32D/16/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200487.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9623200487
- Citované
- 7× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZHODNUTIE
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a prísediacich sudkýň JUDr. Lucie Matyšákovej a prof. JUDr. Martiny Jánošikovej, Ph.D. v disciplinárnej veci vedenej proti L.. L. M., sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v konaní o návrhu navrhovateľov: 1. predseda Najvyššieho súdu SR, 2. Sudcovská rada Najvyššieho súdu SR, na začatie disciplinárneho konania pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o sudcoch a prísediacich"), na ústnom pojednávaní dňa 20. novembra 2024, takto
rozhodol:
I. Disciplinárne obvinený L.. L. M., sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, narodený X. O. XXXX, bytom E. XX, XXX XX V. sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) uznáva vinným, že dňa 17. októbra 2023 v čase cca 8:17:50 hod. na parkovisku pri budove Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Panónskej ceste 11 v Bratislave po tom, čo sudca P. P. so svojím motorovým vozidlom zn. Honda HRV, EČV: V. XXX O. nacúval pri parkovaní do motorového vozidla sudcu L. M. zn. Subaru Forester, EČV: V. XXX K. bez toho, aby mu spôsobil na vozidle škodu, následne, po zaparkovaní a vystúpení z vozidiel sudca L. M. razantne pristúpil k sudcovi P. P., ktorého chytil za košeľu pod krkom, prudko ho odtlačil od motorového vozidla zn. Honda HRV, EČV: V. XXX O. smerom k detskému ihrisku, pričom ho stále držal za košeľu pod krkom až ho napokon silno odsotil, pričom k útoku došlo na mieste verejnosti prístupnom, teda - porušil povinnosť sudcu podľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich zdržať sa v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu, - porušil povinnosť sudcu podľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého sudca je povinný dodržiavať zásady sudcovskej etiky, pričom vzhľadom na spôsob konania, mieru zavinenia a inú priťažujúcu okolnosť je škodlivosť tohto konania zvýšená. čím spáchal závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich za to sa mu ukladá: disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie 3 mesiacov. II. Podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku je disciplinárne obvinený povinný nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- Eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odôvodnenie
I. Disciplinárny návrh
1. Disciplinárni navrhovatelia doručili Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) dňa 15. decembra 2023 disciplinárny návrh, ktorým navrhli, aby disciplinárny senát uznal L.. L. M., sudcu Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako len „disciplinárne obvinený“), vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich z dôvodu, že porušil povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 1 a ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich v zmysle skutkovej vety disciplinárneho návrhu. Súčasne navrhli, aby mu disciplinárny senát uložil disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich, a to preloženie na súd nižšieho stupňa, alternatívne disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie jedného
roka. 2. V odôvodnení disciplinárneho návrhu uviedli, že sudca P. P. podal 23. októbra 2023 Sudcovskej rade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Sudcovská rada NS SR“) podnet na začatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému, ku ktorému pripojil videozáznam z kamery, ktorá je umiestnená na budove Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „NS SR“) a zaznamenáva priestory parkoviska, na ktorom došlo k incidentu. Z videozáznamu je zistiteľné, že sudca P. P. stál so svojím motorovým vozidlom Honda, EČV: V. XXX O. pred vjazdom na parkovisko NS SR, pričom v odbočení vpravo mu prekážala chodkyňa prechádzajúca po vyznačenom prechode pre chodcov, ktorej dával prednosť. V rovnakom čase prišiel so svojím motorovým vozidlom zn. Subaru Forester, EČV: V. XXX K. z opačného smeru sudca L. M. a popred chodkyňu prechádzajúcu po prechode pre chodcov, odbočil vľavo pred rampu parkoviska.
Po otvorení rampy je zrejmé, že P. P. so svojím autom vpravo prešiel popri autu L. M. a v podstate súčasne prešli popod zdvihnutú rampu, P. P., ktorý svojím autom predišiel auto L. M., ktorý so svojim autom fakticky zablokoval auto P. P., ktorý zostal stáť a za neho sa postavilo auto L. M..
P. P. zapol smerovku a začal cúvať s tým, že je zrejmé, že hodlal zaparkovať, v čom mu bránilo za ním stojace vozidlo L. M., do ktorého P. P. svojím autom slabo nacúval. Následne je z kamerového záznamu zrejmé, že obe autá zaparkovali na rôzne parkovacie miesta, pričom L. M. najskôr zaparkoval na bližšie parkovacie miesto k P. P., následne zaparkoval na vzdialenejšie miesto. Po krátkom čase, keď sudcovia zaparkovali svoje motorové vozidlá, možno dej opísať tak, že obaja sudcovia vystúpili zo svojich motorových vozidiel, pričom sudca L. M. razantne rýchlou chôdzou pristúpil k sudcovi P. P., ktorého zúrivo chytil za košeľu pod krkom a podľa tvrdenia P. P. so slovami, či mu „ešte nikto neprijebal“, následne ho prudko odtlačil od motorového vozidla smerom k detskému ihrisku, pričom ho neustále držal za košeľu pod krkom až ho napokon silno odsotil, pričom k útoku došlo na mieste verejnosti prístupnom, cez ktoré prechádzajú náhodní chodci, ako je zrejmé z videozáznamu.
Následne sa sudca L. M. vrátil do svojho auta a sudca P. P. išiel za ním a komunikoval s ním cez okno motorového vozidla. 3. K podnetu P. P. sa vyjadril disciplinárne obvinený, ktorý tvrdil, že podnet je v celom rozsahu neopodstatnený s tým, že sudcovi P. P. zabránil v ďalšom jeho protiprávnom konaní, ktoré malo pokračujúci charakter, a to za účelom ochrany svojho majetku a osoby tým spôsobom, ktorý ho pacifikoval majúc za to, že nešlo o obranu neprimeranú okolnostiam prípadu (bližšie vyjadrenie disciplinárne obvineného body 12 až 17 tohto rozhodnutia). Disciplinárne obvinený k svojmu vyjadreniu pripojil štyri obrazové záznamy z palubnej kamery jeho motorového vozidla a tiež mailovú komunikáciu sudcov NS SR z 27. apríla 2020, 29. septembra 2020 a 19. novembra 2020.
4. Disciplinárni navrhovatelia ďalej dôvodili, že sudca je povinný dodržiavať základné zásady nielen pri výkone funkcie sudcu a po jeho skončení, ale aj v občianskom živote, pričom sa musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Ide o zákonnú povinnosť
sudcov. Sudca je sudcom aj mimo pojednávacej miestnosti a budovy súdu, s funkciou sudcu je spojený vo všetkých svojich aktivitách. Sudca bez dôvery nemôže plniť plnohodnotne a riadne svoju funkciu. Je nutné zdôrazniť, že na zachovanie a udržanie dôvery je nevyhnutné, aby sudca vystupoval korektne aj vo svojom občianskom živote. Dôstojnosť sudcovskej funkcie je daná dôstojným vystupovaním aj v súkromnom živote, a teda aj v medziľudských vzťahoch. Dôstojnosť sudcovskej funkcie je široký pojem a zahŕňa zaistenie dôstojnosti nielen vo vzťahu k súdnym konaniam, ale aj nekonfliktného osobného života a citlivého výkonu mimosúdnych činností a tiež zachovanie si vyššej miery kontroly nad svojím vlastným správaním a reakciami v konfliktných situáciách.
5. Tiež zdôraznili, že sudca nemôže svojím správaním narušovať dôstojnosť sudcovskej funkcie a ohrozovať, či narušovať dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé súdnictvo. Sudca je povinný správať sa dôstojne a v súlade s etickými pravidlami. Sudca je verejnou osobou a jeho správanie aj mimo pojednávacej miestnosti je súčasťou jeho osobnosti a autority. Pokiaľ by sa sudca v osobnom živote prejavoval nevhodne, či dokonca protiprávne, dôvera v jeho rozhodnutia môže byť z vonkajšieho pohľadu spochybnená.
Uvedené platí nielen navonok vo vzťahu k verejnosti, ale sudca je povinný zachovávať dôstojné správanie aj k osobám pracujúcim na súde, či ostatným sudcom. Pokiaľ sú súd a súdnictvo reprezentované jednotlivými sudcami a majú sa „tešiť“ dôvere a rešpektu, musia sudcovia svojím správaním budiť úctu, nie pohoršenie. Možno pritom bez pochybnosti pripustiť, že povinnosť zachovávať úctu a zdvorilosť ku kolegom nevylučuje vecnú a konštruktívnu kritiku sudcu voči nim.
6. Disciplinárni navrhovatelia zhodnotiac všetky vo veci predložené vyjadrenia a videozáznamy poukázali na tieto podstatné skutočnosti: (i) je nesporné, že 17. októbra 2023 došlo k vzájomnému stretnutiu oboch aktérov predmetnej udalosti, (ii) je nesporné, že konaniu opísanému v skutku predchádzali udalosti tak, ako to vyplýva z objektívneho dôkazu, ktorým je videozáznam z kamery zaznamenávajúcej pohyb na parkovisku Najvyššieho súdu, (iii) ani jedna z udalostí, ktoré predchádzali samotnému útoku, teda: predídenie auta P. P., bránenie v parkovaní L. M., nacúvanie do auta P. P. - nemôže ospravedlniť následné konanie sudcu L. M., ktorý postupoval hrubo, neprimeraným spôsobom v čase, keď zo strany P. P. nehrozilo L. M. - jeho osobe, či majetku - žiadne nebezpečenstvo, keď motorové vozidlá oboch sudcov boli odparkované a nikomu zo zúčastnených nebola spôsobená žiadna škoda, (iv) podstatná a dôležitá je tá skutočnosť, že síce sled udalostí mal stupňujúci charakter, nedošlo však k žiadnej škode na majetku ani na zdraví.
7. Poukázali ďalej na to, že po zaparkovaní áut na rôzne parkovacie miesta došlo jednak (i) k uplynutiu určitého času, (ii) k ukončeniu vyššie uvedeného deja, a (iii) nikomu zo zúčastnených nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Mali za to, že pokiaľ disciplinárne obvinený mal akékoľvek výhrady voči spôsobu jazdy P. P., toto bolo možné riešiť iným - primeraným spôsobom.
Namiesto toho však nasledoval fyzický a verbálny útok zo strany disciplinárne obvineného, ktorý nevhodným a podľa názoru disciplinárnych navrhovateľov aj neprimeraným spôsobom, agresívne a zúrivo „zobral spravodlivosť do vlastných rúk“. Po zaparkovaní z motorových vozidiel a po vystúpení z nich, disciplinárne obvinený razantne pristúpil k sudcovi P. P., ktorého zúrivo chytil za košeľu pod krkom so slovami, či mu „ešte nikto neprijebal“, následne ho prudko odtlačil od motorového vozidla smerom k detskému ihrisku, pričom ho neustále držal za košeľu pod krkom až ho napokon silno odsotil.
8. Disciplinárne obvinený týmto porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 30 ods. 1 prvej vety zákona o sudcoch a prísediacich, aby sa v občianskom živote zdržal všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Rovnako porušil aj vyššie špecifikované zásady sudcovskej etiky, ktorých dodržiavanie mu ukladá § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich. Sudca si má zachovať rozvahu a sebakontrolu v každej situácii a nie agresívne, prostredníctvom fyzického násilia za súčasného použitia hrubo vulgárneho verbálneho „sprievodného“ slovníka (obsahujúce v podstate otvorenú a priamo adresovanú vyhrážku o tom, či menovanému „ešte nikto neprijebal“) útočiť na kolegu; navyše verejne, pred budovou
najvyššieho súdu. V očiach verejnosti takéto správanie jednoznačne narušuje vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu. Sudca má byť pre ostatných príkladom a pokiaľ by bolo možné pripustiť, že napríklad nespokojnosť s tým, ako sa správa iný účastník cestnej premávky, môže sudca riešiť najskôr jeho blokovaním motorovým vozidlom a potom agresívnym útokom, ktorý bol popísaný, pripustili by sme, že takéto správanie je vlastne v zásade úplne normálne a naviac nijak nepostihnuteľné.
9. S poukazom na uvedené disciplinárni navrhovatelia dospeli k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia tým, že zavinene porušil povinnosti sudcu [§ 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich], pričom škodlivosť tohto konania - vzhľadom na povahu porušenej povinnosti (fyzický útok na verejnosti voči inému sudcovi za použitia hrubo vulgárneho slovníka, v zásade indikujúceho v možné pokračovanie vo fyzickom násilí, kedy inému sudcovi naznačuje, že mu nikto „ešte neprijebal“), spôsob konania (chytenie pod krkom), mieru zavinenia (úmysel takto konať, keď nehrozilo žiadne nebezpečenstvo na zdraví, či majetku) je zvýšená. Zdôraznili, že takéhoto konania sa dopustil sudca - naviac sudca Najvyššieho súdu, ako jedna z najvyšších sudcovských autorít. Sú presvedčení, že čím vyššie v hierarchii súdov sudca pôsobí, tým vážnejšie dôsledky má porušenie povinností z jeho strany, a to najmä z pohľadu zlého príkladu pre spoločnosť a z pohľadu dopadov na reputáciu justície.
Je neprípustné, aby v spoločnosti, kde vo všeobecnosti stúpa agresivita medzi ľuďmi, bolo možné vyslať signál, že spôsobom, ako to urobil disciplinárne obvinený, možno riešiť de facto banálne problémy, ktoré denne vznikajú.
10. Disciplinárni navrhovatelia uviedli tiež, že očakávali ospravedlnenie disciplinárne obvineného, ku ktorému však nedošlo.
II. Vyjadrenie disciplinárne obvineného
11. Dňa 6. marca 2024 doručil disciplinárne obvinený Najvyššiemu správnemu súdu svoje vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu. K procesnej stránke veci poukázal na to, že (i) predseda Sudcovskej rady NS SR U.. P. U. a jej členka L.. Y. S. (toho času už jej predsedníčka) na zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 21. júna 2023 pri posudzovaní dodržiavania zásad sudcovskej etiky výslovne uviedli, že sú voči jeho osobe zaujatí a napriek tejto deklarovanej zaujatosti voči jeho osobe dňa 22. novembra 2023 sa nielen zúčastnili rokovania o podnete sudcu L.. P. P., ale aj hlasovali za prijatie uznesenia č. 111/2023, ktorým rozhodli o podaní disciplinárneho návrhu Sudcovskou radou NS SR; (ii) ako člen Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada SR“) od 26. apríla 2020 do 5. decembra 2020 sa zúčastnil voľby kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu dňa 11. mája 2020 s tým, že v tejto voľbe bol zvolený za kandidáta L.. L. Š., P.., pričom v rámci jeho vypočutia jasne deklaroval svoj postoj, ktorý sa následne preniesol aj do jeho hlasovania a následného vyjadrenia pre médiá („Túto
voľbu nepovažujem za signifikantnú pre očistu a zmenu v justícii. Ja osobne som sklamaný.“) Tento jeho postoj a hlasovanie sa následne odzrkadlili aj v pracovnom vzťahu, v rámci ktorého predseda Najvyššieho súdu SR uplatňoval voči jeho osobe diskriminačné tendencie, postupy a rozhodnutia v rozsahu nadobúdajúcom až parametre bossingu; (iii) zo strany sudcu Najvyššieho súdu SR L.. P. P., ktorý podal dňa 23. októbra 2023 podnet Sudcovskej rade NS SR, ide v ostatnom čase už o opakované útoky na jeho osobu, pričom využíva akúkoľvek príležitosť a zámienku, aby poškodil jeho osobu. Tieto ataky majúce charakter mobbingu nemajú žiadny racionálny a ani skutkový základ, pričom sudca L.. P. P. prenáša svoju nevraživosť voči jeho osobe aj do jeho rozhodovacej činnosti (uznesenie NS SR z 22. februára 2021, sp. zn. 1TdpVS 1/2021, v ktorom nerešpektoval záväzné stanovisko TPK NS SR č. Tpj 11/2017). Je to pre neho nepochopiteľné, keďže v roku 2009 bol jedným z mála sudcov na Najvyššom súde SR, ktorý sa ho verejne zastal; (iv) podanie disciplinárneho návrhu považuje za akt pomsty za písomnú informáciu, ktorú podal ministerke spravodlivosti 28. januára 2022
v súvislosti s prieťahmi v rozhodovacej činnosti predsedu senátu 1TdoV L.. I. U.. Motiváciu svojho konania vysvetlil v námietke zaujatosti vznesenej 11. januára 2024 voči členovi senátu L.. U. I.; (v) na podanie disciplinárneho návrhu mal bezpochyby vplyv aj spôsob medializácie predmetného „incidentu“ prostredníctvom vybraných médií bulvárneho charakteru.
12. K skutkovej stránke veci dôvodil, že vyššie popísaná a dôkazmi potvrdená zaujatosť navrhovateľov v snahe spraviť z páchateľa poškodeného a naopak z poškodeného páchateľa sa odrazila aj v nimi ustálenom skutku disciplinárneho návrhu, ktorý je v zrejmom rozpore so zabezpečenými dôkazmi, ktoré objektivizujú skutkový stav veci. Vychádzajúc z obrazového záznamu z auto - kamery jeho osobného motorového vozidla skutkový stav zhrnul nasledovne: „Dňa 17. októbra 2023 o 8.02 hod (na auto - kamere nie je posunutý zimný čas) som prichádzal so svojím osobným motorovým vozidlom do práce, odbočil som smerom na parkovisko uzatvorené závorou, ktorá sa obsluhuje prostredníctvom elektronického vrátnika.
Po otvorení závory som chcel vojsť na parkovisko, ale z pravej strany sa náhle vyrútilo osobné motorové vozidlo červenej farby zn. Honda, ktoré som pred odbočením videl stáť vo väčšej vzdialenosti, ktoré zrejme dávalo prednosť chodkyni, ktorá prechádzala cez cestu, avšak mimo prechodu pre chodcov.
Do práce osobným motorovým vozidlom chodím na dennej báze a z praktickej skúsenosti viem, že chodiace si takto cez naše parkovisko skracujú cestu na neďalekú zástavku autobusu. Vodič uvedeného osobného motorového vozidla, ktorého totožnosť mi nebola známa a rovnako tak ani predmetné vozidlo (tí čo chodíme do práce na denno-dennej báze osobnými motorovými vozidlami sa navzájom poznáme a vieme, kto, kde obyčajne parkuje) obchádzajúci ma po pravej strane (porušenie § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke v znení účinnom do 1. apríla 2023) nebyť mojej pohotovej reakcie takmer spôsobil kolíziu (viď 35-38 sekunda záznamu 224A - predná kamera 224B - zadná kamera). Vzhľadom na nebezpečný spôsob jazdy som uvedeného vodiča nasledoval s tým, že som chcel zistiť jeho totožnosť. Potom čo zastal na parkovisku, tak som zastal za ním s tým, že som dôvodne očakával, že vystúpi z vozidla a ospravedlní sa za svoje protiprávne konanie. Namiesto toho vodič uvedeného vozidla začal cúvať a úmyselne narazil svojou zadnou časťou do prednej časti môjho vozidla. Jednoznačne to potvrdzuje záznam z palubnej kamery, ktorý
je priložený k tomuto podaniu (viď 53-56 sekunda záznamu 224A - predná kamera a 224B- zadná kamera). Vodič bez toho, aby vôbec z vozidla vystúpil, len otvoril dvere a začal smerom na moje vozidlo vykrikovať, aby som zmizol a okamžite sa mu vyhol. Až vtedy som zistil, že
vodičom uvedeného vozidla je sudca L.. P. P., čo som do tej chvíle ani len netušil. Keďže zo strany sudcu L.. P. P. došlo opäť k protiprávnemu konaniu, ktoré malo pokračujúci charakter, tak som potom, čo som zaparkoval, vystúpil z osobného motorového vozidla (podotýkam, že z vozidla vystúpil aj sudca L.. P. P., ktorý idúc mi naproti pokračoval vo svojich slovných provokáciách) a na jeho opakovanú provokáciu a opakované protiprávne konanie, ktoré malo pokračujúci a gradujúci charakter, som v silnom citovom rozrušení reagoval konaním s cieľom zabrániť mu v ďalšom jeho protiprávnom konaní za účelom ochrany svojho majetku a osoby, ktoré som vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval za primerané a adekvátne. Že nešlo o obranu neprimeranú okolnostiam prípadu, potvrdzuje aj ďalšie konanie sudcu L.. P. P. potom, čo som sa vrátil do svojho osobného motorového vozidla po svoje osobné veci, ktorý na mňa opätovne verbálne útočil, čo som však už nechal bez povšimnutia.
Potom, čo som sa uistil, že k poškodeniu môjho osobného motorového vozidla nedošlo, odišiel som do budovy súdu, keďže v senáte 5T som mal určiť termín neverejného zasadnutia (dôkaz - termín NZ zo 17. októbra 2023 a zápisnica z NZ zo 17. októbra 2023). Konal som tak aj preto, že som mal obavu pred ďalšími provokáciami zo strany sudcu L.. P. P.. Uvedený skutkový stav, ktorý dokumentuje obrazový záznam z mojej auto-kamery a rovnako tak obrazový záznam z parkoviska zabezpečený oznamovateľom sudcom L.. P. P. je však v zrejmom rozpore so skutkom tak, ako ho navrhovatelia ustálili v skutkovej vete disciplinárneho návrhu, keď viaceré skutkové okolnosti zamlčali, prehliadli, resp. až prekrútili (či už úmyselne na podklade svojej zaujatosti alebo z nedbanlivosti). Takto sa predmetný skutok nestal. Rovnako tak navrhovatelia skutkové okolnosti vyplývajúce zo zabezpečených obrazových záznamov vyhodnotili spôsobom, ktorý je nielen v zrejmom rozpore s platným právnym stavom (zákon č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke v znení účinnom do 1. apríla 2023), ale aj v extrémnom rozpore so spravodlivosťou a s pravidlami logického úsudku a vyvodzovania.“
13. K právnej stránke veci disciplinárne obvinený uzavrel, že zo strany sudcu L.. P. P. išlo o provokáciu. Uviedol, že menovaný sudca v mylnom názore, že mu mal dať prednosť pri vstupe na parkovisko, vediac, že ide o jeho osobu, riadiac sa svojím nepriateľským vzťahom k jeho osobe, chcel mu takpovediac „zase ukázať spôsobom mu vlastným“, v rámci ktorého sa opakovane dopustil konania ohrozujúceho jeho osobu a jeho majetok, pričom jeho protiprávne konanie malo stupňujúci sa charakter.
Sudca L.. P. P. svojou jazdou pri prejazde závorou najskôr v rozpore s pravidlami cestnej premávky ohrozil jeho osobné motorové vozidlo, keď k vzájomnej kolízii a poškodeniu osobných motorových vozidiel nedošlo len kvôli jeho pohotovej reakcii a následne pri cúvaní úmyselne narazil do jeho osobného motorového vozidla, pričom k škode nedošlo len v dôsledku okolností nezávislých na jeho vôli.
Nakoniec bez akéhokoľvek ospravedlnenia pokračoval vo svojej provokácii verbálnymi útokmi a svojím arogantným správaním. Poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 52/2014 vychádzajúce z rozsudku Najvyššieho súdu z 8. októbra 2012, sp. zn. 5To 6/2012, konkrétne na znenie právnych viet tohto rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že pod provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania protiprávnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne nekonala. V tejto súvislosti dodal, zo zabezpečených videozáznamov bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že činnosť sudcu L.. P. P. bola motivovaná a vedená len a len snahou, aby sa takéhoto konania dopustil, keďže svojím pokračujúcim protiprávnym konaním, ktoré malo gradujúci charakter, inicioval a vytváral vo vzťahu k jeho osobe podmienky vhodné na konanie, ktoré mohlo mať aj protiprávny charakter.
14. Mal za to, že jeho konanie vykazuje všetky zákonné znaky nutnej obrany. Sudca L.. P. P. sa opakovane dopustil konania ohrozujúceho jeho osobnú integritu a jeho majetok, pričom jeho protiprávne konanie malo stupňujúci sa charakter. V silnom citovanom rozrušení vystúpil z osobného motorového vozidla (z vozidla vystúpil aj sudca L.. P. P., ktorý idúc mu naproti pokračoval vo svojich slovných provokáciách) a na jeho opakovanú provokáciu a opakované protiprávne konanie, ktoré malo pokračujúci a gradujúci charakter, konal tak, aby ho spacifikoval a tak mu zabránil v jeho ďalšom protiprávnom konaní, a to výlučne za účelom ochrany svojho majetku a osoby, pričom toto konanie považoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primerané a adekvátne. V danom prípade len odvracal priamo hroziaci a trvajúci útok sudcu L.. P. P. na záujem chránený zákonom (osobná integrita a majetok), ktorého sa bol povinný zdržať, a keďže tak neurobil, musel riziko útoku znášať sám.
Preto vzhľadom na to, že nutná obrana je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu, jeho konanie nie je protiprávne. Súčasne dodal, že ak je provokácia protiprávnym útokom v zmysle zákona (aj napr. zákon o cestnej premávke), je proti nej prípustná nutná obrana, pričom pri nutnej obrane neexistuje podmienka subsidiarity, teda obranca sa nemusí útoku vyhnúť inými možnými spôsobmi a až potom, ak niet iného východiska, pristúpiť k nutnej obrane. Nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené zákonom, ale má naopak právo použiť proti takémuto útoku obranu, ktorá nie je celkom zjavne neprimeraná útoku.
Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník a nutná obrana je teda proti útoku prípustná vždy (R8/ 1988, R41/1980, R25/1976, R47/1995). 15. Rovnako zdôraznil, že pri spätnom posudzovaní, či útok priamo hrozil alebo trval, sa musí prihliadať tak na objektívne hľadisko, na reálnu situáciu, v ktorej sa konalo v nutnej obrane, ako i na subjektívne hľadisko, ako sa situácia javila obrancovi i v akom psychickom stave sa
nachádzal. V jeho prospech treba zohľadniť, že obranca je útokom často zaskočený, má strach, spravodlivý hnev, krátkosť času na rozhodovanie ako správne zareagovať, atď. Ak nemožno túto otázku prevedenými dôkazmi zistiť celkom bezpečne, je nutné vychádzať zo zásady in dubio pro reo a ohľadne skončenia, či neskončenia útoku na záujem chránený zákonom učiniť záver, že útok v dobe obrany trval (R36/1991).
16. Tiež doplnil, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, na druhej strane obrana nemusí byť proporcionálna útoku, môže byť neprimeraná útoku, dokonca môže byť aj zrejme neprimeraná útoku (R20/2008), keďže vylúčenie iba celkom zjavnej neprimeranosti obrany k útoku dáva obrancovi široké oprávnenia zakročiť proti útoku výraznejšie, než ako je vedený sám útok, opierajúc sa o zásadu, že riziko útoku musí znášať útočník.
V tejto súvislosti totiž treba mať na pamäti a netreba zabúdať, že obrancovo konanie je namierené na ochranu právneho poriadku, zatiaľ čo útočník koná protiprávne, a preto ak má byť obrana účinná, musí byť intenzívnejšia ako útok (R 18/1996).
17. Disciplinárne obvinený s poukazom na vyššie uvedené mal po právnej stránke za to, že konaním zo strany sudcu L.. P. P. došlo k naplneniu znakov provokácie, pričom jeho konanie vykazovalo znaky nutnej obrany. 18. Záverom požiadal disciplinárny senát, aby pri hodnotení vierohodnosti dôkazov vzal do úvahy aj jeho osobu. Uviedol, že je riadiaci predseda senátu Najvyššieho súdu, na ktorom pôsobí 25 rokov, ukazovatele jeho rozhodovacej činnosti prevyšujú priemer na Najvyššom
súde. Nikdy sa v jeho rozhodovacej činnosti neobjavil ani náznak korupcie alebo iného ovplyvňovania, ktoré by mali vplyv na jeho nestrannosť, nezávislosť a spravodlivé rozhodovanie. Až na prípad z éry Š. B., nikdy nebol disciplinárne stíhaný.
19. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby bol pre skutok ustálený navrhovateľmi v skutkovej vete disciplinárneho návrhu oslobodený podľa § 34 ods. 2 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol disciplinárne stíhaný alternatívne po úprave skutkovej vety pri zachovaní totožnosti skutku, aby bol oslobodený podľa § 34 ods. 2 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku, pretože skutok, ktorého sa dopustil, nie je disciplinárnym previnením.
III. Konanie pred disciplinárnym senátom
20. Najvyšší správny súd v prvom rade skúmal, či disciplinárny návrh spĺňa predpoklady pre vecné prejednanie. Dospel k záveru, že disciplinárny návrh bol podaný oprávnenými osobami, obsahuje stanovené náležitosti a vo vzťahu ku skutku vymedzenom v skutkovej vete disciplinárneho návrhu bol podaný v lehote podľa § 14 DSP. Včasnosť podaného disciplinárneho návrhu nebola medzi účastníkmi disciplinárneho konania sporná. 21. Predmetná disciplinárna vec napadla do senátu 32D v zložení JUDr. Anita Filová, JUDr. Marián Fečík, JUDr. Michal Matulník, PhD., JUDr. Lucia Matyšáková a JUDr. Jitka Johana Hasíková. Prebehlo viacero námietkových konaní a postupne boli z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčení sudcovia JUDr. Michal Matulník, PhD., JUDr. Marián Fečík a JUDr. Jitka Johana Hasíková. Následne v zmysle Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 a 2024 bola daná disciplinárna vec prejednávaná a rozhodovaná v disciplinárnom senáte v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková, prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., JUDr. Lucia Matyšáková a prof. JUDr. Martina Jánošíková, PhD. Rovnako predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová oznámila skutočnosti, pre ktoré by mohla byť vylúčená z prejednania a rozhodovania danej veci a to vo vzťahu k zástupcovi Sudcovskej rady NS SR JUDr. Patrikovi Príbelskému, PhD., s ktorým sa osobne pozná, pričom námietkovým senátom bolo rozhodnuté, že JUDr. Anita Filová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej disciplinárnej veci (uznesenie sp. zn. 33Dz/4/2024). 22. V rámci predbežného šetrenia postupom podľa § 25 ods. 1 DSP si predsedníčka senátu vyžiadala osobný spis disciplinárne obvineného. Súčasne podľa § 25 ods. 2 DSP, v zmysle ktorého, ak sa disciplinárne konanie vedie pre skutok, ktorý môže spočívať v porušení zásad etiky, predseda disciplinárneho senátu si vyžiada stanovisko orgánu, ktorý tieto zásady alebo pravidlá prijal, si predsedníčka disciplinárneho senátu vyžiadala stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada“). Súdna rada dňa 27. mája 2024 zaslala Najvyššiemu správnemu súdu uznesenie č. 147/2024 zo 14. mája 2024, ktorým schválila stanovisko k žiadosti Najvyššieho správneho súdu podľa § 25 ods. 2 DSP. Zo stanoviska vyplýva, že fyzický útok sudcu - konkrétne chytenie za košeľu pod krkom vo vzťahu k inému sudcovi na verejnosti je vždy, za akýchkoľvek okolností, bez ohľadu na intenzitu, respektíve závažnosť, porušením čl. III ods. 1 zásad etiky. Jedná sa o správanie sudcu v rozpore s povinnosťou sudcu rešpektovať a presadzovať bezúhonnosť a morálnu integritu súdnictva a o nevhodné správanie či vystupovanie.
IV. Ústne pojednávania, dokazovanie, záverečné reči
23. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2024 predniesli disciplinárni navrhovatelia disciplinárny návrh v súlade s jeho písomným vyhotovením. 24. Obhajca disciplinárne obvineného k disciplinárnemu návrhu zaujal svoje stanovisko. Konkrétne uviedol, že (i) v disciplinárnom návrhu nie je opis skutku uvedený tak, ako sa skutočne stal; (ii) je zľahčované konanie L.. P.; (iii) podceňuje sa predbiehanie z pravej strany, hlavne sa podceňuje, že L.. P. nebol nijak blokovaný, ale naopak úmyselne nacúval do vozidla disciplinárne obvineného; (iv) skutok je rozdelený účelovo od polovičky, na L.. P. nebol žiadny návrh podaný, jeho konanie nebolo nijakým spôsobom reflektované v disciplinárnej rovine; (v) disciplinárne obvinený konal v nutnej obrane, ktorá nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, (iv) disciplinárne obvinený si nemohol byť istý, že L.. P. koná voči nemu ohrozujúco, či takéto konanie nebude pokračovať, a teda či mu je možné vyčítať, že chcel zabrániť ďalšiemu možnému konaniu, pričom bol nútený situáciu vyhodnotiť priamo na mieste a v tej sekunde; (vi) poukázal na rozhodnutie R 36/1991 ohľadne skončenia, či neskončenia útoku
na záujem chránený zákonom; (vii) zo strany disciplinárne obvineného nedošlo k žiadnemu úderu, fyzickému kontaktu, došlo k „pomykaniu“ s kolegom v snahe vymedziť sa voči jeho ohrozovaniu a provokáciám, aby s tým prestal; (viii) poukázal na rozhodnutie toho istého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32D/22/2022, z ktorého vyplýva, že aj pri skutkoch, ktoré senát považoval za zjavné prieťahy v konaní, teda formálne za disciplinárne previnenie, neaplikoval disciplinárnu zodpovednosť, a to s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Todorová proti Bulharsku; (ix) paralelu s rozhodnutím vo veci Todorova videl aj v tom, že disciplinárne obvinený bol disciplinárnymi navrhovateľmi selektívne vybraný za páchateľa tzv. incidentu na parkovisku a zodpovednosť iného sudcu najvyššieho súdu, na ktorého sa rovnako viažu stavovské predpisy a predpisy o etike bola úplne prehliadnutá; (x) ďalšiu paralelu s prípadom sudcu U. (sp. zn. 32D/22/2022) videl v tom, že disciplinárni navrhovatelia vôbec nereagovali na objektívne preukázanú činnosť sudcu L.. P. v čase incidentu smerujúcu k ohrozeniu a úmyselnému nárazu do vozidla disciplinárne
obvineného, pričom mali k dispozícii celý záznam incidentu na parkovisku, ako aj vyjadrenie disciplinárne obvineného; (xi) ďalšia paralela s prípadom sudcu U. je v tom, že ministerka spravodlivosti podala disciplinárny návrh v čase, keď bola v demisii, pričom o podaní disciplinárneho návrhu voči disciplinárne obvinenému bolo v podstate rozhodnuté na poslednom zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 22.11.2023, keď predseda Sudcovskej rady NS SR na tomto zasadnutí vyhlásil voľbu nových členov Sudcovskej rady NS SR na 10. januára 2024; (xii) disciplinárne obvinený by nenamietal voči disciplinárnemu postihu, ak by profesionálne spory s kolegom L.. P. ventiloval napríklad tak, že pri pokojnej chôdzi po parkovisku by ho chytil za golier, ale takto sa skutok nestal; (xiii) selektívny prístup k disciplinárne obvinenému odôvodnil tým, že disciplinárne obvinený poukazoval na rôzne neduhy na pracovisku, otvorene pomenovával problémy, napríklad aj podanie informácie ministerke spravodlivosti o nečinnosti kolegu U.; (xiv) po profesionálnej stránke pri rozhodovacej činnosti niet čo senátu 5T, ktorému je disciplinárne obvinený riadiacim predsedom senátu vytknúť, tento senát má najviac judikovaných rozhodnutí, žiadne nedostatky neboli zaznamenané ani vo vzťahu k prieťahom.
25. Disciplinárne obvinený po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP vyhlásil, že je nevinný. Následne po zákonnom poučení disciplinárne obvinený uviedol, že bude vypovedať. Na úvod uviedol, že svojím vyjadrením nadviaže na argumentáciu svojho obhajcu, zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo 6. marca 2024 a mal za to, že skutok tak, ako bol ustálený navrhovateľmi v podanom disciplinárnom návrhu, nezodpovedá objektívnej
realite. Nakoľko tento návrh podávali sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak sa domnieval, že príčina takto podaného návrhu tkvie v tom, že zastáva nejaké svoje postoje, nie krátkodobé, dlhodobé a celý tento návrh považuje za odvetu za jeho postoje.
Jeho vyjadrenie predložené Sudcovskej rade NS SR a predsedovi NS SR nebolo len samotné vyjadrenie, ale po obsahovej stránke to bol podnet vo vzťahu k L.. P., ktorý bol zo strany disciplinárnych navrhovateľov v podstate ignorovaný. Poukázal na to, že členovia Sudcovskej rady NS SR U.. U. a L.. S.Á_ na zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 21. júna 2023 uviedli, že vo vzťahu k jeho osobe, keď mali zaujať stanovisko k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky, sa cítia zaujatí a následne dňa 22. novembra 2023, keď rozhodovali o podnete L.. P., tak hlasovali za prijatie uznesenia o podaní disciplinárneho návrhu na jeho osobu. Zo strany U.. P. U., predsedu Sudcovskej rady NS SR, ktorý už nekandidoval za člena Sudcovskej rady NS SR, to bol jeho posledný úkon ako predsedu Sudcovskej rady NS SR a tento bol urobený voči jeho osobe.
Vo vzťahu k predsedovi NS SR uviedol, že pri útokoch zo strany politikov, obhajcov obvinených na jeho osobu sa ho predseda NS SR nikdy nezastal, skôr každú príležitosť využil na to, aby ho zahltil žiadosťami o vyjadrenia, niekedy až na absurdné obvinenia. Vo vzťahu k veci, ktorú signalizoval ministerke spravodlivosti vo vzťahu k sudcovi U., dodal, že jediným dôvodom, prečo tak urobil, bola trestná vec Migali.
26. K samotnému skutku uviedol, že sa odohral 17.10.2023. Skutok mal predohru, v ten deň riešili závažnú trestnú vec, išiel ráno autom, v hlave mal danú vec, automaticky išiel, prichádzal tradične, každý deň chodí svojím vozidlom do práce, pozná návyky jednak chodcov, ako si cez rampu skracujú cestu, vôbec neberú ohľad, nechodia cez ten prechod pre chodcov, ďalej pokračujú chodníkom k autobusovej zastávke. Prichádzal, videl, že oproti nemu stojí osobné motorové vozidlo červenej farby, nevidel značku, videl, že signalizuje, že pôjde doprava, teda zrejme k rampe, ale išla chodkyňa, ktorá mu bránila, takže rýchlo využil túto situáciu, odbočil klasicky ako je zaužívaný spôsob vjazdu na parkovisko k elektrickému vrátnikovi, zazvonil, ZVJS cez kameru overí motorové vozidlo, ZVJS vie, že je to jeho motorové vozidlo, vie aj kde parkuje, parkuje hneď v úvodnej časti na prvých dvoch, troch miestach, do zadnej časti alebo do strednej časti vôbec nechodí. Ako sa otvárala rampa, tak zrazu popri ňom po pravej strane prešlo červené motorové vozidlo, pričom nebyť jeho reakcie, keď rýchlo dupol na brzdu, tak by došlo k zrážke.
Nevedel kto to je, či je vôbec zamestnanec súdu, alebo či je to nejaký čierny pasažier. Preto išiel za tým motorovým vozidlom v úmysle zistiť totožnosť vodiča, toho, kto takýmto spôsobom jazdí, vstupuje na parkovisko a porušuje dopravné predpisy.
Išiel za ním, on zastal, začal cúvať a bez toho, aby mal čas sa zorientovať, mohol začať cúvať, ale mohlo sa stať, že mohol niekoho zraziť. Vodič začal cúvať a narazil mu do auta. Toto konanie vôbec nechápal, tak najskôr ho ohrozí pri vjazde na parkovisko. Očakával, že zastane, vystúpi vodič a ospravedlní sa. On začal cúvať a narazil do jeho motorového vozidla.
Narazil a následne sa otvorili dvere, vyklonila sa hlava a až vtedy zistil, že ide o L.. P.. Dovtedy nemal vedomosť, že on je vodičom toho motorového vozidla. On sa v podstate len vyklonil smerom k jeho vozidlu, mal pustené rádio, nepočul čo mu hovoril. Následne ako zaparkovali obaja
vozidlá, keďže ho pozná v tom, že keď sa dostane do nejakého stavu, do nejakého tranzu, tak sa nevie zastaviť, keď začne nejakým spôsobom útočiť zvlášť na neho, bol už rozrušený týmto človekom, vystúpil z auta, povedal si, že dosť, že nebude v tom ďalej pokračovať, tak ho chytil proste za ten golier, len dvakrát s ním zatriasol a len v úmysle, aby ho nejakým spôsobom zastavil, aby ho nejakým spôsobom pacifikoval, že už bolo toho dosť, aby s tým už jednoducho
prestal. Pripustil, že mu niečo povedal. Potom sa vrátil naspäť do svojho motorového vozidla pre osobné veci, L.. P. s tým evidentne nechcel prestať, pretože po tom všetkom prišiel k jeho autu a zase mu začal vykladať, že on nevie, že kto mal byť prvý, ako to malo byť, ale na tieto jeho provokácie už nereagoval, zobral si svoje osobné veci a odišiel smerom do budovy
Najvyššieho súdu SR. 27. Následne disciplinárne obvinený odpovedal na otázky. Potvrdil, že auto L.. P. videl prvýkrát, L.. P. do práce autom nechodí, v ten deň išiel autom, pretože išiel na spoločné zasadnutie trestných kolégií Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR, nikdy predtým
jeho auto nevidel. Na otázku, či mal L.. P. možnosť zaparkovať aj na inom mieste uviedol, že parkovisko bolo úplne prázdne, nepamätá si presne, uviedol, že dve autá boli na celom parkovisku. Zopakoval, že parkuje hneď za rampou, je konzervatívny typ. On išiel za tým autom len z toho dôvodu, že chcel zistiť totožnosť osoby, ktorá týmto spôsobom jazdí.
On mohol zaparkovať kdekoľvek. Na otázku, či keď sa L.. P. vykláňal z dverí po tom náraze, mu bolo rozumieť, čo hovorí uviedol, že nepočul, pretože mal pustené rádio. Dodal, že keby on narazil, nie naschvál, tak by okamžite vybehol z auta a nejakým spôsobom by sa snažil zistiť, že čo sa stalo. L.. P. ale vôbec nebol prekvapený, skôr to bolo z jeho strany také arogantné, on len vystrčil hlavu a gestikuloval takým spôsobom, akože „uhni“ alebo „choď odtiaľ preč, že nevidíš, že idem ja parkovať“. Na otázku, či rozumel čo mu hovoril L.. P. potom, ako ho pustil a išiel si zobrať veci do auta uviedol, že hralo autorádio, ktoré sa vypína až tým, keď otvorí dvere, takže mu v podstate nerozumel čo hovoril, ale z gestikulácie vyplývalo, že „doprava- doľava“, nevie, asi mu signalizoval, že akým spôsobom mal postupovať pri vjazde k rampe. Nechcel sa s ním hádať, preto si nechal vypracovať odborné vyjadrenie, nech sa vyjadrí znalec.
28. Následne bolo postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku a § 29 ods. 4 v spojení s § 4 DSP vykonané dokazovanie obrazovými záznamami predloženými disciplinárne obvineným, konkrétne išlo o obrazové záznamy z jeho motorového vozidla zn. Subaru vyhotovené dňa 17. októbra 2023. Obrazové záznamy boli prehraté v rozsahu, obrazový záznam 224A v čase od 7.02:26 do 7:03:25, 224B od 7:02:26 do 7:03:25, 324A v čase od 07:03:25 do 07:04:24 a 424A v čase od 07:04:23 do 07:05:06.
29. Disciplinárne obvinený k prehratým obrazovým záznamom uviedol, že jeho vyjadrenie a výpoveď je potvrdená obrazovými záznamami. Upozornil na to, že závora sa ešte len otvárala a vodič vošiel na parkovisko spôsobom, že on musel náhle zastaviť auto, aby nedošlo k zrážke. Takisto bolo vidieť, že prvé miesta, kde parkuje boli voľné, za normálnych okolností zastane hneď na prvom - druhom mieste a ide do práce, ale nasledoval ho z dôvodu, že chcel zistiť totožnosť vodiča, ktorý mal na tej strane pozdĺžne voľné miesto, mohol zaparkovať kde chcel.
30. V súvislosti s prehratými obrazovými záznamami sa poverená zástupkyňa predsedu NS SR dopytovala disciplinárne obvineného, prečo najskôr nezaparkoval a až následne nezisťoval totožnosť majiteľa vozidla zn. Honda červenej farby.
Disciplinárne obvinený v tejto súvislosti zopakoval, že proste to tak vyhodnotil, nevedel, do ktorej časti pôjde vodič motorového vozidla, keby zaparkoval na mieste na ktorom parkuje a vodič niekde v zadnej časti, nemusel zistiť jeho totožnosť. Na doplňujúcu otázku predsedníčky senátu uviedol, že od rampy po zadnú časť parkoviska je viac ako 100 m, čiže nevedel, čo ten vodič bude robiť, kam pôjde, teoreticky mohol v zadnej časti zaparkovať, ísť na zastávku, nastúpiť do autobusu a v živote by nevedel, kto to bol.
31. Po opakovanom prehratí obrazového záznamu 224A sa predsedníčka senátu dopytovala disciplinárne obvineného ohľadom situácie, keď červené auto brzdilo, určitú dobu boli vidieť brzdové svetlá, bola vidieť smerovka, konkrétne ho požiadala, aby vyhodnotil túto situáciu ako vodič motorového vozidla, keď zbadá, že auto brzdí, vyhodí sa smerovka.
Disciplinárne obvinený zopakoval, že nasledoval vozidlo s úmyslom zistiť totožnosť vodiča, v časovom intervale troch-štyroch sekúnd sa proste musel rozhodnúť, nemal tam na výber, on jednoducho zastal a hneď okamžite začal cúvať, zostal prekvapený, musel ho pasívne sledovať, pretože keby sa mu nejakým spôsobom chcel uhnúť, mohlo dôjsť k následku vo vzťahu k nejakému chodcovi, ktorý by si skracoval cestu. Naviac bol v stave, keď ho predtým tento vodič nejakým spôsobom ohrozil. Následne doplnil, že vodič ho pri cúvaní musel vidieť, musel vidieť, že za
ním stojí. 32. Následne bolo podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku a § 29 ods. 4 v spojení s § 4 DSP vykonané dokazovanie obrazovým záznamom predloženým disciplinárnymi navrhovateľmi. Konkrétne išlo o obrazový záznam zo 17. októbra 2023 z kamery umiestnenej na budove Najvyššieho súdu SR nachádzajúcej sa na Panónskej ceste 11 v Bratislave, označenej ako HD analóg_2023, prehratá bola časť obrazového záznamu v čase od 8:17:50 do 8:21:33.
33. Disciplinárne obvinený k prehratému obrazovému záznamu uviedol, že väčšina sudcov vrátane neho parkuje smerom dopredu, čiže nikto neparkuje spôsobom, že cúva, teda aj vodič mohol zvoliť túto techniku. V podstate sa len prispôsobil tomu, že išiel za ním, chcel zistiť jeho totožnosť.
34. Po prehratí obrazového záznamu (špecifikovaného v bode 32 tohto rozhodnutia) v čase od 8:19:49 do 8:20:10 požiadala predsedníčka senátu disciplinárne obvineného, aby danú situáciu opísal, konkrétne išlo o situáciu po zaparkovaní vozidiel. Disciplinárne obvinený uviedol, že bol v stave rozrušenia, nechce modifikovať svoje správanie alebo čo mu povedal, nechce si vymýšľať, alebo niečo dotvárať. Z toho čo si pamätá, jeho úmysel smeroval k tomu, aby ho nejakým spôsobom pacifikoval alebo zastavil jeho konanie. Teda k nemu len pristúpil, zatriasol ním, aby sa spamätal, pretože ho pozná z minulosti, keď sa raz rozbehne, nevie kedy zastať. Dvakrát s ním zatriasol, niečo mu zrejme povedal a odišiel preč. Tiež uviedol, že keby ho chcel nejakým iným spôsobom riešiť, má iné fyzické dispozície, 40 rokov je aktívny športovec. Konflikty s L.. P. už boli v minulosti, z minulosti má s ním osobné skúsenosti, nevie sa niekedy
zastaviť. Zatriasol ním dvakrát, zrejme mu niečo povedal, ale sa to preňho skončilo, odišiel naspäť do motorového vozidla, zobral si osobné veci a išiel preč. Zopakoval, že nevedel, čo bude robiť, mal za to, že jeho reakcia bola adekvátna tej situácii, ktorú on v stave, v ktorom sa nachádzal, jednoducho vyhodnotil. 35. Ďalšie ústne pojednávanie sa konalo dňa 14. októbra 2024, na ktoré bol predvolaný ako svedok L.. P. P..
36. V rámci svojej svedeckej výpovede L.. P. P. uviedol, že nechodí do práce autom, dňa 17.10.2023 išiel autom náhodou a to len z toho dôvodu, že mali spoločné stretnutie sudcov trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR a mal obal s oblekmi, kufor, nechcel ísť preto mestskou hromadnou dopravou. Ináč používa auto bežne, má najazdených 850000 km, nie je nijaký začiatočník. Na zábere, ktorý predložil disciplinárne obvinený, ide o pohľad kamery z motorového vozidla disciplinárne obvineného, ako prichádza od Daňového úradu na Ševčenkovej ulici, je tam vidieť, ako tam stojí jeho motorové vozidlo, dáva znamenie o zmene smeru jazdy a dáva prednosť chodkyni, ktorá išla cez prechod. Disciplinárne obvinený mu nedal ako protiidúcemu vozidlu prednosť, nedal prednosť chodkyni, nedal znamenie o zmene smeru jazdy, odbočil ku stojanu, vyklikal si otváranie rampy na službe ZVJS a chcel prejsť. Pripustil, že mu „šibalsky“ chcel vrátiť to, čo si požičal trojnásobným porušením priestupkového zákona a obehol ho z pravej strany, keďže bol rozbehnutý, tak bol prvý. Neospravedlnil sa a následne mu zablokoval auto, aby nemohol
vojsť. Priznal a ospravedlnil sa za to, že jeho chybou bolo, že pri cúvaní mu buchol do auta, lebo vôbec nepredpokladal, že za ním niekto stojí, navyše disciplinárne obvinený nikdy neparkuje v strede parkoviska, toto bolo výnimočné, disciplinárne obvinený vždy parkuje v prvých troch, štyroch boxoch, nikdy nejde do stredu parkoviska a už vôbec neparkuje pred vchodom do budovy a ďalej za vchodom do budovy. Tvrdil, že v tom čase nevedel, že kto je šoférom auta stojaceho za ním. Vo vzťahu k samotnému incidentu uviedol, že najskôr otvoril dvere, žiadal disciplinárne obvineného, aby cúvol s autom, aby ho pustil zaparkovať, nebol si vedomý žiadneho pochybenia a chcel sa pozrieť, či mu nespôsobil škodu.
Keď nakoniec zaparkoval svoje vozidlo a disciplinárne obvinený tiež, on vyšiel z vozidla a chcel sa pozrieť, či mu nespôsobil škodu, mal ruky dolu, disciplinárne obvinený prišiel k nemu a s vulgárnym „tebe ešte nikto nepri. . .“ ho chytil ľudovo za „krágeľ“, za košeľu a chcel mu jednu udrieť
päsťou. Odstupoval od neho a vysvetľoval mu, čo urobil, prečo urobil, stál pred sklom jeho auta a ukazoval mu, čo urobil disciplinárne obvinený. On neútočil na jeho majetok, ako tvrdí disciplinárne obvinený, zachoval sa tak, ako sa môže zachovať každý v tej situácii.
Pokiaľ ide o útok na jeho osobu, z videozáznamu je zreteľne vidieť, že je to útok naňho a nie útok na disciplinárne obvineného a teda, ak sa dožaduje disciplinárneho návrhu na jeho osobu, tak je úplne „bokom“, pretože potom nie je trestný sudca a mal by nechať svoju robotu a pokiaľ ide o jeho klamanie, to nemá nič spoločné s profesiou sudcu, s čestnosťou a statočnosťou a s tým, čím sa často disciplinárne obvinený prezentuje. Ďalej uviedol, že u disciplinárne obvineného nejde o prvý prípad, a pokiaľ by to bol prvý prípad, mávol by rukou a povedal by si, že medzi chlapmi sa takéto somariny dejú, ale tu nejde o ojedinelý útok na nejakého P., tu ide o útok, ktorý už v podstate prechádza z toho verbálneho a z časti fyzického do úplne fyzického útoku a do nekontrolovateľného neovládania sa zo strany disciplinárne obvineného.
Teda hovoril, že ak by to bol ojedinelý útok a týkal by sa len jeho, možnože by to ešte nechal. Záverom svedeckej výpovede uviedol, že disciplinárne obvinený sa mu dodnes za skutok neospravedlnil a ani nemá k tomu tendencie, už asi tri alebo štyri roky v jednom kuse na neho vykrikuje, aby ho neoslovoval, aby ho nezdravil, aby sa s ním nijakým spôsobom nedostával do žiadneho kontaktu majúc za to, že disciplinárne obvinený neuznáva absolútne žiadne hodnoty, žiadne postavenia, žiadnu kolegiálnosť, proste absolútne nič.
37. Následne boli svedkovi prehraté obrazové záznamy, ktoré boli predložené jednak disciplinárne obvineným a jednak disciplinárnymi navrhovateľmi, pričom svedok sa v priebehu ich prehratia vyjadroval, v podstate totožne, ako pri jeho spontánnej výpovedi.
Na otázku členky senátu, aby čo najpresnejšie zreprodukoval, nakoľko nie je k dispozícii zvuková stopa, čo hovoril disciplinárne obvinenému, keď sa vyklonil z auta uviedol, že to nevie povedať, zhruba, aby sa posunul ďalej a možno niečo z toho, čo urobil predtým, prečo ho obehol, nepamätal sa, ale dodal, že ho určite prosil, aby sa posunul, že nemôže zaparkovať.
38. Na požiadavku členky senátu, či môže zreprodukovať rozhovor po vystúpení z áut, nakoľko nie je k dispozícii zvuková stopa, svedok uviedol, že si pamätá ten záver, keď doňho disciplinárne obvinený sotil, keď ho odstrčil a potom, keď odišiel, tak mu povedal : „L. skús a prídeš o sudcovský talár“, lebo stále bolo v jeho reči, ako mu jednu pri.
. ., ako mu jednu dá, zaháňal sa naňho, toto bolo celé, nebol tam dialóg vedený o niečom rozumnom, až potom, ako prišiel k jeho autu, tak mu vysvetľoval vlastne, čo bolo príčinou toho jeho neoprávneného hnevu, lebo ho predbehol a jemu sa to zjavne nepáčilo, tak mu vysvetľoval, prečo ho predbehol, konkrétne, že on mal byť prvý na tej rampe a nie disciplinárne obvinený, ale to on nepripustil. Vystúpil z auta v záujme ísť sa pozrieť na ten chladič, nevystúpil z auta, že sa bude s disciplinárne obvineným naťahovať a že ho tento napadne a že ho bude chcieť
udierať. 39. Na otázku zástupcu Sudcovskej rady NS SR, aký majú vzťah s disciplinárne obvineným, uviedol, že s disciplinárne obvineným boli spolu na zahraničnej pracovnej ceste, strávili spolu týždeň, pričom už vtedy dával na vedomie, že on je proste pánom situácie, on rozhoduje čo bude, kedy bude, ako bude a odvtedy sa v podstate ich vzťahy zhoršovali, aspoň tak komunikovali v roku 2009, 2010. Disciplinárne obvinený ho nahovoril na podanie disciplinárneho návrhu na L.. B., šiesteho v poradí, pretože on sám sa ho bál podať.
Odvtedy sa ich vzťahy zhoršovali, najmä po roku 2015, 2016 začali tie ataky typu „nezdrav ma“, „neoslovuj ma“, „čo so mnou chceš“, atď. V súčasnosti sa nerozprávajú. Na ďalšiu otázku, či išlo o prvý ojedinelý atak svedok uviedol, že fyzický áno, slovných bolo niekoľko. Ďalej uviedol, že si nie je vedomý, že by disciplinárne obvinený mohol zistiť, že červené vozidlo bolo jeho. Ďalej tvrdil, že nevedel, že ide o disciplinárne obvineného, nepozná jeho vozidlo, nevedel kto sedí za volantom, keď ho obiehal nepozeral doľava, on len kričal z auta „uhnite mi, chcem zaparkovať.“ Až následne, keď vyšiel z auta a išiel k nemu, zbadal, že je to disciplinárne
obvinený. 40. Následne svedok odpovedal na otázky obhajcu disciplinárne obvineného. Na otázku, či chodkyňa prechádzala po vyznačenom priechode pre chodcov alebo mimo, alebo nejak menila smer, svedok uviedol, že začala prechádzať po priechode a verí tomu, že disciplinárne obvinený ako skúsený vodič videl, že ide po priechode. Po opakovanej otázke, či to videl on, uviedol, že videl, že prechádza po priechode, preto jej dal prednosť, pričom ako bol prehrávaný záznam, tak videl, že v čase, keď prechádzal cez priechod disciplinárne obvinený, tak bola kúštik mimo priechodu, ale začala prechádzať po priechode.
Na otázku, či disciplinárne obvinený svojím odbočením k rampe nejakým spôsobom obmedzil pohyb na jeho motorovom vozidle, uviedol, že mu disciplinárne obvinený nedal prednosť, bol protiidúce vozidlo, ktorému mu mal dať prednosť. Na otázku, či bol nejakým spôsobom náhle prinútený zmeniť jazdu, svedok uviedol, že nebol. Na otázku, či mu bolo alebo nebolo vytvorené nejaké nebezpečenstvo konaním, alebo spôsobom jazdy disciplinárne obvineného, uviedol, že nie. Na otázku, či nevedel, že disciplinárne obvinený je vodičom v tom čase, svedok uviedol, že
nevedel. Na otázku, či pri prejazde závorou dodržal bezpečný a dostatočný odstup, uviedol, že áno. Na otázku, prečo po náraze okamžite nevystúpil z vozidla a nešiel sa pozrieť na následky na vozidle disciplinárne obvineného, ale sa snažil dosiahnuť, aby cúvol, svedok uviedol, že obidvaja boli na parkovisku, chcel upratať autá na miesto, ak by mu spôsobil škodu, bol ochotný ju nahradiť, nehoda nebola taká, že by bolo ublížené na zdraví, že by došlo k smrti alebo k nejakej fatálnej škode, teda to bolo zreteľné už na prvý pohľad. Na otázku, či mal možnosť využiť aj pozdĺžne parkovanie na ľavej strane parkoviska a prečo ho nevyužil, svedok uviedol, že mal, ale nikto mu neprikazuje, ktoré miesto má využiť, môže si vybrať miesto, aké
chce. Rozhodol sa parkovať vedľa L.. S., zvykne postaviť červené vedľa červeného. Na ďalšiu otázku uviedol, že o incidente rozprával celému autobusu (v ten deň cestovali na spoločné stretnutie sudcov trestnoprávnych kolégií NS SR a NS ČR) všetkým. Na otázku, aké mal vzťahy s disciplinárne obvineným počas obdobia, keď mal pozastavený výkon funkcie, svedok uviedol, že veľmi dobré. Vtedy mu disciplinárne obvinený začal pomáhať, bol mu priaznivo ľudsky naklonený, v tejto situácii sa mu snažil pomôcť. Na otázku, či z konania disciplinárne obvineného v minulosti cítil nejakú krivdu, svedok uviedol, že okrem obdobia, ktoré pred chvíľou opísal, tak cíti veľkú neúctu, nerešpekt od disciplinárne obvineného.
Na otázku, či cítil, že sa mu disciplinárne obvinený snažil nejako pomôcť, podporiť jeho ambície svedok uviedol, že sa v rokoch 2008, 2009 a 2010 vzájomne podporovali, vtedy si boli takí naklonení, podporovali sa, vzťahy boli relatívne dobré v priebehu disciplinárneho konania, ktoré bolo ukončené v roku 2011. Na otázku, či podporoval kandidatúru disciplinárne obvineného na generálneho prokurátora v roku 2022, svedok uviedol, že nepodporoval, vtedy boli vzťahy naštrbené, dozvedel sa, dostal sa k niekoľkým e-mailom, ktoré nasvedčovali tomu, že ich disciplinárne obvinený „odkrágľuje“. Na otázku, aký mal vnútorný postoj ku konaniu disciplinárne obvineného uviedol, že nemá z toho doteraz dobrý pocit, myslí si, že to ohrozenie tu stále je, najmä keď počúva výčiny, ktoré robí disciplinárne obvinený voči ďalším kolegom. Na doplňujúcu otázku, prečo ak mal nedobrý pocit, išiel disciplinárne obvinenému ešte vysvetľovať jeho pochybenia pri vjazde na rampu, svedok uviedol, že si myslel, že má trošku súdnosti a že sa spamätá a že urobí niečo ľudské, čakal týždeň, myslel si, že príde, otvorí dvere a povie „P. prepáč“, neurobil to.
Tým ho len utvrdil v tom, že on nie je schopný takýchto prejavov. Na otázku, prečo nepodal trestné oznámenie, keď sa teda má jednať o výtržníctvo a podal podnet na disciplinárne konanie, svedok uviedol, že si nebol celkom istý, či nie je tak subjektívne obmedzený, aby precenil túto situáciu, radšej teda podal podnet, kde si bol istý, že naplní znaky disciplinárneho previnenia, a ak príslušné orgány vrátane tohto senátu dospejú k názoru, že vec treba postúpiť na trestné konanie, môže tak urobiť, vec ešte nie je premlčaná.
41. Následne predsedníčka senátu opätovne prehrala obrazový záznam z kamery nachádzajúcej sa na budove Najvyššieho súdu SR a položila svedkovi otázku, či niečo disciplinárne obvinenému povedal po zaparkovaní auta, keď bol chrbtom k autu disciplinárne obvineného a otočil sa. Svedok k otázke uviedol, že si myslí, že nehovoril na disciplinárne obvineného, pozeral sa niekde ku plotu, keď sa na neho otočil, tak mu mohol niečo povedať, nepamätal sa, pamätal si ako dominantné to, že sa disciplinárne obvinený naňho vyrútil, že „či mi ešte nikto nepri.
. .“ Z tohto momentu si nepamätá nič iné, že by niečo hovoril, že by ho nebodaj provokoval, proste vystúpil z auta, chcel ísť pozrieť ten chladič a on k nemu prišiel týmto spôsobom. Na ďalšiu otázku predsedníčky senátu, či má v aute kameru, ktorá mu pípa, keď cúva, svedok uviedol, že infotimes mu pípa, ale má senzory, nevie teraz stopercentne povedať, či to pípa na infotimente alebo zvlášť pípajú senzory. Senzory určite pípali, nemal ich vypnuté, bol proste rozrušený tou situáciou, že niektoré veci nezachytil, čiže keby zaevidoval aj tie senzory alebo keby bol pozrel na tú kameru, tak stopercentne necúva do chladiča, ale tým, že to vôbec nepredpokladal, urobil to automaticky, podvedome hodil spiatočku, išiel cúvať, nepredpokladal, že niekto za ním bude stáť 30 cm. 42. Členka senátu dopytovala svedka ohľadom situácie vyplývajúcej z prehratého obrazového záznamu, keď predbiehal auto pri rampe, nevidel, že by ho to auto následne predbiehalo, a teda niekde mal očakávať, že to auto bude za ním. K uvedenému svedok uviedol, že neočakával, že za ním bude stáť auto 30 cm. Ospravedlnil sa za to, že buchol do chladiča, bola to jeho chyba,
je si toho vedomý, je rád, že nebola spôsobená žiadna škoda, to je ale všetko, čo môže pripustiť z celej situácie. 43. Disciplinárne obvinený k výsluchu svedka uviedol, že zámerne nekládol svedkovi otázky majúc za to, že to nemá význam. Preto si dal vypracovať znalecký posudok nezávislým znalcom, nech on posúdi z hľadiska zákona o cestnej premávke a príslušných ustanovení, kto mal prednosť, ako akým spôsobom porušil povinnosti v zmysle zákona o cestnej premávke, pričom z tohto znaleckého posudku vyplývajú nespochybniteľné závery, aj čo sa týka prednosti
v jazde. Prednosť v jazde L.. P. nemal, pretože nemusel náhle zmeniť smer ani rýchlosť jazdy, uvedené si vykladá v rozpore s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. Uviedol, že nemal povinnosť dávať chodkyni prednosť, pretože svojím štýlom jazdy nespôsobil, že by musela náhle zmeniť smer svojej chôdze. Uviedol, že poukáže na tri, štyri postrehy, z ktorých vyplýva, akým spôsobom svedok narába s faktami, resp. akým spôsobom zveličuje. Konkrétne uviedol, že zo záznamu vyplýva, že vyhodil blinker, keď vchádzal k rampe, potom svedok hovoril o tom, že na tretí alebo štvrtýkrát zacúval na parkovacie miesto, pričom zo záznamu vyplýva, že to bolo na jedenkrát. Ďalej hovoril, že ho chcel udrieť, pričom zo záznamu jednoznačne vyplýva, že ho chytil pravou rukou, je pravák, keby ho chcel udrieť, tak by ho nechytal pravou rukou, ktorá je dominantná. Potreboval s ním zatriasť, aby jednoducho nepokračoval v tom svojom konaní. Pokiaľ ide o vzťahy s L.. P. uviedol, že on sa vrátil z Eurojust-u, stal sa členom senátu, ktorého bol predsedom senátu. Od začiatku tie vzťahy neboli veľmi dobré z toho dôvodu, že mali s L..
B. trošku odborné výhrady k jeho rozhodovacej činnosti, nenechal si niektoré veci vysvetliť, poradiť. Po zrušení špeciálneho súdu (máj 2009) L.. B. nepočkal na publikovanie nálezu v zbierke a nevyplatil im príplatok. L.. P. mu volal, bol vtedy v Tatrách, že im príplatok nebol vyplatený a že to tak nenechá a že ide podať trestné oznámenie.
Povedal mu, že nech robí ako chce, trestné oznámenie podal a následne v septembri bol na neho podaný disciplinárny návrh a súčasne mu bol pozastavený výkon funkcie sudcu. Robila sa zbierka na jeho podporu, mal znížený plat, mesačne sa mu skladali na výplatu, on osobne sa tiež skladal dva alebo trikrát dal po 100 eur L.. Ď., čo si už L.. P. nepamätá. Potom, keď mu bol plat vyplatený, nepamätá si, že by sa mu nejakým spôsobom poďakoval. Záverom uviedol, že L.. P. bol informovať L.. G. do jeho advokátskej kancelárie, prišiel doslova na neho žalovať. Tiež poukázal na to, že L.. P. vypovedal, že presne vie, kde parkuje, na ktorých miestach, ale následne tvrdí v rámci svojej spontánnej výpovedi, že nevedel, že on je vodičom vozidla.
Teda na jednej strane dôverne pozná jeho parkovacie miesto a na druhej strane nevie, že bol vodičom toho vozidla. 44. Následne disciplinárne obvinený po zákonnom poučení odpovedal na otázky. Zástupca Sudcovskej rady NS SR sa spýtal, či vie povedať, voči čomu mala smerovať nutná obrana, ktorou operuje, konkrétne, aby charakterizoval, či voči priestupku alebo trestného činu, alebo voči svojpomoci podľa Občianskeho zákonníka. Disciplinárne obvinený zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia o protiprávnom konaní L.. P., že bol v stave silného rozrušenia a v tom momente to takto vyhodnotil, jeho konanie smerovalo k tomu, aby s tým jednoducho prestal. Na doplňujúcu otázku, či to bola nutná obrana proti protiprávnemu konaniu ako takému, disciplinárne obvinený uviedol, že áno. Na ďalšiu otázku, aby objasnil jeho vyjadrenie, že sa snažil prenasledovať vozidlo, aby náhodou neuniklo z parkoviska, disciplinárne obvinený uviedol, že celé parkovisko má dĺžku vyše 100 m, nevedel, kto je tým vodičom, nemusel to byť pracovník Najvyššieho súdu SR, mohol to byť niekto, kto chcel zaparkovať a odišiel by do práce, hneď 20 m je odtiaľ zastávka MDH, čiže keby zaparkoval hneď na začiatku a on
by zaparkoval v tej zadnej časti, čo je vzdialenosť okolo tých 100 m, kým by tam došiel, kľudne mohol nastúpiť na MHD na autobus a odišiel by preč bez toho, aby zistil totožnosť vodiča, ktorý mu vytvoril nebezpečenstvo a ktorý ho ohrozil pri vstupe na parkovisko, takže to bol dôvod, prečo ho prenasledoval, aby zistil totožnosť vodiča, ktorý sa dopustil dopravného prostriedku.
45. Disciplinárne obvinený bol dopytovaný členkou senátu, aby sa bližšie vyjadril k slovnej provokácii, kedy prebiehala a ako. Disciplinárne obvinený k tomu uviedol, že celé konanie bolo provokatívne, pretože sudca P. dobre vedel, že je on vodičom toho motorového vozidla, jednoducho mu to chcel vrátiť, cítil sa dotknutý, že mu nedal prednosť v jazde.
Následne ho ohrozil pri vjazde na parkovisko, úmyselne nacúval do jeho motorového vozidla, napriek tomu, že mal parkovaciu kameru, napriek tomu, že mal aj signalizačné zariadenie. Jeho reakcia nebola adekvátna situácii, vyklonil sa z auta, namiesto toho, aby vyšiel von, a zistil, čo sa stalo, arogantným spôsobom mu podľa gestikulácie povedal, aby sa mu uhol, lebo ide zacúvať na parkovné miesto. Následne, keď vyšiel z auta, bol už v nejakom duševnom rozpoložení, že čo tento človek zase pácha. S odstupom času, ako aj na stav, v akom bol, si už nepamätá, ale tiež mu niečo naznačoval alebo hovoril spôsobom, že nemal pravdu. Tiež poukázal na to, že čo dnes svedok prezentoval, sú to veci z minulosti, ktoré sa kopia a stále stupňujú.
Jednoducho tak v tom čase a v tom stave v akom bol, tak reagoval, tak to vyhodnotil. 46. Najvyšší správny súd vykonal prečítaním, resp. prečítaním ich podstatného obsahu na ústnom pojednávaní nasledujúce listiny ako dôkaz v súlade s ustanovením § 253 ods. 2 v spojení s § 269 Trestného poriadku a v spojení s § 29 ods. 4 DSP: - Podnet na začatie disciplinárneho konania voči L.. L. M. doručený Sudcovskej rade NS SR dňa 23.10.2023 sudcom L.. P. P. (č. l. 38) - Vyjadrenie na podnet na začatie disciplinárneho konania, ktoré doručil L.. L. M. Sudcovskej rade NS SR dňa 30.10.2023 (č. l. 39) - Zápisnica z riadneho zasadnutia Sudcovskej rady NS SR zo dňa 21.06.2023 (č. l.127) - Zápisnica z riadneho zasadnutia Sudcovskej rady NS SR zo dňa 22.11.2023 (č. l. 189) - Zápisnica zo 6. zasadnutia Súdnej rady SR zo dňa 11.05.2020 (č. l. 196) - Mail zo 16.12.2021 (č. l. 247) - Výzva predsedu NS SR zo dňa 06.11.2023 (č. l. 311) - Stanovisko L.. L. M. k žiadosti zo dňa 06.11.2023 z 10.11.2023 (č. l. 315)
- Odôvodnenie nesúhlasného stanoviska Tpj 4/2020 z 20.01.2020 (č. l. 358) - Zápisnica z 8. zasadnutia Súdnej rady SR zo dňa 25.05.-26.05.2020 (č. l. 360) - Otvorený list zo dňa 02.09.2009 - Päť viet zo dňa 26.09.2009 (č. l. 372) - Informácia o zbytočných prieťahoch v dovolacích trestných konaniach na NS SR zo dňa 28.01.2022 (č. l. 381) - Žiadosť L.. P. zo dňa 01.06.2021 adresovanú predsedovi NS SR - Úprava k sp. zn. 5Tost/28/2023 zo dňa 17.10.2023 (č. l. 395) - Zápisnica o neverejnom zasadnutí sp. zn. 5Tost/28/2023 zo dňa 17.10.2023 (č. l. 396) - Odborné vyjadrenie č. 44/2024 (č. l. 559) - Sudcovská šarvátka (č. l. 394) - Štatistické listy za roky 2021 do 2023 (č. l. 422-438) - Uznesenie Súdnej rady SR č. 147/2024 zo dňa 14.05.2024 (č. l. 520) - Zoznam rozhodnutí publikovaných v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR po dobu výkonu funkcie sudcu na trestnoprávnom kolégiu NS SR od 1999 doposiaľ (č. l. 737)
vo vzťahu k publikovaným rozhodnutiam ide o 55 rozhodnutí a vo vzťahu publikovaným stanoviskám ide o 7. - Prepis časti rozhovoru sudcu ŠTS Pezinok L.. U. Z. s U. Š. zo dňa 18.03.2023 (č. l. 757) 47. Vo vzťahu k ďalším navrhovaným listinným dôkazom disciplinárne obvinený a jeho obhajca, na dotaz predsedníčky senátu uviedli, že na ich vykonaní netrvajú.
48. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2024 súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy navrhované disciplinárne obvineným, konkrétne výsluch L.. Y. F. a L.. Y. G., G..U.. a to z dôvodu, že okolnosti, ktoré by sa zistili týmito výpoveďami, možno zistiť vykonaním iných dôkazov.
49. Na ústnom pojednávaní dňa 14. októbra 2024 boli prednesené záverečné reči. Zástupca Sudcovskej rady NS SR v rámci záverečnej reči zotrval na svojich tvrdeniach a vyjadreniach majúc za to, že boli naplnené všetky objektívne aj subjektívne znaky uvedeného
disciplinárneho previnenia. Tiež zdôraznil, že disciplinárny návrh podávali navrhovatelia ako nestranní a nezaujatí vo vzťahu k disciplinárne obvinenému. Preto navrhol, aby bolo disciplinárne obvinenému uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich a to buď preloženie na súd nižšieho stupňa alebo alternatívne disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie jedného roka. Poverená zástupkyňa predsedu NS SR v záverečnej reči doplnila, že zo strany navrhovateľa - predsedu NS SR nebol disciplinárny návrh podávaný z dôvodu nejakej zaujatosti. Mala tiež za to, že na základe vykonaného dokazovania bolo spáchanie disciplinárneho previnenia preukázané.
Obhajca disciplinárne obvineného rovnako v záverečnej reči zotrval na svojich argumentoch, či už procesného charakteru, ako aj argumentoch smerujúcich k nutnej obrane disciplinárne obvineného prednesených v rámci disciplinárneho konania majúc za to, že ide o účelovo podaný disciplinárny návrh, ktorý trpí značnými nedostatkami. Súčasne predložil disciplinárnemu senátu návrh úpravy skutku. Disciplinárne obvinený v rámci záverečnej reči odkázal na argumenty svojho obhajcu. Súčasne poukázal na to, že sa vo svojej rozhodovacej činnosti snažil držať faktov a objektívnych dôkazov a preto verí, že sa objektívnych faktov bude pri svojom rozhodovaní držať aj disciplinárny senát. Odkázal pri tom na predložené odborné vyjadrenie. Záverom zopakoval, že tak ako bol naformulovaný skutok, tak sa tento skutok nestal.
Pokiaľ by mal byť skutok naformulovaný na základe dôkazov, ktoré boli vyhodnotené, tak zo strany sudcu P. išlo evidentne o provokáciu a z jeho strany išlo o nutnú obranu. V rámci posledného slova disciplinárne obvinený zopakoval, že je tu tendencia robiť z páchateľa poškodeného a z poškodeného páchateľa. Preto dúfal, že disciplinárnemu senátu je vec na základe vykonaného dokazovania jasná a vo veci rozhodne adekvátnym spôsobom.
V. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci
IV. A Procesné námietky disciplinárne obvineného
50. Disciplinárny senát sa najskôr venoval námietkam disciplinárne obvineného procesnej povahy. Disciplinárne obvinený tvrdil, že disciplinárni navrhovatelia sú vo veci zaujatí, čomu zodpovedá aj spôsob vymedzenia skutku, ktorý neodráža celý priebeh incidentu, ku ktorému došlo na parkovisku pred budovou Najvyššieho súdu SR na Panónskej ulici 11 v Bratislave. Tvrdil, že bol selektívne vybratý za páchateľa incidentu a vo vzťahu k sudcovi L.. P. neboli vyvodené žiadne opatrenia, či už v podobe podania disciplinárneho návrhu alebo využitia inštitútu napomenutia. Tvrdil, že tento selektívny prístup vyplýva z jeho verejne prezentovaných postojov na dianie na Najvyššom súde SR, vrátane podania jeho podnetu ministerke spravodlivosti SR na prieťahy vo veciach sudcu U. a tiež z jeho postoja pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu SR L.. L. Š.. Tvrdil, že členovia Sudcovskej rady NS SR L.. S. a U.. U. deklarovali svoju zaujatosť voči jeho osobe, pričom za prijatie uznesenia o podaní disciplinárneho návrhu hlasovali. Doplneným vyjadrením doručeným Najvyššiemu správnemu súdu dňa 3. októbra 2024 disciplinárne obvinený poukázal na skutočnosť, že za uznesenie Sudcovskej rady NS SR č. 111/2023 hlasovala aj sudkyňa L.. U.Á. Z., P.., manželka L.. U. Z., ktorý sa v rozhovore s U. Š. dňa 18.03.2023 vyjadroval aj vo vzťahu k nepodaniu disciplinárneho návrhu na disciplinárne obvineného, a to napriek rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 39/2021. Z uvedeného mal za to, že aj táto členka Sudcovskej rady NS SR má voči jeho osobe zreteľný negatívny vzťah. Argumentáciu založenú na zaujatosti disciplinárnych navrhovateľov podporil rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32D/22/2022 z 22. mája 2023 vo veci sudcu U. a rozhodnutím ESĽP vo veci Todorova proti Bulharsku č. 40072/13 z 19. októbra 2021.
51. S poukazom na uvedené sa disciplinárny senát najskôr venoval uvedeným rozhodnutiam, konkrétne ich porovnaním s namietanými vadami disciplinárneho návrhu, ktoré, podľa názoru disciplinárne obvineného, majú mať za následok nevyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči disciplinárne obvinenému. Disciplinárne obvinený preukazoval vyššie uvedené tvrdenia konkrétnymi listinnými dôkazmi: (i) podnet ministerke spravodlivosti zo dňa 22.01.2022, (ii) listiny o jeho postojoch na dianie v justícii - 5 viet (26.09.2009), otvorený list, ktorým sa poukazovalo na dianie na NS SR (02.09.2009), (iii) zápisnica zo zasadnutia Súdnej rady SR zo dňa 11.05.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že vystupoval proti zvoleniu L.. L. Š. za predsedu NS SR, (iv) vystupoval kriticky vo vzťahu k výberovému konaniu na sudcu NS SR, v ktorom bol úspešný L.. P. (zápisnica z 8. zasadnutia Súdnej rady SR, ktoré sa konalo 25. - 26. mája 2020).
52. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sudcu U. sp. zn. 32D/22/2022 z 22. mája 2023 vychádza z rozhodnutia ESĽP vo veci Todorova proti Bulharsku č. 40072/13 z 19. októbra 2021. Disciplinárny senát sa preto najskôr venoval nosným argumentom tohto rozhodnutia.
53. V prvom rade treba poukázať na relevantné skutočnosti prípadu Todorova (sťažovateľka) proti Bulharsku, ktoré následne porovnával disciplinárny senát s prípadom disciplinárne obvineného. Sudkyňa Todorova bola predsedníčkou združenia sudcov a jej úloha spočívala aj vo verejnej kritike správy súdov. Jej vyjadrenia boli súčasťou širokej verejnej diskusie, ktorá prebiehala v rozhodnom čase a týkala sa reformy súdnictva, jej efektivity a nezávislosti. Konkrétne sa sudkyňa Todorova viackrát vyjadrila v médiách, aby prezentovala stanovisko svojho profesijného združenia k činnosti Najvyššej Súdnej rady (ďalej len „NSR“) a k údajnému nátlaku výkonnej moci na súdnictvo vrátane niektorých vyhlásení ministra vnútra v
médiách. Ostro kritizovala najmä nedostatočnú transparentnosť postupov menovania viacerých predsedov súdov zo strany NSR (bod 148 rozhodnutia ESĽP). V prípade Todorova, teda kritické prejavy tejto sudkyne smerovali práve proti subjektom, ktorí neskôr iniciovali kroky smerujúce k disciplinárnemu postihu. Pokiaľ ide o relevantnú časovú súslednosť daného prípadu tak sudkyňa Todorova sa verejne ostro kriticky vyjadrovala v rokoch 2010 až 2011, osobitne v júni 2011 (keď určitá kritika bola vyslovená už aj v roku 2009), pričom kontrola trestného oddelenia Mestského súdu v Sofii bola nariadená 14.06.2011 a týkala sa plnenia pracovných povinností sudcov. Disciplinárne konanie bolo následne začaté dňa 28.07.2011.
54. ESĽP v bode 154 rozhodnutia uviedol, že v prípadoch, kedy Súd mohol konštatovať, že dôvodom pre napadnuté opatrenia bol výlučne alebo najmä výkon slobody prejavu sťažovateľa Súd dospel k záveru, že došlo k zásahu do výkonu práva chráneného článkom 10 Dohovoru (Baka, citovaný vyššie, §§ 79-80, a Cimperšek proti Slovinsku, č. 58512/16, § 58, 30. jún 2020).
Naopak, v prípadoch kedy usúdil, že opatrenia boli vo svojej podstate viazané na spôsobilosť sťažovateľov vykonávať svoju funkciu, konštatoval, že k zásahu v zmysle článku 10 Dohovoru nedošlo (Harabin proti Slovensku, č. 58688/11, § 151, Köseo?lu proti Turecku (dec.), č. 24067/05, §§ 25-26, 10. apríla 2018, Simić proti Bosne a Hercegovine (dec.), č. 75255/10, § 35, 15. novembra 2016 a Harabin, už spomínané rozhodnutie).
55. V bode 155 ESĽP ďalej skonštatoval, že za týmto účelom Súd berie do úvahy dôvody uvádzané vnútroštátnymi orgánmi na odôvodnenie predmetných opatrení, prípadne argumenty predložené v následných opravných konaniach. Musí však všetky dôkazy hodnotiť nezávisle od celkových dôkazov, ako aj závery, ktoré môže vyvodzovať zo skutkového stavu ako celku a z vyjadrení strán. Predovšetkým, Súd musí skôr vziať do úvahy sled udalostí v čase, než ich zohľadniť samostatne ako oddelené udalosti.
56. ESĽP v bode 179 uzavrel, že disciplinárne konania vedené proti sťažovateľke a sankcie, ktoré jej boli uložené, predstavovali zásah do výkonu jej práva na slobodu prejavu, ktorý nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, v záujme legitímnych cieľov uvedených v článku 10
Dohovoru. 57. ESĽP následne v bode 180 dodal, že tento záver sa však nemá vykladať v tom zmysle, že bráni možnosti stíhania sudcu za nesplnenie pracovných povinností po tom, čo uplatnil svoje právo na slobodu prejavu, ak neexistuje žiadne podozrenie o tom, že toto stíhanie bolo vedené ako forma odplaty za výkon tohto základného práva.
58. Vo veci sudcu U. sp. zn. 32D/22/2022 z 23. mája 2023 bolo pre rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu relevantné to, že L.. I. U. je a v rozhodnom čase aj bol prezidentom Združenia sudcov Slovenska, tento sa v rozhodnom čase (rok 2021 a 2022), v pomerne krátkom časovom období pred podaním disciplinárneho návrhu, verejne kriticky vyjadroval k navrhovanej súdnej mape, ktorú presadzovala bývalá ministerka spravodlivosti U. M., ktorá následne proti nemu podala disciplinárny návrh, a to v deň keď podala svoju demisiu. Najvyšší správny súd, vychádzajúc práve z rozhodnutia ESĽP vo veci Todorova dospel k záveru, že disciplinárne konanie vedené proti disciplinárne obvinenému sudcovi L.. U. a s ním spojené hroziace sankcie a následky, by predstavovali zásah do výkonu jeho práva na slobodu prejavu, ktorý by nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme legitímnych cieľov uvedených v článku 10
Dohovoru. Z uvedeného dôvodu sudcu U. spod disciplinárneho návrhu oslobodil. 59. Disciplinárny senát v tu prerokúvanej veci preto posudzoval, či aj v prípade disciplinárne obvineného predstavuje dané disciplinárne konanie zásah do výkonu jeho práva na slobodu prejavu a teda, či je dostatočne preukázaný súvis medzi daným disciplinárnym konaním a vyjadreniami disciplinárne obvineného, pričom dospel k záveru, že súvis medzi slobodou prejavu disciplinárne obvineného a podaním disciplinárneho návrhu preukázaný nebol.
60. Výkon svojho práva na slobodu prejavu prezentoval disciplinárne obvinený tým, že sa verejne vyjadroval v rokoch 2009, 2010 a 2011 a následne v roku 2020, jednak vo vzťahu k vtedajšiemu dianiu na Najvyššom súde SR pod vedením L.. B., jednak vo vzťahu k voľbe predsedu NS SR a následne k výsledkom výberového konania, v ktorom bol úspešný L.. P. P.. Tiež poukázal na to, že podanie disciplinárneho návrhu má byť odvetou za podanie podnetu ministerke spravodlivosti dňa 28.01.2022 vo vzťahu k prieťahom v konaniach sudcu
U.. Disciplinárny senát pripúšťa, že disciplinárne obvinený, týmito konkrétnymi vyhláseniami realizoval svoje právo na slobodu prejavu. Preto v porovnaní s prípadom Todorova vyhodnocoval ich intenzitu, ich obsah vo vzťahu k širokej verejnosti, časovú súvislosť práve vo vzťahu k podanému disciplinárnemu návrhu, jeho postavenie v rámci justičného priestoru, v ktorom právo na slobodu prejavu realizoval a tiež to, voči komu, akému subjektu právo na slobodu prejavu realizoval, konkrétne či to bol subjekt, ktorý následne podal disciplinárny návrh. ESĽP totiž vo veci Todorova kládol osobitný význam funkciám, ktoré sťažovateľka zastávala, povahe postojov, ktoré prezentovala, kontextu, v akom boli tieto vyjadrené a rovnako na časovú súvislosť uplatnenia práva na slobodu prejavu s podaním disciplinárneho návrhu. Z uvedených kritérií však v tu posudzovanom prípade absentuje (i) časová súvislosť, keď disciplinárny senát nemal preukázané, že by disciplinárne obvinený v relevantnom časovom úseku pred podaním disciplinárneho návrhu verejne prezentoval svoje názory na dianie v justícii, ktoré by boli predmetom verejnej diskusie, (ii) intenzita samotnej realizácie práva na slobodu prejavu a rovnako (iii) subjekt, ktorý bol adresátom vyjadrení disciplinárne
obvineného a následne disciplinárny návrh podal. Preto závery z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32D/22/2022 z 23. mája 2023 nie sú aplikovateľné na prípad disciplinárne obvineného.
61. Predmetný disciplinárny návrh podala Sudcovská rada NS SR a predseda NS SR. Vo vzťahu k predsedovi NS SR by sa mohlo zdať, že disciplinárne obvinený realizoval voči nemu právo na slobodu prejavu, keď nesúhlasil s jeho kandidatúrou. K uvedenému však
disciplinárny senát uvádza, že nesúhlas disciplinárne obvineného s jeho kandidatúrou nemôže byť vnímaný a hodnotený ako kvalifikovaný útok smerujúci na disciplinárneho navrhovateľa, osobitne v prípade, ak od vyslovenia postoja disciplinárne obvineného k danej voľbe uplynul podstatný časový úsek pred podaním disciplinárneho návrhu. V tejto súvislosti disciplinárny senát dopĺňa, že všeobecné vyjadrenia kritizujúce napríklad systém fungovania súdnictva, výkonu správy súdu, sudcov, s ktorými disciplinárne obvinený v minulosti spolupracoval, nemôžu byť bez ďalšieho vnímané ako základ pre označenie disciplinárneho návrhu ako účelovo podaného, ale musia byť podrobené dôkladnému testu cez kritériá vyššie uvedené. Naviac, nie každá kritika vyslovená sudcom vo vzťahu k prípadným disciplinárnym navrhovateľom môže byť vnímaná ako základ pre uplatnenie záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Todorova.
62. V súvislosti s prípadom Todorova je ešte potrebné upozorniť na to, v čom je toto rozhodnutie špecifické. Jeho špecifickosť tkvie v tom, že subjekt, ktorý sudkyňa Todorova kritizovala, urobil cielene previerku plnenia pracovných povinností, dokonca sa tento netajil ani tým, že cieľom previerky sú vyjadrenia sudkyne Todorovej (bod 160 rozhodnutia ESĽP). V posudzovanom prípade, ale nebol disciplinárny návrh založený na dôvode, ktorý by disciplinárni navrhovatelia aktívne hľadali.
63. K tvrdenej zaujatosti členov Sudcovskej rady NS SR disciplinárny senát uvádza, že je pravdou, že členovia Sudcovskej rady NS SR U.. U. a L.. S. sa výslovne na zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 21. júna 2023 vyjadrili, že sa cítia byť voči osobe disciplinárne obvineného zaujatí, konkrétne išlo o zaujatie stanoviska Sudcovskej rady NS SR k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky, okrem iného aj vo vzťahu k disciplinárne obvinenému. Následne na zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 22. novembra 2023, vo vzťahu k bodu programu týkajúceho sa návrhu na podanie disciplinárneho návrhu proti disciplinárne obvinenému, L.. S. a U.. U. svoj vzťah k disciplinárne obvinenému zopakovali, pričom po následnej diskusii k tomuto bodu programu sudcovská rada dospela k záveru, že uvedené vyjadrenie nebráni tomu, aby sa títo dvaja členovia zúčastnili na rokovaní, nakoľko predmetom rokovania nie je samotné meritórne rozhodnutie. Sudcovská rada NS SR má 7 členov, pričom na predmetnom zasadnutí bolo prítomných 6 členov. Za prijatie uznesenia č. 111/2023 hlasovalo 6 členov sudcovskej rady vrátane L.. S. a U.. U..
Disciplinárne obvinený po ústnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2024 rozšíril svoju argumentáciu vo vzťahu k zaujatosti členov sudcovskej rady aj o L.. U. Z., P.., konkrétne preukazoval jej zaujatosť z dôvodu vyjadrení jej manžela L.. U. Z.. Vo vzťahu k prípadnej zaujatosti L.. U. Z., P.. disciplinárny senát uvádza, že ide len o domnienky disciplinárne obvineného, ktoré v konaní nie sú
relevantné. Disciplinárny senát k zaujatosti dvoch členov sudcovskej rady v nadväznosti na tvrdenie disciplinárne obvineného, že, v prípade, ak je zaujatý čo i len jeden člen senátu, je zaujatý celý senát uvádza, že Sudcovská rada NS SR ako orgán sudcovskej samosprávy, nie je senátom, nie je súdnym telesom, čo znamená, že aj v prípade preukázanej zaujatosti niektorého člena sudcovskej rady, ktorý hlasoval za jej konkrétne uznesenie, táto skutočnosť nemá za následok vadnosť, respektíve neplatnosť tohto uznesenia. Navyše, je potrebné vziať do úvahy relevantnú skutočnosť, že sudcovská rada v tomto prípade nerozhodovala o vine disciplinárne obvineného, o tejto je kompetentný rozhodnúť jedine súd.
64. S poukazom na vyššie uvedené disciplinárny senát neuznal argumentáciu disciplinárne obvineného za dôvodnú, nakoľko nemal preukázaný súvis medzi podaním predmetného disciplinárneho návrhu a prezentovanými postojmi sudcu, v dôsledku čoho nie je možné považovať predmetný disciplinárny návrh za zásah do práva sudcu na slobodu prejavu v zmysle záverov vyplývajúcich z rozhodnutia ESĽP vo veci Todorova.
65. Pokiaľ disciplinárne obvinený poukazoval na selektívny prístup disciplinárnych navrhovateľov, keď voči sudcovi P. disciplinárny návrh podaný nebol, respektíve nebol využitý ani inštitút písomného napomenutia podľa § 117 ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich, tak k uvedenému disciplinárny senát uvádza, že nepatrí do jeho právomoci posudzovať ani inak hodnotiť dôvody, pre ktoré disciplinárny návrh vo vzťahu k inému sudcovi podaný nebol. Disciplinárny senát koná a rozhoduje len o disciplinárnom návrhu, ktorý mu bol doručený.
IV. B Právne posúdenie konania disciplinárne obvineného
66. Vykonaným dokazovaním, konkrétne prehratím obrazových záznamov predložených disciplinárne obvineným (obrazové záznamy z kamier jeho osobného motorového vozidla) a disciplinárnych navrhovateľov (kamera umiestnená na budove Najvyššieho súdu SR na Panónskej ulici 11 v Bratislave) bol preukázaný priebeh incidentu, ku ktorému došlo dňa 17. októbra 2024 o cca 8:17:50 medzi disciplinárne obvineným a sudcom Najvyššieho súdu SR L.. P. P.. Samotný priebeh incidentu disciplinárne obvinený nerozporoval, tvrdil však, že svojho konania sa dopustil v nutnej obrane.
67. Disciplinárne obvinený tvrdil, že zo strany sudcu P. išlo o provokáciu, tvrdil, že: (i) sudca P. sa opakovane dopustil konania ohrozujúceho jeho osobu a jeho majetok, pričom jeho protiprávne konanie malo stupňujúci sa charakter, keď najskôr ohrozil jeho motorové vozidlo, keď mu pri prejazde závorou v rozpore s pravidlami o cestnej premávke nedal prednosť, pričom k vzájomnej kolízii a poškodeniu osobných motorových vozidiel nedošlo len pre jeho pohotovú reakciu, následne pri cúvaní úmyselne narazil do jeho osobného motorového vozidla, pričom k škode nedošlo len v dôsledku okolností nezávislých na jeho vôli a následne bez akéhokoľvek ospravedlnenia pokračoval vo svojej provokácii verbálnymi útokmi a svojím arogantným správaním; (ii) vystúpil z osobného motorového vozidla (z vozidla vystúpil aj L.. P., ktorý mu išiel naproti a pokračoval vo svojich slovných provokáciách) a na jeho opakovanú provokáciu, na opakované protiprávne konanie, ktoré malo gradujúci charakter, konal tak, aby ho spacifikoval a zabránil mu v jeho ďalšom protiprávnom konaní, a to výlučne za účelom ochrany jeho majetku a osoby; (iii) konal v silnom citovom rozrušení; (iv) ak je provokácia
protiprávnym útokom v zmysle zákona (aj napr. zákon o cestnej premávke), je proti nej prípustná nutná obrana, pri ktorej neexistuje podmienka subsidiarity, teda obranca sa nemusí útoku vyhnúť; (v) pri spätnom posudzovaní, či útok priamo hrozil alebo trval sa musí prihliadať tak na objektívne hľadisko, na reálnu situáciu, v ktorej sa konalo, ako i na subjektívne hľadisko, ako sa situácia javila obrancovi i v akom psychickom stave sa nachádzal, v prospech obrancu treba zohľadniť, že je obranca často útokom zaskočený, má strach, spravodlivý hnev, ak nemožno túto otázku dôkazmi zistiť celkom bezpečne, je nutné vychádzať zo zásady in dubio pre reo a ohľadne skončenia či neskončenia útoku na záujem chránený zákonom učiniť záver, že útok v dobe obrany trval (R36/1991); (vi) nutná obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku; (vii) nakoľko je nutná obrana okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu, jeho konanie nie je protiprávne.
68. Nutná obrana je jednou z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
Zákonnými podmienkami nutnej obrany, ktoré musia byť splnené kumulatívne sú : (i) existencia priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku (protiprávneho konania) útočníka na záujem chránený zákonom a (ii) obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku.
Takto vymedzené zákonné podmienky nutnej obrany platia aj pre konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, a to s poukazom na § 150 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, v zmysle ktorého sa pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu primerane použije prvá časť Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, pri
posudzovaní. 69. Útok, proti ktorému je prípustná nutná obrana, je protiprávne ľudské konanie (správanie) proti normám verejného práva sankčného charakteru, ktoré spočíva v neoprávnenom ohrození cudzích záujmov, ktoré negatívne zasahuje záujmy chránené zákonom (Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár: I. diel. 1. vydanie,
Praha . C.H_ Beck, 2010, s. 174 a nasl.) Takýmto záujmom je nepochybne aj majetok konkrétnej osoby a rovnako aj osobná integrita. Základnou (pozitívnou) podmienkou, splnenie ktorej sa explicitne vyžaduje na to, aby obranca mohol konať v nutnej obrane je, že útok na záujem chránený zákonom priamo hrozí alebo trvá. Útok teda nesmie definitívne skončiť alebo byť prerušený v čase, kedy dotknutá osoba realizuje úkon obrany vo vzťahu k predmetnému útoku. V prípade skončenia útoku napadnutý už nie je oprávnený využiť nutnú obranu, resp. takýto úkon obrany nie je možné považovať za nutnú obranu, ktorá by vylučovala zodpovednosť za jeho protiprávne konanie. V súvislosti s obranou disciplinárne obvineného disciplinárny senát dodáva, že nutná obrana nie je vylúčená ani proti provokácii, pokiaľ je provokácia protiprávnym útokom, v týchto prípadoch sa však bude posudzovať primeranosť nutnej obrany práve vo vzťahu k provokácii.
70. Tu disciplinárny senát uvádza, že disciplinárne obvinený ako útok zakladajúci jeho nadväzujúcu obranu, ktorú právne kvalifikoval ako nutnú obranu, videl v tom, že sudca P. opakovane protiprávne konal, konkrétne (i) porušil zákon o cestnej premávke obiehaním sprava, pričom k zrážke nedošlo iba v dôsledku jeho pohotovej reakcii, (ii) nacúval mu do prednej časti vozidla a (iii) po zaparkovaní vozidiel pokračoval v slovnej provokácii, pričom konanie sudcu P. malo stupňujúci charakter. Disciplinárny senát tak pred posudzovaním samotného tvrdeného útoku/útokov, ktorých sa mal dopustiť sudca P., prostredníctvom obrazových záznamov vyhodnocoval, či tento tvrdený útok po zaparkovaní vozidiel tak disciplinárne obvineným, ako aj sudcom P. - trval alebo priamo hrozil.
71. Vykonaným dokazovaním a to prehratím obrazových záznamov, najmä prostredníctvom obrazového záznamu z kamery umiestnenej na budove Najvyššieho súdu SR mal disciplinárny senát preukázané, že disciplinárne obvinený a sudca P. P. po vzájomnej interakcii vyvolanej spôsobom ich jazdy - či už disciplinárne obvineného alebo sudcu P. - svoje motorové vozidlá zaparkovali.
Týmto momentom ustálil disciplinárny senát koniec potenciálneho útoku, voči ktorému sa mal disciplinárne obvinený, podľa jeho slov, brániť nutnou obranou. Pokiaľ disciplinárne obvinený argumentoval rozhodnutím R 36/1991, v zmysle ktorého, ak nie je možné prevedenými dôkazmi zistiť celkom bezpečne či útok priamo hrozil alebo trval, je nutné vychádzať zo zásady in dubio pro reo, a prijať záver, že útok v dobe nutnej obrany trval, tak uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na daný prípad, nakoľko vykonaným dokazovaním bol okamih skončenia potenciálneho útoku, zaparkovanie oboch motorových vozidiel preukázaný. Podľa disciplinárneho senátu týmto momentom potom došlo k ukončeniu skutkového stavu, v rámci ktorého by prípadná obrana disciplinárne obvineného (ak by táto zároveň spĺňala aj ďalšie zákonné podmienky - najmä podmienku primeranosti), mohla byť vnímaná ako nutná obrana.
72. Pokiaľ aj disciplinárne obvinený na svoju obranu tvrdil, že aj po zaparkovaní vozidiel sudca P. pokračoval v slovných provokáciách, ktoré mali mať stupňujúci charakter, tak vykonaným dokazovaním sa toto tvrdenie disciplinárne obvineného nepreukázalo.
Z prehratého obrazového záznamu, konkrétne z kamery umiestnenej na budove Najvyššieho súdu SR bolo preukázané, že po zaparkovaní a vystúpení z vozidiel stál sudca P. chrbtom k vozidlu disciplinárne obvineného, následne sa otočil, ruky mal pozvoľne pri svojom tele, a pomaly kráčal smerom k autu disciplinárne obvineného, pričom nebola z jeho strany preukázaná žiadna prudká gestikulácia alebo rýchly krok smerom k disciplinárne obvinenému, príp. akýkoľvek fyzický prejav, ktorý by tieto tvrdenia disciplinárne obvineného čo i len dostatočne odôvodňoval, hoci aj v rovine legitímnych predpokladov.
Slovná provokácia zo strany sudcu P. preukázaná nebola. 73. Obrazovým záznamom mal disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne obvinený, po vystúpení z vozidla, pričom si so sebou nezobral žiadne svoje osobné veci, razantným spôsobom prikročil k sudcovi P., ktorý k nemu kráčal pomaly, na to ho disciplinárne obvinený chytil za košeľu pod krkom a prudko ho tlačil od motorového vozidla zn. Honda smerom k detskému ihrisku až ho napokon silno odsotil. Z takto ustáleného priebehu skutku po zaparkovaní motorových vozidiel, mal disciplinárny senát preukázané, že žiadny hroziaci alebo trvajúci útok zo strany sudcu P. P., voči ktorému by bolo konanie disciplinárne obvineného možné vyhodnotiť ako nutnú obranu, nehrozil a ani netrval.
74. Na základe uvedeného preto disciplinárny senát nepovažoval za potrebné doplniť skutok podľa návrhov disciplinárne obvineného, keď dospel k záveru, že zo strany disciplinárne obvineného nešlo o nutnú obranu. Disciplinárny senát na účely svojho rozhodnutia tak neposudzoval celý priebeh konania od príjazdu osobného motorového vozidla disciplinárne obvineného k parkovacej rampe stojacej pred parkoviskom na Panónskej ulici 11 v Bratislave, pretože na základe vykonaného dokazovania a obrany disciplinárne obvineného uzavrel, že nie všetky okolnosti, ktoré sa stali pred napadnutím sudcu P. P. disciplinárne obvineným majú vplyv na posúdenie skutku, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu.
Skutok upravil podľa vykonaného dokazovania, pričom zachoval totožnosť skutku uvedeného v disciplinárnom návrhu. Z uvedeného dôvodu nevyhodnocoval ani závery predloženého odborného vyjadrenia. 75. Z dôvodu, že záznam z kamier bol bez zvukovej stopy, disciplinárny senát nemal vykonaným dokazovaním preukázané, čo presne disciplinárne obvinený sudcovi P. povedal, preto disciplinárny senát v skutkovej vete slová, ktoré mal disciplinárne obvinený sudcovi P. uviesť, nezahrnul.
76. Disciplinárny senát považuje za dôležité, a to pre naplnenie samotného účelu disciplinárneho konania, ktorým je aj výchovný aspekt, vyjadriť sa aj k obrane disciplinárne obvineného, ktorou zdôvodňoval, prečo nasledoval motorové vozidlo zn. Honda.
Konkrétne disciplinárne obvinený uviedol, že parkuje hneď za rampou a nechodí do zadnej časti parkoviska tvrdiac, že „. . .ja som išiel len za tým motorovým vozidlom v úmysle zistiť vlastne totožnosť toho vodiča, že kto takýmto spôsobom vlastne akože jazdí a vstupuje na parkovisko a porušuje dopravné predpisy.
. .“ K uvedenému disciplinárny senát uvádza, že danú obranu disciplinárne obvineného vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko nemal preukázaný zákonný dôvod, pre ktorý by mal disciplinárne obvinený zisťovať totožnosť vodiča. Zákonný dôvod na takýto postup neoznačil ani sám disciplinárne obvinený.
77. S poukazom na vyššie uvedené tak disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvinený svojím konaním, teda tým, že razantným spôsobom chytil sudcu P. za košeľu pod krkom, a následne ho prudko odtlačil od motorového vozidla zn. Honda smerom k detskému ihrisku nachádzajúcemu sa vedľa parkoviska v užívaní NSS SR, pričom ho stále držal za košeľu pod krkom až ho napokon silno odsotil, pričom k útoku došlo na mieste verejnosti prístupnom, cez ktoré prechádzajú náhodne okoloidúci ľudia (ktorá skutočnosť bola preukázaná aj obrazovým záznamom), porušil jednak povinnosť sudcu podľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, konkrétne povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu, a jednak povinnosť sudcu podľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich, konkrétne povinnosť v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dodržiavať zásady sudcovskej etiky, čím sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia a to s poukazom na ustanovenie § 116 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich.
Závažnosť konania disciplinárne obvineného, ktorá je dôvodom pre klasifikáciu konania disciplinárne obvineného ako závažného disciplinárneho previnenia ustálil disciplinárny senát s poukazom na spôsob konania - fyzický útok sudcu NS SR voči sudcovi NS SR - chytenie za košeľu pod krkom, prudké odtlačenie od vozidla a silné odsotenie a mieru zavinenia - úmysel takto konať a inú priťažujúcu okolnosť - k skutku došlo na mieste verejne prístupnom, pričom škodlivosť tohto konania je zvýšená. Zavinenie disciplinárne obvineného vyhodnotil disciplinárny senát ako úmysel, keď zo samotných vyjadrení disciplinárne obvineného vyplývalo, že konal v úmysle sudcu P. zastaviť, teda v úmysle fyzicky ho atakovať. Disciplinárny senát súčasne dodáva, že skutočnosť, že predmetný útok napokon nebolo možné vyhodnotiť ako nutnú obranu, resp. odvracanie priamo hroziaceho útoku, nemení nič na tom, že už len samotná povaha útoku - tak ako bol vykonanými dôkazmi preukázaný - t. j. chytenie inej osoby za košeľu pod krkom a následne fyzické odsotenie - nie je možné vyhodnotiť ako nedbanlivostné konanie.
78. Podľa názoru disciplinárneho senátu, už len vlastný spôsob konania, ktorým bola naplnená skutková podstata disciplinárneho previnenia, a to narušenie vážnosti a dôstojnosti funkcie sudcu a porušenie zásad sudcovskej etiky v podobe fyzického útoku sudcu na iného sudcu, keď zároveň k tomuto útoku došlo na verejne prístupnom mieste, dostatočne odôvodňujú právnu kvalifikáciu skutku disciplinárne obvineného ako závažného disciplinárneho previnenia.
I keď disciplinárny senát plne akceptuje, že aj sudca je ľudská bytosť s emóciami ako ktokoľvek iný, samotná funkcia sudcu a s ňou spojené atribúty na neho kladie ešte vyššiu požiadavku ich kontrolovania, resp. regulácie, a to osobitne vo verejnom priestore. Prípadný dlhodobo nepriaznivý vzťah disciplinárne obvineného a sudcu P., a to či už v profesijnej alebo inej rovine, nemôže byť právnym ospravedlnením fyzického útoku sudcu na kolegu, ako ani akceptovateľným prejavom vyvrcholenia takéhoto negatívneho vzťahu. Naopak, od sudcu je v takýchto situáciách možné dôvodne očakávať prijímanie silných samoregulačných a preventívnych opatrení, aby sa eskalácii vo vzájomnej interakcii dotknutých osôb
predchádzalo. Toto, samozrejme, sudcu nezbavuje práva prijímania opatrení alebo iniciovania akýchkoľvek úkonov, ktorými by sa legitímne domáhal nápravy v správaní kolegu vo vzťahu k svojej osobe. 79. Disciplinárny senát v súvislosti so závažnosťou konania disciplinárne obvineného uvádza, že disciplinárne obvinený je dlhoročný sudca Najvyššieho súdu SR a teda sa prirodzene predpokladá, že by mal byť vzorom a prirodzenou autoritou pre sudcov NS SR a sudcov nižších súdov a to nielen pokiaľ ide o jeho rozhodovaciu činnosť, ale aj pokiaľ ide o jeho správanie sa v bežnom, každodennom živote, nielen v pojednávacej miestnosti. Z pohľadu disciplinárneho senátu tak konanie disciplinárne obvineného jednoznačne neprispieva k zvýšeniu dôveryhodnosti justície, naopak, je spôsobilé vážne ohroziť a narušiť dôveru verejnosti k súdnej moci.
80. Záverom disciplinárny senát poukazuje na to, že základným zmyslom disciplinárneho konania je najmä ochrana integrity sudcovského stavu, nezávislosti a nestrannosti sudcov a súdnej moci a dôvery verejnosti v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie sudcov. Funkcia sudcu predstavuje v profesijnom i mimoprofesijnom pôsobení pozíciu ústavného činiteľa, u ktorého je nevyhnutné vyžadovať čo najprísnejšie plnenie povinností, ktoré sú s výkonom tejto funkcie spojené (primerane pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 13 Kss 6/2014-38 z 18. februára 2015).
VI. Disciplinárne opatrenie
81. Pokiaľ ide o uložené disciplinárne opatrenie, disciplinárny senát pri jeho uložení prihliadal na osobu disciplinárne obvineného. Ide o sudcu, ktorý nebol približne od roku 2010 právoplatne disciplinárne postihnutý, keď pre účely rozhodovania v tejto veci je potom toto disciplinárne opatrenie potrebné považovať za zahladené. V súvislosti s rozhodovaním o druhu a výške disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát uvádza, že závažnosť samotného konania disciplinárne obvineného (povaha, spôsob, miera zavinenia) bola zohľadňovaná už v rámci klasifikácie disciplinárneho previnenia a jeho následného vyhodnotenia ako závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich (bližšie bod 77 tohto rozhodnutia). Preto už okolnosti, ktoré boli na tento účel zohľadňované neboli následne vyhodnocované pri ukladaní disciplinárneho previnenia ako priťažujúce okolnosti. Inak povedané, tieto nemohli byť zohľadnené dvakrát. S poukazom na uvedené, preto disciplinárny senát nevzhliadol iné priťažujúce okolnosti, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k uloženiu disciplinárneho opatrenia, pričom k dispozícii mal vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť. Preto disciplinárny senát napriek kvalifikácii konania disciplinárne obvineného, ako závažného disciplinárneho opatrenia neuložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie v podobe jeho preloženia na súd nižšieho stupňa, ale pristúpil k uloženiu miernejšieho disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich na dolnej hranici, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie 3 mesiacov. Disciplinárny senát pristúpil k uloženiu daného disciplinárneho opatrenia tiež z dôvodu, že nezistil iné zásadné (závažné) okolnosti, ktoré by si žiadali uloženie prísnejšieho „peňažného“ disciplinárneho opatrenia. Naviac disciplinárny senát zastáva názor, že samotná klasifikácia disciplinárneho previnenia ako závažného má pre disciplinárne obvineného rovnako sankčný charakter a to s poukazom na § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, v zmysle ktorého sa za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu považuje spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie. Preto podľa názoru disciplinárneho senátu uložené disciplinárne opatrenie splní vo vzťahu k disciplinárne obvinenému represívny aj preventívny účel. V súvislosti s uloženým disciplinárnym opatrením je len potrebné dodať, vychádzajúc z výšky funkčného platu disciplinárne obvineného, že zníženie funkčného platu disciplinárne obvinenému nie je v jeho prípade nezanedbateľné. Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal tiež na to, že v priebehu disciplinárneho konania disciplinárni navrhovatelia netvrdili, že by v dôsledku disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineného bola spôsobená akákoľvek škoda na majetku tretej osoby, príp. že by komukoľvek (a to osobitne L.. P.) bola spôsobená ujma na zdraví, ktorá by si vyžadovala lekárske ošetrenie a tiež prihliadal na to, že disciplinárne obvinený sa daného disciplinárneho previnenia nedopustil v priamej súvislosti s výkonom funkcie sudcu.
VII. Záver
82. Na základe týchto skutočností Najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že disciplinárne obvinenému, uložil podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške stanovenej v § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov disciplinárneho konania. 83. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 5:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20. novembra 2024