32D/12/2024

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., sudcov JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a prísediacich sudcov JUDr. Jany Kupcovej a JUDr. Michala Bíra, v disciplinárnej veci vedenej proti I.. K. B., B..C.., prokurátorovi N. G. D. O., na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov v dvoch skutkoch a disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov v jednom skutku, na ústnom pojednávaní dňa 22.01.2026, takto

rozhodol:

uznáva vinným, že v bode 1. dňa 07.08.2024 asi o 08.10 h na 1. poschodí budovy N. G. D. O. L. Š.O_ A. Č.. X E. J., pred kanceláriami osobného úradu N. G. D. O., ako prokurátor N. G. D. O., X. L. M. B., D. S. Ú. G.E_ N. G. D. O., pri stretnutí sa s I.. R. Č., riaditeľkou M. Ú. N. G. D. O., nevhodným spôsobom - intenzitou hlasu prevyšujúcou bežnú komunikáciu vytýkal I.. R. Č., že rozhodnutie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora I.. C. Š. zo dňa 05.08.2024 sp. zn. Spr 686/24/1000-4, doručila osobne dňa 05.08.2024 I.. C. Š. v mieste jeho bydliska, a keď vysvetlila I..

teda svojím zavineným konaním konal v rozpore s jeho základnými povinnosťami prokurátora stanovenými ustanoveniami § 26 ods. 1 písm. m), písm. n) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť, dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky a s ustanoveniami bodov 4.1, 5.1, 5.2 prvá veta a 5.4 Etického kódexu prokurátora zo dňa 11.01.2016, schváleného Radou prokurátorov Slovenskej republiky,

II. Podľa § 34 ods. 2 písm. a) zákona č. 432//2021 Z. z. sa disciplinárne obvinený I.. K. B., B..C.., prokurátor N. G.O_ D. O. oslobodzuje spod skutku v bode 2. návrhu, ako prokurátor N. G. D. O., X. L. M. B., D.N_ S. Ú. G. N. G. D. O., v budove bývalého Ú. Š. G. N. G. D. O. E. G., L. A. D. Č..

Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská Bystrica zo dňa 19.09.2023 sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, ktorým podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie G.. Ľ. D., W.. I. J., W.. K. I. D.., C.. P. D. a právnickým osobám FORUM Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona a iné, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný.

ocenenie -vašej záslužnej práce zo strany generálneho prokurátora, bude promptné vybavenie daného podania ďalším potvrdením výnimočných manažérskych zručností vedenia Generálnej prokuratúry SR pri personálnom posilnení referátu väzenstva.”, ktorým nepatričným spôsobom znevážil postup generálneho prokurátora Slovenskej republiky spočívajúci vo vytvorení novej organizačnej zložky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - referátu väzenstva trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zaradení troch prokurátorov bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na tento

Odôvodnenie

za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov v dvoch skutkoch a disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov v jednom skutku.

dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora I.. C. Š., prokurátorovi N. G.O_ D. O. zo dňa 05.08.2024, sp. zn. Spr 686/24/1000-4, doručila osobne dňa 05.08.2024 I.. C. Š. v mieste jeho bydliska a keď vysvetlila I.. K. B., B..C.., že I.. C. Š. opakovane nebol zastihnutý v služobnom čase v kancelárii na jeho pracovisku na Š. A. Č.. XX E. J., hoci nebola daná žiadna prekážka vo výkone jeho funkcie ani žiadnemu z nadriadených prokurátorov neoznámil, že sa bude zdržiavať v mieste svojho bydliska, I.. K. B., B..C.. agresívne kričal, že je „poplatná Žilinkovmu režimu”, že „osobný úrad vykonáva pre generálneho prokurátora nadprácu”, hrozil jej prstom tesne pred jej tvárou a vyhrážal sa jej podaním trestného oznámenia, pričom priebeh incidentu počulo viacero štátnych zamestnankýň osobného úradu a v neprípustnom verbálnom prejave pokračoval aj po tom, čo v dôsledku intenzity útoku vyšla na chodbu štátna zamestnankyňa G.. N. A.. Takto znevážil postavenie I.. R. Č. ako riaditeľky osobného úradu.

I.. C. Š., prokurátorovi N. G. D. O., nie je jej rozhodnutím ako riaditeľky osobného úradu, ale považuje za nesprávne jeho vydanie pred právoplatnosťou uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj spôsob jeho doručenia v deň jeho vydania. Od začiatku komunikácie viedol I.. K. B., B..C.. rozhovor veľmi rázne a zvýšenou intenzitou hlasu.

Na to I.. K. B., B..C.. vyjadril nespokojnosť aj s rýchlosťou doručenia predmetného rozhodnutia generálneho prokurátora v deň jeho vydania s tým, že podľa jeho názoru postačovalo doručiť rozhodnutie aj neskôr. I.. R. Č. mu vysvetlila, že rozhodnutie bolo doručené v súlade so zákonom v priebehu služobného času v mieste trvalého bydliska, a to z toho dôvodu, že I.. C. Š. nebol opakovane v služobnom čase zastihnutý v kancelárii na pracovisku a s doručením písomnosti v mieste trvalého bydliska telefonicky súhlasil. Na to I.. K. B., B..C.. na ňu začal kričať, pristúpil blízko k nej a hrozil jej do tváre prstom (ukazovákom) so slovami, že je „poplatná Žilinkovmu režimu” a že osobný úrad „robí pre generálneho prokurátora nadprácu”. Snažila sa ho upokojiť slovami, že tento výstup je úplne zbytočný, lebo názor na doručenie rozhodnutia generálneho prokurátora o pozastavení výkonu funkcie I..

I. . K. B.Š., B..C.. nebol prekvapený informáciou o zmiznutí menovky, hneď zareagoval bez doplňujúcej otázky o čo ide, vedel presne o čom hovorila, ešte viac ho to rozčúlilo a začal kričať, že jeho alebo „jeho ľudí” obviňuje z krádeže. I.. R. Č. sa bránila slovami, že nech neprekrúca a nepreháňa, že nikoho z krádeže neobvinila, na čo jej povedal, že o krádeži hovoril preto, že sú právnici a treba veci správne definovať. Doplnil, že je to to isté, ako keby ho obvinila, že „znásilňuje dvanásťročných chlapcov”. I.. R. Č. vtedy definitívne pochopila, že žiadnymi argumentami nevie upokojiť situáciu, debata k ničomu neviedla, preto I.. K. B., B..C.. obišla a zrýchleným krokom odišla do svojej kancelárie. I.. K. B., B..C.. ju nasledoval, stále niečo rozprával, ale už ho nevnímala a rýchlo pred ním zatvorila dvere kancelárie. Túto časť rozhovoru I.. K. B., B..C.. viedol kričiac tak, že ho bolo počuť aj vo vedľajších kanceláriách, ktoré mali aj zatvorené dvere. Vzhľadom na intenzitu hlasu I.. K. B.W., B..C.. počas rozhovoru, jeho blízkosť a hroziaci prst do tváre, mala pocit až fyzického ohrozenia. Následne sa dozvedela, že celý incident počuli pracovníčky osobného úradu G.. N. A., W.. K. O., X. J. S. X. W.. Podľa jej názoru uvedené správanie sa I.. K. B., B..C.. bolo v rozpore s pravidlami prokurátorskej etiky, ktoré sú obsiahnuté v Etickom kódexe. Napriek tomu nežiadala generálneho prokurátora ani Etickú komisiu prokuratúry, aby sa touto záležitosťou ďalej zaoberali.

I.. K. B., B..C.. ešte viac rozčúlil a osopil sa na I.. R. Č., že obviňuje jeho a „jeho ľudí” z krádeže menovky. Ďalej jej povedal, že na ňu podá trestné oznámenie, že toto tak nenechá a spíše si úradný záznam.

radových štátnych zamestnancov. Prišlo jej to dosť ponižujúce a urážajúce, jednak ako voči riaditeľke osobného úradu, ale aj ako k žene. 8. X. J. - štátna zamestnankyňa osobného úradu, v zázname zo dňa 07.08.2024 uviedla, že keď dňa 07.08.2024 o 08.00 h ráno prechádzala po chodbe na mezaníne N. G. D. O. smerom ku svojej kancelárii č. 20, prešla okolo I.. R. Č. S. I.. K. B., B..C.. domnievajúc sa, že riešia pracovnú vec, hoci ústny prejav I.. K. B., B..C.. bol až neprimerane ostrý.

nevhodným spôsobom kričal, čo bolo počuť na celej chodbe. 10. C.. I. D., námestník N. prokurátora, v zázname zo dňa 07.08.2024 sp. zn. II spr 47/ 24/1000-3, uviedol, že dňa 07.08.2024 v čase medzi 8.30 až 8.45 h prišla neohlásene do kancelárie N. prokurátora I.. R. Č.. V tom čase sa v kancelárii N. prokurátora nachádzal spolu s N. prokurátorom.

pracovisku. 11. Na I.. R. Č., vždy energickej, zároveň však slušnej osobe, prokurátorke - odborníčke, bolo vidno, že bola ponížená agresivitou správania I.. K. B., B..C.. Bola viditeľne vystresovaná a N. prokurátorovi uviedla: „Doslova sa cítim, ako keby ma zbil.”. Jej rozčarovanie bolo umocnené tým, že takéto agresívne správanie na pracovisku v doterajšom jej pracovnom živote nezažila, a to nielen voči nej, ale ani k iným osobám. Uviedla, že na ňu kričal, čo počuli aj jej podriadení zamestnanci N. G.O_ D. O., a tým zároveň znevážil jej postavenie ako riaditeľky osobného úradu. Zdôraznila, že takéto správanie I.. K. B., B..C.. považuje za jeho osobné ľudské zlyhanie, a že takto sa predsa prokurátor nemôže správať, nehovoriac o tom, že takéto správanie je v príkrom rozpore s Etickým kódexom prokurátora.

K. B., B..C.. dňa 07.08.2024 bez príčiny, hlasno až kričiac, verbálne zaútočil na I.. R. Č. len pre to, že si splnila svoju povinnosť tým, že rozhodnutie generálneho prokurátora o dočasnom pozastavení funkcie prokurátora I.. C. Š. zo dňa 05.08.2024, sp. zn. Spr 686/24/ 1000-4, doručila osobne dňa 05.08.2024 počas služobného času I.. C. Š. v mieste jeho bydliska, a to po ich predchádzajúcej telefonickej dohode. Počas verbálneho útoku I.. K. B., B..C.. okrem samotného neopodstatneného hlasitého slovného prejavu a kriku urážal I.. R. Č. výrokmi, že je „poplatná Žilinkovmu režimu”, že „osobný úrad vykonáva nadprácu" a vyhrážal sa jej otázkou „Kto ste Vy ?” a podaním trestného oznámenia. Tento jeho prejav vyvolal znepokojenie u viacerých zamestnankýň osobného úradu, ktoré ho počuli napriek tomu, že mali zatvorené dvere svojich kancelárií, s výnimkou G.. N. A., ktorá vzhľadom na otvorené dvere svojej kancelárie značnú časť rozhovoru počula a X. W., ktorá sa v kritickom čase nachádzala v kancelárii G.. N. A..

I.. C. Š. zo dňa 05.08.2024, sp. zn. X/2 Spr 686/24/1000-4, ani spôsob jeho doručenia sa nijako netýkali I.. K. B., B..C.. Bez ohľadu na subjektívne pocity a názor I.. K. B., B..C.. o možnosti

ktorá nemala nič spoločné s rozhodnutím generálneho prokurátora o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátorovi I.. C. Š. zo dňa 05.08.2024 sp. zn. Spr 686/24/1000-4 okrem jeho doručenia, ako žene, naviac vedúcej prokurátorke, znižujúc tak jej vážnosť u podriadených zamestnancov, zásadne a neakceptovateľne prekročil rámec správania sa prokurátora určený § 26 ods. 1 písm. m), písm. n) zákona o prokurátoroch v spojení s bodmi 4.1, 5.1. 5.2 prvá veta a 5.4 Etického kódexu. Jeho slovný prejav špecifikovaný v bode l. tohto návrhu nemožno posúdiť ako zachovávanie dôstojnosti pri výkone funkcie prokurátora ani ochranu vážnosti vykonávanej funkcie, ani ako vystupovanie pri výkone svojej funkcie, ako aj v súkromnom živote, zdvorilo, slušne a ohľaduplne k svojmu okoliu, ako slušné a korektné správanie sa ku kolegom zastávajúcim opačné názory, ako morálne a čestné správanie sa, ktoré by mohlo byť príkladom pre ostatných zamestnancov prokuratúry, ani ako pokojné a vecné argumentovanie.

Prokurátor musí byť emocionálne stabilný a pripravený riešiť spory konštruktívne. Má byť aj dostatočne sociálne skúsený, slušný, zdvorilý a kultivovaný. Útok I.. K. B., B..C.. na ženu a vedúcu prokurátorku tieto kritériá nespĺňa.

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská Bystrica, sp. zn. PPZ-74/NKA-ST4-2022, obsahujúcou relevantné dôkazy, ako predpokladu riadneho vysporiadania sa so sťažnostnými námietkami

pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) trestného zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) trestného zákona a za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) trestného zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) trestného zákona, d) C..

z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) trestného zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) trestného zákona.

písomnosťami. Vyšetrovateľ PZ prípisom zo dňa 26.01.2024 doručil dňa 29.01.2024 bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zväzok č. 11 vyšetrovacieho spisu spolu so sťažnosťami proti uzneseniu o vznesení obvinenia podanými

dňa 21.02.2024, doručeným dňa 21.02.2024, doručil bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky utajenú prílohu vyšetrovacieho spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská Bystrica, sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, tvorenú piatimi zväzkami a 1696 stranami, ktorá bola na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zaevidovaná pod sp. zn. V GO-55/2024/1000 (ďalej len „Utajená príloha”).

I.. K. B., B..C.., vtom čase vo funkcii špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, rozhodujúc ako nadriadený prokurátor v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom k 16.03.2024, uznesením zo dňa 16.03.2024, sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000-146, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné sťažnosti obvinených G.. Ľ. D., W.. I. J., W.. K. I. D.., C.. P. D. a obvinených právnických osôb FORUM Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o., podané proti Uzneseniu o vznesení obvinenia, a to bez znalosti Utajenej prílohy.

Iba v takomto prípade možno hovoriť o tom, že rozhodnutie je výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných dôkazov a faktov a nie je len doprovodom vopred prijatého a svojvoľného rozhodnutia. Spôsob manipulácie s utajovanými skutočnosťami na prokuratúre v čase skutku bol upravený zákonom č. 215/2004 Z. z. ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 16.03.2024 a vyhláškou Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností.

19. Dozorový spis bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000 (od 20.03.2024 evidovaný na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. XXII Gv 38/24/1000), od nápadu veci dňa 18.08.2022 doposiaľ, má pridelený ako prokurátor I.. M. I., najskôr ako prokurátor bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a od dňa 20.03.2024 ako prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V zmysle čl. 18 ods. 8 príkazu por. č. 5/2020 iba I.. M. I., ktorému bola pridelená vec bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000, bol podľa čl. 18 ods. 8 príkazu por. č. 5/2020 oprávnený oboznamovať sa s Utajenou prílohou bez toho, aby toto oboznámenie potvrdil priamo na utajovanom registratúrnom zázname alebo záznamom na kontrolnom liste.

Gv 113/22/1000-146 bez toho, aby sa oboznámil s Utajenou prílohou. 20. Vedomosť I.. K. B.Š_, B..C.. o existencii Utajenej prílohy bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zo samotného Uznesenia o vznesení obvinenia, o ktorého zákonnosti I.. K. B., B..C.. rozhodol, kde na stranách č. 38 a 39 vyšetrovateľ PZ uviedol: „Súčasne došlo k podaniu žiadosti adresovanej MO SR týkajúcej sa poskytnutia informácií a zrušenia stupňa utajenia v žiadosti vymedzených listín, ktoré boli zaistené v dňoch 08.03.2023 až 10.03.2023 pri výkone prehliadky iných priestorov u obchodnej spoločnosti FÓRUM, v priestoroch administratívnej budovy zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D. C., obec J. - D. C., okres J. B., so súpisným číslom XXXX, zapísanom na pozemku parcelného čísla XXXX/X, L. Y. Q. XA, J. v užívaní obchodnej spoločnosti FORUM na základe vydaného príkazu k jeho vykonaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry pod č.p. PPZ-NKAOS-2023/179-001-V zo dňa 07.03.2023, ako aj listín, ktoré boli zaistené dňa 08.03.2023 pri výkone prehliadky iných priestorov u osoby W.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom J. - L. C., G. E.

21. Odpoveď na predmetnú žiadosť doručenú od VS MO SR pod č. p.: VSF-USl-3417/ 2023-D69 obsahuje poukázanie na tie skutočnosti, že tieto utajované informácie sú obsahom informačných systémov a evidencií Vojenského spravodajstva podľa § 33 zákona č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, pričom Vojenské spravodajstvo je podľa § 33 ods. 6 cit. zákona povinné ukladať ich spôsobom, ktorý bráni prístupu k nim. Za takúto ochranu sa v

Súčasne došlo k podaniu žiadosti adresovanej MO SR týkajúcej sa poskytnutia informácií vo vzťahu k obchodnej spoločnosti FORUM, táto v období od roku 2012 do súčasnosti požívala akejkoľvek zákonnej ochrany, resp. poskytnutej akejkoľvek zákonnej výhody spočívajúcej v jej činnostiach vykonávaných v prospech akejkoľvek súčasti v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, na ktorú bola doručená odpoveď pod č. p.: VSF-US1-34-20/2023-D77, ktorá je naďalej vedená v utajovanom režime udelenom im ich pôvodcom, ktorým je VS MO

Ministerstva obrany Slovenskej republiky, na ktorú bola doručená odpoveď pod č. p.: VSF- US1-34-20/2023-D77, ktorá je naďalej vedená v utajovanom režime udelenom im ich pôvodcom, ktorým je VS MO SR. MO SR bola adresová aj žiadosť zo dňa 17.05.2023 ktorá je obsiahnutá vo vyšetrovacom spise a na ktorú bola doručená odpoveď pod č. p.:

23. Záver o nepreštudovaní si podstatnej časti vyšetrovacieho spisu - Utajenej prílohy I.. K. B., B..C.. vyplýva z administratívnej pomôcky kontrolného listu sp. zn. V GO-55/24/ 1000, osvedčujúceho skutočnosť, že I.. K. B., B..C.., ako oprávnená osoba sa neoboznámil s Utajenou prílohou. Z ďalších administratívnych pomôcok tiež vyplýva, že sa oboznámil iba s utajovanou skutočnosťou evidovanou na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. V GO-287/2023/1000, a to ešte dňa 24.04.2023 - išlo o list Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2023, na ktorý I.. K. B., B..C.. reagoval listom zo dňa 24.04.2023. Povinnosťou prokurátora konajúceho ako nadriadený orgán podľa § 192n Trestného poriadku o sťažnosti obvineného, podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia vydanom podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, je preskúmať správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

24. I.. K. B., B..C.. rozhodol o sťažnostiach obvinených G.. Ľ. D., W.. I. J., W.. K. I. D.., C.. P. D. a obvinených právnických osôb FORUM Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o., bez znalosti veci, pretože sa neoboznámil s podstatnou časťou vyšetrovacieho spisu, ktorú predstavovala Utajená príloha, tvorená 5 zväzkami a 1.696 stranami, obsahujúca viaceré podstatné skutkové informácie o skutku kladenom za vinu obvineným uvedeným vyššie, najmä pokiaľ išlo o obchodné vzťahy a zmluvy medzi Vojenským spravodajstvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a obchodnou spoločnosťou FORUM Technologies, a. s., IČO: 35758333, Hlboká cesta 5, Bratislava, 811 05, ako aj výsluch svedka.

25. Vzhľadom na povahu porušenej povinnosti I.. K. B., B..C.., jeho svojvoľný procesný postup pri rozhodovaní o sťažnostiach obvinených, keď bez znalosti podstatnej časti vyšetrovacieho spisu tieto sťažnosti zamietol ako nedôvodné, čo celkom zjavne spôsobilo výrazné oddialenie zákonného rozhodnutia o sťažnostiach obvinených, jeho plnú vedomosť nevyhnutnosti poznania úplného spisového materiálu pred rozhodnutím, zvlášť ak ide o tak zásadné rozhodnutie v trestnom konaní, akým je rozhodnutie o sťažnosti obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia, osobitne ak špeciálny prokurátor mal zákonné postavenie námestníka generálneho prokurátora, ako aj opakovanie jeho protiprávnych konaní v relatívne krátkom čase, ktoré sú uvedené v bodoch 78. a 79., je škodlivosť jeho konania podstatne zvýšená. Vydanie rozhodnutia bez znalosti veci je absolútne neakceptovateľný spôsob uplatňovania zákonom zverenej právomoci akýmkoľvek štátnym orgánom, pretože také konanie priamo odporuje právu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú Článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ide o text sarkastickým spôsobom znevažujúci osobu generálneho prokurátora pre uplatnenie jeho zákonného oprávnenia podľa § 10 ods. 2 zákona o prokuratúre vydávať príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry, okrem iného aj na úseku organizácie prokuratúry, v danom prípade zriadenia referátu väzenstva.

ostatných zamestnancov prokuratúry. 28. Z Preambuly Etického kódexu ďalej vyplýva, že prokurátor je povinný striktne konať v súlade s Etickým kódexom nielen pri výkone funkcie prokurátora, ale aj vo svojom súkromí a že prokurátor, uvedomujúc si význam funkcie prokurátora v spoločnosti, je povinný prispôsobiť nielen svoje pracovné, ale aj súkromné aktivity tomu, aby sa nenarušila dôstojnosť funkcie prokurátora. Prokurátor vykonáva funkciu verejnú, koná vo verejnom záujme, ochraňuje ho a slúži mu. Prokurátor si tak musí byť vedomý toho, že jeho správanie môže byť podrobené bližšiemu záujmu spoločnosti, a to nielen počas plnenia jeho služobných povinností, ale aj pri výkone aktivít súkromného života. To, že prokurátor ako verejný činiteľ musí strpieť aj určitú mieru kritiky verejnosti je plne v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.

29. K zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry ako celku musí prispievať každý prokurátor prispôsobením svojho správania. Je nevyhnutné, aby si prokurátor vždy dôsledne zvážil možný dopad svojho konania nielen na vnímanie jeho osoby, ale aj na vnímanie prokuratúry, ktorej je predstaviteľom. Prokurátor teda nesmie vykonávať žiadne aktivity, ktoré by mohli negatívnym spôsobom ovplyvniť dôveryhodnosť prokuratúry, dôstojnosť a vážnosť funkcie, ktorú

vykonáva. Každý prokurátor by si mal uvedomiť, že dôvera verejnosti k prokuratúre ako orgánu verejnej moci je veľmi krehká. Každý prokurátor by mal preto konať tak, že túto dôveru neohrozí. Práve naopak. Svojimi činmi, svojím správaním, svojimi výstupmi, svojou slušnosťou a citom pre spravodlivosť by mal dôveru verejnosti v prokurátorský stav nepretržite posilňovať.

V prípade, že tak nekoná, oslabuje nielen vlastnú legitimitu, ale aj legitimitu prokuratúry. Etika je významným princípom nevyhnutným pre dôveryhodnosť prokuratúry. Je povinnosťou prokurátora prispievať k udržiavaniu integrity, nezávislosti a dôveryhodnosti prokurátorského

31. Záverom navrhovateľ dodal, že o závažnom disciplinárnom previnení opísanom pod bodom I. návrhu sa dozvedel dňa 07.08.2024 na základe ústneho oznámenia I.. R. Č.. Subjektívna lehota v prípade skutku v bode II. návrhu sa odvíja odo dňa 22.08.2024, kedy I..

II. vyjadrenie disciplinárne obvineného

úspechu. Vrcholní predstavitelia vlády Slovenskej republiky tak následne začali verejne vyslovovať nespokojnosť s mojim ďalším pôsobením na GP SR. Dňa 18.10.2024 je doručený generálnemu prokurátorovi podnet na podanie návrhu na jeho disciplinárne konanie (pre skutok pod bodom II. návrhu) advokátom I.. K. B. (trestne stíhaným v pôsobnosti bývalého ÚŠP), ktorý je poradcom predsedu vlády Slovenskej republiky.

Napriek existencii voľných miest na týchto útvaroch, ktoré boli doplnené prokurátormi podriadených prokuratúr, mu všetky žiadosti boli zamietnuté s frázovitým odôvodnením, že jeho zaradenie na legislatívny odbor je naďalej potrebné pre riadne plnenie úloh tohto odboru, pričom mu boli ďalej prideľované aj rozsiahle trestné veci po jeho bývalých kolegoch, na základe rozhodnutia prvého námestníka generálneho prokurátora. V súčasnosti má v registri Gv pridelených sedemnásť (17) pomerne rozsiahlych trestných vecí, vrátane skupinových vecí zločineckých skupín, drogovej trestnej činnosti, ekonomickej trestnej činnosti, úkladných vrážd alebo

34. Preukázanie motivačného predpolia pomsty nemôže byť ustálené na základe jeho subjektívneho presvedčenia, preto uvádzal konkrétne objektívne okolnosti, ktoré motív osobnej animozity a pomsty pri podaní tohto disciplinárneho návrhu preukazujú. Ide o nasledovné objektívne okolnosti (1) posudzovanie skutkov pod bodmi I. a III. návrhu ako disciplinárnych previnení s odstupom niekoľkých mesiacov, (2) zaujatosť generálneho prokurátora vo vzťahu ku skutkom pod bodmi II. a III. návrhu, (3) neoslovenie Etickej komisie prokuratúry vo vzťahu ku skutkom pod bodmi I. a III. návrhu, (4) nepodanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti iným prokurátorom, ktorí rozhodovali v rovnakej trestnej veci (označenej v skutku pod bodom II.), pričom ich podpis absentuje na kontrolnom liste utajovanej prílohy vyšetrovacieho spisu v čase rozhodovania o opravnom prostriedku a (5) navrhovaný druh trestu.

Dva a pol mesiaca sa v danej veci nič nedialo, až dňa 21.10.2024 spisujú I.. R. Č. a jej podriadená štátna zamestnankyňa G.. N. A. na požiadanie N. prokurátora doplnenie svojich pôvodných úradných záznamov, keďže pôvodné úradné záznamy zjavne neboli dostatočné na účely iniciovania disciplinárneho konania. Námestník N. prokurátora C.. I. D. nikdy nebol zvlášť rezervovaný podávať rôzne podnety na jeho osobu Etickej komisii prokuratúry (dokonca aj formou hromadného mailu všetkým prokurátorom v Slovenskej republike) alebo prokurátorskej rade GP SR, a to bezprostredne (v priebehu niekoľkých dní) potom, ako sa dozvedel o domnelom porušení pravidiel prokurátorskej etiky.

Je teda zrejmé, že preverovanie skutkov pod bodom I. a III. návrhu, o ktorých sa mesiace nekonalo a boli odložené „ad acta”, z pohľadu jeho disciplinárnej zodpovednosti začalo bezprostredne po podaní návrhu I.. K. B. dňa 18.10.2024. V tomto okamihu začala „fishing expedition” (tzv. lovenie dôkazov), teda snaha nájsť akúkoľvek vec použiteľnú v disciplinárnom konaní. Neexistuje totiž žiadne iné logické a zrozumiteľné vysvetlenie pre niekoľkomesačné nekonanie vo vzťahu ku skutkom pod bodmi I. a III. návrhu.

Dr. h. c. JUDr. Maroša Žilinku pritom vyplýva, že C.. C. N. je jedným z jeho najbližších priateľov a z následne zverejnených informácií dokonca vyplýva aj skutočnosť, že C.. C. N. kontaktoval politikov v čase voľby generálneho prokurátora so žiadosťou o jeho podporu (v tejto súvislosti uvádzam, že zrejme z dôvodu administratívnej chyby v prílohe návrhu, teda v uznesení o vznesení obvinenia v trestnej veci Vírus zo dňa 19.09.2023, ČVS: PPZ-174/ NKA-ST4-2022, je kopírovaná len každá druhá strana uznesenia, takže meno C.. C. N. sa v zozname obvinených nenachádza). K trestnej veci Vírus, vrátane účelovosti, arbitrárnosti a pravdepodobnému antedatovaniu uznesenia generálneho prokurátora podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku sa vyjadrím v časti venovanej skutku pod bodom II. návrhu.

vydala. Táto krátka lehota je stanovená práve z dôvodu, že ide o obligatórny postup, a teda je dôležité, aby oprávnený navrhovateľ disponoval stanoviskom etickej komisie včas. Uvedená okolnosť celkom jednoznačne dokresľuje motivačné predpolie navrhovateľa. Je to zrejmé o to viac, že vo vzťahu ku skutku pod bodom III. návrhu sa poverený vedúci oddelenia závažnej kriminality GP SR na etickú komisiu obrátil, avšak etická komisia vecne reagovala, že potrebuje podnet osoby oprávnenej podať disciplinárny návrh.

. V rovnakej trestnej veci rozhodol uznesením zo dňa 03.07.2024 (teda po zrušení ÚŠP), sp. zn. Gv 38/24/1000, v zastúpení generálneho prokurátora poverený vedúci oddelenia závažnej kriminality GP SR I.. I. Y., B..C.. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku o zamietnutí sťažností druhej skupine obvinených Š. D., C.. C. N., S. V., W.. O. J., W.. C. T., W. S., J.. I. T., M. T.Á_ S. W.. R. G. (dané uznesenie je citované na s. 142 zverejneného uznesenia GP SR o zastavení trestného stíhania zo dňa 28.11.2024, č. k. XXII Gv 38/24/ 1000-89). Ako vyplýva z prílohy disciplinárneho návrhu, v kontrolnom liste č. VGO 55/ 2024/1000 sa nachádza informácia o oboznámení sa s utajovanou prílohou spisu zo strany

40. Motivačné predpolie pomsty a nenávisti potvrdzuje aj návrh na uloženie disciplinárneho opatrenia - preloženie na prokuratúru nižšieho stupňa. V tomto smere disciplinárne obvinený poukázal na účely jednoduchého porovnania na nedávny návrh na začatie disciplinárneho konania podaný krajským prokurátorom E. Ž. proti prokurátorke I.. B. G. v trestnej veci vedenej na Krajskej prokuratúre Ž. pod sp. zn. 20 Kv 98/24/5500 pre zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) trestného zákona (kauza ALLATRA), ktorým je navrhované uloženie disciplinárneho opatrenia - zníženie základného platu o 15% na 3 mesiace.

Proti dozorovému prokurátorovi, ktorý vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vykonával ďalšie nadväzujúce úkony, ani voči krajskému prokurátorovi E. Ž., ktorý rovnako vo veci vykonával procesné úkony, žiadna disciplinárna zodpovednosť vyvodená nebola.

Následne mi I.. R. Č. povedala, že mala strhnutú menovku na dverách a: „to ste urobili Vy alebo Vaši ľudia”. O strhnutí menovky I.. R. Č. nemal žiadnu vedomosť a považoval obvinenie iného kolegu bez akýchkoľvek dôkazov z protiprávneho konania za vec prekračujúcu medze prokurátorskej etiky (čl. 5.2 Etického kódexu prokurátora).

Keď sa jej opýtal, či sa menovka našla, tak uviedla, že nenašla, takže jej povedal, že „v takom prípade išlo z hľadiska právneho o prisvojenie cudzej veci“. O skutočnosti, že si o danej veci urobí úradný záznam pri konci nášho stretnutia informoval I.. R. Č., ktorá reagovala, že teda aj ona si urobí úradný záznam. Tento štýl komunikácie považoval za rozporný s etickými princípmi, ktorý nezodpovedá úrovni vrcholného orgánu verejnej obžaloby, ale skôr úrovni predškolského zariadenia.

Na spísanie úradných záznamov boli vyzvané výlučne podriadené štátne zamestnankyne I.. R. Č., pričom osoby, ktorých kancelárie sa nachádzajú ešte bližšie miesta rozhovoru, na spísanie úradného záznamu oslovené neboli. Tieto osoby navrhol na ústnom pojednávaní vypočuť.

Toto absurdné obvinenie potvrdzuje (aj keď asi skôr nechtiac) aj samotný úradný záznam I.. R. Č. zo dňa 07.08.2024, kde uvádza, že potom ako mu uviedla, že „niekto” jej pred kanceláriou vytiahol menovku, tak „[B.] hneď zareagoval, vedel presne o čom hovorím.” Tento text v úradnom zázname tak potvrdzuje nezmyselné a neetické obvinenie I.. R. Č., ktoré považoval za hranicou akceptovateľnosti. I.. R. Č. sa mu za svoje absurdné a neodôvodnené obvinenie nikdy neospravedlnila, čo však ani neočakáva.

plnenia ani vo faktickej držbe, nevykonávala vo vzťahu k predmetu plnenia žiadne obchodné činnosti, ani žiaden servis. Spoločnosti FORUM Technologies, a.s. sa rovnako nepodieľala na výbere predmetu plnenia, na rokovaniach o podmienkach jeho nadobudnutia a dodania, ani na jeho samotnom dodaní. Táto spoločnosť len prijala zo štátneho rozpočtu peniaze na nákup spravodajskej techniky a 74.246.562 € z nich si ponechala. Inými slovami, a viac ľudovo, povedané - spoločnosť FORUM Technologies, a.s. bola v postavení „prietokového ohrievača”, cez ktorý pretiekol obvineným osobám „vývar” vo výške viac ako 74 miliónov € bez dodania akejkoľvek pridanej hodnoty, ktorý bol následne cez spleť rôznych finančných operácií prepratý do dispozície jednotlivých obvinených (vrátane C.. C. N.).

Ú. I.. M. O., G.., pod ktorého odbor daná trestná vec patrila. Zároveň som rozhodoval o viacerých sťažnostiach proti uzneseniam prokurátora ÚŠP, ktorým nebolo vyhovené žiadostiam o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia majetku, ktorý bol zaistený (aj) postupom podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku.

46. Minimálne jedno z jeho rozhodnutí v trestnej veci Vírus, ktorým dňa 29.01.2024 zamietol sťažnosť proti nezrušeniu príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov bolo preskúmané v konaní o ústavnej sťažnosti, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. I. ÚS 352/2024, dňa 18.06.2024 odmietol. V jeho rozhodnutí zo dňa 16.03.2024, ktorým postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosti prvej skupiny obvinených (obvinený G.. Ľ. D. a spol.), sa vysporiadal podrobným a pomerne vyčerpávajúcim spôsobom so všetkými uplatnenými skutkovými a právnymi sťažnostnými argumentmi obvinených. Ako vyplýva z jeho rozhodnutia zo dňa 16.03.2024, ktoré obsahuje aj sumarizáciu sťažnostných námietok obvinených, podstatné sťažnostné námietky sa týkali argumentácie o výške škody, povinnosti spravovať cudzí majetok, teda ne/naplnenia zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 trestného zákona, zákonných znakov organizovanej skupiny, procesných aspektov vykonaných invazívnych

47. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k arbitrárnosti súdnych rozhodnutí (vo vzťahu k odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí) ústavný súd opakovane uviedol, že do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom tejto ochrany (III. ÚS 57/ 018). Za svojvoľné rozhodnutie treba považovať aj prípady, ak súd (a v tomto analogicky aj orgány činné v trestnom konaní) svoje rozhodnutie nezdôvodnil vôbec, alebo tak urobil celkom nedostatočne, prípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu. Stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 49/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu a inú právnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom vo veci, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

ústavného súdu č. k. I. ÚS 171/2021-72 zo dňa 12.01.2022 vyplýva, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky (rovnako IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

Ani uznesenie generálneho prokurátora podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, ani disciplinárny návrh, ani podnet obhajcu I.. K. B., neuvádza žiadnu relevantnú právnu ani skutkovú otázku, s ktorou by som sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal. Je tomu tak preto, že žiadna taká otázka neexistuje. Zároveň to jednoznačne potvrdzuje, že k žiadnemu materiálnemu následku na právach obvinených osôb neprišlo a prísť ani nemohlo. Viazať podanie disciplinárneho návrhu na absenciu podpisu na kontrolnom liste utajovanej prílohy, bez vplyvu na materiálne práva obvinených, je len ďalším kamienkom do mozaiky preukazujúcej motivačné predpolie podania tohto návrhu.

W. K.) nahliadla do utajovanej prílohy vyšetrovacieho spisu až dňa 30.08.2024. S tým zrejme súvisí ďalšia skutočnosť, ktorá je zrejmá z odôvodnenia tohto uznesenia, teda absencia akejkoľvek zmienky, že by v utajovanej prílohe vyšetrovacieho spisu boli akékoľvek dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozhodnutie o zamietnutí sťažností obvinených.

50. Návrh na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku bol podaný prvou skupinou obvinených dňa 23.05.2024 a ďalšími obvinenými dňa 05.06.2024 a dňa 01.06.2024. Je preto takmer nepochopiteľné, z akého dôvodu bolo uznesenie generálneho prokurátora podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku vydané takmer až na konci šesťmesačnej lehoty, keďže z vecnej roviny nebolo jeho uznesenie vôbec preskúmavané. Za tým účelom bude nevyhnutné vypočuť osobu, ktorá vypracovala náčrt uznesenia podľa § 363 a nasl.

51. Náčrty rozhodnutí (resp. upovedomení podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku) v konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku sú pre generálneho prokurátora (alebo ním povereného námestníka) pripravované prokurátormi trestného odboru GP SR. V zásade je teda zaužívanou praxou, že generálny prokurátor (alebo ním poverený námestník) spis neštuduje a v zásade ho nemá ani k dispozícii. Táto prax našla svoj odraz aj v trestnej veci Vírus.

Z kontrolného listu č. VGO 55/2024/1000 však vyplýva, že námestník generálneho prokurátora (I.. I. T.) sa s utajovanou prílohou vyšetrovacieho spisu nikdy neoboznámil, a teda ju nemohol ani preskúmať. 52. Ku skutku pod bodom 3. disciplinárne obvinený dodal, že táto časť jeho prípisu vôbec nebola samoúčelná. Len deň predtým, teda dňa 20.06.2024 sa na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zaradením prokurátorov bývalého ÚŠP na referát väzenstva pochválil generálny prokurátor Dr. h. c. JUDr. Maroš Žilinka, PhD.

53. Prípis zo dňa 21.06.2024 teda len nadväzoval na verejné vyjadrenie generálneho prokurátora, a teda mu nebolo celkom zrejmé, z akého dôvodu ho navrhovateľ vyhodnotil ako sarkastický, keďže predpokladal, že svoje vyjadrenia na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky myslel vážne a nie sarkasticky. Pri vážnosti funkcie generálneho prokurátora, ktorú často vo svojich vystúpeniach navrhovateľ zdôrazňuje, tak nemohol rozumne predpokladať, že svoje vyjadrenia zo dňa 20.06.2024 nemyslel vážne. Z listín priložených k návrhu vo vzťahu k tomuto skutku vyplýva pokyn prvého námestníka N. prokurátora I.. I. T. poverenému vedúcemu oddelenia závažnej kriminality N. D. I.. I.L. Y., aby preskúmal porušenie etických pravidiel prokurátora textom uvedeným v jeho prípise a o prijatých opatreniach ho informoval. Následné kroky v danej veci pripravoval C.. I. W., asistent prokurátora zaradený na oddelenie závažnej kriminality N. D.. Sťažnosť K. T. bola pridelená prokurátorovi referátu väzenstva I.. M. O., G.. a po jej vybavení bola založená ad acta. 54. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky je určite známe jeho rozhodnutie, sp. zn. 32D/20/2021, zo dňa 20.05.2022, ktoré sa týkalo porušenia princípu zdržanlivosti, ako aj skutočnosť, že uložené disciplinárne opatrenie je zahladené. V citovanom rozhodnutí sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vyjadril aj k problematike disciplinárnych pohovorov, kde prišiel k záveru, že pohovor sa zahladzuje už svojim vykonaním a tak záznam z pohovoru podľa § 191 ods. 2 zákona o prokurátoroch nie je možné v disciplinárnom konaní zohľadniť (bod. 92 rozhodnutia). Vo vzťahu k pohovorom zo dňa 27.07.2023, sp. zn. Se/l 17/ 23/1000-3 a zo dňa 29.04.2024, sp. zn. XII Spr 66/24/1000-1, boli podané správne žaloby na Správny súd v Bratislave, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté. Priebeh pohovoru zo dňa 29.04.2024 je zdokumentovaný aj ním vyhotoveným úradným záznamom zo dňa 02.05.2024, z ktorého vyplýva, že pohovor nebol uskutočnený ani len oprávnenou osobou, teda osobou s disciplinárnou návrhovou právomocou. Tento úradný záznam, ktorý pomerne podrobne opisuje priebeh disciplinárneho pohovoru, zároveň dokresľuje celkovú atmosféru na GP SR vo vzťahu k veľkej časti prokurátorov bývalého ÚŠP. 55. Záverom disciplinárne obvinený dodal, že odôvodnenie tejto časti návrhu ďalej potvrdzuje motivačné predpolie pomsty vyplývajúcej z osobnej nenávisti generálneho prokurátora voči jeho osobe. Počas svojho pôsobenia vo funkcii špeciálneho prokurátora mal v zásade plný nápad trestných vecí, mal odpojednávaných jeden z najvyšších počtov pojednávacích dní (evidovaných v hodinách), dosiahol viaceré v zásade precedenčné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (aj v procesných otázkach, napr. v otázke možnosti náhrady väzby pri kolúznej väzbe, prerušení trestného stíhania pri pozastavení účinnosti právneho predpisu, postupu podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku), nikdy nemal odmietnutú obžalobu, a nikdy nemal oslobodenú vec, ktorú zastupoval v súdnom konaní. Tieto skutočnosti uvádzal len z dôvodu opätovného dokreslenia motivačného predpolia podania tohto návrhu.

a) stanovisko obhajcu disc. obvineného 58. Na pojednávaní obhajca disciplinárne obvineného uviedol, že predtým ako bol podaný návrh na začatie disciplinárneho stíhania alebo samotným podaným návrhom postupoval navrhovateľ nezákonne, pretože nerešpektoval dikciu ustanovenia § 217b ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch v znení neskorších predpisov, ktoré mu ukladá povinnosť, tak ako ktorémukoľvek inému navrhovateľovi z radov prokurátorov alebo vedúcich prokurátorov, predtým ako sa obráti na disciplinárny súd, aby požiadal o vyjadrenie etickú komisiu. Etická komisia autonómne, suverénne, predtým ako je vyslovený názor nadriadeného, sama preskúmala a posúdila, či konanie, ktoré vyvoláva podozrenie z porušenia zásad etiky, naozaj takým aj je. V tomto prípade sa to nestalo.

59. Podľa obhajcu obvineného návrh v bode I. je „nafúknutý“, a to správanie rozhodne nebolo také, ako je popísané. Čo sa týka bodu vedenom rímskou II. - tak ide o konanie, ktoré v tejto istej trestnej veci úplne rovnakým spôsobom možno pričítať aj ďalším vedúcim prokurátorom, ktorí rozhodovali o opravných prostriedkov, t. j. I.. I. Y., ktorý rozhodoval o sťažnostiach v časti obvinených. Presne tak, ako disciplinárne obvinený, takisto sa neoboznámil s utajovanou prílohou, avšak navrhovateľ nevidí žiaden dôvod vyvodiť pre to konanie voči nemu disciplinárnu zodpovednosť. Takisto prvý námestník generálneho prokurátora I.. T., keď rozhodoval o mimoriadnom opravnom prostriedku, rovnako sa neoboznámil s utajovanou prílohou, dokonca ani prokurátor prieskumného oddelenia, ktorý mu pripravoval podklady sa tiež neoboznámil s utajovanou prílohou. Môže byť teda konštatované, že vlastne nikto z vedúcich prokurátorov, ktorí rozhodovali o opravných prostriedkoch sa neoboznámil s utajovanou prílohou. U všetkých je to konanie lege artis s výnimkou disc. obvineného, u ktorého to je podľa navrhovateľa závažné disciplinárne previnenie.

O tom, že sa o tom dozvedel navrhovateľ, tak je to možno len preto, že existuje systém nejakého proste nahlasovania, alebo ako to nazvať, ale určite to nemožno pripísať ako úmyselné konanie disc. obvineného, že by tým chcel niekoho uraziť alebo podobne a z materiálneho hľadiska sa jednalo len o poznámku, ktorá bola reakciou na stanoviská prednesené verejne navrhovateľom pred médiami vo vzťahu k bývalým prokurátorom Úradu Špeciálnej prokuratúry. b) vyjadrenie disciplinárne obvineného

62. Vzťah D. I.. Č. považoval za služobný. Komunikoval s ňou vždy veľmi vecne, napriek tomu, že niekedy mu oznamovala aj veci, ktoré na základe rozhodnutia vedenia N. prokuratúry boli negatívne. Napríklad, keď žiadali o predĺženie stáží prokurátorov na Špeciálnej prokuratúre, kde im mnohé tieto návrhy boli viaceré, nie všetky - zamietnuté.

I.. C. Š.. Danú vec chvíľu rozoberali, ale diskusia bola vedená vo vecnej rovine. Následne mu I.. R. Č. povedala, že mala strhnutú menovku na dverách a povedala cit: „To ste urobili Vy alebo Vaši ľudia“. O strhnutí menovky I.. R. Č. nemal žiadnu vedomosť a považoval obvinenie iného kolegu bez akýchkoľvek dôkazov z protiprávneho konania za vec prekračujúcu medze prokurátorskej etiky, článok 5 odsek 2 Etického kódexu prokuratúry.

Tento štýl komunikácie považoval za rozporný s etickými princípmi, ktorý nezodpovedá úrovni vrcholného orgánu verejnej obžaloby, ale skôr úrovni predškolského zariadenia. Bezprostredne po tom, ako úradný záznam spísal, zaslal ho e-mailom I.. E. T. 07.08.2024 o 10.02 hod., kde jej napísal cit: „Vážená pani doktorka, ako zástupkyňa N. D. v etickej komisii prokuratúry Vám v prílohe zasielam scan úradného záznamu, ktorý som dnes spísal k môjmu stretnutiu s I.. R. Č.. Tento úradný záznam Vám zasielam pre prípadné využitie v rámci etickej komisie prokuratúry, ako aj z dôvodu zabezpečenia elektronickej stopy o dátume a čase spísania záznamu“. Nie je jeho zvykom pri komunikácii s kolegami zvyšovať hlas, dokonca ani v časoch, keď bol v rôznych funkciách, či v exekutíve alebo na prokuratúre, aj zástupca navrhovateľa bol jeho blízkym kolegom tri roky na ministerstve spravodlivosti, takže predpokladá, že by to vedel potvrdiť. Zvýšil hlas, čo priznal v úradnom zázname z dôvodu už zmieneného obvinenia a pravdepodobne by ľahšie bral, pokiaľ by I.. Č. obvinila zo strhnutia menovky len jeho.

65. Konkrétne najbližšou kanceláriou, kde pri tom konflikte slovnom je kancelária vedúcej referátu utajovanej skutočnosti I.. Y., následne takisto, kde sú kancelárie osobného úradu ďalšie, tam je kancelária, kde sedí pani C. C.. Tam sedela, kým ešte bola na N. prokuratúre C.. V. P., asistentka prokurátora. Rovnako bola oslovená spísať úradný záznam I.. O., ktorej kancelária je výrazne ďalej od toho, kde sa slovný konflikt odohral, vedľa nej je kancelária už kolegu z legislatívy, s ktorým sa stretáva len na chodbe I.. P., ten zjavne oslovený nebol na spísanie úradného záznamu. Ten časový odstup od toho verbálneho konfliktu, toho verbálneho sporu po oslovení generálnym prokurátorom, aby napriek vedomosti o tom, lebo to z návrhu vyplýva, že generálny prokurátor teda mal o tom vedomosť aj pán námestník N. prokurátora D. o tom mal vedomosť a bolo to založené ad acta, vyplýva nezrozumiteľné, prečo v tom čase teda N. prokuratúra nekonala, pretože vedenie N. prokuratúry nie je veľmi ostýchavé vo vzťahu k oslovovaniu etickej komisie alebo prokurátorskej rady vo vzťahu k jeho osobe.

Berúc do úvahy v akom stave sa nachádza slovenské zdravotníctvo, školstvo, doprava, kde ľudia robia zbierky na onkologických pacientov, takýmto spôsobom prísť o 74.000.000 € za nič, považoval spoločensky za neakceptovateľné.

. O., ktorý bol jeho bezprostredný nadriadený ako riaditeľ odboru ekonomickej kriminality. O celom spisovom materiály vrátane utajovanej prílohy teda mal vedomosť. Mali dokonca stretnutie, kde bol prítomný on, dozorový prokurátor, I.. O. a vtedy konajúci vyšetrovateľ, ktorého meno si už nepamätal a aj na stretnutí na Ministerstve obrany. Sťažnostné argumenty, ktoré boli uplatnené v rámci rozhodovania o sťažnosti, v ktorej on rozhodoval, keďže obvinenie bolo vznesené na pokyn dozorového prokurátora, boli sústredené na niekoľko vecí.

kontrolnom liste, ktorý bol predložený navrhovateľom v rámci disciplinárneho konania. 68. Podľa jeho názoru rozhodnutie podľa § 363 Trestného poriadku podpísané pánom prvým námestníkom malo vytvoriť predpolie na následné zastavenie trestného stíhania všetkých obvinených, k čomu teda aj prišlo. Aj po rozhodnutí podľa § 363 Trestného poriadku vec komunikoval s dozorovým prokurátorom I.. I..

I.. Y. mohol mať k dispozícii utajenú prílohu, ale nie je vykázaný v kontrolnom liste, že sa s ňou oboznámil. Na základe toho dal podnet generálnemu prokurátorovi na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči I.. Y., keďže sa dopustil rovnakého konania, ktoré sa mu kladie za vinu v rovnakej trestnej veci ako nadriadený prokurátor rozhodujúci o sťažnostiach druhej skupiny obvinených. Prípisom, ktorý je súčasťou spisu zo dňa 02.04.2025, mu pán prvý námestník odpovedal, že dospel k záveru, že postup I.. Y., B..C.. nezakladá dôvody na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti.

Z jeho praxe ľudia ako I.. O., I.. C. boli najlepší prokurátori na ekonomickú trestnú činnosť. I.. Š. je jeden z najlepších prokurátorov na organizovaný zločin. Nechcel agendu referátu väzenstva zastávať ani nejako minimalizovať, ale pre túto krajinu je obrovskou stratou, že títo prokurátori boli zaradení na daný úsek. Po desiatkach rokoch, kedy vykonávali a sa špecializovali na naozaj mimoriadne závažnú trestnú činnosť. Po tomto prípise, na základe pokynu pána prvého námestníka v júni 2024, aby teda v tej veci I.. Y. ako poverený vedúci oddelenia OZK niečo urobil, tak požiadal I.. Y., aby asistent prokurátora C.. W. naformuloval na disciplinárny pohovor nejaký skutok. Keďže ho naformulovať nevedeli v tom čase, tak sa rozhodli, že oslovia etickú komisiu a tá aj bola oslovená I.. Y.. Etická komisia napísala naspäť, že teda I..

70. Nevedel od čoho vyvodzoval navrhovateľ, resp. zástupca navrhovateľa sarkazmus, keďže išlo v prvom rade o reakciu na jeho výrok z pred jedného dňa. Dňa 27.03.2024 po zrušení Špeciálnej prokuratúry malo vedenie Generálnej prokuratúry tlačovú konferenciu verejnú za účasti médií, kde zrejme na otázku novinára, že sa sťažujú bývalí prokurátori ÚŠP, že nemajú k dispozícii spisy, čo bola pravda, tak bolo odpovedané, že za túto vec sú zodpovední prokurátori, keďže nemému ani vlastná mať nerozumie. Generálny prokurátor tvrdil, že on nie je ani učiteľ, ani pedagóg, ani vychovávateľ. Myslel, že to bolo na podnet pána prvého námestníka, keď povedal, že ani logopéd, že sa nevedia vyjadrovať alebo dobre artikulovať. Nikto im nepovedal, že nemajú spisy. Nie je to v rozpore s etickým poriadkom, teda je to úplne v poriadku takýmto spôsobom dehonestovať ľudí, ktorí nevedia rozprávať a keď vedia rozprávať, tak nezrozumiteľne (prokurátori Špeciálnej prokuratúry)?

72. Svedkyňa I.. R. Č. pred disciplinárnym senátom vypovedala, že odohralo sa to 07.08.2024. Ráno prišla do práce, zobrala si kanvicu a išla si nabrať vodu do kuchynky. Chcela si urobiť čaj a z kuchynky vychádzal I.. B..

bolo vydané. Vlastne tam nastal ten problém, že I.. Š. svojvoľne opustil pracovisko napriek tomu, že mal byť v práci a opakovane sa jej nepodarilo doručiť mu rozhodnutie na pracovisku, tak mu telefonovala, či príde do práce. Povedal, že nie a súhlasil s tým, že mu to doručia doma, takže mu to doručovali doma. Teda toto pána doktora veľmi vyrušilo. Od začiatku vnímala, že tá situácia ho veľmi vyrušuje a keďže na osobnom úrade pracujú s personálnou agendou, s právnymi vzťahmi, ktoré riešia služobný pomer prokurátorov a štátnych zamestnancov, sú zvyknutí vysvetľovať situáciu. Sú zvyknutí pristupovať empaticky k týmto veciam, lebo vedia, že sú to všetko veci, ktoré zasahujú do služobného života aj súkromného života prokurátorov a štátnych zamestnancov. 73. Ďalej svedkyňa vypovedala, že si bola vedomá toho, že situácia sa nijako I.. B. netýkala,

Povedala mu, že - áno chápe, nepáči sa Vám moje konanie, nepáči sa Vám činnosť osobného úradu, ale môžete sa upokojiť, pretože názor na jej prácu už bol vyslovený včera, zmizla jej menovka spred dverí. Nikdy nepoužila termín odcudzenie, krádež ani nič podobné, jednoducho niekto vybral plexisklo a kúsok papiera, kde je napísané jej meno. Chápala to ako symboliku, ako prejavenie nejakého názoru. No a pán doktor začal kričať, že ho obviňujem z krádeže. Ona že nikoho neobviňuje z krádeže, niekto jej vybral menovku, to je celé. Chápala to ako symboliku, nerozprávala o tom ako o krádeži. Takže obvinila ho z krádeže jeho alebo jeho ľudí a celé to potom zavŕšil s tým, že by ho rovnako mohla obviniť, že znásilňuje 12-ročných chlapcov.

Ale keď vyslovil to, že znásilňuje 12-ročných chlapcov, tak to ju tak prebudilo a tak sa prebrala a ho obišla, čiže už boli zatlačený v tej kuchynke, lebo vlastne z kuchynky utekala do svojej kancelárie. On išiel celý čas za ňou, ešte niečo rozprával, ale už ho nevládala vnímať. Proste zavrela sa v kancelárii a triasli sa jej ruky, žalúdok, prudko dýchala.

74. Svedkyňa dodala, že ten prvý úradný záznam bol spísaný kvôli tomu, že to vnímala ako mimoriadnu udalosť, ako precedens sa to nikdy v priestoroch N. prokuratúry nestalo. Takže bola len zachytená tá udalosť, nemala pocit, že musí vypisovať. Ten druhý úradný záznam napísala vtedy, keď ju pán generálny prokurátor požiadal, aby presne opísala tú situáciu ako sa stala, že zvažuje podanie disciplinárneho návrhu, ale na základe toho potom písala ten druhý úradný záznam. Nikým nebola inštruovaná o obsahu druhého záznamu.

Mohlo to byť 10 minút, 15 maximálne. Asi desať minút, ale teda mala pocit, že hodiny. Podľa svedkyne sa tá intenzita stupňovala. Začal rázne, to ešte nebol asi krik, ale na záver sa prestal úplne ovládať a kričal, veľmi kričal. Fyzického ohrozenia sa nebála, ale ten verbálny útok mal takú intenzitu, že to pociťovala ako fyzický útok. Nepociťovala však ohrozenie.

generálneho prokurátora s tým, že bližšie opísala skutočnosti. Takže to podrobnejšie opísala v tom druhom úradnom zázname. Svedkyňa ďalej vypovedala, že ono to dosť gradovalo a bolo to počuť. Bolo to počuť na tej chodbe a nepočula to len ona, ale samozrejme aj kolegyne, ktoré sedia na chodbe. Trvalo to nejakých 15 min. Disciplinárne obvineného I.. B. pozná len z chodby, ale osobne ani pracovne s ním neprichádzala do kontaktu. Nezaregistrovala, že by I.. B. neverbálne komunikoval smerom k riaditeľke osobného úradu.

B. zaznamenala zvýšený tón hlasu, ale keďže okolo menovaných len prechádzala, nevedela sa vyjadriť k obsahu ich rozhovoru. Okolo nich len prechádzala, už keď sa vrátila späť, na chodbe sa nenachádzali. V tom čase, keď prechádzala, započula len I.. B..

Tá časť kuchynky v tých priestorov mala v zásade papierové steny. Neboli to klasické murované priečky, ale boli to také ako predelené, aby to technicky a funkčne spôsobilo viac miestností. Evidovala, že v kuchynke prebieha rozhovor, komunikácia. Nepočula žiaden krik.

78. Predseda senátu vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením s nasledovnými listinnými dôkazmi: Stanovisko Rady prokurátorov SR č. 1/1 Spr 73/2021 zo dňa 25.09.2025 čl. 350, Stanovisko Etickej komisie prokuratúry č. I/4 Spr 1/25/1000-43 zo dňa 26.02.2025 čl. 216, Kontrolný list k spisu č. IV GO-89/2024/1000 GP SR, referát ochrany utajovaných skutočností, Uznesenie špeciálneho prokurátora zo dňa 16.03.2024 spis. zn. VII Gv 113/22/ 1000-146 čl. 31, Uznesenie generálneho prokurátora zo dňa 22.08.2024, spis. zn. IV/3 Pz 47/ 24/1000-4, spis. zn. IV/3 Pz 48/24/1000-3, spis. zn. IV/3 Pz 49/24/1000-3, spis. zn. IV/3 Pz 50/24/1000-3, spis. zn. IV/3 Pz 52/24/1000-4, spis. zn. IV/3 Pz 58/24/1000-2 čl. 73, Úradné záznamy zo dňa 07.08.2024 I.. R. Č., G.. N. A., X. J., X. W., W.. K. O., C.. I. D. čl. 87-96, Prípis I.. K. B., B..C.. zo dňa 27.06.2024, spis. zn. XX/1 Gv 62/24/1000-55 čl. 97, Pokyn I..

79. Zástupca navrhovateľa sa vo svojej záverečnej reči pridržiaval znenia disciplinárneho návrhu. Skutok uvedený pod bodom č. I. návrhu považoval za preukázaný na základe výpovede I.. R. Č. (t. č. T.). Intenzita hlasu vyplývala aj z výpovede svedkyne G.. A., ako aj z úradných záznamov W.. O.T_, X. J. S. X. W.. Poukázal na stanovisko Etickej komisie prokuratúry spis. zn.1/4 Spr 1/25/1000-43 zo dňa 26.02.2025 so záverom, že takéto správanie je porušením pravidiel prokurátorskej etiky obsiahnutom v článkoch 4.1, 4.2, 5.2, 5.4 a 5.7 Etického kódexu prokurátora. V skutku pod bodom č. II. návrhu poukázal na skutočnosť, že pred rozhodovaním o sťažnostiach obvinených sa vtedajší špeciálny prokurátor neoboznámil s utajovanou prílohou, čo vyplýva z obsahu kontrolných listov. V prípade rozhodovania I.. Y., tento

Prokurátor musí byť podľa zástupcu navrhovateľa spôsobilý zdržať sa nevhodných vyjadrení súvisiacich s vecou, v ktorej koná. Prokurátor nezvážil dopad vyjadrenia na vnímanie jeho osoby, na zdvorilosť, slušnosť a ohľaduplnosť, ktoré sú spojené s profesiou, ktorú zastáva.

brániť. Doposiaľ nedošlo zo strany disciplinárne obvineného k ospravedlneniu sa riaditeľke osobného úradu za neakceptovateľné konanie. 80. Obhajca disciplinárne obvineného v záverečnej reči poukázal na konflikt záujmov generálneho prokurátora, ktorý je blízky osobný priateľ s pánom C. N..

etiky. Dejový priebeh skutku bol s určitosťou diametrálne iný, ako ho formuloval navrhovateľ. Poukázal na rozpory vo výpovedi I.. Č. a spochybnil jej nezaujatosť, ako aj jej pravdovravnosť. Svedkyňa A. pri výpovedi pred disciplinárnym senátom krik vôbec nespomínala a slovné výstupy disciplinárne obvineného označovala tak, že „vytýkal pani riaditeľke“, „dotazoval sa“, „reagoval“. Ďalej poukázal na výpovede svedkýň I.. Y. S. C.. V. P. a ich odlišné vnímanie celej udalosti. V prípade časového ustálenia skutku poukázal na rozpor vypočutých svedkýň a považoval za nepreukázaný následok tvrdený v disciplinárnom návrhu.

V predmetnej veci bol disciplinárne obvinený podrobne informovaný I.. I. S. I.. O.. 82. Ku skutku pod bodom č. III. návrhu obhajca disciplinárne obvineného uviedol, že text pochádza z internej komunikácie medzi prokurátormi rôznych organizačných zložiek generálnej prokuratúry. Nikdy nebol určený ako adresátovi generálnemu prokurátorovi.

83. Disciplinárne obvinený vo svojej záverečnej reči systematicky zhrnul všetky svoje písomné a ústne vyjadrenia, ktoré boli zaslané Najvyššiemu správnemu súdu SR a ktoré zazneli na ústnych pojednávaniach.

84. Na námietku disciplinárne obvineného o tom, že po formálnej stránke bol návrh podaný v rozpore s ust. § 217b ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, kedy zákon explicitne vyžaduje stanovisko Etickej komisie (v prípade etických skutkoch) pred podaním návrhu a toto stanovisko je pre disc. navrhovateľa záväzné - disciplinárny senát uvádza, že návrh bol podaný v súlade s ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 132/2021 Z. z. o Disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, obsahoval všetky relevantné náležitosti a tento namietaný nedostatok nespôsobuje jeho vady, resp. nekonštituuje procesnú prekážku konania v predmetnej disciplinárnej veci.

C. Š. zo dňa 05.08.2024 sp. zn. Spr 686/24/1000-4, doručila osobne dňa 05.08.2024 I.. C. Š. v mieste jeho bydliska. Zároveň sa mu kládlo za vinu, že na I.. R. Č. mal agresívne kričať, že je „poplatná Žilinkovmu režimu”, že „osobný úrad Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vykonáva pre generálneho prokurátora nadprácu”, pritom jej mal hroziť prstom tesne pred jej tvárou a vyhrážal sa jej podaním trestného oznámenia.

Jeho priebeh bol však oboma aktérmi inak opísaný a niektoré skutkové tvrdenia boli priamo popreté disciplinárne obvineným. Sporným bol teda skutkový priebeh týkajúci sa emocionálne exponovaného hlasového prejavu, ktorého obsahom mali byť nevhodné tvrdenia o tom, že I.. Č. je „poplatná Žilinkovmu režimu”, že „osobný úrad Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vykonáva pre generálneho prokurátora nadprácu”, spolu s vyhrážaním sa podaním trestného oznámenia. Uvedené prejavy mali byť sprevádzané nevhodnou gestikuláciou - pohybom prsta pred tvárou. Pri vyhodnocovaní výpovede I.. R. Č., ako osoby priamo zapojenej do verbálneho konfliktu; mal disciplinárny senát pochybnosti, pretože jej tvrdenia boli do značnej miery popreté disciplinárne obvineným. Aplikujúc zásadu in dubio pro reo zostali pre disciplinárny senát pochybnosti, ako teda presne rozhovor medzi označenými aktérmi prebehol, preto tieto pochybnosti, ktoré sa týkali intenzity hlasu (kričanie), vyhrážania sa trestným oznámením a nevhodnej gestikulácie musel vyložiť v prospech disciplinárne obvineného a považoval ich za nepreukázané. Svedkyňa G.. N. A. bola druhou osobou, ktorá vypovedala o skutočnostiach,

disciplinárny senát ustálil, že disciplinárne obvinený vyjadroval svoje názory kolegyni nevhodným spôsobom, a to s intenzitou hlasu prevyšujúcu bežnú komunikáciu. 87. Vyššie uvedené závery disciplinárneho senátu vychádzajú pritom aj z ďalšieho vykonaného dokazovania.

Disciplinárne obvinený pritom predmetnú situáciu nielenže sám takto vymedzil, ale počas svojho výsluchu priamo uviedol, že „I.. R. Č. (som) preto zvýšeným hlasom upozornil, že toto bolo poslednýkrát. . .“ (str. 10 zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 17.11.2025). Rovnako vo svojej výpovedi skonštatoval (v kontexte komunikácie s I.. Č.), že verbálne prejavy realizoval so zvýšeným hlasom („Zvýšil som hlas.

88. Takto zistený prejav disciplinárne obvineného posudzoval disciplinárny senát podľa jeho formy a obsahu. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uznal aplikáciu čl. 10 Dohovoru na štátnych zamestnancov vo všeobecnosti (Vogt proti Nemecku, odsek 53 a Guja proti Moldavsku, odsek 52) a na zamestnancov justície (Wille proti Lichtenštajnsku, odseky 41-42, Harabin proti Slovensku, Brisc proti Rumunsku, odsek 89 týkajúci sa prokurátora). Uvedené vyplýva aj z rozsudku súdu vo veci slobody prejavu prokurátora - prípad Kövesi proti Rumunsku z 5. mája 2020 k sťažnosti č. 3594/19 (GC, 2020), v ktorom išlo o. i. o to, že sťažovateľka verejne ako vedúca prokurátorka vyjadrila názor na legislatívne reformy ovplyvňujúce justíciu. Rozhodujúce sú pritom obsah, forma a funkčný kontext prednesu. Rovnako pre disciplinárny senát išlo o rozhodujúce atribúty, ktoré posudzoval vo vzťahu k skutku č. I., ktorý navrhovateľ kládol disciplinárne obvinenému za vinu.

znení neskorších predpisov, zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť, dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky a s ustanoveniami bodov 4.1 , 5.1 , 5.2 prvá veta a 5.4 Etického kódexu prokurátora zo dňa 11.01.2016, schváleného Radou prokurátorov Slovenskej republiky.

XXXX/XA, v tom čase vo funkcii špeciálneho prokurátora, rozhodujúc ako nadriadený prokurátor v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom k 16.03.2024, bez znalosti utajenej prílohy vyšetrovacieho spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská Bystrica sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, tvorenej piatimi zväzkami a spolu 1696 stranami, evidovanej na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. V GO-55/2024/1000, ktorá bola doručená bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 21.02.2024 za účelom rozhodnutia o sťažnostiach viacerých obvinených, uznesením zo dňa 16.03.2024 sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000-146 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné sťažnosti obvinených G.. Ľ.Í_ D., W.. I. J., W..

90. Neznalosť utajovanej prílohy vyšetrovacieho spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská Bystrica sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, tvorenej piatimi zväzkami a spolu 1696 stranami, evidovanej na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. V GO-55/2024/1000, ktorá bola doručená bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 21.02.2024 za účelom rozhodnutia o sťažnostiach viacerých obvinených - preukazoval navrhovateľ jedine tým, že disciplinárne obvinený nebol zapísaný v tzv. kontrolnom liste k spisu č. V GO 55/2024/1000 GP SR (nachádzajúci sa v dozorovom spise č. spisu V GO -55/2024/1000), resp. ani v kontrolnom liste k spisu č. V GO 89/2024/1000, ktorý bol takto evidovaný po prevzatí agendy špeciálnej prokuratúry generálnou prokuratúrou. Navrhovateľ zároveň tvrdil, že prokurátor vykonávajúci úkony dozoru v prípravnom konaní bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky I..

toho istého dňa. Táto skutočnosť ani nebola sporná. Vydaním pokynu na vznesenie obvinenia bol však I.. I. vylúčený z konania v predmetnej veci s tým, že I.. K. B., B..C.., v tom čase vo funkcii špeciálneho prokurátora Ú. Š. G. N. G. D. O., rozhodujúc ako nadriadený prokurátor v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom k 16.03.2024, konajúci ex lege v predmetnej veci, uznesením zo dňa 16.03.2024, sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000-146, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné sťažnosti obvinených G.. Ľ. D., W.. I. J., W.. K. I. D.., C.. P.S_ D. a obvinených právnických osôb FORUM Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o., podané proti uzneseniu o vznesení

Tu sa práve rozchádza právne posúdenie navrhovateľa a disciplinárneho senátu, pretože senát prijal záver, že práve v rozhodovaní o sťažnosti obvinených (na danom procesnom úseku), nemohol mať I.. M. I. vec pridelenú, a teda ako jediný v zmysle čl. 18 ods. 8 príkazu por. č. 5/2020 mal byť oprávnený oboznamovať sa s utajenou prílohou bez toho, aby toto oboznámenie potvrdil priamo na utajovanom registratúrnom zázname alebo záznamom na kontrolnom liste.

úkonu. Už samotná „procesná logika“ neumožňuje konštatáciu, že môže existovať možnosť rozhodovania bez „pridelenia veci“. Vydanie procesného rozhodnutia vo vlastnej podstate predpokladá legitímne oprávnenie konať v konkrétnej veci a nemôže existovať bez toho, aby mal nadriadený prokurátor vec právne „u seba“. Ak by nadriadený prokurátor nemal vec v tejto procesnej časti riadne pridelenú, nemohol by preskúmavať zákonnosť, prípadne rušiť rozhodnutia, alebo ukladať záväzné pokyny. Takýto výklad podľa disciplinárneho senátu neporušuje zásadu zákonného prokurátora, naopak ju posilňuje, pretože zákon vopred určuje, kto v ktorej fáze trestného konania koná, a teda vylučuje svojvôľu a konflikt záujmov.

disciplinárneho konania nie je možné stotožňovať. Pochybením disciplinárne obvineného by naozaj mohlo byť, ak by vo veci rozhodoval bez toho, aby sa oboznámil s celým - na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom - avšak toto jeho údajné pochybenie nebolo v tomto disciplinárnom konaní dôkazmi riadne preukázané. Disciplinárne obvinený písomne aj verbálne opakovane deklaroval, že sa s utajovanou prílohou oboznámil.

93. V prípade skutku v bode III. návrhu, ktorého sa mal disciplinárne obvinený dopustiť tým, že ako prokurátor N. G. D. O., zaradený na odbore B.E_, D. S. Ú. G. N. G. D. O., ako prokurátor konajúci v trestnej veci obvineného K. T. S. D.., evidovanej na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. XXII Gv 62/24/1000, odstupujúc podanie K. T.P_ zo dňa 21.06.2024 z dôvodu príslušnosti inej organizačnej zložke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - referátu väzenstva trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v prípise zo dňa 27.06.2024 sp. zn. XXII Gv 62/24/1000-55 po štandardnom texte v znení „V trestnej veci obžalovaného K. T.P_ S. D.., vedenej na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. WUI Gv 62/24/1000, Vám na vybavenie odstupujem podanie obžalovaného K..

Podľa disciplinárneho senátu disciplinárna zodpovednosť predstavuje najprísnejší zásah do profesijnej sféry osoby podliehajúcej disciplinárne právomoci, a preto musí byť uplatňovaná reštriktívne a len v prípadoch, kedy je porušenie dostatočne závažné. Nie každé porušenie služobnej povinnosti automaticky zakladá disciplinárne previnenie. Pre vznik disciplinárnej zodpovednosti je nevyhnutné, aby skutok dosiahol určitý stupeň spoločenskej (profesijnej) škodlivosti, ktorý následne aj odôvodňuje použitie disciplinárneho opatrenia.

previnení. Podstatné je uviesť, že v tomto prípade by uplatnenie disciplinárnej zodpovednosti bolo neprimerané a v rozpore so zásadou proporcionality medzi závažnosťou skutku a následkami, ktoré by mal disciplinárny postih pre disciplinárne obvineného. Disciplinárny senát zastáva názor, že pri miernom sarkastickom podtóne prípisu nie je možné hovoriť o znevážení postupu generálneho prokurátora Slovenskej republiky spočívajúci vo vytvorení novej organizačnej zložky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - referátu väzenstva trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

opatreniami. V súvislosti s predmetným konaním disciplinárne obvineného nie je možné naviac odhliadnuť od toho, že sporné úvahy - hoci aj sarkastické, resp. kritické - tento formuloval do vnútra systému prokuratúry (interne) a urobil tak v rámci mailovej komunikácie - neverejne, čo - podľa názoru disciplinárneho senátu - redukuje závažnosť jeho konania aj vzhľadom na formu, komunikovania predmetných úvah. Tento skutok bol plne preukázaný, nebol popieraný samotným disciplinárne obvineným, ale je potrebné konštatovať, že pre nedostatočnú mieru závažnosti nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia (§ 34 ods. 2 písm. b) Disciplinárneho súdneho poriadku), preto disciplinárny senát disciplinárne obvineného spod tohto skutku oslobodil.

VI. záver

96. Na základe týchto skutočností Najvyšší správny súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol Najvyšší správny súd SR tak, že disciplinárne obvinenému (ktorý bol uznaný za vinného) uložil podľa § 38 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške stanovenej v § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov disciplinárneho konania. 97. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. januára 2026