← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·27. 6. 2024

32D/1/2021

ECLI:SK:NSSSR:2024:9621200054.2

Zastavuje konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Sp. zn. 1. inštancie
2Dso/3/2021
IČS
9621200054
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD., JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a prísediacich sudcov Mgr. Marianny Leontiev a JUDr. Františka Sedlačka, PhD., LL.M. v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: Y.. Š. V., narodený X. T. XXXX, Z. XX, X., pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d), § 116 ods. 2 písm. f) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (navrhovateľ: predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), o odvolaní disciplinárne obvineného proti rozhodnutiu bývalého disciplinárneho senátu sp. zn. 2 Ds 8/2015 z 1. februára 2021, na neverejnom zasadnutí dňa 27. júna 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (disciplinárny súdny poriadok) per analogiam zastavuje , odvolacie disciplinárne konanie proti rozhodnutiu bývalého disciplinárneho senátu sp. zn. 2 Ds 8/2015 z 1. februára 2021.

Odôvodnenie

1. Dňa 1. decembra 2021 nadobudol účinnosť zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) [ďalej aj ako „DSP“], v zmysle ktorého boli kreované na najvyššom správnom súde disciplinárne senáty.

2. Disciplinárny senát zriadený podľa § 119 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“) rozhodnutím sp. zn. 2 Ds 8/2015 z 1. februára 2021 podľa § 124 ods. 1 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. zastavil disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenému pre závažné disciplinárne previnenie § 116 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d), § 116 ods. 2 písm. f) zákona č. 385/2000 Z. z.. 3.

Disciplinárny senát svoje rozhodnutie o zastavení disciplinárneho konania odôvodnil tým, že z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 8. januára 2020 mal za preukázané, že disciplinárne obvinenému zanikla funkcia sudcu v zmysle § 19 zákona č. 385/ 2000 Z. z. ku dňu 31. decembra 2019. Zánik funkcie sudcu podľa § 124 ods. 1 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. bránil pokračovaniu disciplinárneho konania a musel viesť k jeho zastaveniu. 4.

Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania sa disciplinárne obvinený odvolal, svoje odvolanie v podstatnom odôvodnil tým, že mu funkcia sudcu nezanikla, ale výkon funkcie sudcu má len prerušený z dôvodu nástupu na starobný dôchodok. V ďalšom

poukazoval na ustanovenie § 19 zákona č. 385/2000 Z. z. (časť ustanovenia v znení „Za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu podľa osobitného predpisu.“), ktoré (zákon č. 282/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ďalej len „zákon č. 282/2019 Z. z.“) nadobudlo účinnosť k 15. októbru 2019, pričom v tejto súvislosti uviedol, že „Vyhlásenie, ktorým som udelil politickej strane Vlasť súhlas na moju kandidatúru na kandidátnej listine tejto strany, som učinil 7. októbra 2019, a to pred notárom, aby nevznikli akékoľvek pochybnosti o jeho originalite a dátume. Vyhlásenie prikladám ako prílohu tohto odôvodnenia odvolania.

Citované vyhlásenie je jednoznačne dané pred účinnosťou novely . . . . . . a v zmysle zásady zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem ju nemožno na môj prípad aplikovať.“. Poukazoval na rozpor zákona č. 282/2019 Z. z. s ustanoveniami čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 30 ods. 4 ústavy, čl. 141 a čl. 144 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Poukazoval taktiež na vybranú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). 5. Disciplinárne obvinený sa odvolaním domáhal, aby odvolací disciplinárny senát napadnuté rozhodnutie zrušil a vo veci sám rozhodol (o prerušení konania) alebo vec vrátil disciplinárnemu senátu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol „ .

. . využiť zákonnú kompetenciu (právomoc) obrátiť sa na Ústavný súd s návrhom na vyslovenie nesúladu právneho predpisu . . . . . . s Ústavou, keďže vyriešenie tejto právnej otázky je nielen zásadným spôsobom relevantné pre konečné rozhodnutie tohto disciplinárneho konania, ale je od neho priamo závislé.“.

6. Podľa § 46 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku, disciplinárne konanie, ktoré nie je k 1. decembru 2021 právoplatne skončené a disciplinárne konanie proti prokurátorovi, v ktorom bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania po 1. auguste 2021, sa dokončí podľa tohto zákona. 7.

Najvyšší správny súd uznesením č. k. 32D/1/2021-17 z 26. mája 2022 postupom podľa § 27 ods. 5 v spojení s § 46 ods. 5 DSP výrokom II odvolacie disciplinárne konanie prerušil z dôvodu, že disciplinárne obvinený počas disciplinárneho konania prejavil súhlas s kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany, čo sa podľa § 19 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom od 15. októbra 2019 považovalo za vzdanie sa funkcie k 31. decembru 2019.

8. Dňa X. T. XXXX disciplinárne obvinený dovŕšil vek 67 rokov. Podľa čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky funkcia sudcu zaniká v posledný deň kalendárneho mesiaca, kedy sudca dovŕšil tento vek. Najvyšší správny súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že podľa § 3 DSP môže svoju právomoc vykonávať len voči presne vymedzenému okruhu osôb.

Ak počas disciplinárneho konania zanikne funkcia sudcu, dochádza zásadne k strate právomoci Najvyššieho správneho súdu, založenej citovaným ustanovením. Jedinou výnimkou, ktorá je upravená v § 27 ods. 5 DSP, je vzdanie sa funkcie sudcu, kedy citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť len prerušiť disciplinárne konanie, pričom v disciplinárnom konaní sa pokračuje iba za podmienky, že bol disciplinárne obvinený opätovne vymenovaný do funkcie. 9. V prípade však, ak u disciplinárne obvineného sudcu, voči ktorému je prerušené disciplinárne stíhanie podľa § 27 ods. 5 DSP, nastane dôvod predpokladaný podľa čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (dosiahnutie veku), zanikne voči nemu právomoc Najvyššieho správneho súdu vymedzená v § 3 DSP. Uvedené má potom za následok zastavenie disciplinárneho konania, a to per analogiam k § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP, teda ako v prípade osoby, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. 10. Vzhľadom na to, že disciplinárne obvinený dosiahol vek 67 rokov X. T. XXXX, podľa čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky jeho funkcia sudcu zanikla 31. mája 2024.

Najvyšší správny súd tak týmto dňom stratil nad disciplinárne obvineným disciplinárnu právomoc. Z uvedeného dôvodu preto Najvyšší správny súd rozhodol o zastavení odvolacieho disciplinárneho konania. 11. Toto uznesenie prijal disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. júna 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 32D/1/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik