32D/17/2021

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcov JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Michala Matulníka, PhD. a prísediacich sudcov doc. JUDr. Martiny Jánošíkovej, PhD. a JUDr. Stanislava Gaňu, PhD. v disciplinárnom konaní vedenom na návrh podpredsedníčky P.É. Z. H. proti disciplinárne obvinenej: Mgr. V. H., narodenej dňa XX. M. XXXX, bytom S. B. XXX, XXX XX S. B., Z. P. Z. H., pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. f/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ústnom pojednávaní dňa 7. novembra 2022 takto

rozhodol:

súdny poriadok) oslobodzuje spod návrhu podpredsedníčky Okresného súdu Trnava podaného dňa 16. februára 2021 pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. f/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase,

3) ako zákonná sudkyňa konajúca vo veci vedenej pred P. Z. H. sp.zn. 14C/443/2015 po tom, ako jej bola vrátená dňa 21.09.2017 (po návrate Mgr. V. H. z dlhodobej práceneschopnosti), až do dňa 22.01.2021, kedy vykonala v spise úpravu - doručenie odporu na vyjadrenie, nevykonala v tejto veci žiadny úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu veci či aspoň zamedzeniu vzniku zbytočných prieťahov v danom konaní, teda svojou nečinnosťou zavinila prieťah v

mesiacov; 5) ako zákonná sudkyňa konajúca vo veci vedenej pred P. Z. H. sp.zn. 14C/461/2015 po tom, ako jej bola vrátená dňa 21.09.2017 (po návrate Mgr. V. H. z dlhodobej práceneschopnosti), až do dňa 22.01.2021, kedy vykonala v spise úpravu - doručenie odporu na vyjadrenie, nevykonala v tejto veci žiadny úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu veci či aspoň zamedzeniu vzniku zbytočných prieťahov v danom konaní, teda svojou nečinnosťou zavinila prieťah v

mesiacov; 8) ako zákonná sudkyňa konajúca vo veci vedenej pred P. Z. H. sp.zn. 14C/543/2015 po tom, ako jej bola predložená po realizácii iných procesných úkonov 21.12.2017 (po návrate Mgr. V. H. z dlhodobej práceneschopnosti), až do dňa 22.01.2021, kedy vykonala v spise úpravu - určenie termínu pojednávania, nevykonala v tejto veci žiadny úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu veci či aspoň zamedzeniu vzniku zbytočných prieťahov v danom konaní, teda svojou nečinnosťou zavinila prieťah v trvaní 37 mesiacov; 9) ako zákonná sudkyňa konajúca vo veci vedenej pred P. Z. H. sp.zn. 14C/548/2015 po tom, ako jej bola vec vrátená dňa 21.09.2017 (po návrate Mgr. V. H. z dlhodobej práceneschopnosti), až do dňa 22.01.2021, kedy vykonala v spise úpravu - určenie termínu pojednávania, nevykonala v tejto veci žiadny úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu veci či aspoň zamedzeniu vzniku zbytočných prieťahov v danom konaní, teda svojou nečinnosťou zavinila prieťah v trvaní 40 mesiacov; 10) ako zákonná sudkyňa konajúca vo veci vedenej pred P. Z. H. sp.zn. 14C/550/2015 po tom,

mesiacov; 11) ako zákonná sudkyňa konajúca vo veci vedenej pred P. Z. H. sp.zn. 14C/291/2015 po tom, ako jej bola vrátená dňa 21.09.2017 (po návrate Mgr. V. H. z dlhodobej práceneschopnosti), až do dňa 21.07.2020, kedy vykonala v spise úpravu - predloženie veci vyššej súdnej úradníčke na rozhodnutie o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalovanej v 2. rade, nevykonala v tejto veci žiadny úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu veci či aspoň zamedzeniu vzniku zbytočných prieťahov v danom konaní, teda svojou nečinnosťou zavinila prieťah v trvaní 34

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh

II. Vyjadrenie disciplinárne obvinenej

8. V prvom rade namieta, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný neoprávnenou osobou, keď návrh nepodal predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu, ale podpredsedníčka okresného súdu proti sudkyni tohto súdu, konkrétne namieta, že návrh nebol podaný predsedom súdu zastúpeným podpredsedníčkou okresného súdu v zmysle ustanovenia prvej vety § 39 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v prípade, keď funkcia predsedu súdu nebola

9. Disciplinárne obvinená vyhlásila, že sa cíti vo všetkých bodoch nevinná a skutky, z ktorých je obvinená, nie sú disciplinárnym previnením, preto za ne nemôže niesť disciplinárnu zodpovednosť. 10. Uviedla, že podľa jej názoru nie je splnená zákonná podmienka zavinenia z nedbanlivosti, teda takého konania sudcu podľa § 115 ods. 2 zákona o sudcoch, aby sudca vedel alebo vedieť mal, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraného dôvodu sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Tvrdila, že sudca, ktorý splnil svoju povinnosť upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí podľa vety za bodkočiarkou § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, nemôže naplniť svojim konaním definíciu konania sudcu z nedbanlivosti, pretože nejde o sudcom zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu, keďže na základe upozornenia na neprimeraný počet pridelených vecí sa sudca už s primeraným dôvodom (z primeraného dôvodu) spolieha, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Preto nemôže byť zodpovedná za disciplinárne previnenie podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z., pretože nejde o sudcom zavinené

Vedenie súdu so sudkyňou tieto záležitosti priebežne riešilo v záujme dosiahnutia akceptovateľného stavu vecí. 12. Disciplinárne obvinená ďalej tvrdila, že mala taký počet a takých pridelených vecí z hľadiska obtiažnosti a povahy konania, ktoré objektívne znemožňovali, aby všetky pridelené veci mohla vybaviť bez zbytočných prieťahov ani pri vynaložení zvýšeného úsilia, ktoré počas obdobia uvedeného pri jednotlivých skutkoch vynakladala. Objektívne nebola schopná

· v priebehu roka 2015 bola práceneschopná (ďalej aj ako „PN“) v trvaní 1 mesiaca, v nasledujúcom roku bola dvakrát PN v trvaní tiež takmer mesiac pri každej PN, a od 27. októbra 2016 musela disciplinárne obvinená sudkyňa nastúpiť na dlhodobú PN do 20. septembra 2017, · po návrate z PN dňa 21. septembra 2017 jej boli znovu pridelené veci, ktoré sa medzičasom stali reštančné, pretože uplynul už rok od ich nápadu v roku 2015 a naviac aj veci od toho ešte staršie, ktoré boli reštančnými už v čase odchodu na PN, po návrate za PN sa snažila vybavovať hlavne tie staršie veci, pri takom počte však nebolo možné vybavovať, t.j. „točiť“ všetky veci naraz, súčasne novo napadnuté veci starli a stávali sa ďalšími reštančnými, · po prevzatí oddelenia v septembri 2017 tak boli takmer všetky C veci (okrem 10 vecí z celkového počtu 462) reštančné a boli tam veci podstatne staršie ako tie z roku 2015, a to veci od roku 1998, ktoré bolo potrebné prejednať a rozhodnúť skôr, pričom objektívne tento stav znemožňoval, aby bola činná vo všetkých veciach zároveň, · okrem toho, bolo potrebné vybavovať veci aj z iných registrov, kde hlavne P veci sú vecami

vecí, · spolu (veci C, Csp, Cpr, P, Pc, Ps) bolo dňa 21. septembra 2017 vrátených disciplinárne obvinenej 713 vecí, z toho bolo reštančných 580 vecí, · priemerný stav v ostatných senátoch P. Z. H. v rovnakom období bol 607 vecí, z toho mali v priemere reštančné veci staré od 1-3 rokov 102 vecí a reštančných vecí nad 5 rokov 11 vecí, · disciplinárne obvinená priebežne vybavovala a rozhodla veľké množstvo vecí, pričom využívala efektívne všetok svoj pracovný čas a pridelené pojednávacie dni tak, že viac vecí jeden sudca objektívne nemohol efektívne vybaviť, · rozhodovanie sudkyne v senáte 14 v hlavných agendách v porovnaní s ostatnými senátmi P. Z. H., t.j. porovnanie počtu vybavených pridelených vecí za príslušný rok, · uvádzané údaje preukazovali, že sudkyňa, okrem enormného počtu reštančných vecí, prejednala a rozhodla aj vysoký počet ostatných vecí, pričom všetky boli rozhodnuté rozsudkom, okrem reštančných vecí venovala sudkyňa svoj pracovný čas efektívne aj ďalším veciam, v ktorých bolo potrebné rozhodnúť a vypracovať rozhodnutie.

14. Disciplinárne obvinená vzniesla námietku premlčania, v súvislosti s ktorou uviedla, že disciplinárny navrhovateľ opomenul aplikovať znenie ustanovenia § 120 ods. 4 zákona o sudcoch , v znení účinnom v čase podania návrhu (t.j. v znení účinnom do 30. novembra 2021), pretože lehota jeden rok neplynie až od momentu, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel disciplinárny navrhovateľ, ale už od momentu, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel oprávnený orgán, a to akýkoľvek podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o sudcoch v znení do

15. Na záver disciplinárne obvinená navrhla a to pre prípad, že disciplinárne konanie nebude zastavené, aby ju disciplinárny senát s zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 písm. b/ disciplinárneho súdneho poriadku oslobodil.

IV. Ústne pojednávanie vo veci, dokazovanie a záverečné reči

20. Disciplinárny navrhovateľ na ústnom pojednávaní zotrval na podanom disciplinárnom návrhu. 21. Obhajca disciplinárne obvinenej v stanovisku k disciplinárnemu návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k disciplinárnemu návrhu z 21. apríla 2022, poukázal na predložené dôkazné prostriedky, ako aj na návrhy na vykonanie dokazovania. Zdôraznil, že skutky, z ktorých je sudkyňa disciplinárne obvinená nie sú disciplinárnym previnením. Poukázal na to, že sudkyňa mala v rozhodnej dobe neprimeraný počet vecí po skončení dlhodobej PN, sudkyňa vybavovala veci podľa kľúča a to prednostné veci, najstaršie veci a veci, v ktorých boli podané sťažnosti účastníkov konania. Mal za to, že vzhľadom na vysoké množstvo pridelených vecí išlo o právnu doktrínu kolízie povinností, keď sa majú splniť dve povinnosti, ale môže byť splnená iba jedna. Mal za to, že v podobnej kolízii povinností sa ocitá aj sudca pri plnení povinností podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. Poukázal na to, že sudkyňa objektívne nemohla zvládnuť všetky veci, ktoré jej boli pridelené.

Tiež poukázala na to, že naplno využívala svoje pojednávacie dni, snažila sa a snaží sa znižovať stav svojho senátu. 23. Disciplinárny navrhovateľ k vyjadreniu disciplinárne obvinenej poukázal na to, že disciplinárne obvinenej bolo po jej vrátení z PN vrátených spolu 462 vecí agendy „C“ s tým, že po vrátení z PN jej bolo pridelených 693 spisov. Zdôraznil, že to boli všetko veci, ktoré jej boli v súvislosti s dlhodobou PN odňaté a prerozdelené iným sudcom v počte 944 spisov, teda jej boli vrátené veci v menšom počte o 251 vecí. Tiež zdôraznil, že disciplinárne obvinenej bol až do 5. augusta 2019 zastavený nápad v registri „C“ teda od obdobia, keď sa vrátila z PN s tým, že v máji 2018 jej bolo odobratých 20 vecí zo všetkých registrov a v júni 2020 14 vecí. Tiež potvrdil, že disciplinárne obvinená nepísala upozornenie podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. s tým, že na Okresnom súde Trnava žiaden zo sudcov nepíše upozornenia podľa daného ustanovenia, keď vedeniu ide o to, aby sudcovia mali výkony.

25. Na otázku predsedníčky senátu, aký má systém práce, ako priorizuje veci, aký má kľúč pri vybavovaní veci disciplinárne obvinená uviedla, že v prvom rade nariaďovala pojednávania v reštančných veciach. Pokiaľ išlo o novšie veci v porovnaní s vecami, ktoré sú predmetom skutku, tak v týchto nariaďovala pojednávania, keďže sa strany sťažovali, pričom nevedela povedať, koľko bolo takýchto sťažností. Tiež poukázala na to, že jej bolo po návrate z PN pridelených spolu 452 reštančných vecí, pričom k 31. septembru 2022 má 62 reštančných vecí, nad 5 rokov má 26 vecí. Uviedla, že je pravdou, že jej bol nápad zastavený aj po vrátení z PN a to viackrát, bola to pomoc, ale ju ťažili staré veci, nakoľko mala povinnosť ich vybavovať.

27. Na ďalšiu otázku predsedníčky senátu, aby vysvetlila dôvod uprednostnenia „mladších vecí“, konkrétne keď v roku 2020 nariadila pojednávania v „mladších veciach“ v 42 prípadoch, v roku 2019 v 35 prípadoch a v roku 2018 v 37 prípadoch uviedla, že pokiaľ aj nariaďovala pojednávania vo veciach, ktoré napadli na súd neskôr robila to aj z dôvodu, aby naplnila stav v počte pojednávaní v konkrétnom dni, nevedela sa pripraviť na to, aby v jeden deň odpojednávala 5-6 reštančných vecí a preto to prekladala ľahšími vecami, spotrebiteľskými

28. Na ďalšiu otázku predsedníčky senátu, či podala predsedovi súdu, resp. podpredsedníčke súdu v čase, keď nebola funkcia predsedu obsadená upozornenie podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, okrem vyjadrení k sťažnostiam účastníkov konania disciplinárne obvinená uviedla, že nie. 29.

30. Na otázku člena senátu, kedy prichádza a odchádza z práce, keď nepojednáva, disciplinárne obvinená uviedla, že prichádza o 7.00 hod a odchádza o 16.50 hod. Tiež uviedla, že prácu na doma využíva zriedka. 31.

32. Na otázku člena senátu, ako sa zisťoval rozsah reštančných vecí u disciplinárne obvinenej disciplinárny navrhovateľ uviedol, že raz mesačne majú poradu, kde je oboznamovaný stav senátov, ale bez konkrétnosti reštančných vecí a raz za pol roka dozorná úradníčka spracuje tabuľku, kde sú už konkrétne sp. zn. reštančných vecí a stav konania, posledné 3 úkony s tým, že ide o zoznam reštačných vecí starších ako 5 rokov. Na otázku, kedy mu bol predložený zoznam reštančných vecí, ktoré sú predmetom disciplinárneho návrhu, disciplinárny navrhovateľ uviedol, že tento mu bol predložený koncom roku 2020.

Disciplinárny navrhovateľ na ústnom pojednávaní taktiež uviedol, že u disciplinárne obvinenej došlo k takému zlepšeniu, že „Aktuálne rozhoduje obdobne v porovnaní s ostatnými sudcami“. 34. Najvyšší správny súd vykonal prečítaním, resp. prečítaním ich podstatného obsahu na ústnom pojednávaní nasledujúce listiny ako dôkaz v súlade s § 269 Trestného poriadku (§ 4 DSP): - spis P. Z. H. sp.zn. 14C/367/2015, konkrétne - Potvrdenie o pridelení veci disciplinárne obvinenej (č.l. 68), odpoveď na lustráciu v REGOB odoslané do 28.02.2020, vytvorila Mgr. Andrea Tomašovičová (č.l. 69), uznesenie o zrušení platobného rozkazu a zastavení konania z dôvodu úmrtia žalovaného (č.l. 72) - spis P. Z. H. sp. zn. 14C/414/2015, konkrétne - Potvrdenie o pridelení veci disciplinárne obvinenej (č.l. 43), úprava - dopyt na Úrad hraničnej a cudzineckej polície ohľadom žalovaného (č.l. 45) - spis P. Z. H. sp. zn. 14C/443/2015, konkrétne - Potvrdenie o pridelení veci disciplinárne obvinenej (č.l. 30), žiadosť o podanie správy konania doručená súdu dňa 5.12.2019, úprava - doručenie odporu na vyjadrenie (č.l. 31)

- spis P. Z. H. sp.zn. 14C/550/2015, konkrétne - Potvrdenie o pridelení veci disciplinárne obvinenej (č.l. 21), úprava - určenie termínu pojednávania (č.l. 27) - spis P. Z. H. sp.zn. 14C/291/2015, konkrétne - Potvrdenie o pridelení veci disciplinárne obvinenej (č.l. 20), urgencia vytýčenia termínu pojednávania (č.l. 21), úprava - predloženie veci vyššej súdnej úradníčke na rozhodnutie o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalovanej v 2. rade (č.l. 24) - zápisnica z porady predsedu G. S. H. s predsedami P. z 25.01.2021, prehľad súdnych spisov starších ako 5 rokov v agende „C“ k 31.12.2020 - zápisnica z porady predsedu G. S. H. s predsedami OS z 30.07.2020, prehľad súdnych spisov starších ako 5 rokov v agende C k 30.06.2020 - zápisnica z porady predsedu G. S. H. s predsedami OS zo dňa 20.01.2020, prehľad súdnych spisov starších ako 5 rokov v agende C k 31.12.2019. - vyjadrenie disciplinárne obvinenej zo dňa 16.01.2018 (č.l. 101) - vyjadrenie disciplinárne obvinenej zo dňa 21.01.2019 (č.l. 137) - vyjadrenie disciplinárne obvinenej zo dňa 29.01.2018 (č.l. 139) - vyjadrenie disciplinárne obvinenej zo dňa 26.06.2018 (č.l. 140) - vyjadrenie disciplinárne obvinenej zo dňa 23.07.2018 (č.l. 141) - vyjadrenie disciplinárne obvinenej zo dňa 13.12.2018 (č.l.142) - opatrenie predseda P. Z. H. č. 1SprO/154/2020 zo dňa 21.08.2020 (č.l. 84), - zápisnica z pracovnej porady so sudcami P. Z. H. konanej dňa 16.02.2018 (č.l. 128) - zápisnica z pracovnej porady so sudcami P. Z. H. konanej dňa 01.02.2019 (č.l. 135) - zápisnica z pracovnej porady so sudcami P. Z. H. konanej dňa 07.02.2020 (č.l. 116) - zápisnica z pracovnej porady so sudcami P. Z. H. konanej dňa 21.11.2018 (č.l. 130) - štatistické výkazy disciplinárne obvinenej za roky 2017 - 2021, - kalendár pojednávaní za roky 2018-2020 v oddelení 14C - rozhodnutie NSS SR sp.zn. 33D/19/2021 zo 6. júla 2022, ktorým sa preukazuje právoplatné uznanie viny disciplinárne obvinenej a to na účely uloženia disciplinárneho opatrenia. 35. Vo svojej záverečnej reči disciplinárny navrhovateľ uviedol, že trvá na disciplinárnom návrhu, ako aj na písomnom vyjadrení z 22. júla 2022 a tiež na vyjadreniach uvedených na ústnom pojednávaní. Navrhol, aby najvyšší správny súd uznal disciplinárne obvinenú vinnou v zmysle disciplinárneho návrhu. 36. Obhajca disciplinárne obvinenej v záverečnej reči navrhol, aby najvyšší správny súd, disciplinárne obvinenú spod disciplinárneho návrhu oslobodil. Mal za to, že bolo preukázané, že došlo ku kolízii povinností, keď sudkyňa nemohla rozhodnúť všetky pridelené veci tak, aby neporušila ustanovenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. Tiež mal za to, že sudkyňa si správne vybrala veci, ktoré mala rozhodnúť. Poukázal na skutočnosť, že k 21. septembru 2017 jej bolo vrátených 713 vecí, z toho bolo 580 reštančných vecí (reštančné veci všetkých registrov). Poukázal ďalej na to, že sudkyňa v konaní preukázala, že riadne využívala pracovný čas, riadne využívala pojednávacie dni, keď pojednávala 6-7 vecí, bola správne vedená vedením súdu, aby znižovala reštančné veci, zvyšovala svoj výkon a toto sa aj podarilo. 37. Disciplinárne obvinená právo záverečnej reči a posledného slova nevyužila.

40. Vo vzťahu k tvrdeniu, že disciplinárny návrh bol podaný neoprávnenou osobou najvyšší správny súd upriamuje pozornosť disciplinárne obvinenej na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.“), v zmysle ktorého, ak funkcia predsedu súdu nie je obsadená, v rozsahu práv a povinností predsedu súdu ho zastupuje podpredseda súdu. Na posudzovaný prípad uvedené znamená, že nakoľko funkcia predsedu súdu nebola v čase podania disciplinárneho návrhu preukázateľne obsadená, podpredsedníčka súdu bola povinná s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených sudcom týmto zákonom a osobitnými zákonmi a v prípade dôvodného podozrenia z ich porušovania, bola následne povinná vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo trestnej zodpovednosti. Z uvedeného preto vyplýva, že podpredsedníčka P. Z. H. vykonávajúca práva a povinnosti predsedu súdu, bola oprávnená vo vlastnom mene podať disciplinárny návrh, nakoľko v čase jeho podania, nebola funkcia predsedu súdu obsadená.

V. B K včasnosti disciplinárneho návrhu

42. Disciplinárny návrh bolo možné podať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, najneskôr do piatich rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia (§ 120 ods. 4 zákona o sudcoch účinného do 30. novembra 2021).

2021. 44. V súvislosti s plynutím subjektívnej lehoty najvyšší správny súd uvádza, že jej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt dozvedel o konaní, pre ktoré sa rozhodol disciplinárne konanie začať, prípadne od okamihu, kedy mu informácie o tomto konaní boli predložené (dostali sa do jeho sféry) v takej forme, že mohol toto konanie bez pochybností identifikovať (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 2. júna 2022, sp.zn. 33D/23/2021). Vzhľadom na prekluzívnu povahu tejto lehoty, určenie začiatku jej plynutia je potrebné interpretovať rigorózne.

46. Najvyšší správny súd mal vo vzťahu k začatiu plynutia subjektívnej lehoty preukázané, že disciplinárny navrhovateľ sa o skutkoch, pre ktoré podal disciplinárny návrh, dozvedel najneskôr dňa 31.12.2020 na základe prehľadu reštančných vecí, ktoré boli vypracované za účelom porady predsedu Krajského súdu v Trnave s predsedami okresných súdov.

47. Najvyšší správny súd v prejednávanej veci tiež konštatuje, že bola zachovaná aj objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu, keď návrh bol podaný dňa 16. februára 2021, pričom vytýkané prieťahy s výnimkou skutkov v bode 1 a 11 trvali do 22.1.2021 (jedná sa o trvajúce disciplinárne previnenie).

48. Disciplinárny navrhovateľ právne kvalifikoval konanie disciplinárne obvinenej vymedzené v skutkoch 1 až 11 ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. f/ zákona o sudcoch, t.j. ako zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní. Svoju kvalifikáciu zdôvodnil nasledovne: „Závažnosť konania sudkyne vidím v tom, že napriek vedomosti, že je neudržateľné nekonať vo veciach civilnej agendy tak dlhú dobu, ako nekonala sudkyňa, pričom sa jednalo o veci reštančné (veci napadli na súd v roku 2015), na čo bola upozorňovaná osobnými pohovormi s predsedom súdu naposledy v auguste 2020, v týchto veciach napriek tomu nekonala tak, aby nedochádzalo k vzniku prieťahov v konaní.“ (str. 5, tretí odsek disciplinárneho návrhu). Abstrahujúc podstatu, disciplinárny navrhovateľ dôvod pre kvalifikáciu skutkov ako závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. f) zákona o sudcoch [na rozdiel od disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch] vidí jednak v dĺžke jednotlivých prieťahov, jednak v skutočnosti, že ich vzniku disciplinárne obvinená nezabránila napriek osobným pohovorom s predsedom súdu.

prieťahy. V tejto súvislosti sa disciplinárny senát odvoláva na skoršiu judikatúru Najvyššieho správneho súdu, v zmysle ktorej „. . . pokiaľ podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/ 2000 Z.z. je disciplinárnym previnením samotný prieťah (referujúc na ustanovenie § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. ukladajúce sudcovi povinnosť konať plynulo bez zbytočných prieťahov), tak ustanovenie § 116 ods. 2 písm. g/ zákona č. 385/2000 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) je koncipované tak, že prieťah je následkom iného zavineného konania sudcu, ktoré je závažným disciplinárnym previnením. Ustanovenie § 116 ods. 2 písm. g/ zákona č. 385/2000 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) teda nemá slúžiť na postihovanie prieťahov „vyššej intenzity“. (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 32D/4/2021 z 31. marca 2022, alebo rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 32D/7/2021 z 26. mája 2022).

49. Disciplinárny senát sa preto následne zameral na to, či sa disciplinárne obvinená v predmetných skutkoch nedopustila porušenia povinností sudcu vyplývajúcich z § 30 ods. 4 zákona o súdoch a tým aj disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona o

50. Disciplinárne obvinená, podľa svojej výpovede na ústnom pojednávaní (pravdivosť ktorej výpovede disciplinárny navrhovateľ nenamietal ani nijak nespochybnil), je pravidelne v práci denne od 7.00 hod do 16.50. hod, t.j. 9 hodín a 50 minút, čo je vyše 49 hodín týždenne. Týždenný pracovný čas sudcu je pritom najviac 40 hodín (§ 39 ods. 1 zákona o sudcoch). Okrem toho disciplinárne obvinená pravidelne pracuje doma (mimo povolenej práce na doma)

51. Druhou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona o sudcoch je povinnosť v pridelených veciach konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. Táto povinnosť má pritom subjektívny i objektívny rozmer. Činnosť sudcu má okrem klasického právne- aplikačného rozmeru spojeného s rozhodovaním aj rozmer manažérsky spočívajúci v takej organizácií práce sudcu, resp. súdneho oddelenia, ktorá je efektívna a rozumne obhájiteľná. Inými slovami sudca by si mal zorganizovať prácu efektívne a rozumne tak, aby konal v pridelených veciach plynulo. Tento subjektívny rozmer je však determinovaný objektívnym rozmerom, ktorý spočíva v tom, že pokiaľ počet pridelených vecí presiahne únosnú hranicu, ani najefektívnejšia organizácia práce sudcu nezabráni vzniku prieťahov.

priori nevyviňuje z možného porušenia (porušovania) povinnosti konať vo pridelených veciach plynulo, ktorá povinnosť je reflektovaná do správnej organizácie práce súdneho oddelenia a plneniu ktorej povinnosti vo vzťahu k disciplinárne obvinenej je venovaný priestor nižšie.

Konkrétne disciplinárne obvinená uviedla, že po návrate z PN jej bolo vrátených (prerozdelených) vo všetkých registroch (C, Csp, Cpr, P, Pc a Ps) celkovo 713 vecí z toho bolo 580 vecí reštančných. Vo vzťahu k registru „C“ bolo disciplinárne obvinenej vrátených (po návrate z PN dňa 21. septembra 2017) spolu 462 vecí z toho 452 reštančných (konkrétne 395 vecí starých od jedného do troch rokov; 25 vecí starých od troch do piatich rokov a 32 vecí starších ako päť rokov).

vecí, ktoré očakávanie sa prieči zdravému rozumu. 53. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode disciplinárny senát uzavrel, že disciplinárne obvinená nemohla vo všetkých veciach (vrátane tých, ktoré sú predmetom disciplinárneho návrhu) konať naraz a vykonať v nich úkony tak, aby v nich nedochádzalo k prieťahom v konaní. Disciplinárny senát teda identifikoval objektívnu nemožnosť disciplinárne obvinenej riadne si plniť všetky svoje povinnosti podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. Ako však už bolo vyššie uvedené, táto objektívna nemožnosť nezbavuje sudcu povinnosti riadne, svedomito a zodpovedne organizovať si prácu svojho súdneho oddelenia s cieľom, aby došlo k minimalizácii dopadov objektívnej nemožnosti konať vo všetkých pridelených veciach bez zbytočných prieťahov. Inými slovami, čo sa týka počtu pridelených vecí (nápadu) je táto skutočnosť v podstatnej miere mimo sféry vplyvu sudcu; naopak, čo sa týka organizácie súdneho oddelenia, má túto sudca plne vo svojich rukách. Úloha sudcu je v tomto (už len z vyššie opísanej povahy veci) neľahká, keď už pre nič iné, tak preto, že len sanuje (mitiguje) škody niečoho, čo primárne nezapríčinil.

Pri posudzovaní organizácie práce disciplinárne obvinenej (vychádzajúc z už konštatovanej „kolízie“ povinností a nutnosti uprednostňovania vecí, keď všetky nebolo možné vybaviť riadne a včas) musel disciplinárny senát zohľadniť v prvom rade existenciu vecí

(prioritízácii starších vecí venuje disciplinárny senát priestor nižšie). Z výpočtu skupín uvedeného v predošlej vete je zrejmá komplexnosť a zároveň zložitosť organizácie práce súdneho oddelenia. Pre potreby prejednávanej veci sa však disciplinárny senát uspokojil so záverom (bez ambície predkladať kompletný/vyčerpávajúci výpočet prednostných vecí resp. striktnú hierarchiu jednotlivých skupín prioritných vecí), že uprednostňovanie, ktorejkoľvek z vecí uvedených vo výpočte tohto bodu vyššie (odhliadnuc od bodu posledného, ktorému je venovaný samostatný priestor) zo strany disciplinárne obvinenej bolo postupom správnym. Uvedené sa týka najmä agendy registrov P, Pc, Ps alebo Cpr, ktoré disciplinárne obvinená v relevantnom čase rozhodovala resp. v ktorých nariaďovala pojednávania a vykonávala iné úkony. 55.

Zároveň platí, že sudca je povinný v záujme ochrany práv účastníkov konania v prípade veľkého počtu reštančných vecí, ktoré nemožno považovať za prednostné z iného dôvodu ako dĺžky ich konania, uprednostniť veci staršie pred vecami obdobne skutkovo a právne obtiažnymi, ktoré na súd napadli neskôr.“ (rozhodnutie sp.zn. 33D/19/2021 zo 6. júla 2022). Citované znenie (záver) je nutné vykladať ako základný rámec alebo skôr vo všeobecnosti platiaci prístup/postoj pojednávajúci o prirodzenej prednosti vecí starších pred

56. V súvislosti s myšlienkou vyjadrenou v závere predošlého bodu disciplinárny senát v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že povinnosť sudcu rozhodovať veci v poradí, v akom napadli do jeho súdneho oddelenia (odhliadnuc teraz od vecí prioritných) nemá bezprostredné normatívne zakotvenie. Právna úprava, či už zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ale ani zákona o sudcoch, explicitne takúto povinnosť neustanovuje.

Ako však už bolo naznačené, nejde a ani nemôže ísť o pravidlo bezpodmienečné. A to z viacerých dôvodov. V prvom rade špecifikum súdneho konania [ktorého priebeh a rýchlosť do značnej miery závisí napríklad od účastníkov konania (teda napr. od toho, či účastník ne/podal odpor proti platobnému rozkazu) alebo od povahy veci (napr. potreba vykonania znaleckého dokazovania)] vylučuje jeho uniformitu a teda aj možnosť simplexného porovnávania. Uniformitu a možnosť simplexného porovnávania „prieťahu“ taktiež vylučuje povaha jednotlivých štádií súdneho konania (nemožno napríklad porovnávať moment, kedy bolo jedno konanie skončené s momentom, kedy bol v inom konaní urobený úkon, neposudzujúc pritom „kvalitu“ alebo zmysluplnosť úkonu). Na druhej strane, čo ako tak porovnávať možno, je dĺžka čistého prieťahu spočívajúceho v absolútnej nečinnosti sudcu v jednotlivých konaniach. Ani tú (dĺžku čistého prieťahu) však nie je možné vnímať bez ohľadu na komplexnosť celého súdneho oddelenia. Súdne oddelenie jednoducho nemožno atomizovať a hľadieť naň len ako na súhrn jednotlivých (nesúvisiacich) vecí, ku ktorým sa má pristupovať individuálne.

57. Bez toho, že by disciplinárny senát význam nasledovného faktora (ukazovateľa) akokoľvek hodnotil alebo komentoval, konštatuje, že sudca pri organizácii svojho súdneho oddelenia nevyhnutne zohľadňuje aj tzv. čísla, ktoré sú jedným z (podstatných) ukazovateľov hodnotenia výkonnosti sudcu. Táto notorieta (osobitne vo vzťahu k prejednávanej veci) vyplynula aj z vykonaného dokazovania, keď napríklad (i) opatrením 1SprO/541/2016 z 1. decembra 2016 predseda súdu zrušil disciplinárne obvinenej povolenie vykonávať funkčné povinnosti sudcu v domácom prostredí z dôvodu, že má najvyšší počet nevybavených a nerozhodnutých vecí alebo (ii) opatrením 1SprO/154/2020 z 21. augusta 2020 predseda súdu zrušil disciplinárne obvinenej povolenie vykonávať funkčné povinnosti sudcu v domácom prostredí v rozsahu jedného dňa v týždni z dôvodu, že v jej oddelení „ .

Pokiaľ je prvá požiadavka (abstraktné čísla) orientovaná dominantne na kvantitu (napr. výška celkových zostatkov), druhá požiadavka je dominantne kvalitatívna (plynulosť, bezprieťahovosť, kvalita rozhodovacej činnosti, rušenie rozhodnutí v rámci inštančného postupu a pod.).

Disciplinárne obvinená pritom vo svojich prednesoch a vyjadreniach neuvádzala žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že veci neskoršieho nápadu, ktoré uprednostnila pred reštančnými vecami, by boli vecami prioritného charakteru. Pomer, v akom takto postupovala (ktorý pomer je bližšie opísaný v bode 36 tohto rozhodnutia vyššie a z ktorého vyplýva jednak skutočnosť, že disciplinárne obvinená riešila agendu reštančných vecí starších ako päť rokov skôr doplnkovo ako prioritne a jednak z neho vyplýva objektívna možnosť nariadenia pojednávaní vo veciach, ktoré sú predmetom disciplinárneho návrhu) je z pohľadu najvyššieho správneho súdu neakceptovateľný.“. Z citovaného znenia je zrejmé, že disciplinárny senát pri kvalifikácii disciplinárneho previnenia spočívajúceho v uprednostňovaní vecí nového nápadu pred vecami staršími, považuje za zásadný pomer (mieru) alebo primeranosť (proporcionalitu) (N.B_ vo veci sp.zn. 32D/21/2021 disciplinárne obvinená sudkyňa nariaďovala pojednávania v nových veciach v dvojnásobnom rozsahu ako vo veciach reštančných - starších ako päť rokov). Disciplinárny senát teda a priori nevylučuje možnosť, že sudca vo svojom súdnom oddelení na

Ako však už bolo uvedené, rozhodným pre kvalifikáciu takéhoto prístupu ako prípadného disciplinárneho previnenia je pomer/miera/proporcia (teda kvantitatívny ukazovateľ) a v osobitných prípadoch (avšak v kontexte s ostatnými okolnosťami prejednávanej veci) aj individuálne posúdenie konkrétnej veci, v ktorej došlo k prieťahu (s akcentom na právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov).

Najvyšší správny súd kalendár pojednávaní disciplinárne obvinenej skúmal z pohľadu pomeru počtu ňou nariadených pojednávaní vo veciach označených spisovou značkou s rokom 2015 (teda vecí, ktoré na súd napadli v rovnakom roku ako tie, ktorých sa týkajú skutky uvedené v disciplinárnom návrhu) a veciach novších resp. s novým nápadom vecí zohľadniac pritom tzv. prioritné veci (veci prednostného nápadu).

Disciplinárne obvinená na obdobie kalendárneho roku 2019 nariadila celkovo 270 pojednávaní, z ktorých (i) 197 (73%) sa týkalo tzv. prioritných vecí; (ii) 25 (9,3%) sa týkalo vecí označených spisovou značkou s rokom 2015; (iii) 23 (8,5 %) sa týkalo vecí označených spisovou značkou s rokom 2016; a (iv) 12 sa týkalo vecí označených spisovou značkou s rokom 2017, 2018 a 2019 (pozn. pri zostávajúcich veciach nebolo možné z príslušného kalendáru pojednávaní určiť kompletnú spisovú značku, čo však predstavuje marginálnu štatistickú odchýlku). Z uvedeného vyplýva, že pri nariaďovaní termínov pojednávaní v roku 2019 disciplinárne obvinená uprednostnila veci skoršieho nápadu (veci mladšie ako tie čo napadli v roku 2015; zohľadniac pritom prioritnú agendu) približne v 13% prípadoch. A nakoniec na obdobie kalendárneho roku 2020 disciplinárne obvinená nariadila celkovo 291 pojednávaní, z ktorých (i) 176 (60 %) sa týkalo tzv. prioritných vecí; (ii) 71 (24 %) sa týkalo vecí označených spisovou značkou s rokom

61. Zistenia uvedené v predchádzajúcom bode v základnom rámci zodpovedajú tvrdeniu disciplinárne obvinenej (ktoré tvrdenie disciplinárny navrhovateľ nepoprel ani nespochybnil), ktoré odznelo na ústnom pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2022, kde disciplinárne obvinená uviedla, že „V rámci nariaďovania pojednávaní som si dávala približne 2 reštančné veci, jednu doobeda o 10.00 hod., jednu poobede o 13.00 hod. a približne 2 ľahšie veci, vždy to však záviselo od stavu vecí, ktoré som pojednávala, denne som pojednávala 6 - 7 vecí.“. Vysoký počet resp. využitie pojednávacích dní zo strany disciplinárne obvinenej dokumentuje aj zápisnica z porady predsedu Krajského súdu v Trnave s predsedami okresných súdov zo dňa 25. januára 2021 (č. l. 86), v ktorej časti IV (využívanie pojednávacích dní) je uvedené

62. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené teda disciplinárne obvinenej nemožno vyčítať, že pri výbere rozhodovaných vecí nepostupovala striktne od tých najstarších, resp. že pred 11 predmetnými vecami uprednostnila novšie veci. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že 11 vecí, v ktorých disciplinárny navrhovateľ kladie disciplinárnej obvinenej za vinu vznik prieťahov, nepredstavuje veci (s výnimkou posledného skutku, v ktorej veci sa účastník konania na prieťahy sťažoval), v ktorých by mal súd konať a rozhodovať vzhľadom na ich povahu prednostne. Pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti za vznik prieťahov disciplinárnemu senátu nepostačovalo zistenie, že pri veciach rovnakej povahy (obdobnej skutkovej a právnej obtiažnosti) disciplinárne obvinená nerozhodovala chronologicky.

Pokiaľ zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu má podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona o sudcoch povahu disciplinárneho previnenia, potom je potrebné za takúto povinnosť považovať len takú normu správania, ktorú zákonodarca výslovne za povinnosť označil.

V prejednávanej veci disciplinárne obvinená preukázateľne (túto skutočnosť disciplinárne obvinená nespochybňuje) na úkor 11 vecí, uprednostnila aj veci novšie. Uprednostnenie odôvodnila tým, že sa buď jednalo o veci, v ktorých sa účastníci už sťažovali alebo že potrebovala doplniť pojednávacie dni o jednoduchšie veci, tak aby rozhodla, čo najviac vecí. Toto zdôvodnenie sa nejaví disciplinárnemu senátu ako prejav neefektivity, resp. nerozumu, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie povinnosti sudcu konať bez zbytočných prieťahov. Naopak pokiaľ disciplinárny navrhovateľ vyčítal disciplinárne obvinenej najviac ústavných sťažností spojených s prieťahmi, potom uprednostnenie vecí sťažovateľov (hoci nie tých ústavných) nesporne bolo nástrojom na zníženie tohto počtu.

. .“. Zápisnica z porady konanej dňa 20. januára 2020 (č. l. 108) uvádza, že „. . . JUDr. H. má stále viac ako 500 nevybavených vecí, ale podľa názoru predsedu riadne pracuje a postupne tiež znižuje počet nevybavených vecí .

. .“. Z odpovedí disciplinárneho navrhovateľa na otázky členov disciplinárneho senátu na ústnom pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2022 vyplynulo, že disciplinárne obvinená mala po svojom návrate z dlhodobej PN značné problémy v začlenení sa do pracovného prostredia resp. v nastavení pracovného tempa, ktoré problémy viedli jednak k častým pohovorom a napomenutiam, jednak k vyššie spomínanému dočasnému pozastaveniu nápadu vecí v registri „C“ resp. odobratiu 34 vecí.

Rovnako tak disciplinárny senát nemohol nezohľadniť skutočnosť, že podľa disciplinárneho navrhovateľa došlo u disciplinárne obvinenej k takému zlepšeniu, že „Aktuálne rozhoduje obdobne v porovnaní s ostatnými sudcami“. 65. Na podklade vyššie uvedeného bolo potrebné sa zamyslieť aj nad tým, čo by malo byť účelom disciplinárneho trestania sudcov. Určite by to nemalo byť automatické trestanie všetkých zistených pochybení bez náležitého posúdenia súvislostí uskutočňované na základe teoretických úvah, či akademických záverov o tom, že sudca si mal náležite zorganizovať svoju činnosť, bezvýnimočne uprednostniť staršie, či reštančné veci a pod.

obalu. 66. Disciplinárny senát v tejto súvislosti poukazuje na záver Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vyjadrený v rozhodnutí č.k. 16 Kss 9/2013-91 z 20.3.2014, v zmysle ktorého „činnost každého soudce má svoje limity a po nikom nelze požadovat, aby se nikoliv krátkodobě, nýbrž trvale, pracovně přepínal, vystavoval se nezvládnutelným stresům a ve prospěch nadstandardního plnění pracovních úkolů dlouhodobě zcela potlačoval svůj soukromý život“. Túto myšlienku si následne osvojili aj disciplinárne senáty Súdnej rady (viď napr. rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu sp.zn. 1 Dso 8/2016 z 21.03.2017). Ďalej možno poukázať aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 471/2012-75 z 7.5.2013, podľa ktorého „enormná zaťaženosť súdov hraničiaca s ich schopnosťou zabezpečiť v obvyklom čase riadny chod orgánov predstavuje okolnosť hodnú osobitého zreteľa.“

Pri reštančných veciach je pritom pravidelný postup sudcu v konaní pravidelne sledovaný. V takomto prípade by preto samotné upozornenie zo strany disciplinárne obvinenej malo len formálny význam bez materiálneho dopadu na jej situáciu. Naviac sám disciplinárny navrhovateľ uviedol, že „.

Logickým vyústením tohto záveru je, že v niektorých (starších) veciach muselo z uvedeného dôvodu dôjsť k prieťahom v konaní. Mieru (samu osebe), akou disciplinárne obvinená uprednostňovala pri vytyčovaní termínov pojednávaní veci skoršieho nápadu pred vecami, ktoré na súd napadli v roku 2015, disciplinárny senát nevyhodnotil ako zásadne disproporčnú. Priemerne (v sledovanom období) disciplinárne obvinená v takmer 90 % nariadených pojednávaní dodržala prioritu tzv. prednostných veci ako aj následnú chronológiu nápadu vecí ostatných. Uprednostňovanie vecí skoršieho nápadu teda disciplinárny senát vyhodnotil jednak (z pohľadu kvantity) ako doplnkové, jednak ako disciplinárne obvinenou racionalizované (reflektujúce snahu o kompletné využitie pojednávacích dní) a preto ho nekvalifikoval ako disciplinárne previnenie. Inými slovami disciplinárny senát intenzitu pochybenia disciplinárne obvinenej v rámci organizácie práce jej súdneho oddelenia nevyhodnotil ako natoľko závažnú, aby ju považoval za disciplinárne previnenie. Na uvedenom závere nič nemení ani špecifičnosť posledného skutku (skutok pod bodom 11, v ktorej veci účastník konania adresoval súdu

69. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že disciplinárnemu senátu bolo známe rozhodnutie disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 33D/19/2021 zo 6. júla 2022, ktorým bola disciplinárne obvinená uznaná vinnou za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona o sudcoch, ktorého sa mala dopustiť porušením povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch v dôsledku vzniku prieťahov v šiestich veciach.

Záverom najvyšší správny súd dodáva, že na základe vykonaného dokazovania upravil skutky v bode 1 a 9, keď z obsahu súdneho spisu sp.zn. 14C/367/2015 mal preukázané, že disciplinárne obvinená vykonala dňa 28.2.2020 úkon (lustráciu v registri REGOB) a preto dĺžku prieťahu upravil na 29 mesiacov, namiesto pôvodných 40 mesiacov.

S odkazom na opísané závery disciplinárny senát rozhodol o oslobodení disciplinárne obvinenej spod disciplinárneho návrhu. 72. O náhrade trov disciplinárneho konania najvyšší správny súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku tak, že disciplinárne obvinenej (ktorú týmto rozhodnutím oslobodil) priznal nárok na náhradu trov konania voči štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

V Bratislave dňa 7. novembra 2022