2024 zo dňa 28. mája 2025, proti ktorému podal navrhovateľ odvolanie o ktorom rozhoduje senát 42Do". Doplnila, že rozhodovaním o podaných námietkach (podľa bodu 2.) by mohla ovplyvniť zloženie senátu, ktorý bude rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu, na ktorom participovala. Doplnila, že subjektívne sa necíti byť zaujatá, ale dôvody svojej možnej zaujatosti oznamuje opierajúc sa o rozhodovaciu prax tunajšieho súdu v obdobných skutkových okolnostiach. 4.

5. Senát konajúci v tejto veci sa pritom s právnym posúdením predmetných skutkových okolností vo veci sp. zn. 31Dz/2/2025 zo dňa 06. februára 2025 plne stotožnil, na tieto odkazuje ako na právny základ výrokovej časti tohto rozhodnutia a v tomto kontexte osobitne poukazuje na body 4. a 5. uvedeného rozhodnutia: „4. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 D. s. p. použije aj v disciplinárnom konaní, je z vykonávania úkonov disciplinárneho konania vylúčený okrem iného prísediaci sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci. Za pomer sudcu k veci sa podľa judikatúry dá označiť stav, keď je sudca osobne zainteresovaný na výsledku konania, keď má na výsledku konania osobný záujem alebo vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní (porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Ndt 21/2015, prípadne 5 Ndt 19/2017). Okrem toho je podľa § 31 ods. 4 Tr. por. z rozhodovania o odvolaní

. .] nemá rozhodovať o samotnom odvolaní disciplinárne obvineného proti rozhodnutiu sp. zn. 32 D 3/2023, na ktorého vydaní sa zúčastnil. Ustanovenie § 31 ods. 4 Tr. por. je však len konkrétnym výrazom všeobecnejšieho princípu, podľa ktorého sudca nemá spoluúčinkovať pri preskúmavaní vlastného rozhodnutia. Takéto spoluúčinkovanie môže mať viaceré podoby - okrem vlastného rozhodovania o opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu, čomu bráni cit. § 31 ods. 4 Tr. por., môže ísť napríklad aj o vplyv sudcu na zloženie telesa, ktoré má rozhodovať o takomto opravnom prostriedku. Z hľadiska objektívneho pozorovateľa totiž nie je iracionálnym predpoklad, že takýto sudca by mohol mať záujem o také zloženie tohto telesa, ktoré potvrdí ním vydané (preskúmavané) rozhodnutie. Z rovnakého princípu vychádza aj ustanovenie § 24 písm. A rozvrhu práce tunajšieho súdu, aj keď nehovorí výslovne o jednotlivých sudcoch, ale len o celých senátoch." 6.

Najvyšší správny súd ju preto vylúčil z úkonov v nej. 7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.