32D/16/2023

I. Disciplinárne obvinený L.. L. M., sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, narodený X. O. XXXX, bytom E. XX, XXX XX V. sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) uznáva vinným, že dňa 17. októbra 2023 v čase cca 8:17:50 hod. na parkovisku pri budove Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Panónskej ceste 11 v Bratislave po tom, čo sudca P. P. so svojím motorovým vozidlom zn. Honda HRV, EČV: V. XXX O. nacúval pri parkovaní do motorového vozidla sudcu L. M. zn. Subaru Forester, EČV: V. XXX K. bez toho, aby mu spôsobil na vozidle škodu, následne, po zaparkovaní a vystúpení z vozidiel sudca L. M. razantne pristúpil k sudcovi P. P., ktorého chytil za košeľu pod krkom, prudko ho odtlačil od motorového vozidla zn. Honda HRV, EČV: V. XXX O. smerom k detskému ihrisku, pričom ho stále držal za košeľu pod krkom až ho napokon silno odsotil, pričom k útoku došlo na mieste verejnosti prístupnom, teda - porušil povinnosť sudcu podľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich zdržať sa v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu, - porušil povinnosť sudcu podľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého sudca je povinný dodržiavať zásady sudcovskej etiky, pričom vzhľadom na spôsob konania, mieru zavinenia a inú priťažujúcu okolnosť je škodlivosť tohto konania zvýšená. čím spáchal závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich za to sa mu ukladá: disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie 3 mesiacov. II. Podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku je disciplinárne obvinený povinný nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- Eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1. Disciplinárni navrhovatelia doručili Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) dňa 15. decembra 2023 disciplinárny návrh, ktorým navrhli, aby disciplinárny senát uznal L.. L. M., sudcu Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako len „disciplinárne obvinený“), vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich z dôvodu, že porušil povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 1 a ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich v zmysle skutkovej vety disciplinárneho návrhu. Súčasne navrhli, aby mu disciplinárny senát uložil disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich, a to preloženie na súd nižšieho stupňa, alternatívne disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie jedného

Po otvorení rampy je zrejmé, že P. P. so svojím autom vpravo prešiel popri autu L. M. a v podstate súčasne prešli popod zdvihnutú rampu, P. P., ktorý svojím autom predišiel auto L. M., ktorý so svojim autom fakticky zablokoval auto P. P., ktorý zostal stáť a za neho sa postavilo auto L. M..

Následne sa sudca L. M. vrátil do svojho auta a sudca P. P. išiel za ním a komunikoval s ním cez okno motorového vozidla. 3. K podnetu P. P. sa vyjadril disciplinárne obvinený, ktorý tvrdil, že podnet je v celom rozsahu neopodstatnený s tým, že sudcovi P. P. zabránil v ďalšom jeho protiprávnom konaní, ktoré malo pokračujúci charakter, a to za účelom ochrany svojho majetku a osoby tým spôsobom, ktorý ho pacifikoval majúc za to, že nešlo o obranu neprimeranú okolnostiam prípadu (bližšie vyjadrenie disciplinárne obvineného body 12 až 17 tohto rozhodnutia). Disciplinárne obvinený k svojmu vyjadreniu pripojil štyri obrazové záznamy z palubnej kamery jeho motorového vozidla a tiež mailovú komunikáciu sudcov NS SR z 27. apríla 2020, 29. septembra 2020 a 19. novembra 2020.

sudcov. Sudca je sudcom aj mimo pojednávacej miestnosti a budovy súdu, s funkciou sudcu je spojený vo všetkých svojich aktivitách. Sudca bez dôvery nemôže plniť plnohodnotne a riadne svoju funkciu. Je nutné zdôrazniť, že na zachovanie a udržanie dôvery je nevyhnutné, aby sudca vystupoval korektne aj vo svojom občianskom živote. Dôstojnosť sudcovskej funkcie je daná dôstojným vystupovaním aj v súkromnom živote, a teda aj v medziľudských vzťahoch. Dôstojnosť sudcovskej funkcie je široký pojem a zahŕňa zaistenie dôstojnosti nielen vo vzťahu k súdnym konaniam, ale aj nekonfliktného osobného života a citlivého výkonu mimosúdnych činností a tiež zachovanie si vyššej miery kontroly nad svojím vlastným správaním a reakciami v konfliktných situáciách.

Uvedené platí nielen navonok vo vzťahu k verejnosti, ale sudca je povinný zachovávať dôstojné správanie aj k osobám pracujúcim na súde, či ostatným sudcom. Pokiaľ sú súd a súdnictvo reprezentované jednotlivými sudcami a majú sa „tešiť“ dôvere a rešpektu, musia sudcovia svojím správaním budiť úctu, nie pohoršenie. Možno pritom bez pochybnosti pripustiť, že povinnosť zachovávať úctu a zdvorilosť ku kolegom nevylučuje vecnú a konštruktívnu kritiku sudcu voči nim.

7. Poukázali ďalej na to, že po zaparkovaní áut na rôzne parkovacie miesta došlo jednak (i) k uplynutiu určitého času, (ii) k ukončeniu vyššie uvedeného deja, a (iii) nikomu zo zúčastnených nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Mali za to, že pokiaľ disciplinárne obvinený mal akékoľvek výhrady voči spôsobu jazdy P. P., toto bolo možné riešiť iným - primeraným spôsobom.

8. Disciplinárne obvinený týmto porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 30 ods. 1 prvej vety zákona o sudcoch a prísediacich, aby sa v občianskom živote zdržal všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Rovnako porušil aj vyššie špecifikované zásady sudcovskej etiky, ktorých dodržiavanie mu ukladá § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich. Sudca si má zachovať rozvahu a sebakontrolu v každej situácii a nie agresívne, prostredníctvom fyzického násilia za súčasného použitia hrubo vulgárneho verbálneho „sprievodného“ slovníka (obsahujúce v podstate otvorenú a priamo adresovanú vyhrážku o tom, či menovanému „ešte nikto neprijebal“) útočiť na kolegu; navyše verejne, pred budovou

9. S poukazom na uvedené disciplinárni navrhovatelia dospeli k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia tým, že zavinene porušil povinnosti sudcu [§ 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich], pričom škodlivosť tohto konania - vzhľadom na povahu porušenej povinnosti (fyzický útok na verejnosti voči inému sudcovi za použitia hrubo vulgárneho slovníka, v zásade indikujúceho v možné pokračovanie vo fyzickom násilí, kedy inému sudcovi naznačuje, že mu nikto „ešte neprijebal“), spôsob konania (chytenie pod krkom), mieru zavinenia (úmysel takto konať, keď nehrozilo žiadne nebezpečenstvo na zdraví, či majetku) je zvýšená. Zdôraznili, že takéhoto konania sa dopustil sudca - naviac sudca Najvyššieho súdu, ako jedna z najvyšších sudcovských autorít. Sú presvedčení, že čím vyššie v hierarchii súdov sudca pôsobí, tým vážnejšie dôsledky má porušenie povinností z jeho strany, a to najmä z pohľadu zlého príkladu pre spoločnosť a z pohľadu dopadov na reputáciu justície.

10. Disciplinárni navrhovatelia uviedli tiež, že očakávali ospravedlnenie disciplinárne obvineného, ku ktorému však nedošlo.

11. Dňa 6. marca 2024 doručil disciplinárne obvinený Najvyššiemu správnemu súdu svoje vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu. K procesnej stránke veci poukázal na to, že (i) predseda Sudcovskej rady NS SR U.. P. U. a jej členka L.. Y. S. (toho času už jej predsedníčka) na zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 21. júna 2023 pri posudzovaní dodržiavania zásad sudcovskej etiky výslovne uviedli, že sú voči jeho osobe zaujatí a napriek tejto deklarovanej zaujatosti voči jeho osobe dňa 22. novembra 2023 sa nielen zúčastnili rokovania o podnete sudcu L.. P. P., ale aj hlasovali za prijatie uznesenia č. 111/2023, ktorým rozhodli o podaní disciplinárneho návrhu Sudcovskou radou NS SR; (ii) ako člen Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada SR“) od 26. apríla 2020 do 5. decembra 2020 sa zúčastnil voľby kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu dňa 11. mája 2020 s tým, že v tejto voľbe bol zvolený za kandidáta L.. L. Š., P.., pričom v rámci jeho vypočutia jasne deklaroval svoj postoj, ktorý sa následne preniesol aj do jeho hlasovania a následného vyjadrenia pre médiá („Túto

v súvislosti s prieťahmi v rozhodovacej činnosti predsedu senátu 1TdoV L.. I. U.. Motiváciu svojho konania vysvetlil v námietke zaujatosti vznesenej 11. januára 2024 voči členovi senátu L.. U. I.; (v) na podanie disciplinárneho návrhu mal bezpochyby vplyv aj spôsob medializácie predmetného „incidentu“ prostredníctvom vybraných médií bulvárneho charakteru.

Po otvorení závory som chcel vojsť na parkovisko, ale z pravej strany sa náhle vyrútilo osobné motorové vozidlo červenej farby zn. Honda, ktoré som pred odbočením videl stáť vo väčšej vzdialenosti, ktoré zrejme dávalo prednosť chodkyni, ktorá prechádzala cez cestu, avšak mimo prechodu pre chodcov.

je priložený k tomuto podaniu (viď 53-56 sekunda záznamu 224A - predná kamera a 224B- zadná kamera). Vodič bez toho, aby vôbec z vozidla vystúpil, len otvoril dvere a začal smerom na moje vozidlo vykrikovať, aby som zmizol a okamžite sa mu vyhol. Až vtedy som zistil, že

Potom, čo som sa uistil, že k poškodeniu môjho osobného motorového vozidla nedošlo, odišiel som do budovy súdu, keďže v senáte 5T som mal určiť termín neverejného zasadnutia (dôkaz - termín NZ zo 17. októbra 2023 a zápisnica z NZ zo 17. októbra 2023). Konal som tak aj preto, že som mal obavu pred ďalšími provokáciami zo strany sudcu L.. P. P.. Uvedený skutkový stav, ktorý dokumentuje obrazový záznam z mojej auto-kamery a rovnako tak obrazový záznam z parkoviska zabezpečený oznamovateľom sudcom L.. P. P. je však v zrejmom rozpore so skutkom tak, ako ho navrhovatelia ustálili v skutkovej vete disciplinárneho návrhu, keď viaceré skutkové okolnosti zamlčali, prehliadli, resp. až prekrútili (či už úmyselne na podklade svojej zaujatosti alebo z nedbanlivosti). Takto sa predmetný skutok nestal. Rovnako tak navrhovatelia skutkové okolnosti vyplývajúce zo zabezpečených obrazových záznamov vyhodnotili spôsobom, ktorý je nielen v zrejmom rozpore s platným právnym stavom (zákon č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke v znení účinnom do 1. apríla 2023), ale aj v extrémnom rozpore so spravodlivosťou a s pravidlami logického úsudku a vyvodzovania.“

Sudca L.. P. P. svojou jazdou pri prejazde závorou najskôr v rozpore s pravidlami cestnej premávky ohrozil jeho osobné motorové vozidlo, keď k vzájomnej kolízii a poškodeniu osobných motorových vozidiel nedošlo len kvôli jeho pohotovej reakcii a následne pri cúvaní úmyselne narazil do jeho osobného motorového vozidla, pričom k škode nedošlo len v dôsledku okolností nezávislých na jeho vôli.

14. Mal za to, že jeho konanie vykazuje všetky zákonné znaky nutnej obrany. Sudca L.. P. P. sa opakovane dopustil konania ohrozujúceho jeho osobnú integritu a jeho majetok, pričom jeho protiprávne konanie malo stupňujúci sa charakter. V silnom citovanom rozrušení vystúpil z osobného motorového vozidla (z vozidla vystúpil aj sudca L.. P. P., ktorý idúc mu naproti pokračoval vo svojich slovných provokáciách) a na jeho opakovanú provokáciu a opakované protiprávne konanie, ktoré malo pokračujúci a gradujúci charakter, konal tak, aby ho spacifikoval a tak mu zabránil v jeho ďalšom protiprávnom konaní, a to výlučne za účelom ochrany svojho majetku a osoby, pričom toto konanie považoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primerané a adekvátne. V danom prípade len odvracal priamo hroziaci a trvajúci útok sudcu L.. P. P. na záujem chránený zákonom (osobná integrita a majetok), ktorého sa bol povinný zdržať, a keďže tak neurobil, musel riziko útoku znášať sám.

Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník a nutná obrana je teda proti útoku prípustná vždy (R8/ 1988, R41/1980, R25/1976, R47/1995). 15. Rovnako zdôraznil, že pri spätnom posudzovaní, či útok priamo hrozil alebo trval, sa musí prihliadať tak na objektívne hľadisko, na reálnu situáciu, v ktorej sa konalo v nutnej obrane, ako i na subjektívne hľadisko, ako sa situácia javila obrancovi i v akom psychickom stave sa

16. Tiež doplnil, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, na druhej strane obrana nemusí byť proporcionálna útoku, môže byť neprimeraná útoku, dokonca môže byť aj zrejme neprimeraná útoku (R20/2008), keďže vylúčenie iba celkom zjavnej neprimeranosti obrany k útoku dáva obrancovi široké oprávnenia zakročiť proti útoku výraznejšie, než ako je vedený sám útok, opierajúc sa o zásadu, že riziko útoku musí znášať útočník.

17. Disciplinárne obvinený s poukazom na vyššie uvedené mal po právnej stránke za to, že konaním zo strany sudcu L.. P. P. došlo k naplneniu znakov provokácie, pričom jeho konanie vykazovalo znaky nutnej obrany. 18. Záverom požiadal disciplinárny senát, aby pri hodnotení vierohodnosti dôkazov vzal do úvahy aj jeho osobu. Uviedol, že je riadiaci predseda senátu Najvyššieho súdu, na ktorom pôsobí 25 rokov, ukazovatele jeho rozhodovacej činnosti prevyšujú priemer na Najvyššom

19. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby bol pre skutok ustálený navrhovateľmi v skutkovej vete disciplinárneho návrhu oslobodený podľa § 34 ods. 2 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol disciplinárne stíhaný alternatívne po úprave skutkovej vety pri zachovaní totožnosti skutku, aby bol oslobodený podľa § 34 ods. 2 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku, pretože skutok, ktorého sa dopustil, nie je disciplinárnym previnením.

20. Najvyšší správny súd v prvom rade skúmal, či disciplinárny návrh spĺňa predpoklady pre vecné prejednanie. Dospel k záveru, že disciplinárny návrh bol podaný oprávnenými osobami, obsahuje stanovené náležitosti a vo vzťahu ku skutku vymedzenom v skutkovej vete disciplinárneho návrhu bol podaný v lehote podľa § 14 DSP. Včasnosť podaného disciplinárneho návrhu nebola medzi účastníkmi disciplinárneho konania sporná. 21. Predmetná disciplinárna vec napadla do senátu 32D v zložení JUDr. Anita Filová, JUDr. Marián Fečík, JUDr. Michal Matulník, PhD., JUDr. Lucia Matyšáková a JUDr. Jitka Johana Hasíková. Prebehlo viacero námietkových konaní a postupne boli z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčení sudcovia JUDr. Michal Matulník, PhD., JUDr. Marián Fečík a JUDr. Jitka Johana Hasíková. Následne v zmysle Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 a 2024 bola daná disciplinárna vec prejednávaná a rozhodovaná v disciplinárnom senáte v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková, prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., JUDr. Lucia Matyšáková a prof. JUDr. Martina Jánošíková, PhD. Rovnako predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová oznámila skutočnosti, pre ktoré by mohla byť vylúčená z prejednania a rozhodovania danej veci a to vo vzťahu k zástupcovi Sudcovskej rady NS SR JUDr. Patrikovi Príbelskému, PhD., s ktorým sa osobne pozná, pričom námietkovým senátom bolo rozhodnuté, že JUDr. Anita Filová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej disciplinárnej veci (uznesenie sp. zn. 33Dz/4/2024). 22. V rámci predbežného šetrenia postupom podľa § 25 ods. 1 DSP si predsedníčka senátu vyžiadala osobný spis disciplinárne obvineného. Súčasne podľa § 25 ods. 2 DSP, v zmysle ktorého, ak sa disciplinárne konanie vedie pre skutok, ktorý môže spočívať v porušení zásad etiky, predseda disciplinárneho senátu si vyžiada stanovisko orgánu, ktorý tieto zásady alebo pravidlá prijal, si predsedníčka disciplinárneho senátu vyžiadala stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada“). Súdna rada dňa 27. mája 2024 zaslala Najvyššiemu správnemu súdu uznesenie č. 147/2024 zo 14. mája 2024, ktorým schválila stanovisko k žiadosti Najvyššieho správneho súdu podľa § 25 ods. 2 DSP. Zo stanoviska vyplýva, že fyzický útok sudcu - konkrétne chytenie za košeľu pod krkom vo vzťahu k inému sudcovi na verejnosti je vždy, za akýchkoľvek okolností, bez ohľadu na intenzitu, respektíve závažnosť, porušením čl. III ods. 1 zásad etiky. Jedná sa o správanie sudcu v rozpore s povinnosťou sudcu rešpektovať a presadzovať bezúhonnosť a morálnu integritu súdnictva a o nevhodné správanie či vystupovanie.

23. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2024 predniesli disciplinárni navrhovatelia disciplinárny návrh v súlade s jeho písomným vyhotovením. 24. Obhajca disciplinárne obvineného k disciplinárnemu návrhu zaujal svoje stanovisko. Konkrétne uviedol, že (i) v disciplinárnom návrhu nie je opis skutku uvedený tak, ako sa skutočne stal; (ii) je zľahčované konanie L.. P.; (iii) podceňuje sa predbiehanie z pravej strany, hlavne sa podceňuje, že L.. P. nebol nijak blokovaný, ale naopak úmyselne nacúval do vozidla disciplinárne obvineného; (iv) skutok je rozdelený účelovo od polovičky, na L.. P. nebol žiadny návrh podaný, jeho konanie nebolo nijakým spôsobom reflektované v disciplinárnej rovine; (v) disciplinárne obvinený konal v nutnej obrane, ktorá nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, (iv) disciplinárne obvinený si nemohol byť istý, že L.. P. koná voči nemu ohrozujúco, či takéto konanie nebude pokračovať, a teda či mu je možné vyčítať, že chcel zabrániť ďalšiemu možnému konaniu, pričom bol nútený situáciu vyhodnotiť priamo na mieste a v tej sekunde; (vi) poukázal na rozhodnutie R 36/1991 ohľadne skončenia, či neskončenia útoku

obvineného, pričom mali k dispozícii celý záznam incidentu na parkovisku, ako aj vyjadrenie disciplinárne obvineného; (xi) ďalšia paralela s prípadom sudcu U. je v tom, že ministerka spravodlivosti podala disciplinárny návrh v čase, keď bola v demisii, pričom o podaní disciplinárneho návrhu voči disciplinárne obvinenému bolo v podstate rozhodnuté na poslednom zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 22.11.2023, keď predseda Sudcovskej rady NS SR na tomto zasadnutí vyhlásil voľbu nových členov Sudcovskej rady NS SR na 10. januára 2024; (xii) disciplinárne obvinený by nenamietal voči disciplinárnemu postihu, ak by profesionálne spory s kolegom L.. P. ventiloval napríklad tak, že pri pokojnej chôdzi po parkovisku by ho chytil za golier, ale takto sa skutok nestal; (xiii) selektívny prístup k disciplinárne obvinenému odôvodnil tým, že disciplinárne obvinený poukazoval na rôzne neduhy na pracovisku, otvorene pomenovával problémy, napríklad aj podanie informácie ministerke spravodlivosti o nečinnosti kolegu U.; (xiv) po profesionálnej stránke pri rozhodovacej činnosti niet čo senátu 5T, ktorému je disciplinárne obvinený riadiacim predsedom senátu vytknúť, tento senát má najviac judikovaných rozhodnutí, žiadne nedostatky neboli zaznamenané ani vo vzťahu k prieťahom.

realite. Nakoľko tento návrh podávali sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak sa domnieval, že príčina takto podaného návrhu tkvie v tom, že zastáva nejaké svoje postoje, nie krátkodobé, dlhodobé a celý tento návrh považuje za odvetu za jeho postoje.

Vo vzťahu k predsedovi NS SR uviedol, že pri útokoch zo strany politikov, obhajcov obvinených na jeho osobu sa ho predseda NS SR nikdy nezastal, skôr každú príležitosť využil na to, aby ho zahltil žiadosťami o vyjadrenia, niekedy až na absurdné obvinenia. Vo vzťahu k veci, ktorú signalizoval ministerke spravodlivosti vo vzťahu k sudcovi U., dodal, že jediným dôvodom, prečo tak urobil, bola trestná vec Migali.

Nevedel kto to je, či je vôbec zamestnanec súdu, alebo či je to nejaký čierny pasažier. Preto išiel za tým motorovým vozidlom v úmysle zistiť totožnosť vodiča, toho, kto takýmto spôsobom jazdí, vstupuje na parkovisko a porušuje dopravné predpisy.

Narazil a následne sa otvorili dvere, vyklonila sa hlava a až vtedy zistil, že ide o L.. P.. Dovtedy nemal vedomosť, že on je vodičom toho motorového vozidla. On sa v podstate len vyklonil smerom k jeho vozidlu, mal pustené rádio, nepočul čo mu hovoril. Následne ako zaparkovali obaja

prestal. Pripustil, že mu niečo povedal. Potom sa vrátil naspäť do svojho motorového vozidla pre osobné veci, L.. P. s tým evidentne nechcel prestať, pretože po tom všetkom prišiel k jeho autu a zase mu začal vykladať, že on nevie, že kto mal byť prvý, ako to malo byť, ale na tieto jeho provokácie už nereagoval, zobral si svoje osobné veci a odišiel smerom do budovy

jeho auto nevidel. Na otázku, či mal L.. P. možnosť zaparkovať aj na inom mieste uviedol, že parkovisko bolo úplne prázdne, nepamätá si presne, uviedol, že dve autá boli na celom parkovisku. Zopakoval, že parkuje hneď za rampou, je konzervatívny typ. On išiel za tým autom len z toho dôvodu, že chcel zistiť totožnosť osoby, ktorá týmto spôsobom jazdí.

28. Následne bolo postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku a § 29 ods. 4 v spojení s § 4 DSP vykonané dokazovanie obrazovými záznamami predloženými disciplinárne obvineným, konkrétne išlo o obrazové záznamy z jeho motorového vozidla zn. Subaru vyhotovené dňa 17. októbra 2023. Obrazové záznamy boli prehraté v rozsahu, obrazový záznam 224A v čase od 7.02:26 do 7:03:25, 224B od 7:02:26 do 7:03:25, 324A v čase od 07:03:25 do 07:04:24 a 424A v čase od 07:04:23 do 07:05:06.

30. V súvislosti s prehratými obrazovými záznamami sa poverená zástupkyňa predsedu NS SR dopytovala disciplinárne obvineného, prečo najskôr nezaparkoval a až následne nezisťoval totožnosť majiteľa vozidla zn. Honda červenej farby.

31. Po opakovanom prehratí obrazového záznamu 224A sa predsedníčka senátu dopytovala disciplinárne obvineného ohľadom situácie, keď červené auto brzdilo, určitú dobu boli vidieť brzdové svetlá, bola vidieť smerovka, konkrétne ho požiadala, aby vyhodnotil túto situáciu ako vodič motorového vozidla, keď zbadá, že auto brzdí, vyhodí sa smerovka.

ním stojí. 32. Následne bolo podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku a § 29 ods. 4 v spojení s § 4 DSP vykonané dokazovanie obrazovým záznamom predloženým disciplinárnymi navrhovateľmi. Konkrétne išlo o obrazový záznam zo 17. októbra 2023 z kamery umiestnenej na budove Najvyššieho súdu SR nachádzajúcej sa na Panónskej ceste 11 v Bratislave, označenej ako HD analóg_2023, prehratá bola časť obrazového záznamu v čase od 8:17:50 do 8:21:33.

34. Po prehratí obrazového záznamu (špecifikovaného v bode 32 tohto rozhodnutia) v čase od 8:19:49 do 8:20:10 požiadala predsedníčka senátu disciplinárne obvineného, aby danú situáciu opísal, konkrétne išlo o situáciu po zaparkovaní vozidiel. Disciplinárne obvinený uviedol, že bol v stave rozrušenia, nechce modifikovať svoje správanie alebo čo mu povedal, nechce si vymýšľať, alebo niečo dotvárať. Z toho čo si pamätá, jeho úmysel smeroval k tomu, aby ho nejakým spôsobom pacifikoval alebo zastavil jeho konanie. Teda k nemu len pristúpil, zatriasol ním, aby sa spamätal, pretože ho pozná z minulosti, keď sa raz rozbehne, nevie kedy zastať. Dvakrát s ním zatriasol, niečo mu zrejme povedal a odišiel preč. Tiež uviedol, že keby ho chcel nejakým iným spôsobom riešiť, má iné fyzické dispozície, 40 rokov je aktívny športovec. Konflikty s L.. P. už boli v minulosti, z minulosti má s ním osobné skúsenosti, nevie sa niekedy

36. V rámci svojej svedeckej výpovede L.. P. P. uviedol, že nechodí do práce autom, dňa 17.10.2023 išiel autom náhodou a to len z toho dôvodu, že mali spoločné stretnutie sudcov trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR a mal obal s oblekmi, kufor, nechcel ísť preto mestskou hromadnou dopravou. Ináč používa auto bežne, má najazdených 850000 km, nie je nijaký začiatočník. Na zábere, ktorý predložil disciplinárne obvinený, ide o pohľad kamery z motorového vozidla disciplinárne obvineného, ako prichádza od Daňového úradu na Ševčenkovej ulici, je tam vidieť, ako tam stojí jeho motorové vozidlo, dáva znamenie o zmene smeru jazdy a dáva prednosť chodkyni, ktorá išla cez prechod. Disciplinárne obvinený mu nedal ako protiidúcemu vozidlu prednosť, nedal prednosť chodkyni, nedal znamenie o zmene smeru jazdy, odbočil ku stojanu, vyklikal si otváranie rampy na službe ZVJS a chcel prejsť. Pripustil, že mu „šibalsky“ chcel vrátiť to, čo si požičal trojnásobným porušením priestupkového zákona a obehol ho z pravej strany, keďže bol rozbehnutý, tak bol prvý. Neospravedlnil sa a následne mu zablokoval auto, aby nemohol

Keď nakoniec zaparkoval svoje vozidlo a disciplinárne obvinený tiež, on vyšiel z vozidla a chcel sa pozrieť, či mu nespôsobil škodu, mal ruky dolu, disciplinárne obvinený prišiel k nemu a s vulgárnym „tebe ešte nikto nepri. . .“ ho chytil ľudovo za „krágeľ“, za košeľu a chcel mu jednu udrieť

Pokiaľ ide o útok na jeho osobu, z videozáznamu je zreteľne vidieť, že je to útok naňho a nie útok na disciplinárne obvineného a teda, ak sa dožaduje disciplinárneho návrhu na jeho osobu, tak je úplne „bokom“, pretože potom nie je trestný sudca a mal by nechať svoju robotu a pokiaľ ide o jeho klamanie, to nemá nič spoločné s profesiou sudcu, s čestnosťou a statočnosťou a s tým, čím sa často disciplinárne obvinený prezentuje. Ďalej uviedol, že u disciplinárne obvineného nejde o prvý prípad, a pokiaľ by to bol prvý prípad, mávol by rukou a povedal by si, že medzi chlapmi sa takéto somariny dejú, ale tu nejde o ojedinelý útok na nejakého P., tu ide o útok, ktorý už v podstate prechádza z toho verbálneho a z časti fyzického do úplne fyzického útoku a do nekontrolovateľného neovládania sa zo strany disciplinárne obvineného.

37. Následne boli svedkovi prehraté obrazové záznamy, ktoré boli predložené jednak disciplinárne obvineným a jednak disciplinárnymi navrhovateľmi, pričom svedok sa v priebehu ich prehratia vyjadroval, v podstate totožne, ako pri jeho spontánnej výpovedi.

38. Na požiadavku členky senátu, či môže zreprodukovať rozhovor po vystúpení z áut, nakoľko nie je k dispozícii zvuková stopa, svedok uviedol, že si pamätá ten záver, keď doňho disciplinárne obvinený sotil, keď ho odstrčil a potom, keď odišiel, tak mu povedal : „L. skús a prídeš o sudcovský talár“, lebo stále bolo v jeho reči, ako mu jednu pri.

udierať. 39. Na otázku zástupcu Sudcovskej rady NS SR, aký majú vzťah s disciplinárne obvineným, uviedol, že s disciplinárne obvineným boli spolu na zahraničnej pracovnej ceste, strávili spolu týždeň, pričom už vtedy dával na vedomie, že on je proste pánom situácie, on rozhoduje čo bude, kedy bude, ako bude a odvtedy sa v podstate ich vzťahy zhoršovali, aspoň tak komunikovali v roku 2009, 2010. Disciplinárne obvinený ho nahovoril na podanie disciplinárneho návrhu na L.. B., šiesteho v poradí, pretože on sám sa ho bál podať.

obvinený. 40. Následne svedok odpovedal na otázky obhajcu disciplinárne obvineného. Na otázku, či chodkyňa prechádzala po vyznačenom priechode pre chodcov alebo mimo, alebo nejak menila smer, svedok uviedol, že začala prechádzať po priechode a verí tomu, že disciplinárne obvinený ako skúsený vodič videl, že ide po priechode. Po opakovanej otázke, či to videl on, uviedol, že videl, že prechádza po priechode, preto jej dal prednosť, pričom ako bol prehrávaný záznam, tak videl, že v čase, keď prechádzal cez priechod disciplinárne obvinený, tak bola kúštik mimo priechodu, ale začala prechádzať po priechode.

nevedel. Na otázku, či pri prejazde závorou dodržal bezpečný a dostatočný odstup, uviedol, že áno. Na otázku, prečo po náraze okamžite nevystúpil z vozidla a nešiel sa pozrieť na následky na vozidle disciplinárne obvineného, ale sa snažil dosiahnuť, aby cúvol, svedok uviedol, že obidvaja boli na parkovisku, chcel upratať autá na miesto, ak by mu spôsobil škodu, bol ochotný ju nahradiť, nehoda nebola taká, že by bolo ublížené na zdraví, že by došlo k smrti alebo k nejakej fatálnej škode, teda to bolo zreteľné už na prvý pohľad. Na otázku, či mal možnosť využiť aj pozdĺžne parkovanie na ľavej strane parkoviska a prečo ho nevyužil, svedok uviedol, že mal, ale nikto mu neprikazuje, ktoré miesto má využiť, môže si vybrať miesto, aké

Na otázku, či cítil, že sa mu disciplinárne obvinený snažil nejako pomôcť, podporiť jeho ambície svedok uviedol, že sa v rokoch 2008, 2009 a 2010 vzájomne podporovali, vtedy si boli takí naklonení, podporovali sa, vzťahy boli relatívne dobré v priebehu disciplinárneho konania, ktoré bolo ukončené v roku 2011. Na otázku, či podporoval kandidatúru disciplinárne obvineného na generálneho prokurátora v roku 2022, svedok uviedol, že nepodporoval, vtedy boli vzťahy naštrbené, dozvedel sa, dostal sa k niekoľkým e-mailom, ktoré nasvedčovali tomu, že ich disciplinárne obvinený „odkrágľuje“. Na otázku, aký mal vnútorný postoj ku konaniu disciplinárne obvineného uviedol, že nemá z toho doteraz dobrý pocit, myslí si, že to ohrozenie tu stále je, najmä keď počúva výčiny, ktoré robí disciplinárne obvinený voči ďalším kolegom. Na doplňujúcu otázku, prečo ak mal nedobrý pocit, išiel disciplinárne obvinenému ešte vysvetľovať jeho pochybenia pri vjazde na rampu, svedok uviedol, že si myslel, že má trošku súdnosti a že sa spamätá a že urobí niečo ľudské, čakal týždeň, myslel si, že príde, otvorí dvere a povie „P. prepáč“, neurobil to.

41. Následne predsedníčka senátu opätovne prehrala obrazový záznam z kamery nachádzajúcej sa na budove Najvyššieho súdu SR a položila svedkovi otázku, či niečo disciplinárne obvinenému povedal po zaparkovaní auta, keď bol chrbtom k autu disciplinárne obvineného a otočil sa. Svedok k otázke uviedol, že si myslí, že nehovoril na disciplinárne obvineného, pozeral sa niekde ku plotu, keď sa na neho otočil, tak mu mohol niečo povedať, nepamätal sa, pamätal si ako dominantné to, že sa disciplinárne obvinený naňho vyrútil, že „či mi ešte nikto nepri.

je si toho vedomý, je rád, že nebola spôsobená žiadna škoda, to je ale všetko, čo môže pripustiť z celej situácie. 43. Disciplinárne obvinený k výsluchu svedka uviedol, že zámerne nekládol svedkovi otázky majúc za to, že to nemá význam. Preto si dal vypracovať znalecký posudok nezávislým znalcom, nech on posúdi z hľadiska zákona o cestnej premávke a príslušných ustanovení, kto mal prednosť, ako akým spôsobom porušil povinnosti v zmysle zákona o cestnej premávke, pričom z tohto znaleckého posudku vyplývajú nespochybniteľné závery, aj čo sa týka prednosti

B. trošku odborné výhrady k jeho rozhodovacej činnosti, nenechal si niektoré veci vysvetliť, poradiť. Po zrušení špeciálneho súdu (máj 2009) L.. B. nepočkal na publikovanie nálezu v zbierke a nevyplatil im príplatok. L.. P. mu volal, bol vtedy v Tatrách, že im príplatok nebol vyplatený a že to tak nenechá a že ide podať trestné oznámenie.

Teda na jednej strane dôverne pozná jeho parkovacie miesto a na druhej strane nevie, že bol vodičom toho vozidla. 44. Následne disciplinárne obvinený po zákonnom poučení odpovedal na otázky. Zástupca Sudcovskej rady NS SR sa spýtal, či vie povedať, voči čomu mala smerovať nutná obrana, ktorou operuje, konkrétne, aby charakterizoval, či voči priestupku alebo trestného činu, alebo voči svojpomoci podľa Občianskeho zákonníka. Disciplinárne obvinený zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia o protiprávnom konaní L.. P., že bol v stave silného rozrušenia a v tom momente to takto vyhodnotil, jeho konanie smerovalo k tomu, aby s tým jednoducho prestal. Na doplňujúcu otázku, či to bola nutná obrana proti protiprávnemu konaniu ako takému, disciplinárne obvinený uviedol, že áno. Na ďalšiu otázku, aby objasnil jeho vyjadrenie, že sa snažil prenasledovať vozidlo, aby náhodou neuniklo z parkoviska, disciplinárne obvinený uviedol, že celé parkovisko má dĺžku vyše 100 m, nevedel, kto je tým vodičom, nemusel to byť pracovník Najvyššieho súdu SR, mohol to byť niekto, kto chcel zaparkovať a odišiel by do práce, hneď 20 m je odtiaľ zastávka MDH, čiže keby zaparkoval hneď na začiatku a on

45. Disciplinárne obvinený bol dopytovaný členkou senátu, aby sa bližšie vyjadril k slovnej provokácii, kedy prebiehala a ako. Disciplinárne obvinený k tomu uviedol, že celé konanie bolo provokatívne, pretože sudca P. dobre vedel, že je on vodičom toho motorového vozidla, jednoducho mu to chcel vrátiť, cítil sa dotknutý, že mu nedal prednosť v jazde.

Jednoducho tak v tom čase a v tom stave v akom bol, tak reagoval, tak to vyhodnotil. 46. Najvyšší správny súd vykonal prečítaním, resp. prečítaním ich podstatného obsahu na ústnom pojednávaní nasledujúce listiny ako dôkaz v súlade s ustanovením § 253 ods. 2 v spojení s § 269 Trestného poriadku a v spojení s § 29 ods. 4 DSP: - Podnet na začatie disciplinárneho konania voči L.. L. M. doručený Sudcovskej rade NS SR dňa 23.10.2023 sudcom L.. P. P. (č. l. 38) - Vyjadrenie na podnet na začatie disciplinárneho konania, ktoré doručil L.. L. M. Sudcovskej rade NS SR dňa 30.10.2023 (č. l. 39) - Zápisnica z riadneho zasadnutia Sudcovskej rady NS SR zo dňa 21.06.2023 (č. l.127) - Zápisnica z riadneho zasadnutia Sudcovskej rady NS SR zo dňa 22.11.2023 (č. l. 189) - Zápisnica zo 6. zasadnutia Súdnej rady SR zo dňa 11.05.2020 (č. l. 196) - Mail zo 16.12.2021 (č. l. 247) - Výzva predsedu NS SR zo dňa 06.11.2023 (č. l. 311) - Stanovisko L.. L. M. k žiadosti zo dňa 06.11.2023 z 10.11.2023 (č. l. 315)

vo vzťahu k publikovaným rozhodnutiam ide o 55 rozhodnutí a vo vzťahu publikovaným stanoviskám ide o 7. - Prepis časti rozhovoru sudcu ŠTS Pezinok L.. U. Z. s U. Š. zo dňa 18.03.2023 (č. l. 757) 47. Vo vzťahu k ďalším navrhovaným listinným dôkazom disciplinárne obvinený a jeho obhajca, na dotaz predsedníčky senátu uviedli, že na ich vykonaní netrvajú.

49. Na ústnom pojednávaní dňa 14. októbra 2024 boli prednesené záverečné reči. Zástupca Sudcovskej rady NS SR v rámci záverečnej reči zotrval na svojich tvrdeniach a vyjadreniach majúc za to, že boli naplnené všetky objektívne aj subjektívne znaky uvedeného

Obhajca disciplinárne obvineného rovnako v záverečnej reči zotrval na svojich argumentoch, či už procesného charakteru, ako aj argumentoch smerujúcich k nutnej obrane disciplinárne obvineného prednesených v rámci disciplinárneho konania majúc za to, že ide o účelovo podaný disciplinárny návrh, ktorý trpí značnými nedostatkami. Súčasne predložil disciplinárnemu senátu návrh úpravy skutku. Disciplinárne obvinený v rámci záverečnej reči odkázal na argumenty svojho obhajcu. Súčasne poukázal na to, že sa vo svojej rozhodovacej činnosti snažil držať faktov a objektívnych dôkazov a preto verí, že sa objektívnych faktov bude pri svojom rozhodovaní držať aj disciplinárny senát. Odkázal pri tom na predložené odborné vyjadrenie. Záverom zopakoval, že tak ako bol naformulovaný skutok, tak sa tento skutok nestal.

V. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci

IV. A Procesné námietky disciplinárne obvineného

50. Disciplinárny senát sa najskôr venoval námietkam disciplinárne obvineného procesnej povahy. Disciplinárne obvinený tvrdil, že disciplinárni navrhovatelia sú vo veci zaujatí, čomu zodpovedá aj spôsob vymedzenia skutku, ktorý neodráža celý priebeh incidentu, ku ktorému došlo na parkovisku pred budovou Najvyššieho súdu SR na Panónskej ulici 11 v Bratislave. Tvrdil, že bol selektívne vybratý za páchateľa incidentu a vo vzťahu k sudcovi L.. P. neboli vyvodené žiadne opatrenia, či už v podobe podania disciplinárneho návrhu alebo využitia inštitútu napomenutia. Tvrdil, že tento selektívny prístup vyplýva z jeho verejne prezentovaných postojov na dianie na Najvyššom súde SR, vrátane podania jeho podnetu ministerke spravodlivosti SR na prieťahy vo veciach sudcu U. a tiež z jeho postoja pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu SR L.. L. Š.. Tvrdil, že členovia Sudcovskej rady NS SR L.. S. a U.. U. deklarovali svoju zaujatosť voči jeho osobe, pričom za prijatie uznesenia o podaní disciplinárneho návrhu hlasovali. Doplneným vyjadrením doručeným Najvyššiemu správnemu súdu dňa 3. októbra 2024 disciplinárne obvinený poukázal na skutočnosť, že za uznesenie Sudcovskej rady NS SR č. 111/2023 hlasovala aj sudkyňa L.. U.Á. Z., P.., manželka L.. U. Z., ktorý sa v rozhovore s U. Š. dňa 18.03.2023 vyjadroval aj vo vzťahu k nepodaniu disciplinárneho návrhu na disciplinárne obvineného, a to napriek rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 39/2021. Z uvedeného mal za to, že aj táto členka Sudcovskej rady NS SR má voči jeho osobe zreteľný negatívny vzťah. Argumentáciu založenú na zaujatosti disciplinárnych navrhovateľov podporil rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32D/22/2022 z 22. mája 2023 vo veci sudcu U. a rozhodnutím ESĽP vo veci Todorova proti Bulharsku č. 40072/13 z 19. októbra 2021.

52. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sudcu U. sp. zn. 32D/22/2022 z 22. mája 2023 vychádza z rozhodnutia ESĽP vo veci Todorova proti Bulharsku č. 40072/13 z 19. októbra 2021. Disciplinárny senát sa preto najskôr venoval nosným argumentom tohto rozhodnutia.

médiách. Ostro kritizovala najmä nedostatočnú transparentnosť postupov menovania viacerých predsedov súdov zo strany NSR (bod 148 rozhodnutia ESĽP). V prípade Todorova, teda kritické prejavy tejto sudkyne smerovali práve proti subjektom, ktorí neskôr iniciovali kroky smerujúce k disciplinárnemu postihu. Pokiaľ ide o relevantnú časovú súslednosť daného prípadu tak sudkyňa Todorova sa verejne ostro kriticky vyjadrovala v rokoch 2010 až 2011, osobitne v júni 2011 (keď určitá kritika bola vyslovená už aj v roku 2009), pričom kontrola trestného oddelenia Mestského súdu v Sofii bola nariadená 14.06.2011 a týkala sa plnenia pracovných povinností sudcov. Disciplinárne konanie bolo následne začaté dňa 28.07.2011.

Naopak, v prípadoch kedy usúdil, že opatrenia boli vo svojej podstate viazané na spôsobilosť sťažovateľov vykonávať svoju funkciu, konštatoval, že k zásahu v zmysle článku 10 Dohovoru nedošlo (Harabin proti Slovensku, č. 58688/11, § 151, Köseo?lu proti Turecku (dec.), č. 24067/05, §§ 25-26, 10. apríla 2018, Simić proti Bosne a Hercegovine (dec.), č. 75255/10, § 35, 15. novembra 2016 a Harabin, už spomínané rozhodnutie).

56. ESĽP v bode 179 uzavrel, že disciplinárne konania vedené proti sťažovateľke a sankcie, ktoré jej boli uložené, predstavovali zásah do výkonu jej práva na slobodu prejavu, ktorý nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, v záujme legitímnych cieľov uvedených v článku 10

58. Vo veci sudcu U. sp. zn. 32D/22/2022 z 23. mája 2023 bolo pre rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu relevantné to, že L.. I. U. je a v rozhodnom čase aj bol prezidentom Združenia sudcov Slovenska, tento sa v rozhodnom čase (rok 2021 a 2022), v pomerne krátkom časovom období pred podaním disciplinárneho návrhu, verejne kriticky vyjadroval k navrhovanej súdnej mape, ktorú presadzovala bývalá ministerka spravodlivosti U. M., ktorá následne proti nemu podala disciplinárny návrh, a to v deň keď podala svoju demisiu. Najvyšší správny súd, vychádzajúc práve z rozhodnutia ESĽP vo veci Todorova dospel k záveru, že disciplinárne konanie vedené proti disciplinárne obvinenému sudcovi L.. U. a s ním spojené hroziace sankcie a následky, by predstavovali zásah do výkonu jeho práva na slobodu prejavu, ktorý by nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme legitímnych cieľov uvedených v článku 10

60. Výkon svojho práva na slobodu prejavu prezentoval disciplinárne obvinený tým, že sa verejne vyjadroval v rokoch 2009, 2010 a 2011 a následne v roku 2020, jednak vo vzťahu k vtedajšiemu dianiu na Najvyššom súde SR pod vedením L.. B., jednak vo vzťahu k voľbe predsedu NS SR a následne k výsledkom výberového konania, v ktorom bol úspešný L.. P. P.. Tiež poukázal na to, že podanie disciplinárneho návrhu má byť odvetou za podanie podnetu ministerke spravodlivosti dňa 28.01.2022 vo vzťahu k prieťahom v konaniach sudcu

obvineného a následne disciplinárny návrh podal. Preto závery z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32D/22/2022 z 23. mája 2023 nie sú aplikovateľné na prípad disciplinárne obvineného.

disciplinárny senát uvádza, že nesúhlas disciplinárne obvineného s jeho kandidatúrou nemôže byť vnímaný a hodnotený ako kvalifikovaný útok smerujúci na disciplinárneho navrhovateľa, osobitne v prípade, ak od vyslovenia postoja disciplinárne obvineného k danej voľbe uplynul podstatný časový úsek pred podaním disciplinárneho návrhu. V tejto súvislosti disciplinárny senát dopĺňa, že všeobecné vyjadrenia kritizujúce napríklad systém fungovania súdnictva, výkonu správy súdu, sudcov, s ktorými disciplinárne obvinený v minulosti spolupracoval, nemôžu byť bez ďalšieho vnímané ako základ pre označenie disciplinárneho návrhu ako účelovo podaného, ale musia byť podrobené dôkladnému testu cez kritériá vyššie uvedené. Naviac, nie každá kritika vyslovená sudcom vo vzťahu k prípadným disciplinárnym navrhovateľom môže byť vnímaná ako základ pre uplatnenie záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Todorova.

63. K tvrdenej zaujatosti členov Sudcovskej rady NS SR disciplinárny senát uvádza, že je pravdou, že členovia Sudcovskej rady NS SR U.. U. a L.. S. sa výslovne na zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 21. júna 2023 vyjadrili, že sa cítia byť voči osobe disciplinárne obvineného zaujatí, konkrétne išlo o zaujatie stanoviska Sudcovskej rady NS SR k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky, okrem iného aj vo vzťahu k disciplinárne obvinenému. Následne na zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 22. novembra 2023, vo vzťahu k bodu programu týkajúceho sa návrhu na podanie disciplinárneho návrhu proti disciplinárne obvinenému, L.. S. a U.. U. svoj vzťah k disciplinárne obvinenému zopakovali, pričom po následnej diskusii k tomuto bodu programu sudcovská rada dospela k záveru, že uvedené vyjadrenie nebráni tomu, aby sa títo dvaja členovia zúčastnili na rokovaní, nakoľko predmetom rokovania nie je samotné meritórne rozhodnutie. Sudcovská rada NS SR má 7 členov, pričom na predmetnom zasadnutí bolo prítomných 6 členov. Za prijatie uznesenia č. 111/2023 hlasovalo 6 členov sudcovskej rady vrátane L.. S. a U.. U..

relevantné. Disciplinárny senát k zaujatosti dvoch členov sudcovskej rady v nadväznosti na tvrdenie disciplinárne obvineného, že, v prípade, ak je zaujatý čo i len jeden člen senátu, je zaujatý celý senát uvádza, že Sudcovská rada NS SR ako orgán sudcovskej samosprávy, nie je senátom, nie je súdnym telesom, čo znamená, že aj v prípade preukázanej zaujatosti niektorého člena sudcovskej rady, ktorý hlasoval za jej konkrétne uznesenie, táto skutočnosť nemá za následok vadnosť, respektíve neplatnosť tohto uznesenia. Navyše, je potrebné vziať do úvahy relevantnú skutočnosť, že sudcovská rada v tomto prípade nerozhodovala o vine disciplinárne obvineného, o tejto je kompetentný rozhodnúť jedine súd.

65. Pokiaľ disciplinárne obvinený poukazoval na selektívny prístup disciplinárnych navrhovateľov, keď voči sudcovi P. disciplinárny návrh podaný nebol, respektíve nebol využitý ani inštitút písomného napomenutia podľa § 117 ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich, tak k uvedenému disciplinárny senát uvádza, že nepatrí do jeho právomoci posudzovať ani inak hodnotiť dôvody, pre ktoré disciplinárny návrh vo vzťahu k inému sudcovi podaný nebol. Disciplinárny senát koná a rozhoduje len o disciplinárnom návrhu, ktorý mu bol doručený.

66. Vykonaným dokazovaním, konkrétne prehratím obrazových záznamov predložených disciplinárne obvineným (obrazové záznamy z kamier jeho osobného motorového vozidla) a disciplinárnych navrhovateľov (kamera umiestnená na budove Najvyššieho súdu SR na Panónskej ulici 11 v Bratislave) bol preukázaný priebeh incidentu, ku ktorému došlo dňa 17. októbra 2024 o cca 8:17:50 medzi disciplinárne obvineným a sudcom Najvyššieho súdu SR L.. P. P.. Samotný priebeh incidentu disciplinárne obvinený nerozporoval, tvrdil však, že svojho konania sa dopustil v nutnej obrane.

protiprávnym útokom v zmysle zákona (aj napr. zákon o cestnej premávke), je proti nej prípustná nutná obrana, pri ktorej neexistuje podmienka subsidiarity, teda obranca sa nemusí útoku vyhnúť; (v) pri spätnom posudzovaní, či útok priamo hrozil alebo trval sa musí prihliadať tak na objektívne hľadisko, na reálnu situáciu, v ktorej sa konalo, ako i na subjektívne hľadisko, ako sa situácia javila obrancovi i v akom psychickom stave sa nachádzal, v prospech obrancu treba zohľadniť, že je obranca často útokom zaskočený, má strach, spravodlivý hnev, ak nemožno túto otázku dôkazmi zistiť celkom bezpečne, je nutné vychádzať zo zásady in dubio pre reo a ohľadne skončenia či neskončenia útoku na záujem chránený zákonom učiniť záver, že útok v dobe obrany trval (R36/1991); (vi) nutná obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku; (vii) nakoľko je nutná obrana okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu, jeho konanie nie je protiprávne.

Zákonnými podmienkami nutnej obrany, ktoré musia byť splnené kumulatívne sú : (i) existencia priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku (protiprávneho konania) útočníka na záujem chránený zákonom a (ii) obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku.

posudzovaní. 69. Útok, proti ktorému je prípustná nutná obrana, je protiprávne ľudské konanie (správanie) proti normám verejného práva sankčného charakteru, ktoré spočíva v neoprávnenom ohrození cudzích záujmov, ktoré negatívne zasahuje záujmy chránené zákonom (Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár: I. diel. 1. vydanie,

70. Tu disciplinárny senát uvádza, že disciplinárne obvinený ako útok zakladajúci jeho nadväzujúcu obranu, ktorú právne kvalifikoval ako nutnú obranu, videl v tom, že sudca P. opakovane protiprávne konal, konkrétne (i) porušil zákon o cestnej premávke obiehaním sprava, pričom k zrážke nedošlo iba v dôsledku jeho pohotovej reakcii, (ii) nacúval mu do prednej časti vozidla a (iii) po zaparkovaní vozidiel pokračoval v slovnej provokácii, pričom konanie sudcu P. malo stupňujúci charakter. Disciplinárny senát tak pred posudzovaním samotného tvrdeného útoku/útokov, ktorých sa mal dopustiť sudca P., prostredníctvom obrazových záznamov vyhodnocoval, či tento tvrdený útok po zaparkovaní vozidiel tak disciplinárne obvineným, ako aj sudcom P. - trval alebo priamo hrozil.

Týmto momentom ustálil disciplinárny senát koniec potenciálneho útoku, voči ktorému sa mal disciplinárne obvinený, podľa jeho slov, brániť nutnou obranou. Pokiaľ disciplinárne obvinený argumentoval rozhodnutím R 36/1991, v zmysle ktorého, ak nie je možné prevedenými dôkazmi zistiť celkom bezpečne či útok priamo hrozil alebo trval, je nutné vychádzať zo zásady in dubio pro reo, a prijať záver, že útok v dobe nutnej obrany trval, tak uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na daný prípad, nakoľko vykonaným dokazovaním bol okamih skončenia potenciálneho útoku, zaparkovanie oboch motorových vozidiel preukázaný. Podľa disciplinárneho senátu týmto momentom potom došlo k ukončeniu skutkového stavu, v rámci ktorého by prípadná obrana disciplinárne obvineného (ak by táto zároveň spĺňala aj ďalšie zákonné podmienky - najmä podmienku primeranosti), mohla byť vnímaná ako nutná obrana.

Z prehratého obrazového záznamu, konkrétne z kamery umiestnenej na budove Najvyššieho súdu SR bolo preukázané, že po zaparkovaní a vystúpení z vozidiel stál sudca P. chrbtom k vozidlu disciplinárne obvineného, následne sa otočil, ruky mal pozvoľne pri svojom tele, a pomaly kráčal smerom k autu disciplinárne obvineného, pričom nebola z jeho strany preukázaná žiadna prudká gestikulácia alebo rýchly krok smerom k disciplinárne obvinenému, príp. akýkoľvek fyzický prejav, ktorý by tieto tvrdenia disciplinárne obvineného čo i len dostatočne odôvodňoval, hoci aj v rovine legitímnych predpokladov.

74. Na základe uvedeného preto disciplinárny senát nepovažoval za potrebné doplniť skutok podľa návrhov disciplinárne obvineného, keď dospel k záveru, že zo strany disciplinárne obvineného nešlo o nutnú obranu. Disciplinárny senát na účely svojho rozhodnutia tak neposudzoval celý priebeh konania od príjazdu osobného motorového vozidla disciplinárne obvineného k parkovacej rampe stojacej pred parkoviskom na Panónskej ulici 11 v Bratislave, pretože na základe vykonaného dokazovania a obrany disciplinárne obvineného uzavrel, že nie všetky okolnosti, ktoré sa stali pred napadnutím sudcu P. P. disciplinárne obvineným majú vplyv na posúdenie skutku, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu.

76. Disciplinárny senát považuje za dôležité, a to pre naplnenie samotného účelu disciplinárneho konania, ktorým je aj výchovný aspekt, vyjadriť sa aj k obrane disciplinárne obvineného, ktorou zdôvodňoval, prečo nasledoval motorové vozidlo zn. Honda.

. .“ K uvedenému disciplinárny senát uvádza, že danú obranu disciplinárne obvineného vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko nemal preukázaný zákonný dôvod, pre ktorý by mal disciplinárne obvinený zisťovať totožnosť vodiča. Zákonný dôvod na takýto postup neoznačil ani sám disciplinárne obvinený.

Závažnosť konania disciplinárne obvineného, ktorá je dôvodom pre klasifikáciu konania disciplinárne obvineného ako závažného disciplinárneho previnenia ustálil disciplinárny senát s poukazom na spôsob konania - fyzický útok sudcu NS SR voči sudcovi NS SR - chytenie za košeľu pod krkom, prudké odtlačenie od vozidla a silné odsotenie a mieru zavinenia - úmysel takto konať a inú priťažujúcu okolnosť - k skutku došlo na mieste verejne prístupnom, pričom škodlivosť tohto konania je zvýšená. Zavinenie disciplinárne obvineného vyhodnotil disciplinárny senát ako úmysel, keď zo samotných vyjadrení disciplinárne obvineného vyplývalo, že konal v úmysle sudcu P. zastaviť, teda v úmysle fyzicky ho atakovať. Disciplinárny senát súčasne dodáva, že skutočnosť, že predmetný útok napokon nebolo možné vyhodnotiť ako nutnú obranu, resp. odvracanie priamo hroziaceho útoku, nemení nič na tom, že už len samotná povaha útoku - tak ako bol vykonanými dôkazmi preukázaný - t. j. chytenie inej osoby za košeľu pod krkom a následne fyzické odsotenie - nie je možné vyhodnotiť ako nedbanlivostné konanie.

I keď disciplinárny senát plne akceptuje, že aj sudca je ľudská bytosť s emóciami ako ktokoľvek iný, samotná funkcia sudcu a s ňou spojené atribúty na neho kladie ešte vyššiu požiadavku ich kontrolovania, resp. regulácie, a to osobitne vo verejnom priestore. Prípadný dlhodobo nepriaznivý vzťah disciplinárne obvineného a sudcu P., a to či už v profesijnej alebo inej rovine, nemôže byť právnym ospravedlnením fyzického útoku sudcu na kolegu, ako ani akceptovateľným prejavom vyvrcholenia takéhoto negatívneho vzťahu. Naopak, od sudcu je v takýchto situáciách možné dôvodne očakávať prijímanie silných samoregulačných a preventívnych opatrení, aby sa eskalácii vo vzájomnej interakcii dotknutých osôb

80. Záverom disciplinárny senát poukazuje na to, že základným zmyslom disciplinárneho konania je najmä ochrana integrity sudcovského stavu, nezávislosti a nestrannosti sudcov a súdnej moci a dôvery verejnosti v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie sudcov. Funkcia sudcu predstavuje v profesijnom i mimoprofesijnom pôsobení pozíciu ústavného činiteľa, u ktorého je nevyhnutné vyžadovať čo najprísnejšie plnenie povinností, ktoré sú s výkonom tejto funkcie spojené (primerane pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 13 Kss 6/2014-38 z 18. februára 2015).

81. Pokiaľ ide o uložené disciplinárne opatrenie, disciplinárny senát pri jeho uložení prihliadal na osobu disciplinárne obvineného. Ide o sudcu, ktorý nebol približne od roku 2010 právoplatne disciplinárne postihnutý, keď pre účely rozhodovania v tejto veci je potom toto disciplinárne opatrenie potrebné považovať za zahladené. V súvislosti s rozhodovaním o druhu a výške disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát uvádza, že závažnosť samotného konania disciplinárne obvineného (povaha, spôsob, miera zavinenia) bola zohľadňovaná už v rámci klasifikácie disciplinárneho previnenia a jeho následného vyhodnotenia ako závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich (bližšie bod 77 tohto rozhodnutia). Preto už okolnosti, ktoré boli na tento účel zohľadňované neboli následne vyhodnocované pri ukladaní disciplinárneho previnenia ako priťažujúce okolnosti. Inak povedané, tieto nemohli byť zohľadnené dvakrát. S poukazom na uvedené, preto disciplinárny senát nevzhliadol iné priťažujúce okolnosti, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k uloženiu disciplinárneho opatrenia, pričom k dispozícii mal vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť. Preto disciplinárny senát napriek kvalifikácii konania disciplinárne obvineného, ako závažného disciplinárneho opatrenia neuložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie v podobe jeho preloženia na súd nižšieho stupňa, ale pristúpil k uloženiu miernejšieho disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich na dolnej hranici, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie 3 mesiacov. Disciplinárny senát pristúpil k uloženiu daného disciplinárneho opatrenia tiež z dôvodu, že nezistil iné zásadné (závažné) okolnosti, ktoré by si žiadali uloženie prísnejšieho „peňažného“ disciplinárneho opatrenia. Naviac disciplinárny senát zastáva názor, že samotná klasifikácia disciplinárneho previnenia ako závažného má pre disciplinárne obvineného rovnako sankčný charakter a to s poukazom na § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, v zmysle ktorého sa za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu považuje spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie. Preto podľa názoru disciplinárneho senátu uložené disciplinárne opatrenie splní vo vzťahu k disciplinárne obvinenému represívny aj preventívny účel. V súvislosti s uloženým disciplinárnym opatrením je len potrebné dodať, vychádzajúc z výšky funkčného platu disciplinárne obvineného, že zníženie funkčného platu disciplinárne obvinenému nie je v jeho prípade nezanedbateľné. Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal tiež na to, že v priebehu disciplinárneho konania disciplinárni navrhovatelia netvrdili, že by v dôsledku disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineného bola spôsobená akákoľvek škoda na majetku tretej osoby, príp. že by komukoľvek (a to osobitne L.. P.) bola spôsobená ujma na zdraví, ktorá by si vyžadovala lekárske ošetrenie a tiež prihliadal na to, že disciplinárne obvinený sa daného disciplinárneho previnenia nedopustil v priamej súvislosti s výkonom funkcie sudcu.