32D/20/2021

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudcov JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca), prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., prísediacich sudcov, JUDr. PhDr. Jaroslava Jarabinského a JUDr. Adriány Zacharovej, v disciplinárnej veci disciplinárneho navrhovateľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky Dr.h.c. JUDr. T. Z., PhD. proti disciplinárne obvinenému JUDr. J. I., LL.M., špeciálnemu prokurátorovi, v konaní o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, o disciplinárnom návrhu z 17.8.2021, na ústnom pojednávaní dňa 20.5.2022, takto

rozhodol:

súdny poriadok) uznáva vinným, že v rozpore so zákonnou povinnosťou prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené vyplývajúcou z § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry poskytol DenníkuN svoje stanovisko, ktoré dňa 28.7.2021 DenníkN uverejnil v plnom znení nasledovne „Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) so znepokojením vníma sústavné snahy spomaliť a zabrzdiť vyšetrovanie mimoriadnej závažnej trestnej činnosti, ktorú vyšetrujú vyšetrovatelia NAKA pracovnej skupiny Očistec pod dozorom prokurátorov ÚŠP. Sme presvedčení, že relevantné podozrenia týkajúce sa integrity vedených trestných stíhaní je potrebné preveriť. Malo by sa tak však diať len zákonným spôsobom a bez toho, aby bola verejnosť zavádzaná nepravdivými informáciami. Vyšetrovatelia pracovnej skupiny Očistec boli žiadaní o vyhotovenie fotokópie vyšetrovacieho spisu zo strany Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) len v jednej trestnej veci, a to dňa 23. 3. 2021.

zarážajúce, že sa do médií opakovane posúvajú informácie, ktoré sú v rozpore s objektívne verifikovateľným skutkovým stavom. Bez toho, aby sme mali ambíciu zasahovať do vyšetrovania, v ktorom vykonáva dozor iná súčasť prokuratúry, musíme stručne reagovať na zverejnené uznesenie o vznesení obvinenia špecializovaným tímom ÚIS. Zo zverejneného uznesenia je zrejmé, že kľúčovým svedkom v danej veci je bývalý vedúci jedného z operatívnych oddelení NAKA Y. W.. Tento vypovedá, že známa SMS medzi ním a vyšetrovateľom NAKA Y. K. zo dňa 22. 8. 2020 bola zaslaná ešte pred výsluchom svedka S. J., a teda zápisnica z výsluchu tohto svedka zo dňa 20. 8. 2020 bola antedatovaná. Samotné uznesenie však z evidencie vstupu osoby C. J. konštatuje, že táto osoba bola v budove NAKA len dňa 18. 8. 2020 a dňa 20. 8. 2020 (teda v deň vykonania výsluchu). Rovnako sa dá objektívne z dátového súboru ustáliť presný čas, kedy bol výsluch tohto svedka

Takisto nie je zrejmé jeho procesné postavenie v danej veci, keďže pri danej právnej kvalifikácii neprichádza postup podľa § 205 Trestného poriadku (dočasné odloženie vznesenia obvinenia) do úvahy. Z daného uznesenie zároveň nevyplýva, či ku skutku pod bodom 3) bol vypočutý ako svedok dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorý bol v danej veci činný, a opakovane sa v tomto uznesení jeho osoba zmieňuje. Ak bol vypočutý, ale jeho výsluch nie je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, tak to vytvára pochybnosť o selektívnosti dôkazov, na ktorých je obvinenie vznesené. Úrad špeciálnej prokuratúry zdôrazňuje, že každý svedok musí niesť trestnoprávnu zodpovednosť, ak vo svojej výpovedi uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam

Zo zverejneného uznesenia o vznesení obvinenia navyše vyplýva, že údajná krivá výpoveď sa netýkala žiadnej z medializovaných trestných vecí, a týkala sa trestnej veci, v ktorej v súčasnosti nie je nikto trestne stíhaný (predaj pozemkov na Drotárskej ul. v Bratislave).“

prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a za to sa mu ukladá podľa § 189 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. Podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku je JUDr. J. I., LL.M. povinný nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur.

1. Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj „disciplinárny navrhovateľ" alebo „generálny prokurátor") podal 17.8.2021 na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky disciplinárny návrh proti JUDr. J. I., LL.M., špeciálnemu prokurátorovi (ďalej aj „disciplinárne obvinený"). Podľa disciplinárneho navrhovateľa sa mal disciplinárne obvinený dopustiť disciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že v rozpore so zákonnou povinnosťou prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené vyplývajúcou z § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry ako i v rozpore s (1) čl. 3 ods. 3 prvá veta pokynu generálneho prokurátora z 22.5.2006 por. č. 12/2006 v znení pokynu č. 14/2012 o spôsobe informovania verejnosti prostredníctvom tlače a iných hromadných informačných prostriedkov (ďalej len „pokyn č. 12/2006"), (2) opatrením č. 45 z porady generálneho prokurátora konanej 3.2.2014, (3) závermi z porád generálneho prokurátora konaných 22.3.2021 a 14.6.2021

3. Disciplinárne obvinený sa vyjadril jednak k právoplatne neskončenej veci, ktorá v čase zverejnenia jeho stanoviska v DenníkuN dňa 28.7.2021 bola v štádiu prípravného konania a súčasne sa nejednalo o vec patriacu do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „ÚŠP"), pretože dozor v nej vykonával prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava.

5. Disciplinárny navrhovateľ označil takéto konanie za špekulatívne a zavádzajúce, pretože vyjadrovať sa ku konkrétnej veci možno len so znalosťou veci za zohľadnenia zákonne vykonaných dôkazov. Disciplinárne obvinený dal pritom svoje stanovisko zverejniť 5 dní po tom, ako bol obvinený v ním komentovanej veci vzatý do väzby, pričom v uznesení o vzatí do väzby bola zo strany sudkyne Okresného súdu Bratislava III pri skúmaní materiálnej stránky väzby konštatovaná zákonnosť vzneseného obvinenia s tým, že k rovnakému záveru došiel aj dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava.

trestnej veci. Závažnosť skutku zvyšuje pritom skutočnosť, že stanovisko poskytol vedúci prokurátor - špeciálny prokurátor, ktorý je súčasne námestníkom generálneho prokurátora, aj prostredníctvom ktorého verejnosť vníma činnosť prokurátorov a vyšetrovateľov.

ÚŠP. Podľa disciplinárneho navrhovateľa vyjadrenie podpory podriadeným prokurátorom a vyšetrovateľom zo strany nadriadeného prokurátora je namieste tam, kde je to opodstatnené, pričom spôsob vyjadrenia je jasne limitovaný znením § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/ 2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Preto je neprijateľné, aby sa ktorýkoľvek prokurátor verejne, prostredníctvom médií, vyjadroval k právoplatne neskončeným trestným veciam nepatriacim do jeho pôsobnosti, a tak vyvíjal neopodstatnený tlak na iné organizačné zložky prokuratúry a polície.

II. Vyjadrenie disciplinárne obvineného

podaniach. Podľa disciplinárne obvineného sa mal prokurátorov ÚŠP a vyšetrovateľov tímu Očistec mediálne zastať generálny prokurátor a „keďže však k tomu nikdy neprišlo, tak sa musíme v rámci medzí stanovených zákonom, a rešpektujúc nevyhnutnú mieru zdržanlivosti, brániť sami."

Disciplinárne obvinený následne vyjadril presvedčenie, že vzhľadom k mimoriadnym okolnostiam daného prípadu sa vyjadril zdržanlivou formou, pričom poukázal na trestné stíhanie realizované vyšetrovateľmi pracovných skupín Očistec, resp. Fénix.

Vo vzťahu k selektívnosti dokazovania disciplinárne obvinený poukázal na rozdiely v prepisoch zvukových záznamov a samotných zvukových záznamoch týkajúcich sa predmetnej trestnej veci. 10. Následne disciplinárne obvinený v nadväznosti na predmetnú trestnú vec uviedol, že „mimoriadne neštandardné konanie vedenia GP SR môže dokresľovať dôvod podania tohto disciplinárneho návrhu a rámcuje ho do celkového kontextu aktivít vedenia GP SR." V tejto súvislosti doložil a komentoval tri úradné záznamy spísané dozorovými prokurátormi ÚŠP a dodal, že tieto „evokujú silné podozrenie, že vedenie GP SR sa zapojilo do snáh niektorých ďalších štátnych inštitúcii (SIS, špecializovaného tímu ÚIS), ktorých cieľom je spochybniť trestné stíhanie vedené proti (bývalým) vysoko postaveným predstaviteľom verejného života a podnikateľskej sféry (oligarchom)." 11. Ďalej disciplinárne obvinený argumentoval tým, že „vedenie GP SR pomerne selektívne" pristupuje k zákazu verejne sa vyjadrovať k veciam, ktoré nie sú v dozore príslušnej súčasti prokuratúry, pričom poukázal v tomto smere na vyjadrenia krajského prokurátora v Bratislave a dozorového prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava v predmetnej trestnej veci.

Otvorenosť a transparentnosť prokuratúry by v súčasnosti mala byť samozrejmosťou." 13. Na základe uvedeného disciplinárne obvinený navrhol svoje oslobodenie podľa § 34 ods. 2 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku z dôvodu, že skutok, ktorého sa dopustil, nie je disciplinárnym previnením.

15. Zástupca disciplinárneho navrhovateľa predniesol disciplinárny návrh zhodne s jeho písomným vyhotovením a navrhol disciplinárne obvineného uznať vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry z dôvodu porušenia povinnosti zdržanlivého vyjadrovania prokurátora podľa § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a navrhol mu uložiť disciplinárne opatrenie - zníženie základného platu o 15 % na jeden mesiac. 16. Predsedníčka senátu následne oboznámila účastníkov konania, že v rámci oboznámenia sa s disciplinárnym návrhom disciplinárny senát identifikoval aj potenciálne porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, teda porušenie povinnosti prokurátora plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený, konkrétne porušenie pokynu č. 12/2006.

III. 2. Vyjadrenie disciplinárne obvineného

17. Disciplinárne obvinený sa k disciplinárnemu návrhu vyjadril zhodne ako vo svojom písomnom vyjadrení doručenom 26.1.2022. Zároveň uviedol, že trestné konanie v predmetnej trestnej veci je v súčasnosti prerušené.

III. 3. Dokazovanie

20. Na otázku sudcu spravodajcu, či sa povinnosť mlčanlivosti prokurátora vzťahuje aj na obsah vyšetrovacieho spisu, disciplinárne obvinený uviedol, že sa vzťahuje a na doplňujúcu otázku, aby potom vysvetlil vo vzťahu k povinnosti mlčanlivosti vetu zo zverejneného stanoviska znejúcu „V spise (ktorého fotokópiu má špecializovaný tím ÚIS k dispozícii) sa totiž nachádza úradný záznam o nazretí do spisu touto osobou práve dňa 18. 8. 2020 (v trestnej veci O.)." disciplinárne obvinený uviedol, že si nepamätá, kto mu tú informáciu z kolegov NAKA dal k dispozícií, ale predpokladá, že táto informácia mohla byť v rámci jednotlivých príloh, ktoré boli dané na vedomie jemu aj generálnemu prokurátorovi zo strany pracovnej skupiny Očistec. Predpokladal, že ide zrejme o prílohu č. 4 od vedúceho v tom čase pracovnej

15.6.2021. Na doplňujúcu otázku, či sa preskúmavania domáhal v časovom období medzi vydaním komentovaného uznesenia a zverejnením stanoviska, teda od 20.7.2021 do 28.7.2021 disciplinárne obvinený uviedol, že si nepamätá, či sa v tejto dobe uskutočnila operatívna porada u generálneho prokurátora, ale že generálny prokurátor sa pred ním zmienil, že v predmetnej veci nechce zasahovať a najradšej by bol v tom čase na dovolenke.

22. Následne bol disciplinárnym senátom dopytovaný zástupca disciplinárneho navrhovateľa, ktorý uviedol, že v období od 20.7.2021 do 28.7.2021 sa operatívna porada generálneho prokurátora neuskutočnila s tým, že od 22.7.2021 bol generálny prokurátor na preventívnej rehabilitácií. Zástupca disciplinárneho navrhovateľa sa zároveň nevedel vyjadriť, prečo vo vzťahu k porušeniu čl. 3 ods. 3 nebolo v disciplinárnom návrhu namietané aj porušenie povinnosti prokurátora podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, pretože nebol jeho autorom. Na otázku predsedníčky senátu, či zverejneným stanoviskom bolo nejakým spôsobom zmarené vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci, zástupca disciplinárneho navrhovateľa uviedol, že nie je v tejto veci dozorovým ani dohľadovým prokurátorom, ale podľa jeho informácií k takémuto následku nedošlo.

médií. 24. Disciplinárny senát vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to hodnotením prokurátora a listinami predloženými účastníkmi konania. Oboznámené boli nasledovné listinné dôkazy: - hodnotenie prokurátora z 4.4.2022, - uznesenie vyšetrovateľa sp. zn. UIS-171/OISZ-2021 z 20.7.2021, - návrh prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp.zn. 3Kv 17/21/10100-43 z 21.7.2021, - zápisnica o výsluchu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. Tp 35/2021 z 23.7.2021 obsahujúca uznesenie sudkyne pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby, - zápisnica o verejnom zasadnutí Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 6T 88/2021 z 4.8.2021, na ktorom bol vyhlásený rozsudok o schválení dohody o vine a treste, - pokyn generálneho prokurátora č. 12/2006, - záznam z operatívnej porady generálneho prokurátora sp.zn. I/1 Spr 1/21/1000-9 z 23.3.2021, - záznam z operatívnej porady generálneho prokurátora sp.zn. I/1 Spr 1/21/1000-20 z

III. 4 Záverečné reči a posledné slovo

Dokonca ani nadriadený prokurátor ani generálny prokurátor, ani námestník generálneho prokurátora nemôžu takýmto spôsobom vystupovať smerom k podriadeným prokurátorom. Svoje právne názory vyjadrujú prostredníctvom rozhodnutí, pokynov, organizačných príkazov, zjednocujúcich stanovísk a pod. Nie cestou médií, pretože takúto formu zákon nepozná. Polemika o právnych problémoch je žiadúca, ale nemá sa viesť v médiách, ale prostredníctvom platformy odbornej tlače (napr. v Justičnej revue, Právnom obzore atď.). Prokurátori rovnako, ako aj sudcovia nie sú pri výkone svojich kompetencií v postavení bežných občanov, svoje funkcie vykonávajú s vedomím, že ich konanie je limitované z pochopiteľných dôvodov statusovými zákonmi. Argumentácia, že prejednávané konanie sa udialo v čase, keď dochádzalo k útokom na ÚŠP a NAKA za údajné ovplyvňovanie trestných konaní, neodôvodňuje prípustnosť takéhoto postupu. Aj v takomto prípade musí každý prokurátor postupovať v rámci zákona a vnútrorezortných predpisov. Záverom zástupca disciplinárneho navrhovateľa zdôraznil, že rozhodnutie disciplinárneho senátu bude mať prelomový charakter

26. Disciplinárne obvinený vo svojej záverečnej reči zhodne so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami popísal okolnosti a motiváciu zverejnenia príslušného stanoviska. Uviedol, že sa jednalo o reakciu na snahy spochybniť trestné stíhania dozorované ÚŠP. Zdôraznil, že sa za jeho pôsobenia ako špeciálneho prokurátora nikdy nestretol s tým, že by ktokoľvek navádzal niekoho ako spolupracujúceho obvineného na krivú výpoveď. Prokurátori ÚŠP fungujú pod pomerne veľkým tlakom a musia byť zdržanliví a nemôžu reagovať každý deň na nejakú novú tlačovú konferenciu. Čelia pritom tým najextrémnejším útokom, ktoré nemajú precedens v modernej dobe, avšak vedenie generálnej prokuratúry na ne nereaguje.

Zverejnené stanovisko sa týkalo veci, ktorá bezprostredne súvisela s profilovými kauzami ÚŠP. Nebolo to vyjadrenie k nejakej nesúvisiacej veci. Nejednalo sa preto o prekročenie rámca prípustného vyjadrovania prokurátorom vymedzeného v § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry, tak ako je tento aplikovaný v praxi prokuratúry. Disciplinárne obvinený vyjadril presvedčenie, že otvorenosť a transparentnosť prokuratúry nevyhnute vyžadujú, aby sa prokurátori mohli vecne vyjadrovať k veciam verejného záujmu a táto vec nepochybne bola vecou verejného záujmu. Záverom zdôraznil, že doma ho učili, že ak sa deje nespravodlivosť, tak je potrebné sa ozvať a nie je možné mlčať.

27. V rámci posledného slova disciplinárne obvinený poďakoval svojim kolegom - prokurátorom ÚŠP a vyšetrovateľom za skvelú prácu, ktorú odvádzajú preto, aby sa Slovensko čoraz viac približovalo k atribútom právneho štátu, kde nikto nebude mať garanciu, že stojí nad

IV. Posúdenie veci

IV. 1. Skutkový stav veci

28. Na základe vykonaného dokazovania považuje disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne obvinený je autorom stanoviska zverejneného dňa 28.7.2021 v DenníkuN s obsahom uvedeným v skutkovej vete tohto rozhodnutia. Disciplinárne obvinený podal toto stanovisko ako špeciálny prokurátor v mene ÚŠP (viď prvá veta stanoviska). Predmetné stanovisko nemá charakter právneho aktu uskutočneného pri výkone verejnej moci ale vyjadrenia názoru adresovaného verejnosti prostredníctvom masovokomunikačného prostriedku. 29. Rovnako bolo preukázané, že disciplinárne obvinenému bol pred poskytnutím daného stanoviska známy pokyn č. 12/2006. Disciplinárne obvinenému bolo ďalej známe aj opatrenie č. 45 z porady generálneho prokurátora konanej 3.2.2014 a závery z porád generálneho prokurátora konaných 22.3.2021 a 14.6.2021. 30. Opísaný skutkový stav nie je medzi účastníkmi konania sporný.

IV. 2. Právne posúdenie veci

31. Vzhľadom na to, že skutkový stav je zrejmý a nie je sporný, fundamentálnou otázkou preto v danej veci zostáva právne posúdenie spočívajúce vo vyhodnotení obsahu zverejneného stanoviska, a to jednak vo vzťahu k zákonnej povinnosti prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené podľa § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ako i vo vzťahu k určeniu príslušnosti prokurátora oprávneného poskytovať informácie v zmysle pokynu č. 12/2006.

IV. 2.1. Povinnosť zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora

33. Jedná sa o povinnosť uloženú priamo zákonom, ktorá je determinovaná pojmami: - zdržanie sa, - verejné vyslovovanie, - svoj názor, - právoplatne neskončené prípady. 34. Vo vzťahu ku zdržaniu sa možno uviesť, že povinnosť spočívajúca v zdržaní sa určitej činnosti, logicky znamená zákaz výkonu tejto činnosti.

36. Slovné spojenie „svoj názor" znamená vyjadrenie subjektívneho postoja, resp. subjektívneho hodnotiaceho súdu. 37. Povahu právoplatne neskončených prípadov majú tie veci, v ktorých nebolo konanie skončené právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu. 38. Účel povinnosti zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora bol stručne vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry nasledovne „aby sa zabránilo rôznym čiastkovým a neúplným informáciám, ako aj prejudikovaniu rozhodnutia, navrhuje sa ustanoviť povinnosť prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré neboli právoplatne skončené.

Aktívne informovanie verejnosti zo strany prokuratúry je na jednej strane potrebné a želateľné, na strane druhej však má svoje limity. Týmito limitmi je predovšetkým rešpektovanie prezumpcie neviny a záujem na nezmarení a nesťažení objasnenia a vyšetrenia veci, pričom podrobnosti v tomto smere je oprávnený určovať aj generálny prokurátor vo svojich riadiacich aktoch v zmysle § 10 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

41. Disciplinárny senát vníma tento „zdanlivý konflikt" pri poskytovaní informácií tak, že v neprávoplatne skončených veciach prokuratúra, resp. prokurátor sú oprávnení podávať len objektívne informácie, t.j. vecne informovať napr. o stave konania, o prípadnom ďalšom postupe, avšak musia sa strániť vyjadrovania svojho názoru, teda poskytovania subjektívnych vyjadrení, či hodnotiacich súdov, napr. na dôkaznú situáciu, resp. jednotlivé dôkazy.

42. Rovnako možno predmetný „zdanlivý konflikt" identifikovať aj medzi záujmom na poskytovaní informácií a záujmom na nezmarení a nesťažení objasnenia a vyšetrenia veci majúcim svoj normatívny základ v prvej vete § 6 ods. 2 Trestného poriadku. Nájdenie toho správneho rozsahu informovania je v tomto prípade spojené predovšetkým s náležitou znalosťou veci. Táto znalosť logicky svedčí dozorovému prokurátorovi alebo jeho (priamemu) nadriadenému, v dôsledku čoho sa tento záver premietol aj do internej úpravy danej pokynom č. 12/2006.

IV. 2.3. Relevancia povinnosti zdržanlivého vyjadrovania príslušného prokurátora

I keď z dôvodovej správy účel tohto zrušenia nevyplýva, je potrebné vo vzťahu k trestnému procesu zdôrazniť rozdiel medzi neverejným prípravným konaním a verejným súdnym konaním. Hoci i sudca je povinný prísne dodržiavať prezumpciu neviny, hlavné pojednávanie v trestných veciach je vo všeobecnosti verejné a objasňovanie a vyšetrovanie veci je v danom momente už ukončené. Z uvedeného dôvodu nemožno dôjsť k záveru, že by

46. Dôvera verejnosti v právny štát je neoddeliteľne spojená s dôverou k štátnym inštitúciám, resp. orgánom verejnej moci. Táto dôvera je navonok determinovaná aj spôsobom, akým tieto orgány informujú o svojej činnosti. Pokiaľ toto informovanie vyvoláva dojem o nezákonnosti postupu, je potrebné si uvedomiť, že verejnosť nedisponuje možnosťou relevantne takúto otázku preskúmať. Uvedené osobitne platí pri orgánoch prokuratúry. Keďže prokuratúra

Vzhľadom na to, že v čele sústavy orgánov prokuratúry stojí generálny prokurátor, budú to jeho právne akty v konkrétnych veciach, resp. riadiace akty vo všeobecnosti, ktoré konečným, prípadne aj záväzným spôsobom upravia príslušné otázky.

48. Medializácia subjektívnych stanovísk prokurátorov súčasne môže spochybňovať aj ich nestrannosť, resp. vnímanie ich nestrannosti zo strany verejnosti. V tejto súvislosti možno poukázať aj na stanovisko Osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov z 29.4.2019, v zmysle ktorého pri uplatňovaní svojej slobody prejavu by sudcovia a prokurátori mali mať na pamäti svoju zodpovednosť a povinnosti štátnych zamestnancov a mali by byť zdržanliví pri vyjadrovaní svojich stanovísk a názorov za akýchkoľvek okolností, keď by ich vyhlásenie mohlo v očiach rozumného pozorovateľa objektívne ohroziť ich funkciu alebo ich nezávislosť či nestrannosť (bod 101). Sudcovia a prokurátori by mali byť vo vzťahoch s tlačou

IV. 2.4. Viazanosť prokurátora právnym rámcom upravujúcim jeho vyjadrovanie a informovanie verejnosti

49. Povinnosť prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené, je povinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona [§ 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry], ku ktorej zákon explicitne neupravuje žiadne výnimky. 50. Oprávnenie prokuratúry informovať len o veciach, v ktorých vykonáva dozor, ktorému zrkadlovo zodpovedá povinnosť neinformovať o veciach, v ktorých prokuratúra dozor nevykonáva, vyplýva z pokynu č. 12/2006. 51. Právomoc generálneho prokurátora vydať takýto pokyn je súčasťou jeho riadiacej právomoci a vyplýva z § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, podľa ktorého „generálny prokurátor na plnenie úloh vydáva príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry." 52. To znamená, že pokyn č. 12/2006 je ex lege záväzný pre všetkých prokurátorov. 53. Na rozdiel od povinnosti prokurátora podľa § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, povinnosť dodržiavať pokyn č. 12/2006 v zmysle § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry nie je absolútna a zákon z nej ustanovuje výnimky. 54. Tieto výnimky vyplývajú predovšetkým zo znenia vety za bodkočiarkou v § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, podľa ktorého „splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie." Vylúčiť však nemožno ani oprávnenie prokurátora odmietnuť splniť pokyn nadriadeného prokurátora v zmysle § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a § 6 ods. 3 až 5, 7 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

55. Právo a povinnosť prokuratúry informovať o svojej činnosti je síce primárne právomocou štátneho orgánu, avšak dotýka sa aj práva prokurátora ako jednotlivca na slobodu prejavu. Svoju úlohu v tomto kontexte tu okrem obmedzení vyplývajúcich z už zmieňovaných úprav daných § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a pokynom č. 12/2006 zohráva predovšetkým povinnosť mlčanlivosti vyplývajúca z § 26 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Tieto limity slobody prejavu majú svoj ústavnoprávny základ v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." 56. Uvedené však neznamená, že prokurátor sa nemá možnosť vyjadrovať k veciam verejného záujmu alebo že nemá i právo kritizovať svojich nadriadených vrátane generálneho prokurátora. 57. Na jednej strane síce platí, že generálny prokurátor je v čele hierarchicky organizovanej štruktúry prokuratúry, čo v rámci inštančného postupu znamená, že sa jeho rozhodnutie považuje za konečné a zákonné, na strane druhej ani takéto výsostné postavenie generálneho prokurátora nemožno vnímať ako absolutistické. Aj vo vzťahu k právnym záverom generálneho prokurátora možno viesť polemiku a to aj zo strany prokurátorov. Tento názorový stret by však podľa názoru disciplinárneho senátu mal mať svoje náležité miesto, formu a spôsob. Sporné právne otázky majú byť predmetom polemiky predovšetkým na poli príslušných odborných seminároch, pracovných stretnutí, či vedeckých konferencií, resp. na stránkach odbornej spisby a majú mať kultivovaný, vecný a neosobný charakter. Každá kritika, či polemika by súčasne mali zohľadňovať, že pokiaľ je prokuratúra hierarchicky organizovanou a riadenou štruktúrou, musí tak aj konať a súčasne sa tak aj musí navonok javiť. Stav, keď podriadený prokurátor mediálne kritizuje nadriadeného prokurátora alebo vyjadruje nesúhlas s jeho rozhodnutím v konkrétnej prípadne ešte právoplatne neskončenej veci je totiž neúnosný a zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania. Za zákonné sa totiž považuje to rozhodnutie, ktoré bolo v prípade inštančného postupu vydané nadriadeným prokurátorom. Uvedené pritom primerane platí aj na kritiku rozhodovania iného prokurátora, ktorý nie je ku kritizujúcemu ani vo vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. 58. Disciplinárny senát zároveň vníma širokospektrálnosť reality ako i to, že aj v trestných veciach môžu nastať prípady, kedy výnimočne môže i prokurátor ako súkromná osoba vzhľadom na pomer k veci alebo osobe vyjadriť svoj názor a to aj vo vzťahu k neprávoplatne skončenej veci. V takomto prípade však musí byť absolútne zrejmé, že ide o názor súkromnej osoby a nie prokurátora ako reprezentanta štátneho orgánu.

59. Disciplinárny senát sa v rámci rozhodovania venoval aj tomu, či jeho výklad povinnosti zdržanlivého vyjadrovania prokurátora nemôže mať neprimeraný odradzujúci účinok tzv. „chilling effect" na slobodu prejavu v kontexte rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), t.j. či pod vplyvom rozhodnutia disciplinárneho senátu v tejto veci nemôže nastať negatívny efekt, kedy by z dôvodu hrozby postihu (hoci aj symbolického) došlo k nežiaducemu tlmeniu diskusie na témy verejného záujmu. Vo všeobecnosti Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor") upravuje právo každého na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice s tým, že jedným z dôvodov obmedzenia týchto slobôd je aj zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (čl. 10 Dohovoru). 60. V tejto súvislosti disciplinárny senát vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že od osôb pôsobiacich v rámci justičnej sféry je a priori možné očakávať zdržanlivosť pri výkone ich slobody prejavu, a to najmä v prípadoch, kedy by takýmito prejavmi mohla byť dotknutá autorita alebo nestrannosť výkonu súdnej moci (napr. Wille proti Lichtenštajnsku, Kayasu proti Turecku, Di Giovanni proti Taliansku). Okruh osôb pôsobiacich v rámci justičnej sféry je potrebné vnímať širšie a okrem sudcov sa sem zaraďujú aj prokurátori či iní štátni zamestnanci (napr. Guja proti Moldavsku). Rovnako pod autoritou a nestrannosťou súdnej moci je potrebné rozumieť aj autoritu a nestrannosť orgánov prokuratúry (Brics proti Rumunsku). 61. ESĽP v súvislosti s vyjadreniami príslušných orgánov o prebiehajúcich trestných konaniach uviedol, že čl. 6 Dohovoru neznamená, že tieto orgány nemajú, resp. nemôžu informovať verejnosť o neskončených trestných konaniach (criminal investigations in progress), musia však tak robiť zdržanlivo a obozretne, aby sa rešpektovala prezumpcia neviny dotknutých osôb (Fatullayev proti Azerbajdžanu). Prípadné obmedzenia v tomto smere musia byť predvídateľné, sledovať legitímny cieľ, pričom za akceptovateľné treba považovať vyjadrenia informatívneho charakteru nezverejňujúce žiadne dôverné informácie (Brisc proti Rumunsku). Od súdnych orgánov sa vyžaduje, aby pri svojom rozhodovaní dodržiavali maximálnu diskrétnosť, pokiaľ ide o prípady, ktorými sa zaoberajú, ako aj pri kritike ostatných sudcov, či kolegov z iných právnických profesií (Di Giovanni proti Taliansku). Táto diskrétnosť by ich mala odradiť od využívania médií a to aj v prípade ich vyprovokovania (Buscemi proti Taliansku). 62. Povinnosť zdržanlivosti je i povinnosťou lojálnosti a ich podstata má napomáhať štátu v plnení jeho funkcií. Tieto povinnosti majú viesť primárne k odstráneniu protiprávneho konania v rámci príslušného orgánu prostredníctvom inštančného postupu, resp. iného orgánu. Len v prípade zjavnej neuskutočniteľnosti takéhoto postupu je prípustnou možnosťou medializácia veci (Guja proti Moldavsku).

IV. 3. Posúdenie konania disciplinárne obvineného

66. V rozsahu vyššie uvedených východísk disciplinárny senát preskúmaval aj zverejnené stanovisko disciplinárne obvineného.

IV. 3.1. K povinnosti zdržanlivého vyjadrovania prokurátora

Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné preskúmavať dané stanovisko jednak po jednotlivých jeho častiach, ako aj v celku, a to i v súzvuku s okolnosťami týkajúcimi sa predmetnej trestnej veci. 68. Disciplinárny senát zdôrazňuje, že nepreskúmaval zverejnené stanovisko z hľadiska jeho vecnej (odbornej) správnosti, pretože posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní patrí predovšetkým orgánom prokuratúry, resp. súdu rozhodujúcemu v trestnom konaní. Inak povedané disciplinárny senát posudzoval obsah zverejneného stanoviska z pohľadu jeho súladu, resp. nesúladu s povinnosťou zdržanlivého vyjadrovania prokurátora vyplývajúcou z § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Pokiaľ preto disciplinárny navrhovateľ namietal, že stanovisko disciplinárne obvineného bolo nekvalifikované, tak tento rozmer považuje disciplinárny senát za právne irelevantný, pretože povinnosť zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora dopadá tak na odborne správne ako i chybné vyjadrenia.

Ani táto žiadosť však nebola zaslaná špecializovaným tímom ÚIS, ale odborom boja proti korupcii a organizovanej kriminalite ÚIS. Žiadna iná žiadosť o poskytnutie vyšetrovacieho spisu zo strany ÚIS nebola nikdy pracovnej skupine Očistec zaslaná, čo vyplýva aj z evidencie v denníku vyšetrovacích spisov. Je preto pre nás zarážajúce, že sa do médií opakovane posúvajú informácie, ktoré sú v rozpore s objektívne verifikovateľným skutkovým stavom." obsahuje v podstate tri úvodné vety a nasledujúci text týkajúci sa poskytnutia kópie vyšetrovacieho spisu. Úvodné tri vety majú povahu všeobecnej proklamácie, ktorá nemá povahu vyslovovania subjektívneho názoru alebo hodnotiaceho súdu v konkrétnej právoplatne neskončenej veci. Následný text predstavuje vysvetľujúci komentár k predchádzajúcim a „údajne" zavádzajúcim informáciám týkajúcim sa poskytovania kópie vyšetrovacieho spisu s následnou kritikou poskytovania nepravdivých informácií médiám. Vysvetľujúca časť má objektívny (vecný) charakter a na ňu nadväzujúci subjektívny záver sa netýka hodnotenia právoplatne neskončenej veci, ale poskytovania informácií.

Zo zverejneného uznesenia je zrejmé, že kľúčovým svedkom v danej veci je bývalý vedúci jedného z operatívnych oddelení NAKA Y. W.. Tento vypovedá, že známa SMS medzi ním a vyšetrovateľom NAKA Y. K. zo dňa 22. 8. 2020 bola zaslaná ešte pred výsluchom svedka S. J., a teda zápisnica z výsluchu tohto svedka zo dňa 20. 8. 2020 bola antedatovaná.

Takisto nie je zrejmé jeho procesné postavenie v danej veci, keďže pri danej právnej kvalifikácii neprichádza postup podľa § 205 Trestného poriadku (dočasné odloženie vznesenia obvinenia) do úvahy. Z daného uznesenie zároveň nevyplýva, či ku skutku pod bodom 3) bol vypočutý ako svedok dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorý bol v danej veci činný, a opakovane sa v tomto uznesení jeho osoba zmieňuje. Ak bol vypočutý, ale jeho výsluch nie je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, tak to vytvára pochybnosť o selektívnosti dôkazov, na ktorých je obvinenie vznesené." má, tak ako to uvádza aj jej prvá veta, povahu reakcie na príslušné uznesenie o vznesení obvinenia. Nasledujúca časť týkajúca sa svedka Y. W. však má povahu polemiky s komentovaným uznesením, keď disciplinárne obvinený na základe uvádzaných skutočností namieta, že výpoveď daného svedka je jednak v rozpore s objektívne zabezpečenými dôkazmi, pričom spochybňuje aj procesné postavenie uvedenej osoby.

72. Záverečná časť zverejneného stanoviska „Úrad špeciálnej prokuratúry zdôrazňuje, že každý svedok musí niesť trestnoprávnu zodpovednosť, ak vo svojej výpovedi uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Určite bude pre transparentnosť trestného stíhania vedeného ÚIS dôležité (aj v prípade konania o dohode o vine a treste), aby sa verejnosť, v prípade právoplatného skončenia veci, dozvedela, v čom konkrétne S. J. krivo vypovedal. Zo zverejneného uznesenia o vznesení obvinenia navyše vyplýva, že údajná krivá výpoveď sa netýkala žiadnej z medializovaných trestných vecí, a týkala sa trestnej veci, v ktorej v súčasnosti nie je nikto trestne stíhaný (predaj pozemkov na Drotárskej ul. v Bratislave)." už má len proklamačný charakter spojený s výzvou o potrebe ďalšieho informovania verejnosti.

74. Pokiaľ ide o otázku, či sa zverejnené stanovisko týkalo základných otázok fungovania súdneho systému v širšom slova zmysle zahŕňajúcom aj riadne fungovanie prokuratúry, je potrebné zohľadniť predovšetkým jeho nosnú druhú časť, ktorá je polemikou s konkrétnym uznesením o vznesení obvinenia. V tomto smere je potrebné poukázať na rozdiel medzi tým, či sa jedná o vec, ktorá je predmetom záujmu verejnosti alebo sa jedná o vec verejného

Disciplinárne obvinený nakoniec takto predmetnú trestnú vec vo svojich vyjadreniach ani neoznačoval, keďže motívom jeho konania malo byť predovšetkým zastanie sa prokurátorov ÚŠP, ako i spolupracujúcich policajtov pred medializovanými útokmi. Za vec verejného záujmu síce možno považovať súvisiace otázky týkajúce sa na jednej strane vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti u osôb pôsobiacich vo verejných funkciách, resp. na strane druhej zákonnosti takto vedených trestných konaní. Bezprostredný presah na tieto otázky však zo zverejneného stanoviska nevyplýval. Disciplinárne obvinený uvedené otázky nadniesol až vo svojich nasledujúcich vyjadreniach, ktoré nie sú predmetom posudzovania zo strany disciplinárneho

V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že u verejnosti je informovanie o trestných veciach veľmi populárne, či už v bulvárnom alebo i mainstreamovom podaní. Zverejnené stanovisko disciplinárne obvineného má povahu mediálneho vyhodnocovania dôkaznej a procesnej situácie v konkrétnej trestnej veci, pričom presne takýto postup spochybňuje autoritu a nestrannosť súdnej moci, resp. prokuratúry. Verejný záujem možno výnimočne spojiť aj s konkrétnou trestnou vecou, ale musí ísť o taký prípad, ktorý má presah na riadne fungovanie justičného systému, resp. právneho štátu (napr. poukazovaním na nefunkčnosť alebo absenciu niektorých inštitútov), avšak v predmetnej veci sa o takýto prípad nejednalo.

dispozícií. Vo vzťahu k hodnovernosti je potrebné poukázať na to, že disciplinárne obvinený verejne spochybnil uznesenie o vznesení obvinenia, hoci zákonnosť tohto uznesenia v inštančnom postupe nebol oprávnený relevantne posudzovať. Svojim konaním teda vyvolal

76. Vo vzťahu k zásade lojality je potrebné uviesť, že sa ňou myslí predovšetkým napomáhanie štátu v plnení jeho funkcií. To vo vzťahu k prokurátorom znamená, že zistená nezákonnosť by mala byť sanovaná primárne v rámci výkonu ich právomocí.

iným spôsobom. V tejto súvislosti je irelevantné, že disciplinárne obvinený nemohol v tomto smere formálne podať podnet (§ 31 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, resp. príkaz generálneho prokurátora č. 1/2019, ktorým sa zrušuje príkaz generálneho prokurátora č. 6/ 2017 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní), pretože tento bol aj v čase svojej prípustnosti spojený s iniciáciou prieskumu zo strany osoby stojacej mimo prokuratúry, zatiaľ čo vnútri orgánov prokuratúry sa upozornenie na nezákonnosť realizuje rôznymi formami internej „signalizácie" (viď stanovisko ÚŠP sp.zn. VII Spr 278/21/1000 z 15.6.2021). Rovnako nebolo preukázané, že sa disciplinárne obvinený domáhal preskúmania neformálne. Na ústnom pojednávaní síce uviedol, že v rozhodnom období mal telefonický hovor s generálnym prokurátorom, avšak nevedel s istotou uviesť, či sa v rámci neho riešilo aj komentované uznesenie. Disciplinárne obvinený pritom ako špeciálny prokurátor a ex lege námestník generálneho prokurátora nesporne mal možnosť túto otázku formálne predostrieť generálnemu prokurátorovi a to bez ohľadu na to, či týmto bola alebo nebola zvolaná pracovná porada.

Takýto postup by pritom bol nielen v súlade so zásadou lojality a zdržanlivosti, ale mal by aj právnu relevanciu, ktorú samotná medializácia logicky postráda. Tým, že disciplinárne obvinený na komentované uznesenie reagoval hneď prostredníctvom médií, porušil zásadu lojality. Porušenie tejto zásady sa nakoniec prejavilo navonok aj v tom, že u disciplinárne obvineného došlo k určitej „výmene rolí", keď na jednej strane podal stanovisko ako špeciálny prokurátor a súčasne v stanovisku fakticky vystupoval ako obhajca v predmetnej trestnej veci.

Ak sa disciplinárne obvinený domnieval, že ním bližšie neurčené „vedenie GP SR", resp. generálny prokurátor konajú nezákonne, mal a má k dispozícií príslušné zákonné možnosti, medzi ktoré však nepatrí dokazovanie v rámci disciplinárneho konania. Ako bezpredmetné vyhodnotil disciplinárny senát aj námietky disciplinárne obvineného, v ktorých tento poukazoval na vyjadrenia iných prokurátorov, vo vzťahu ku ktorým generálny prokurátor nepodal disciplinárny návrh, a to vzhľadom na to, že predmetom tohto disciplinárneho konania nie sú úkony disciplinárneho navrhovateľa voči iným prokurátorom.

78. Na základe vyššie uvedeného došiel disciplinárny senát k záveru, že disciplinárne obvinený zverejnením stanoviska uvedeného v skutkovej vete tohto rozhodnutia porušil aj v materiálnej rovine povinnosť zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora v právoplatne neskončených veciach vyplývajúcu z § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

disciplinárne obvinený s odkazom na čl. 3 ods. 3 pokynu č. 12/2006 dôvodil tým, že tento pokyn nedopadá na prokurátorov ÚŠP, bol jeho záver celkom zjavne nesprávny. Daný pokyn totiž ustanovuje pozitívnou enumeráciou, v ktorých veciach média informuje ÚŠP (čl. 3 ods. 2) a v ktorých krajská prokuratúra (čl. 3 ods. 3).

Podľa čl. 3 ods. 3 pokynu č. 12/2006 „informácie o postupe v trestných a netrestných veciach, ktoré dozoruje krajská prokuratúra alebo okresná prokuratúra v obvode pôsobnosti krajskej prokuratúry, poskytuje médiám krajský hovorca, pokiaľ krajský prokurátor alebo generálny prokurátor v konkrétnej veci nerozhodne inak. Krajský hovorca informuje krajského prokurátora a počas jeho neprítomnosti príslušného námestníka o žiadosti o poskytnutie informácie médiám, ako aj o zamýšľanom obsahu poskytovanej informácie."

To znamená, že disciplinárne obvinený nebol príslušný na podávanie informácií v predmetnej trestnej veci, čím porušil čl. 3 ods. 3 pokynu č. 12/2006.

86. Pri úvahe o druhu a výmere disciplinárneho opatrenia prihliadal disciplinárny senát v zmysle § 191 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry na závažnosť disciplinárneho previnenia, na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie služobných povinností prokurátora.

Vo vzťahu k následku poľahčujúcou okolnosťou bolo, že disciplinárne obvinený svojim konaním negatívne nezasiahol do roviny subjektívnych práv osôb, ktorých konania sa týka predmetná trestná vec, pretože neprezentoval názor dotýkajúci sa ich prezumpcie neviny. Pokiaľ ide o otázku, či zverejneným stanoviskom mohol disciplinárne obvinený sťažiť alebo zmariť objasňovanie alebo vyšetrovanie predmetnej trestnej veci, tak táto nebola zo strany disciplinárneho navrhovateľa nadnesená a ani disciplinárny senát v tomto smere nezistil žiadne okolnosti týkajúce sa tohto následku. Negatívnym následkom tak bolo predovšetkým určité zneistenie verejnosti o možnom nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní, keďže zverejnené stanovisko bolo podané disciplinárne obvineným ako jedným z najvyšších predstaviteľov orgánov prokuratúry. Nerešpektovaním pokynu č. 12/2006 vyslal disciplinárne obvinený aj negatívny signál dovnútra prokuratúry, ktorá je ako hierarchicky usporiadaná sústava založená na rešpektovaní riadiacich aktov nadriadených prokurátorov zo strany podriadených prokurátorov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že porušenia povinnosti prokurátora týkajúcej sa zdržanlivého vyjadrovania prokurátora sa disciplinárne obvinený dopustil v nepriamom úmysle, pretože vzhľadom na svoje vedomostné schopnosti vedel, že svojím konaním môže túto povinnosť porušiť a pre prípad, že k takémuto porušeniu dôjde, bol s tým uzrozumený. Pokiaľ disciplinárne obvinený obhajoval svoje konanie morálnou povinnosťou zastať sa kolegov pri pasivite generálneho prokurátora v tomto smere, ako i výchovou vedúcou k potrebe ozvať sa, ak sa deje nespravodlivosť, je potrebné uviesť, že ani rozpor morálneho imperatívu jednotlivca s normatívnou úpravou, nie je vo všeobecnosti dôvodom vyviňujúcim ho z protiprávneho

90. Disciplinárny senát v rámci okolností prípadu zobral do úvahy aj to, že táto vec predstavuje do istej miery nóvum vo vzťahu k otázke zdržanlivosti vyjadrovania sa prokurátora, ktorá v judikatúrnej podobe disciplinárneho konania doposiaľ nebola riešená.

Disciplinárny senát v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko Rady prokurátorov z 16.9.2021 podľa ktorého „Rada prokurátorov považuje verejné vyjadrovanie najvyšších predstaviteľov prokuratúry za prirodzenú a nevyhnutnú súčasť výkonu ich verejnej funkcie.

91. Pokiaľ ide o osobu disciplinárne obvineného nebolo zo strany disciplinárneho senátu možné neprihliadať na to, že sa disciplinárneho previnenia dopustil jeden z najvyšších predstaviteľov prokuratúry. Špeciálny prokurátor, ktorý je zo zákona námestníkom generálneho prokurátora, by mal byť „vzorom" ostatným prokurátorom pri plnení úloh prokuratúry a mal by si byť vedomý toho, že aj prostredníctvom jeho osoby verejnosť vníma prokuratúru a posudzuje jej dôveryhodnosť. Disciplinárny senát ďalej prihliadal na hodnotenie prokurátora uskutočnené v súvislosti s týmto disciplinárnym konaním. V jeho zmysle „JUDr.

J. I., LL.M. nemal praktické skúsenosti s výkonom funkcie prokurátora, vedenia Úradu špeciálnej prokuratúry sa ujal iniciatívne, pričom pri kompetenciách vedúceho prokurátora a pri výkone dozorovej činnosti využíva rozsiahle odborné znalosti a skúsenosti získané pri predchádzajúcej práci advokáta v trestných veciach a riadiace a organizačné skúsenosti získané z výkonu funkcií ministra spravodlivosti a ministra vnútra. Je autorom viacerých odborných článkov s právnou problematikou z oblasti trestného a ústavného práva (Justičná revue, Právny obzor, Bulletin slovenskej advokácie a iné). Z hľadiska dodržiavania služobnej disciplíny a Etického kódexu prokurátora je potrebné poukázať na prílohu návrhu na disciplinárne konanie a to priložený záznam z písomného pohovoru zo dňa 05.03.2021 sp. zn. Se/1 11/21/1000-1. Napriek skutočnosti, že na operatívnych poradách generálneho prokurátora Slovenskej republiky bol špeciálny prokurátor opakovane vyzvaný, aby zachoval princíp zdržanlivosti vo vyjadrovaní, konanie špeciálneho prokurátora v tomto smere vyústilo až do podania návrhu na začatie disciplinárneho konania."

Keďže znenie § 215 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry upravujúce zahľadenie disciplinárnych opatrení, zahľadenie pohovoru nerieši, disciplinárny senát aplikujúc zásadu in dubio pro reo došiel k záveru, že pohovor sa zahladzuje už svojim vykonaním a tak predmetný záznam z pohovoru vo vzťahu k osobe disciplinárne obvineného nezohľadňoval.

Inými slovami; meritum rozhodovania videl disciplinárny senát v danej veci skôr v načrtnutí mantinelov vyjadrovania sa prokurátorov pro futuro, než v samotnom trestaní disciplinárne obvineného. Keďže disciplinárny súdny poriadok neumožňuje pri uznaní viny upustiť od potrestania, došiel disciplinárny senát k záveru, že primeraným disciplinárnym opatrením v danom prípade bude v zmysle § 189 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, uloženie písomného pokarhania.