32D/19/2022

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Mariána Fečíka a prísediacich sudcov JUDr. Zuzany Grófikovej a JUDr. Kataríny Nagyovej v disciplinárnej veci vedenej proti T.. W. X. P., notárke, so sídlom B. Ú. P. W. B. T., X. XXXX, v konaní o návrhu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania pre disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, na ústnom pojednávaní dňa 10. mája 2023, takto

rozhodol:

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh

Z uvedeného vyplýva, že predmetný disciplinárny návrh bol podaný v subjektívnej jednoročnej lehote a zároveň aj v objektívnej lehote, nakoľko disciplinárne obvinená sa mala disciplinárneho previnenia dopustiť dňa 8. marca 2021. 2. Navrhovateľ dôvodil, že disciplinárne obvinená pojala do notárskej zápisnice vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom tvrdil, že vlastnícke právo k vydržaným nehnuteľnostiam nadobudol dňa 1. mája 1991 na základe ustanovenia § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon o majetku obcí“ alebo „zákon č. 138/1991 Zb.“). Vydržané nehnuteľnosti mal pred 1. májom 1991 užívať bývalý Miestny národný výbor v Zborove nad Bystricou, a to od roku 1948 na základe zákona č. 150/1948 Zb. Ústava Československej republiky ako právny nástupca pôvodnej politickej obce Zborov nad Bystricou, ktorá vydržané nehnuteľnosti užívala ako vlastník na základe reálnej deľby v prírode podľa uhorského zvykového práva.

Výlučne oprávnený držiteľ (nie vlastník) môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, o ktorých sa domnieval, že ich vlastní, ale de iure ich nevlastnil. Účastník pred disciplinárne obvinenou vyhlásil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol priamo zo zákona dňa 01.05.1991, pričom z notárskej zápisnice vyplýva, že si bol vedomý tej skutočnosti, že delimitačný protokol má len deklaratórne účinky a jeho absencia nespôsobuje zánik vlastníckeho práva.

5. Navrhovateľ ďalej argumentoval, že účastník vyhlásil, že nadobudol vlastnícke právo zo zákona (vydržaním) desať rokov po tom, ako už vlastnícke právo zo zákona (zákon o majetku obcí) nadobudol. V danom prípade tak neexistoval žiaden neperfektný, vadný právny titul, ktorý by sa mohol vydržaním zhojiť. Vyhlásenie účastníka považoval za vnútorne rozporné a právne nelogické. Mal za to, že disciplinárne obvinená nie je oprávnená mechanicky osvedčiť akékoľvek vyhlásenie účastníka, je povinná konať s odbornou starostlivosťou a keď vyhlásenie účastníka odporuje zákonu, je vnútorne rozporné a nelogické, je povinná odmietnuť vykonať úkon notárskej činnosti dodajúc, že v danom prípade vyhlásenie účastníka a následné spísanie notárskej zápisnice je konaním in fraudem legis, ktorým bol zámerne dosiahnutý výsledok, ktorý je právnou normou nepredvídaný a nežiadúci, a teda bol obídený účel a zmysel právneho inštitútu vydržania.

7. Vo vzťahu k navrhovanému disciplinárnemu opatreniu uviedol, že toto vychádza zo samotného charakteru pochybenia. Vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nastáva už momentom splnenia zákonných hmotnoprávnych podmienok, a to uplynutím zákonnej desaťročnej doby oprávnenej držby, pričom osvedčenie tejto skutočnosti notármi (v tom čase) má deklaratórny charakter potrebný na zápis vlastníckeho práva v príslušnom katastri

II. Vyjadrenie disciplinárne obvinenej

9. Mala za to, že v danej veci boli splnené podmienky na osvedčenie vyhlásenia účastníka o vydržaní, preto notársku zápisnicu spísala a nemohla sa a ani sa nedopustila disciplinárneho previnenia, ktoré jej navrhovateľ kladie za vinu. Notárska zápisnica bola spísaná na základe návrhu a žiadosti účastníka a listinných podkladov v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku a s poukazom na právne názory prevládajúce v právnej doktríne, v zmysle ktorých pre postup notára podľa § 63 Notárskeho poriadku platila zásada formálnej pravdy a nie zásada materiálnej pravdy. Notár sa neriadil princípom oficiality ani vyšetrovacou zásadou. Otázku nespornosti vydržania bolo možné prezumovať len na základe vyhlásenia účastníka a z obsahu predložených listín. Pravdivosť údajov či tvrdení účastníka pri tejto činnosti nezisťovala, nebolo jej povinnosťou dohliadať na to, či vykonané vyhlásenie je v súlade s objektívnou pravdou.

11. Upriamila pozornosť disciplinárneho senátu na skutočnosť, že v katastrálnom území Z. B. X. sa v roku 2003 uskutočnilo konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“), výsledkom ktorého bolo zostavenie a schválenie registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“). Schválený ROEP bol do katastra nehnuteľností zapísaný v septembri 2003, v dôsledku ktorej skutočnosti boli pôvodné pozemnoknižné pozemky prevedené do registra „E“ a na príslušných listoch vlastníctva boli zapísaní pôvodní pozemnoknižní vlastníci, čím vo svojej podstate došlo k „evidenčnému“ odňatiu vlastníckeho práva účastníka, napriek tomu, že tento účastník dotknuté nehnuteľnosti na základe zákona o majetku obcí dobromyseľne užíval od roku 1991 a teda v čase zápisu ROEP-u do katastra nehnuteľností účastník vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam (už aj tak) vydržal. Preto za daných skutkových a právnych okolností neexistovali žiadne zákonné prekážky vylučujúce spísanie notárskej zápisnice.

vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul

13. Poukázala na to, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

S poukazom na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola disciplinárne obvinená presvedčená, že zo skutkových zistení nadobudnutých v procese spisovania notárskej zápisnice dospela k správnemu záveru, že (a) účastník na základe zákona o majetku obcí najneskôr v roku 1991 dobromyseľne vstúpil ako vlastník do užívania dotknutých nehnuteľností a (b) účastník dotknuté nehnuteľnosti užíval dobromyseľne a nerušene pri plnení svojich zákonných úloh po dobu viac ako 30 rokov na základe zákona o majetku obcí, pričom tento stav bol všeobecne akceptovaný, a navyše aj potvrdený jednotlivými čestnými vyhláseniami občanov obce Zborov nad Bystricou a teda nepochybne došlo k vydržaniu vlastníckeho práva.

Mala za to, že v danej veci vydržanie (iba) odstránilo právnu neistotu týkajúcu sa nadobúdacieho titulu, nakoľko sa účastník domnieval, že tento (nadobúdací titul, ktorým mal byť zákon o majetku obcí) riadne existuje, avšak v roku 2003 boli na príslušných listoch vlastníctva zapísaní pôvodní pozemnoknižní vlatníci, čím nepochybne nastal stav právnej neistoty ohľadne vlastníctva dotknutých nehnuteľností, pričom notárska zápisnica tento stav právnej neistoty odstránila.

vydržaním. 17. V rámci disciplinárneho konania navrhla disciplinárne obvinená predvolať na ústne pojednávanie ako svedka starostu Zborov nad Bystricou pána L.. Y. V. a to za účelom objasnenia okolností vedúcich k spísaniu notárskej zápisnice.

III. Konanie pred disciplinárnym senátom

19. Najvyšší správny súd v prvom rade skúmal, či disciplinárny návrh spĺňa predpoklady pre vecné prejednanie. Dospel k záveru, že disciplinárny návrh bol podaný oprávnenou osobou, obsahuje stanovené náležitosti a vo vzťahu ku skutku vymedzenom v disciplinárnom návrhu bol tento podaný tak v rámci subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty. Z pohľadu plynutia subjektívnej lehoty (§ 14 disciplinárneho súdneho poriadku) považoval disciplinárny senát za relevantný deň doručenia na vec vzťahujúceho sa notárskeho spisu navrhovateľovi, teda 3. september 2021, pričom disciplinárny návrh bol Najvyššiemu správnemu súdu doručený dňa 9. augusta 2022. Pokiaľ ide o objektívnu trojročnú lehotu na podanie disciplinárneho návrhu (§ 14 disciplinárneho súdneho poriadku, § 92 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2021) táto bola v danom prípade zachovaná, keď ku skutku malo dôjsť dňa 8. marca 2021. 20. Dňa 5. apríla 2023 bolo nariadené vo veci ústne pojednávanie, ktorého termín bol určený na 10. mája 2023 o 10:00 hod. Upovedomenie o ústnom pojednávaní bolo disciplinárne obvinenej a navrhovateľovi doručené dňa 11. apríla 2023, obhajkyni disciplinárne obvinenej dňa 20. apríla 2023.

IV. Ústne pojednávanie vo veci, dokazovanie a záverečné reči

22. Po prednesení disciplinárneho návrhu zaujala svoje stanovisko v danej veci obhajkyňa disciplinárne obvinenej. Konkrétne uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené Najvyššiemu správnemu súdu a majú za to, že disciplinárne obvinená sa disciplinárneho previnenia nedopustila. Preto navrhli, aby bola spod disciplinárneho návrhu oslobodená.

právoplatného rozhodnutia. Na túto žiadosť bolo NSS SR doručené právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie Notárskej komory SR č. k. DK 7/2021-71 (právoplatné dňa 29.03.2022) ktorým bol zamietnutý návrh ministra spravodlivosti o uznanie disciplinárne obvinenej za

25. Disciplinárne obvinená na ústnom pojednávaní uviedla, že obec jej doručila návrh, tento bol podľa jej názoru spôsobilý subjekt na predloženie takéhoto návrhu, jednalo sa o spôsobilý predmet vydržania, išlo o parcely registra E v intraviláne a príslušné podiely aj neznámych vlastníkov, pri ktorých bol uvedený SPF. Ďalej bol v návrhu uvedený zákon č. 138/1991 Zb. išlo o majetok, ktorý reálne užívala obec, išlo o spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým bol citovaný zákon, obec bola dobromyseľná v tom, že užíva tento majetok, pričom nebola zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností. Preto sa obec nevedela preukázať, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Držba, ktorá bola oprávnená, uplynula po 10 rokoch od 1. mája 1991, teda nemala prečo odmietnuť vykonať tento úkon.

Ako príklad uviedla, že napríklad v 60-tych rokoch by titul nadobudnutia vlastníckeho práva predstavovalo dedenie a riadne by nefungovali zápisy do pozemkových kníh. Dedičské rozhodnutie by potvrdzovalo nadobudnutie vlastníckeho práva smrťou poručiteľa, a tiež by malo byť toto zapísané záznamom ako v danom prípade delimitačný protokol, avšak by zapísané nebolo. Mala za to, že aj nezapísanie delimitačného protokolu do katastra nehnuteľností predstavuje neperfektný úkon. Na podporu svojej argumentácie krátkou cestou doložila súdu rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42C/94/2019-568 z 19. novembra 2019.

spísania notárskej zápisnice bolo jej úmyslom osvedčiť vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorej vlastnícke právo svedčalo zo zákona z roku 1991 odpovedala, že sa jednalo o vyhlásenie osoby, že vlastnícke právo nadobudla podľa zákona č. 138/1991 Zb., obec mohla mať pochybnosti, či k nadobudnutiu vlastníckeho práva mohlo dôjsť, žiadateľ mal vnútorný pocit, že držba je oprávnená na základe zákona. Na otázku, či mala obec pochybnosti, či je vlastníkom uviedla, že obec vyhlásila, že je držiteľom, či vyhlásila, že je vlastníkom nevedela povedať. Po prečítaní časti notárskej zápisnice (str. 15) v znení: „Súčasná obec sa stala vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe zákona č. 138/1991 Zb.“ doplnila, že vychádzala z vyhlásenia navrhovateľa, ktorý ho urobil aj v návrhu a teda, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na otázku ďalšieho člena senátu, či zisťovala, či bol medzi štátom a obcou uzatvorený delimitačný protokol, predmetom ktorého by boli dotknuté pozemky odpovedala, že sa dotazovala na navrhovateľa ohľadom existencie delimitačného protokolu, avšak jej ho nevedeli predložiť.

28. Disciplinárne obvinená s poukazom na vyjadrenie povereného zástupcu navrhovateľa mu položila otázku v znení : „V zmysle ktorého právneho predpisu je povinnosťou obce podať námietky v rámci ROEP a v zmysle ktorého ustanovenia sa má obec domáhať svojho práva prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva.“ Uvedenú otázku predsedníčka senátu nepripustila a to z dôvodu, že sa netýka predmetu konania.

30. Na účely svojho rozhodnutia Najvyšší správny súd na ústnom pojednávaní vykonal v súlade s § 269 Trestného poriadku v spojení s § 4 disciplinárneho súdneho poriadku prečítaním, resp. prečítaním podstatného obsahu nasledovné listinné dôkazy: - Notárska zápisnica napísaná dňa 8.3.2021, ktorým disc. obvinená osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech obce Zborov nad Bystricou - Vyjadrenie obce Zborov nad Bystricou podľa § 63 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona SNR č. 323/

31. Vo vzťahu k navrhovanému výsluchu svedka L.. Y. V. Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP tak, že tento odmietol vykonať, a to z dôvodu, že sa týka okolností nepodstatných pre výsledok daného konania.

. . na prechod majetku do vlastníctva obce nie je podľa zákona č. 138/1991 Zb. uzatvárať žiadne právne úkony. Zákon v § 14 umožňuje odovzdávajúcim právnickým osobám spísať „písomné protokoly“, avšak tieto protokoly nemajú konštitutívny charakter, ale majú len deklaratórny význam.“ Skutočnosť, že starosta obce nemal k dispozícii delimitačný protokol potvrdila aj disciplinárne obvinená (bližšie bod 26 tohto rozhodnutia). Preto s poukazom na uvedené dôvody nebola svedecká výpoveď navrhovaného svedka pre rozhodnutie disciplinárneho senátu potrebná.

Súčasne poukázala na to, že v rámci spísania notárskej zápisnice platí zásada formálnej pravdy a teda nie materiálnej pravdy, čo znamená, že notár nemá skúmať pravdivosť vyhlásenia účastníkov konania. Poukázala na to, že v danom prípade disciplinárne obvinená dospela k záveru, že u účastníka konania boli splnené všetky zákonné podmienky smerujúce k vydržaniu, keď bolo preukázané, že účastník dobromyseľne užíval predmetné nehnuteľnosti od roku 1991. Bolo teda naplnené ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že disciplinárne obvinená nebola povinná odmietnuť spísať notársku zápisnicu podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, disciplinárne obvinená odstránila stav právnej neistoty, nemá vedomosť o tom, že by bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam alebo, že by spísaním predmetnej notárskej zápisnice bola spôsobená škoda. Preto navrhla, aby bola disciplinárne obvinená oslobodená spod disciplinárneho návrhu a to z dôvodu, že skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie vedie, nie je disciplinárnym previnením.

V. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci

V. A Skutkové zistenia

Disciplinárne obvinená v notárskej zápisnici skonštatovala (článok II), že navrhovateľ odvodzuje vlastnícke právo k podielom z nehnuteľností tým, že predmetné nehnuteľnosti užíva v dobrej viere ako svoje vlastné nepretržite od 1. mája 1991 na základe § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb.

Súčasná obec sa stala vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe zákona č. 138/1991 Zb. a to s poukazom na § 2 ods.1, ods. 7, § 2a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Prechod vlastníctva nehnuteľností na obec nastal teda priamo zo zákona a preto na prechod majetku do vlastníctva obce nie je podľa zákona č. 138/1991 Zb. potrebné uzatvárať žiadne právne úkony.

Začiatok oprávnenej držby navrhovateľa aj so započítaním držby jeho právnymi predchodcami - MNV v Zborove nad Bystricou a politickou obcou pred rokom 1948 je teda odvodený od vyššie uvedeného právneho nadobúdacieho titulu, ktorý vyvolal u obce vnútorné presvedčenie založené na objektívnych skutočnostiach, o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do vlastníctva obce a na základe čoho obec nemala počas celej vydržacej doby o tomto žiadne pochybnosti.

nezaniklo. Podľa vedomostí navrhovateľa si na uvedené podiely z nehnuteľností nikto nerobí žiadne nároky a ani v minulosti neboli žiadne spory o tom, že uvedené podiely z nehnuteľností sú v jeho vlastníctve. Z notárskej zápisnice je ďalej preukázané, že navrhovateľ predložil nasledovné doklady: čestné prehlásenie Y. Y., T.. T. W. a L. T., ako osôb znalých miestnych pomerov, ktorým títo čestne vyhlásili, že majú vedomosť o tom, že obec (alebo jeho právni predchodcovia) predmetné nehnuteľnosti užíva pri plnení svojich zákonných úloh po dobu viac ako 30 rokov dobromyseľne ako vlastné, pričom im nie je známa skutočnosť, že by do výkonu jej práva niekto nezasahoval alebo ho inak obmedzoval; výpisy z predmetných listov vlastníctva; vyjadrenie obce Zborov nad Bystricou, že vznikom vlastníckeho práva vydržaním nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy k predmetným nehnuteľnostiam a zároveň obec potvrdila, že osoby uvedené na predmetných listoch vlastníctva bez bližších identifikačných údajov sa v aktuálnej evidencii obyvateľov obce nenachádzajú, sú obci neznámi.

39. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Držiteľ veci je podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí.

Právny omyl môže spočívať v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych následkov právnych skutočností. [rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31D/1/2022 z 11. októbra 2022 bod 31]. 40.

Podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku pri výkone notárskej činnosti je notár povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Citované ustanovenie sa týka všeobecne všetkých úkonov notárskej činnosti, teda aj osvedčovania právne významnej skutočnosti - vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 3 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 56 ods. 1 písm. g/ a § 63 Notárskeho poriadku. Notár podľa týchto ustanovení osvedčoval vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, a toto vyhlásenie muselo obsahovať najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka. Notár tak musel pred spísaním notárskej zápisnice o osvedčení tohto vyhlásenia s odbornou starostlivosťou (cit. § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku) preskúmať, či toto vyhlásenie účastníka obsahuje opis takých okolností, ktoré boli

41. Z obsahu notárskej zápisnice je preukázané, že účastník - obec Zborov nad Bystricou odvodil vlastnícke právo k podielom na predmetných nehnuteľnostiach s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. Účastník výslovne uviedol, že sa stal vlastníkom predmetných podielov na nehnuteľnostiach na základe zákona č. 138/1991 Zb. Podľa § 2 ods. 7 citovaného zákona veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. Teda navrhovateľ - obec Zborov nad Bystricou tvrdil, že nadobudol dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. (1. májom 1991) vlastnícke právo k podielom ku konkrétnym nehnuteľnostiam, ktorá skutočnosť nevyplýva len z notárskej zápisnice, ale aj zo samotného návrhu na vydanie osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti. V danom prípade sa teda obec Zborov nad Bystricou mala podľa svojho tvrdenia stať dňom 1. mája 1991 ex lege vlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov k uvedeným nehnuteľnostiam. Obec sa teda považovala za vlastníka predmetných spoluvlastníckych podielov, ktoré mala nadobudnúť zo zákona, čo z hľadiska jej dobromyseľnosti vylučuje

42. Základným predpokladom vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka je oprávnená držba, ktorá na účely vydržania svedčí dobromyseľnému držiteľovi (nie vlastníkovi), ktorý má na základe vydržania nadobudnúť vlastnícke právo k veci. Predpokladom vydržania ako už bolo uvedené v bode 40 je skutočnosť, že držiteľ je ohľadne existencie svojho vlastníckeho práva v omyle, pričom omyl v danom prípade u navrhovateľa absentoval, keď tento tvrdil, že vlastnícke právo nadobudol na základe zákona č. 138/1991 Zb. Za daného stavu bolo teda vylúčené splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 134 Občianskeho zákonníka v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka čo malo smerovať k odmietnutiu spísania notárskej zápisnice zo strany disciplinárne obvinenej notárky.

43. Len na doplnenie disciplinárny senát uvádza, že účastník sám v návrhu na vydanie osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti správne poukázal na skutočnosť, že prechod vlastníctva na obec Zborov nad Bystricou nastal priamo zo zákona a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. s tým, že vyhotovenie delimitačného protokolu a jeho následné predloženie na vykonanie záznamu nemalo žiaden vplyv na prechod vlastníckeho práva, nakoľko tento má deklaratórne účinky.

Teda v danom prípade bolo vlastnícke právo obce na liste vlastníctva evidované, pričom spornou otázkou v danom prípade bolo, či konkrétny pozemok patrí alebo nepatrí do dedičstva, teda sporné bolo určenie vlastníckeho práva ku konkrétnemu pozemku, ku ktorému vlastnícke právo svedčalo obci. Práve v tejto súvislosti súd posudzoval otázku vydržania sporného pozemku v prospech obce, keď táto bola dobromyseľná, že jej pozemok patrí, keďže ho nadobudla na základe zákona č. 138/1991 Zb. Konkrétne súd skonštatoval, že obec najneskôr od roku 1994 (kedy bolo vlastnícke právo evidované na LV) do podania žaloby t.j. do dňa 7. marca 2016 sporný pozemok užívala dobromyseľne a nerušene ako verejnú komunikáciu, t.j. po dobu viac ako 10 rokov, t.j. došlo k vydržaniu vlastníckeho práva, pričom titulom nadobudnutia, ktorý založil obci dobromyseľnú držbu bol práve zákon č. 138/1991 Zb.

46. Najvyšší správny súd sa v danej veci v plnom rozsahu stotožňuje so záverom navrhovateľa, že spísaním notárskej zápisnice bol obídený účel a zmysel právneho inštitútu vydržania, ktorý inštitút bol v danom prípade v podstate zneužitý v prospech obce, ktorá si vlastným nekonaním nezabezpečila zápis vlastníckeho práva k podielom na predmetných nehnuteľnostiach právom dovoleným spôsobom, pričom ako jeden zo spôsobov nápravy tohto stavu prichádzalo do úvahy aj podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva.

v znení neskorších predpisov. Práva osvedčené takýmito verejnými listinami sa podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona zapisovali do katastra záznamom. Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Notárskeho poriadku tak umožňovalo, aby ten, koho vyhlásenie o vydržaní v nej bolo osvedčené, bol priamo zapísaný na list vlastníctva so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývali (napr. hodnovernosť a záväznosť takto zapísaného údaja podľa § 70 katastrálneho zákona). Preto uvedené porušenie povinnosti notára, treba podľa najvyššieho správneho súdu považovať vždy za závažné. Toto porušenie disciplinárne obvinená aj zavinila, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b/ Trestného zákona analogicky, keď disciplinárne obvinená mala a mohla vedieť, že vyhlásenie účastníka neobsahuje také skutočnosti, ktoré umožňujú urobiť záver o splnení podmienok vydržania podľa § 130 a 134 Občianskeho zákonníka, a preto jeho vyhlásenie nezodpovedalo požiadavke § 63 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku [pozri bližšie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31D/1/2022 z 11. októbra 2022 bod 41].

V. C Disciplinárne opatrenie

49. S účinnosťou od 1. decembra 2021 však bolo zmenené ustanovenie § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku tak, že pri posudzovaní disciplinárne zodpovednosti notárov sa má primerane použiť všeobecná časť Trestného zákona. Podľa jeho ustanovenia § 2 ods. 1 platí, že ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľ priaznivejší. Aj toto ustanovenie je zaradené do všeobecnej časti Trestného zákona, a tak ho od 1. decembra 2021 treba použiť aj na disciplinárnu zodpovednosť notára. Aj pri ukladaní disciplinárnych opatrení tak treba skúmať, ktorý zo zákonov účinných v čase medzi spáchaním disciplinárneho previnenia a rozhodovaním o ňom je pre disciplinárne obvineného priaznivejší.

Súhrnné disciplinárne opatrenie nesmie byť miernejšie ako disciplinárne opatrenie uložené skorším rozhodnutím. Citované ustanovenie tak znamená, že najneskôr od 1. decembra 2021 je potrebné aplikovať ustanovenia o súhrnom treste (disciplinárnom opatrení), nakoľko táto úprava je pre disciplinárne obvinenú priaznivejšia než prípadné uloženie viacerých samostatných disciplinárnych opatrení, a preto ju podľa cit. § 2 ods. 1 Trestného zákona treba použiť aj v tu prejednávanej veci.

S poukazom na uvedené mal disciplinárny senát za to, že peňažná pokuta vo výške 750 eur ako súhrnné disciplinárne opatrenie je za preukázané disciplinárne previnenia (aj vo vzťahu k rozhodnutiu NSS SR sp.zn. 31D/2/2022 z 12. júla 2022, ktorého výrok o disciplinárnom opatrení bol týmto rozhodnutím s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený) dostatočné, pričom hlavným účelom jej uloženia v danej výške bolo odradiť disciplinárne obvinenú od porušovania ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku v budúcnosti.

VI. Záver

51. Na základe týchto skutočností najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že disciplinárne obvinenej uložil podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške stanovenej v § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov disciplinárneho konania. 52. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 10. mája 2023