32D/1/2023

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Mariána Fečíka a prísediacich sudkýň JUDr. Zuzany Grófikovej a JUDr. Ľubici Jonekovej v disciplinárnej veci vedenej proti Mgr. O. W. Q., notárke, so sídlom A. Ú. Q. O. A. P., W. XXXX, v konaní o návrhu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania pre disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, na ústnom pojednávaní dňa 10. mája 2023, takto

rozhodol:

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh

V nadväznosti na uvedené navrhovateľ požiadal disciplinárne obvinenú o zapožičanie notárskeho spisu č. A. XXX/XXXX s tým, že príslušný notársky spis mu bol doručený dňa 18.10.2022. Z uvedeného vyplýva, že predmetný disciplinárny návrh bol podaný v subjektívnej jednoročnej lehote a zároveň aj v objektívnej lehote, nakoľko disciplinárne obvinená sa mala disciplinárneho previnenia dopustiť dňa 29. apríla 2021.

Poukázal na to, že účastník k svojmu vyhláseniu doložil príslušné listy vlastníctva, vyjadrenia obce (totožná s účastníkom) o tom, že vydržaním nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy a vyhlásenia osôb znalých miestnych pomerov. 4. Ďalej dôvodil, že účelom právneho inštitútu vydržania je zosúladenie dlhodobého faktického a právneho stavu, kedy sa oprávnený držiteľ na základe právneho titulu môže objektívne domnievať, že mu prináleží vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, avšak tento nadobúdací titul je napríklad neperfektný. Vydržaním je teda možné „zhojiť“ vady nadobúdacieho titulu, resp. samotného prevodu vlastníckeho práva. Výlučne oprávnený držiteľ (nie vlastník) môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, o ktorých sa domnieval, že ich vlastní, ale de iure ich nevlastnil. Účastník pred disciplinárne obvinenou vyhlásil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol priamo zo zákona dňa 01.05.1991, pričom z notárskej zápisnice vyplýva, že si bol vedomý tej skutočnosti, že delimitačný protokol má len deklaratórne účinky a jeho absencia nespôsobuje zánik vlastníckeho práva.

5. Navrhovateľ ďalej argumentoval, že účastník vyhlásil, že nadobudol vlastnícke právo zo zákona (vydržaním) desať rokov po tom, ako už vlastnícke právo zo zákona (zákon o majetku obcí) nadobudol. V danom prípade tak neexistoval žiaden neperfektný, vadný právny titul, ktorý by sa mohol vydržaním zhojiť. Vyhlásenie účastníka považoval za vnútorne rozporné a právne nelogické. Mal za to, že disciplinárne obvinená nie je oprávnená mechanicky osvedčiť akékoľvek vyhlásenie účastníka, je povinná konať s odbornou starostlivosťou a keď vyhlásenie účastníka odporuje zákonu, je vnútorne rozporné a nelogické, je povinná odmietnuť vykonať úkon notárskej činnosti dodajúc, že v danom prípade vyhlásenie účastníka a následné spísanie notárskej zápisnice je konaním in fraudem legis, ktorým bol zámerne dosiahnutý výsledok, ktorý je právnou normou nepredvídaný a nežiadúci, a teda bol obídený účel a zmysel právneho inštitútu vydržania. Tieto skutočnosti museli byť disciplinárne obvinenej zrejmé už zo samotného vyhlásenia účastníka, bez potreby osobitného dokazovania alebo šetrenia.

7. Vo vzťahu k navrhovanému disciplinárnemu opatreniu uviedol, že toto vychádza zo samotného charakteru pochybenia. Vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nastáva už momentom splnenia zákonných hmotnoprávnych podmienok, a to uplynutím zákonnej desaťročnej doby oprávnenej držby, pričom osvedčenie tejto skutočnosti notármi (v tom čase) má deklaratórny charakter potrebný na zápis vlastníckeho práva v príslušnom katastri nehnuteľnosti. Kataster nehnuteľností však nemá žiadne zákonné oprávnenie kvalifikovane napadnúť takúto notársku zápisnicu, a preto mu nezostáva nič iné ako zapísať vlastnícke právo na príslušný list vlastníctva. S ohľadom na uvedené je absolútne nevyhnutné, aby notári pristupovali k výkonu osvedčovacej činnosti zodpovedne a s odbornou starostlivosťou. O uvedenom svedčí aj tá skutočnosť, že ten, kto o sebe tvrdí, že je vlastník vydržaných nehnuteľností sa nemôže na príslušnom súde domáhať určenia neplatnosti takejto notárskej zápisnice, keďže táto nie je právnym úkonom. Vlastník má tak možnosť jedine podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Aj napriek tomu, že notárom už neprináleží oprávnenie osvedčovať

II. Vyjadrenie disciplinárne obvinenej

9. Mala za to, že v danej veci boli splnené podmienky na osvedčenie vyhlásenia účastníka o vydržaní, preto notársku zápisnicu spísala a nemohla sa a ani sa nedopustila disciplinárneho previnenia, ktoré jej navrhovateľ kladie za vinu. Notárska zápisnica bola spísaná na základe návrhu a žiadosti účastníka a listinných podkladov v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku a s poukazom na právne názory prevládajúce v právnej doktríne, v zmysle ktorých pre postup notára podľa § 63 Notárskeho poriadku platila zásada formálnej pravdy a nie zásada materiálnej pravdy. Notár sa neriadil princípom oficiality ani vyšetrovacou zásadou. Otázku nespornosti vydržania bolo možné prezumovať len na základe vyhlásenia účastníka a z obsahu predložených listín. Pravdivosť údajov či tvrdení účastníka pri tejto činnosti nezisťovala, nebolo jej povinnosťou dohliadať na to, či vykonané vyhlásenie je v súlade s objektívnou pravdou.

11. Upriamila pozornosť disciplinárneho senátu na skutočnosť, že v katastrálnom území X. sa v roku 1998 uskutočnilo konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), výsledkom ktorého bolo zostavenie a schválenie registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“). Schválený ROEP bol do katastra nehnuteľností zapísaný v máji 1999, v dôsledku ktorej skutočnosti boli pôvodné pozemnoknižné pozemky prevedené do registra „E“ a na príslušných listoch vlastníctva boli zapísaní pôvodní pozemnoknižní vlastníci, čím vo svojej podstate došlo k „evidenčnému“ odňatiu vlastníckeho práva účastníka, napriek tomu, že tento účastník dotknuté nehnuteľnosti na základe zákona o majetku obcí dobromyseľne užíval od roku 1991 a teda v čase zápisu ROEP-u do katastra nehnuteľností účastník vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam (už aj tak) vydržal. Preto za daných skutkových a právnych okolností neexistovali žiadne zákonné prekážky vylučujúce spísanie notárskej zápisnice.

vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje. Tým, že je vydržanie originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, posilňuje sa aj postavenie vydržateľa ako vlastníka, ktorý neodvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho predchodcu a nedopadá na neho uplatňovanie zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má). Táto skutočnosť má svoj význam najmä v tých prípadoch, keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nebolo dôsledne zapisované do verejných registrov, čo sa mohlo následne prejaviť zápisom duplicitného vlastníctva a s tým spojenými ťažkosťami pri preukazovaní vlastníctva u právnych predchodcov.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (bližšie rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/287/2006; sp. zn. 5Cdo/ 49/2010).

15. Pre úplnosť uviedla, že aj keď k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dochádza uplynutím vydržacej doby, pre jeho zápis sa do katastra nehnuteľností sa vyžaduje predloženie príslušnej verejnej listiny deklarujúcej túto skutočnosť. V prípade vlastníckeho sporu je takouto listinou rozhodnutie súdu o určení vlastníctva. Ak vydržanie nebolo medzi dotknutými účastníkmi právnych vzťahov sporné (čo je aj posudzovaný prípad), osvedčovalo sa prostredníctvom notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, upraveného v zmysle ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku.

16. Za ústavne neakceptovateľný považovala taký výklad ustanovenia § 134 v spojení s ustanovením § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý by mohol vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylúčiť možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku

18. S poukazom na uvedené bola disciplinárne obvinená toho názoru, že sa svojim konaním nedopustila disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku, pretože pre spísanie notárskej zápisnice boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku.

21. Ústne pojednávanie sa vo veci uskutočnilo dňa 10. mája 2023 za prítomnosti účastníkov disciplinárneho konania. Na ústnom pojednávaní poverený zástupca navrhovateľa predniesol disciplinárny návrh v zhode s jeho písomným vyhotovením. Súčasne poukázal na to, že vo vzťahu k pánovi O., ktorý podal trestné oznámenie na starostku obce Svrčinovec došlo k spísaním notárskej zápisnice k nezákonnému prevodu pozemkov vedených na LV č. XXX katastrálne územie X., parcela registra C č. 444 a na LV č. XXXX išlo o parcelu registra C č. 443/2, ktorých je pán O. výlučným vlastníkom a spoluvlastníkom, čím takto malo dôjsť k zníženiu výmery pozemkov pána O.. Krátkou cestou predložil súdu kópiu žiadosti o zbavení mlčanlivosti notára zo dňa 25.07.2022. 22. Po prednesení disciplinárneho návrhu zaujala svoje stanovisko v danej veci obhajkyňa disciplinárne obvinenej. Konkrétne uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené Najvyššiemu správnemu súdu a majú za to, že disciplinárne obvinená sa disciplinárneho previnenia nedopustila. Preto navrhli, aby bola spod disciplinárneho návrhu oslobodená. 23. Predsedníčka senátu prítomných členov senátu, ako aj účastníkov konania informovala o tom, že si postupom podľa § 25 ods. 1 DSP vyžiadala od Notárskej komory SR informáciu, či bolo voči disciplinárne obvinenej v minulosti vedené disciplinárne konanie a ak áno, žiadala o predloženie právoplatného rozhodnutia. Na túto žiadosť bolo NSS SR doručené právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie Notárskej komory SR č. k. DK 7/2021-71 (právoplatné dňa 29.3.2022) ktorým bol zamietnutý návrh ministra spravodlivosti o uznanie disciplinárne obvinenej za vinnú. Súčasne predsedníčka senátu oboznámila prítomných s rozhodnutím NSS

24. Disciplinárne obvinená na ústnom pojednávaní uviedla, že obec jej doručila návrh, tento bol podľa jej názoru spôsobilý subjekt na predloženie takéhoto návrhu, jednalo sa o spôsobilý predmet vydržania, išlo o parcely registra E v intraviláne a príslušné podiely aj neznámych vlastníkov, pri ktorých bol uvedený SPF. Ďalej bol v návrhu uvedený zákon č. 138/1991 Zb. išlo o majetok, ktorý reálne užívala obec, išlo o spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým bol citovaný zákon, obec bola dobromyseľná v tom, že užíva tento majetok, pričom nebola zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností. Preto sa obec nevedela preukázať, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Držba, ktorá bola oprávnená, uplynula po 10 rokoch od 1. mája 1991, teda nemala prečo odmietnuť vykonať tento úkon.

Ako príklad uviedla, že napríklad v 60-tych rokoch by titul nadobudnutia vlastníckeho práva predstavovalo dedenie a riadne by nefungovali zápisy do pozemkových kníh. Dedičské rozhodnutie by potvrdzovalo nadobudnutie vlastníckeho práva smrťou poručiteľa, a tiež by malo byť toto zapísané záznamom ako v danom prípade delimitačný protokol, avšak by zapísané nebolo. Mala za to, že aj nezapísanie delimitačného protokolu do katastra nehnuteľností predstavuje neperfektný úkon. Na podporu svojej argumentácie krátkou cestou doložila súdu rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42C/94/2019-568 z 19. novembra 2019. Tiež poukázala na to, že subjekt vydržania jej prostredníctvom starostky obce predložil návrh na spísanie notárskej zápisnice, starostka doložila príslušné doklady, vyhlásila, že príslušné podiely užíva ako vlastné a ako titul uviedla zákon č. 138/1991 Zb.

25. Na otázku člena senátu, či notárska zápisnica verne zachycuje to, čo pred ňou vyhlásil účastník disciplinárne obvinená uviedla, že áno, notárska zápisnica verne vyjadruje vyhlásenie účastníka konania. 26. Na účely svojho rozhodnutia Najvyšší správny súd na ústnom pojednávaní vykonal v súlade s § 269 Trestného poriadku v spojení s § 4 disciplinárneho súdneho poriadku prečítaním, resp. prečítaním podstatného obsahu nasledovné listinné dôkazy : - Notárska zápisnica napísaná dňa 29.04.2021, ktorým disciplinárne obvinená osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech obce Svrčinovec - Vyjadrenie obce Svrčinovec podľa § 63 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona SNR č. 323/1992 Zb. - Čestné vyhlásenie P. O. s osvedčeným podpisom - Čestné vyhlásenie U. N. s osvedčeným podpisom - Čestné vyhlásenie F. F. s osvedčeným podpisom - Návrh na vydanie osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti - Rozhodnutie NSS SR sp. zn. 31D/2/2022 z 12. júla 2022 - Rozhodnutie NSS SR sp. zn. 32D/19/2022 z 10. mája 2023 - Rozhodnutie disc. komisie Notárskej komory SR č. k.

27. Vo vzťahu k navrhovanému výsluchu svedkyne Mgr. H. P. Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP tak, že tento odmietol vykonať, a to z dôvodu, že sa týka okolností nepodstatných pre výsledok daného konania.

Rovnako v samotnom návrhu na vydanie osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníctva obec okrem iného vyhlásila, že : „. . .na prechod majetku do vlastníctva obce nie je podľa zákona č. 138/1991 Zb. uzatvárať žiadne právne úkony. Zákon v § 14 umožňuje odovzdávajúcim právnickým osobám spísať „písomné protokoly“, avšak tieto protokoly nemajú konštitutívny charakter, ale majú len deklaratórny význam.“ Pokiaľ disciplinárne obvinená vo svojej výpovedi tvrdila, že sa dopytovala na delimitačný protokol a že jej aj nejaký dokument predložili, pričom sa možno jednalo o delimitačný protokol, tak k uvedenému disciplinárny senát uvádza, že tento dokument nebol súčasťou návrhu na vydanie osvedčenia a táto skutočnosť nie je obsiahnutá ani v samotnej

obce. Súčasne poukázala na to, že v rámci spísania notárskej zápisnice platí zásada formálnej pravdy a teda nie materiálnej pravdy, čo znamená, že notár nemá skúmať pravdivosť vyhlásenia účastníkov konania. Poukázala na to, že v danom prípade disciplinárne obvinená dospela k záveru, že u účastníka konania boli splnené všetky zákonné podmienky smerujúce k vydržaniu, keď bolo preukázané, že účastník dobromyseľne užíval predmetné nehnuteľnosti od roku 1991. Bolo teda naplnené ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že disciplinárne obvinená nebola povinná odmietnuť spísať notársku zápisnicu podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, disciplinárne obvinená odstránila stav právnej neistoty, nemá vedomosť o tom, že by bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam alebo, že by spísaním predmetnej notárskej zápisnice bola spôsobená škoda. Zastala názor, že disciplinárne obvinenej nemôže byť na ujmu to, že obec Svrčinovej si mala danú situáciu riešiť inou právnou cestou a to podaním návrhu na určenie vlastníckeho práva.

30. Disciplinárne obvinená v rámci záverečnej reči uviedla, že jej povinnosť odmietnuť spísať notársku zápisnicu je daná len vtedy, ak by úkon zjavne odporoval zákonu alebo by ho obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom. Nebol jej známy konkrétny právny predpis, ktorý by v danom prípade spísanie notárskej zápisnice vylučoval. V danom prípade notárska zápisnica mala zhojiť právnu neistotu, zosúladiť právny stav s faktickým stavom, pričom notárska zápisnica práve na tento účel slúži. Neistota obce vyplývala z ROEP-u, ktorým obce vstúpila do právnej neistoty, či vlastníkom predmetných nehnuteľností je alebo nie je dodajúc, že ROEP nezohľadnil zákon č. 138/1991 Zb. 31. Disciplinárne obvinená právo posledného slova nevyužila.

V. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci

V. A Skutkové zistenia

Disciplinárne obvinená v notárskej zápisnici skonštatovala (článok II), že navrhovateľ odvodzuje vlastnícke právo k podielom z nehnuteľností tým, že predmetné nehnuteľnosti užíva v dobrej viere ako svoje vlastné nepretržite od 1. mája 1991 na základe § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb.

Prechod vlastníctva nehnuteľností na obec nastal teda priamo zo zákona a preto na prechod majetku do vlastníctva obce nie je podľa zákona č. 138/1991 Zb. potrebné uzatvárať žiadne právne úkony. Zákon v § 14 umožňuje odovzdávajúcim právnickým osobám spísať „písomné protokoly“, avšak tieto protokoly nemajú konštitutívny charakter, ale majú len deklaratórny význam. Protokol podľa § 14 len potvrdzuje skutočnosť, že došlo k

Tento zákonný nadobúdací titul, dobromyseľná a oprávnená držba plynula počas celej zákonom ustanovenej doby. Od tejto doby obec predmetné nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné a toto právo vykonáva len pre seba za účelom plnenia práv a povinností. Na základe ROEP-u boli pôvodné pozemnoknižné pozemky prevedené do registra E a na príslušných listoch vlastníctva boli zapísaní pôvodní vlastníci, avšak táto situácia vznikla len tým, že v čase spracovania ROEP-u obec nezabezpečila zápis skutočnej reálnej držby. Vlastníctvo obce však nezaniklo. Podľa vedomostí účastníka si na uvedené podiely z nehnuteľností nikto nerobí žiadne nároky a ani v minulosti neboli žiadne spory o tom, že uvedené podiely z nehnuteľností sú v jeho vlastníctve.

neznámi. 33. Zo správy OR PZ Čadca zo dňa 24.03.2023 vyplýva, že vo veci ČVA: ORP-325/ 2-VYS.CA.2022 nebolo začaté trestné stíhanie a ani nebolo vznesené obvinenie notárke Mgr. O. W. Q..

34. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že skutok sa stal v podstate tak, ako je opísané v disciplinárnom návrhu. Z vykonaných dôkazov (najmä z obsahu notárskej zápisnice) je zrejmé, aké vyhlásenie účastník pred disciplinárne obvinenou urobil a aké listiny jej predložil.

36. Podľa § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku v citovanom znení sa osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydávalo formou notárskej zápisnice a okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice muselo obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu (odkaz na § 134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby [písm. a/]. Účastník bol povinný doložiť k vyhláseniu listiny podrobne ustanovené v § 63 ods. 1 písm. a/ prvom až treťom bode Notárskeho poriadku. Podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Notárskeho poriadku musela takáto notárska zápisnica obsahovať aj uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (napríklad uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 4 Cdo 361/2012, R 74/2015) dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle, pričom omyl držiteľa je ospravedlniteľný. O taký omyl ide vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od každého požadovať. Taký omyl môže byť tak skutkový, ako aj právny.

Z ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021 tak vyplývalo, že predmetom osvedčovania notára bolo vyhlásenie účastníka o tom, že splnil podmienky vydržania, ktoré boli upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka.

spôsobilé založiť účastníkovu dobromyseľnú držbu v zmysle citovaných ustanovení § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka. Ak vyhlásenie účastníka takéto konkrétne okolnosti neobsahovalo, znamenalo to, že z jeho vyhlásenia nie je zrejmé, že splnil podmienky vydržania, a teda že jeho vyhlásenie odporuje predpokladom uvedeným v § 134 Občianskeho zákonníka. V takom prípade bol notár podľa citovaného § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku povinný odmietnuť úkon - spísanie notárskej zápisnice, pretože spísanie zápisnice o vyhlásení, z ktorého nie sú zrejmé okolnosti, ktoré mali viesť k vydržaniu, respektíve tak ako v danom prípade ide o okolnosti, ktoré vylučujú aplikáciu inštitútu vydržania, by odporovalo citovanému § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka (porov. zhodne rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 2/2022, ale podobne napríklad aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5Asan/16/2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/8/2020) [rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31D/1/2022 z 11. októbra 2022 bod 32].

Obec sa teda považovala za vlastníka predmetných spoluvlastníckych podielov, ktoré mala nadobudnúť zo zákona, čo z hľadiska jej dobromyseľnosti vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníctva k nim vydržaním. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že obec nebola ako vlastník zapísaná na predmetných listoch vlastníctva. Rovnako je pre posúdenie splnenia zákonných podmienok vydržania irelevantné, že v obci v roku 1999 prebehol ROEP.

1991 Zb. Za daného stavu bolo teda vylúčené splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 134 Občianskeho zákonníka v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka čo malo smerovať k odmietnutiu spísania notárskej zápisnice zo strany disciplinárne obvinenej notárky.

41. Len na doplnenie disciplinárny senát uvádza, že účastník sám v návrhu na vydanie osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti správne poukázal na skutočnosť, že prechod vlastníctva na obec Svrčinovec nastal priamo zo zákona a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. s tým, že vyhotovenie delimitačného protokolu a jeho následné predloženie na vykonanie záznamu nemalo žiaden vplyv na prechod vlastníckeho práva, nakoľko tento má deklaratórne účinky.

Teda v danom prípade bolo vlastnícke právo obce na liste vlastníctva evidované, pričom spornou otázkou v danom prípade bolo, či konkrétny pozemok patrí alebo nepatrí do dedičstva, teda sporné bolo určenie vlastníckeho práva ku konkrétnemu pozemku, ku ktorému vlastnícke právo svedčalo obci. Práve v tejto súvislosti súd posudzoval otázku vydržania sporného pozemku v prospech obce, keď táto bola dobromyseľná, že jej pozemok patrí, keďže ho nadobudla na základe zákona č. 138/1991 Zb. Konkrétne súd skonštatoval, že obec najneskôr od roku 1994 (kedy bolo vlastnícke právo evidované na LV) do podania žaloby t.j. do dňa 7. marca 2016 sporný pozemok užívala dobromyseľne a nerušene ako verejnú komunikáciu, t.j. po dobu viac ako 10 rokov, t.j. došlo k vydržaniu vlastníckeho práva, pričom titulom nadobudnutia, ktorý založil obci dobromyseľnú držbu bol práve zákon č. 138/1991 Zb.

44. Najvyšší správny súd sa v danej veci v plnom rozsahu stotožňuje so záverom navrhovateľa, že spísaním notárskej zápisnice bol obídený účel a zmysel právneho inštitútu vydržania, ktorý inštitút bol v danom prípade v podstate zneužitý v prospech obce, ktorá si vlastným nekonaním nezabezpečila zápis vlastníckeho práva k podielom na predmetných nehnuteľnostiach právom dovoleným spôsobom, pričom ako jeden zo spôsobov nápravy tohto stavu prichádzalo do úvahy aj podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva.

v znení neskorších predpisov. Práva osvedčené takýmito verejnými listinami sa podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona zapisovali do katastra záznamom. Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Notárskeho poriadku tak umožňovalo, aby ten, koho vyhlásenie o vydržaní v nej bolo osvedčené, bol priamo zapísaný na list vlastníctva so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývali (napr. hodnovernosť a záväznosť takto zapísaného údaja podľa § 70 katastrálneho zákona). Preto uvedené porušenie povinnosti notára, treba podľa najvyššieho správneho súdu považovať vždy za závažné. Toto porušenie disciplinárne obvinená aj zavinila, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b/ Trestného zákona analogicky, keď disciplinárne obvinená mala a mohla vedieť, že vyhlásenie účastníka neobsahuje také skutočnosti, ktoré umožňujú urobiť záver o splnení podmienok vydržania podľa § 130 a 134 Občianskeho zákonníka, a preto jeho vyhlásenie nezodpovedalo požiadavke § 63 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku [pozri bližšie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31D/1/2022 z 11. októbra 2022 bod 41].

V. C Disciplinárne opatrenie

47. S účinnosťou od 1. decembra 2021 však bolo zmenené ustanovenie § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku tak, že pri posudzovaní disciplinárne zodpovednosti notárov sa má primerane použiť všeobecná časť Trestného zákona. Podľa jeho ustanovenia § 2 ods. 1 platí, že ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľ priaznivejší. Aj toto ustanovenie je zaradené do všeobecnej časti Trestného zákona, a tak ho od 1. decembra 2021 treba použiť aj na disciplinárnu zodpovednosť notára. Aj pri ukladaní disciplinárnych opatrení tak treba skúmať, ktorý zo zákonov účinných v čase medzi spáchaním disciplinárneho previnenia a rozhodovaním o ňom je pre disciplinárne obvineného priaznivejší.

Súhrnné disciplinárne opatrenie nesmie byť miernejšie ako disciplinárne opatrenie uložené skorším rozhodnutím. Citované ustanovenie tak znamená, že najneskôr od 1. decembra 2021 je potrebné aplikovať ustanovenia o súhrnom treste (disciplinárnom opatrení), nakoľko táto úprava je pre disciplinárne obvinenú priaznivejšia než prípadné uloženie viacerých samostatných disciplinárnych opatrení, a preto ju podľa cit. § 2 ods. 1 Trestného zákona treba použiť aj v tu prejednávanej veci.

Uvedené preukázateľne v danom prípade nastalo. Pre túto skutočnosť nemohol disciplinárny senát prihliadať ani na skutočnosť, že disciplinárne opatrenie z dôvodu vypustenia ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku nemôže plniť preventívnu funkciu uloženej sankcie. S poukazom na uvedené mal disciplinárny senát za to, že peňažná pokuta vo výške 1000,- eur ako súhrnné disciplinárne opatrenie je za preukázané disciplinárne previnenia (aj vo vzťahu k rozhodnutiu NSS SR sp.zn. 32D/19/2022 z 10. mája 2023, ktorého výrok o disciplinárnom opatrení bol týmto rozhodnutím s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený) dostatočné, pričom hlavným účelom jej uloženia v danej výške bolo odradiť disciplinárne obvinenú od porušovania ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku v budúcnosti.

VI. Záver

49. Na základe týchto skutočností najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že disciplinárne obvinenej uložil podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške stanovenej v § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov disciplinárneho konania. 50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 4:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 10. mája 2023