32D/21/2022

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Mariána Fečíka a prísediacich sudcov JUDr. Michaely Dlhopolcovej a Mgr. Heleny Kríkovej v disciplinárnej veci vedenej proti I.. Ľ. G., súdnemu exekútorovi so sídlom exekútorského úradu G.. G. XX/X, Š., v konaní o návrhu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 220 ods. 1 prvej vety v spojení s § 220 ods. 2 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov podanému dňa 31. augusta 2022, na ústnom pojednávaní konanom dňa 21. apríla 2023 takto

rozhodol:

Disciplinárne obvinený I.. Ľ. G., súdny exekútor so sídlom exekútorského úradu G.. G. XX/X, Š., sa I. podľa § 34 ods. 2 písm. b) zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) oslobodzuje spod disciplinárneho návrhu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky podaného dňa 31. augusta 2022 v bode 1 pre disciplinárne previnenie na tom skutkovom základe, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 3166/09, EX 3167/09, EX 4345/09 a EX 5193/09 v období od 1. januára 2020 do 31. augusta 2022 nevyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a nezaslal ho oprávnenému; v bode 2 pre disciplinárne previnenie na tom skutkovom základe, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 557/09, EX 992/09, EX 1195/09, EX 2883/09, EX 3179/09, EX

nemal nárok; v bode 3 pre disciplinárne previnenie na tom skutkovom základe, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1274/09 v období od 1. januára 2020 do 21. februára 2022 nevyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a nezaslal ho oprávnenému; v bode 4 pre disciplinárne previnenie na tom skutkovom základe, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 496/09; (a) v období od 1. januára 2020 do 3. novembra 2020 nevyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a nezaslal ho oprávnenému, (b) v upovedomení o zastavení starej exekúcie zo dňa 3. novembra 2020 si uplatnil paušálne trovy starej exekúcie, hoci upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydal po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na náhradu paušálnych trov starej exekúcie nemal nárok,

uznáva vinným, že ako poverený súdny exekútor v exekučnom konaní sp. zn. EX 4478/09 v období od 22. marca 2013 do 31. augusta 2022 napriek právoplatnému rozhodnutiu o zastavení exekúcie súdu nevrátil poverenie na vykonanie exekúcie a súdu ani účastníkom konania nezaslal konečné vyúčtovanie exekučného konania, exekúciu nevymazal z Centrálneho registra exekúcií a v jej vykonávaní naďalej pokračoval,

čím spáchal disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, za to sa mu ukladá: disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov - písomné pokarhanie.

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh

4. V úvodnej časti disciplinárneho návrhu disciplinárny navrhovateľ venoval priestor odôvodneniu včasnosti podania disciplinárneho návrhu pričom za relevantné dni považoval (i) v prípade prvých dvoch exekučných konaní uvedených v prvom skutku deň 7. apríl 2021 [kedy bolo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) doručené

. Toto plnenie však pochádza od tretej osoby, nie je plnením poskytnutým súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky a nemožno ho považovať za dosiahnutý výťažok.“. Vo vzťahu k

5. Následne venoval disciplinárny navrhovateľ priestor právnej kvalifikácii jednotlivých skutkov, ktoré rozdelil do dvoch skupín. V súvislosti so skutkami uvedenými pod bodmi 1 až 4 disciplinárneho návrhu citoval ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 2 písm. f), § 5 ods. 1, § 5 ods. 3 a § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOUNEK“). Zdôraznil, že „

Tieto úhrady pochádzajúce od tretích osôb a oprávnených osôb však nemožno považovať za dosiahnutý výťažok, pričom ich navrhovateľka považuje za účelové, prijaté na účet súdneho exekútora s cieľom navodenia falošného stavu majetnosti povinného, čo predstavuje formu obchádzania ZOUNEK a hrubo odporuje účelu jeho prijatia do právnej úpravy.“.

. . svoje povinnosti porušil vedome s úmyslom získať pre seba a oprávneného prospech, a tiež závažne porušil a ohrozil práva účastníkov konania, pre ktorých mohlo mať jeho konania veľmi škodlivý následok.“. V súvislosti so skutkom uvedeným pod bodom 5 disciplinárneho návrhu citoval ustanovenia § 60 ods. 1 písm.

7. Upovedomenie o začatí disciplinárneho konania bolo disciplinárne obvinenému doručené spolu s disciplinárnym návrhom dňa 9. septembra 2022. Disciplinárne obvinený, súc poučený o práve vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k predloženým dôkazom ako aj o práve navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu a práve zvoliť si obhajcu, doručil najvyššiemu správnemu súdu dňa 22. septembra 2022 podanie označené ako „Vyjadrenie“ (ďalej len „vyjadrenie“). V úvode vyjadrenia disciplinárne obvinený (resp. jeho obhajca) zhrnul nasledovné skutočnosti/tvrdenia, vychádzajúc z ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti disciplinárneho návrhu: (i) vo vzťahu k prvým dvom konaniam uvedeným v skutku pod bodom 1 uviedol, že návrh nebol podaný v subjektívnej lehote na podanie disciplinárneho návrhu; (ii) konanie disciplinárne obvineného nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia, keď rôznorodý prístup k interpretácii nie je možné podradiť ani pod nedbanlivostné zavinenie; (iii) pri skutku uvedenom pod bodom 5 nebola preukázaná existencia zavinenia na strane disciplinárne obvineného; (iv) pokiaľ by bolo konanie disciplinárne obvineného považované za

relevantné normatívne ukotvenie. Naopak, poukázal na ustanovenie § 46 ods. 4 Exekučného poriadku tvrdiac, že „ . . . za výťažok v exekúcii je celkom určite potrebné považovať plnenie prijaté v exekučnom konaní na účet exekútora, ktoré podlieha rozdeľovaniu podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku.“. Zdôraznil, že odlišný výklad a interpretácia pojmu výťažok v zmysle ZOUNEK nemôže znamenať, že by si disciplinárne obvinený uvedomoval, že svojim konaním bude meniť cieľ zákonodarcu a obchádzať tým účel zákona pričom uviedol, že „Odlišná interpretácia právnych noriem nemôže byť na ujmu disciplinárne obvineného ako adresáta právnej normy, pokiaľ konkrétna právna norma pripúšťa odlišnú interpretáciu, nemôže byť založená ani nevedomá nedbanlivosť .

III. Konanie pred disciplinárnym senátom

Zúčastnil sa ho zástupca disciplinárneho navrhovateľa; disciplinárne obvinený a jeho obhajca. Na ústnom pojednávaní disciplinárny navrhovateľ predniesol disciplinárny návrh v zhode s jeho písomným vyhotovením. Následne obhajca disciplinárne obvineného (odvolávajúc sa taktiež na svoje skoršie podanie) v podstatnom uviedol, že (i) čo sa týka prvého skutku a v ňom uvedených prvých dvoch konaní (sp. zn. EX 3166 a EX 3167), namietal včasnosť podania návrhu; (ii) vo vzťahu ku skutkom uvedeným pod bodom 1 až 4 návrhu uviedol, že kľúčovou je interpretácia pojmu „výťažok exekúcie“ a z pohľadu zastavenia exekúcie ex lege podľa ZOUNEK poukázal na to, že samotný ZOUNEK spôsobuje značné aplikačné problémy, čo konštatoval aj najvyšší správny súd v rozhodnutí sp. zn. 33D/3/2022; (iii) krátkou cestou do spisu doručil rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn, 18CoE/15/2022 z 31. októbra 2022 a sp. zn, 18CoE/16/2022 z 31. októbra 2022, z ktorých odôvodnenia podľa obhajcu vyplýva, ako Krajský súd v Bratislave interpretoval pojem výťažok vo vzťahu k aplikácii

Vyjadril presvedčenie, že pochybenie nemalo žiaden negatívny následok, ani z pohľadu možných benefitov pre disciplinárne obvineného. Svoj prednes uzavrel konštatovaním, že disciplinárne obvinený sa nedopustil skutkov opísaných v návrhu v rozsahu disciplinárnych previnení a preto navrhol, aby ho senát spod disciplinárneho návrhu oslobodil.

V tomto usmernení bolo okrem iného uvedené: „v bode 8, čo možno rozumieť pod pojmom „dosiahnutý výťažok“ (§ 2 ods. 2 písm. f), tu je povedané v druhom odstavci, presnejšie povedané dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017“; (ii) akcentoval, že celé toto konanie sa začalo na základe podania sťažovateľa, ktorý o exekučnom konaní vedel, toto exekučné konanie bežalo od roku 2009, išlo pritom o osobu, ktorá sa vyhýbala plneniu si povinností (v priebehu exekučného konania disciplinárne obvinený viackrát zistil, že bola táto osoba zamestnaná, bezprostredne po tom, ako to povinný zistil, zamestnanie opustil, zamestnal sa inde alebo ako tzv. dohodár); (iii) vo vzťahu k poslednému skutku uviedol, že v roku 2013 zamestnával približne 14 až 16 zamestnancov a mohlo dôjsť z dôvodu nepozornosti k tvrdenému porušeniu, ak k takýmto situáciám na jeho úrade v minulosti aj došlo, okamžite prišla z jeho strany náprava.

Disciplinárne obvinený na otázky predsedu senátu v podstatnom uviedol, že (i) v období mesiaca december 2019 mal na svojich účtoch rádovo štyri až päť tisíc operácií; (ii) v súvislosti s platbami opísanými v návrhu sa zamýšľal, ako ďalej postupovať, vychádzal pritom z usmernenia ministerstva; (iii) po prijatí predmetných platieb tretí subjekt ani oprávneného nekontaktoval, plnenia boli odoslané na účet oprávneného; (iv) vzťah resp. kontakt osobného charakteru s oprávneným nemá, prebiehala medzi nimi aj v minulosti čulá obchodná komunikácia (historicky pre oprávneného vymáhal približne tri až štyri tisíc „vecí“.

- uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 4Er/593/2009 z 23. marca 2012 (č. l. 236); - uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3CoE/167/2012 z 10. januára 2013 (č. l. 239); - konečné vyúčtovanie exekučného konania EX 4478/09 z 9. septembra 2022 (č. l. 297); - uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36Er/2631/2009 z 26. augusta 2021 (č. l. 299); - vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie - č.k.: 4Er/593/2009 z 9. septembra 2022 (č. l.

- na pojednávaní krátkou cestou doručené uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/15/2022 z 31.10.2022 a sp. zn. 18CoE/16/2022 z 31.10.2022. 15. Vo svojej záverečnej reči zástupca disciplinárneho navrhovateľa v podstatnom uviedol, že (i) nesúhlasí s tvrdením o oneskorenom podaní disciplinárneho návrhu vo vzťahu k prvým dvom konaniam uvedeným v prvom skutku pretože „ ... tieto skutky majú povahu tzv. trvácich deliktov, kde pochybenie spočíva v tom, že disciplinárne obvinený nevyhotovil upovedomenie o zastavení exekúcie. Tento stav stále trval a bol odstránený až po podaní disciplinárneho návrhu.“; (ii) vo vzťahu k základnej právnej otázke skutkov uvedených v prvých štyroch bodoch poukázal na všetky okolnosti postupu disciplinárne obvineného najmä na to, kedy prišla úhrada, koľko úhrad bolo, koľkých konaní sa to týkalo, že išlo o plnenie v jeden deň, že išlo o malé plnenie v rozsahu 20 eur, celkovo však v sume 16.000 eur a to od tretej osoby, ktorá nebola nijak zainteresovaná na exekučnom konaní, pričom si treba klásť otázku, odkiaľ sa vlastne dozvedela správne čísla variabilných symbolov. Postup disciplinárne obvineného síce neodporuje zneniu zákona, ale sleduje ten cieľ, aby dodržaný nebol. Disciplinárne obvinený nevykonávaním úkonov podľa zákona asistoval na obchádzaní ZOUNEK; (iii) k bodu 5 návrhu uviedol, že k odstráneniu protiprávneho stavu došlo až po podaní návrhu, exekúcia bola ukončená v roku 2013, avšak z dôvodu pochybenia disciplinárne obvineného bola až do roku 2023 stále aktívna. Hoci povinnému nebola spôsobená žiadna bezprostredná škoda, skutočnosť, že voči nemu bola vedená exekúcia mohla vysielať negatívnu informáciu o jeho platobnej neschopnosti. 16. Obhajca disciplinárne obvineného vo svojej záverečnej reči v podstatnom (nad rámec svojich dovtedajších podaní a prednesov) uviedol, že čo sa týka zásadnej právnej otázky, ktorá je kľúčová pre skutky uvedené v bodoch 1 - 4 návrhu, vychádza zo ZOUNEK, pričom zdôrazňuje, že exekútor nebol tým subjektom, ktorý mal posudzovať, či došlo alebo nedošlo k zastaveniu exekúcie; táto exekúcia (v prípade ak došlo k splneniu podmienok) sa zastavovala ex lege. Ak exekútor identifikoval splnenie zákonných podmienok, len celú exekúciu „sprocesoval“, za čo mu patrila odmena. Ostatne to podľa obhajcu vyplýva aj z dôvodovej správy, na ktorú poukazuje navrhovateľ, odmena nepatrí za predchádzajúcu činnosť, ale za zastavenie starej exekúcie. Sporné otázky týkajúce sa interpretácie zákona nemôže posudzovať súdny exekútor. Ten len mohol identifikovať, či prijal platbu alebo nie. Sporné otázky môže posudzovať len exekučný súd, k čomu v niektorých prípadoch aj došlo, k čomu obhajca predložil konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov. Na záver disciplinárne obvinený v rámci svojej záverečnej reči uviedol, že „Ak mám platbu s riadnym variabilným symbolom, vždy ju považujem za výťažok, ktorý je treba rozdeľovať. Čo sa týka postupu podľa ZOUNEK, pokiaľ by som nepostupoval podľa zákona a nedodržal termín, do kedy som mal vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, nemal by som nárok na odmenu.“. Disciplinárne obvinený právo posledného slova nevyužil. Následne bolo pojednávanie odročené na termín 21. apríl 2023 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

17. Najvyšší správny súd vychádzal z nasledovných skutočností, ktoré boli rozhodné pre prijatie záveru vyjadreného vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom sa taktiež riadil úvahami uvedenými v tomto odôvodnení nižšie.

nevyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a nezaslal ho oprávnenému; (b) vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným disciplinárnym navrhovateľom v bode 2 disciplinárneho návrhu nie je medzi disciplinárnym navrhovateľom a disciplinárne obvineným

EX 3979/09; (i) v období od 1. januára 2020 do 13. júla 2021 nevyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a nezaslal ho oprávnenému, (ii) v upovedomení o zastavení starej exekúcie zo dňa 13. júla 2021 si uplatnil paušálne trovy starej exekúcie; (c) vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným disciplinárnym navrhovateľom v bode 3 disciplinárneho návrhu nie je medzi disciplinárnym navrhovateľom a disciplinárne obvineným sporné, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1274/09 v období od 1. januára 2020 do 21. februára 2022 nevyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a nezaslal ho

konečné vyúčtovanie exekučného konania. 18. Disciplinárny senát naopak považoval nasledovné skutočnosti (resp. právne posúdenie) za sporné medzi disciplinárnym navrhovateľom a disciplinárne obvineným: (a) či bol disciplinárne obvinený povinný v exekučných konaniach bližšie špecifikovaných v bodoch 1 až 4 disciplinárneho návrhu povinný vyhotoviť upovedomenie o zastavení starej exekúcie a zaslať ho oprávnenému podľa § 5 ods. 1 ZOUNEK resp. či skutočnosť, že disciplinárne obvinený prijal dňa 23. decembra 2019 úhradu/y vo výške 20,- Eur od spoločnosti Hypo Collector, s.r.o. s uvedením variabilného symbolu zodpovedajúcemu príslušnému exekučnému konaniu, zakladá výnimku podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK; (b) či bol disciplinárny návrh vo vzťahu k prvým dvom exekučným konaniam uvedeným v jeho bode jedna podaný včas, teda pred uplynutím subjektívnej lehoty; (c) či skutok opísaný v bode 5 disciplinárneho návrhu je disciplinárnym previnením, konkrétne, či v čase podania disciplinárneho návrhu a následne v čase rozhodovania disciplinárneho senátu existovala povinnosť disciplinárne obvineného (i) vrátiť poverenie na vykonanie

19. Čo sa týka prvej vyššie artikulovanej otázky (resp. posúdenia), vychádzal disciplinárny senát z nasledovnej regulácie: 20. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK: „Stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur“. 21.

. .“. 23. Ako vyplýva z konštatačnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, podstatou disciplinárneho návrhu (a z neho vyplývajúceho „sporu“ medzi disciplinárnym navrhovateľom a disciplinárne obvineným) je kvalifikácia plnenia tretej osoby (v prejednávanej veci obchodnej spoločnosti Hypo Collector, s.r.o.) v prospech účtu súdneho exekútora s uvedením variabilného symbolu, ktorý zodpovedal konkrétnemu exekučnému konaniu. V konkrétnosti, sporným alebo otáznym je, či takéto plnenie možno pre potreby aplikácie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK považovať za „dosiahnutý výťažok“.

Podľa dôvodovej správy bolo základným cieľom odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť podľa ZOUNEK zastavené. Poukazujem na všetky okolnosti postupu disc. obvineného najmä na to, kedy prišla úhrada, koľko úhrad bolo, koľkých konaní sa to týkalo, že išlo o plnenie v jeden deň, že išlo o malé plnenie v rozsahu 20 eur, celkovo však v sume 16.000 eur a to od tretej osoby, ktorá nebola nijak zainteresovaná na exekučnom konaní, pričom si treba klásť otázku, odkiaľ sa vlastne dozvedela správne čísla variabilných symbolov. Postup disc. obvineného síce neodporuje zneniu zákona, ale sleduje ten cieľ, aby dodržaný nebol.“. Abstrahujúc podstatu možno za kľúčovú pre rozhodnutie v tejto disciplinárnej veci (vo vzťahu k prvým štyrom skutkom uvedeným v disciplinárnom návrhu) označiť (i) jednak samotnú interpretáciu pojmu „dosiahnutý výťažok“ pre potreby aplikácie § 5 ods. 1 a 3 ZOUNEK; (ii) jednak potvrdenie resp. vyvrátenie existencie stavu, keď pojem „dosiahnutý výťažok“ [použitý zákonodarcom v ustanovení § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK] možno „udržateľne“ interpretovať viacerými

. . . . . Na základe uvedeného, keď na nejednoznačnosť právnej úpravy poukazuje disciplinárne obvinená, exekučný súd, samotné ministerstvo spravodlivosti, ako aj odborná verejnosť, najvyšší správny súd pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti disciplinárne obvinenej preto vychádzal z toho, že skutok, ktorý sa kladie disciplinárne obvinenej za vinu, sa týka aplikácie právneho predpisu, ktorý v čase jeho spáchania bol nejednoznačný a v aplikačnej praxi spôsoboval vznik mnohých otáznikov.“.

2017“. Tento § hovoril, že akákoľvek platba, ktorá sa rozúčtuje sa považuje za dosiahnutý výťažok.“. 26. Inými slovami, znenie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK spôsobovalo v kontexte vzniknutej situácie interpretačné a následne aplikačné problémy. Vo svetle situácie vzniknutej pripísaním platieb na účet disciplinárne obvineného, tento mohol ustanovenie § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK interpretovať v podstate len binárne - (i) buď platba vo výške 20,- Eur (v jednotlivej exekučnej veci) prijatá od spoločnosti Hypo Collector, s.r.o. ako od tretej osoby avšak s riadnym označením variabilného symbolu, „výnimku“ podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK predstavuje a upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané nebude, alebo (ii) naopak. Prirodzene, opačná interpretácia (vyhodnotenie v zmysle, že danú platbu 20,- Eur za „dosiahnutý výťažok“ považovať nemožno) je potenciálne kolízna so záujmami oprávneného, ktorý v prípade záujmu na pokračovaní v exekúcii by musel postupovať podľa § 9 ZOUNEK (tzv. repodaj) s tým, že by takýto postup vyvolal následné náklady. Nehovoriac o tom, že

Disciplinárny senát taktiež nevidel primárnu povinnosť disciplinárne obvineného (resp. súdneho exekútora ako takého) investigovať súvis (ktorý naviac neindikujú ani skutočnosti uvedené vo výpise z obchodného registra) medzi treťou osobou a oprávneným. Rovnako tak disciplinárny senát neidentifikoval primárnu povinnosť disciplinárne obvineného v posudzovaní ekonomickej/hospodárskej kauzy jednotlivých transakcií, pokiaľ boli tieto (prevody) nezameniteľne identifikovateľné a atribuovateľné pod jednotlivé exekučné konania.

boli vydané v rozpore s existujúcou jednotnou ustálenou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít bez toho, aby odlišný právny názor bol podporený racionálnou argumentáciou. Disciplinárny senát považuje za potrebné uviesť, že predmetný výpočet je demonštratívny a nepochybne možno nájsť aj iné situácie, v ktorých možno hovoriť o svojvôli na účely

28. V neposlednom rade disciplinárny senát nemohol (pri posudzovaní existencie viacerých možných a „udržateľných“ interpretácií právnej normy) opomenúť ani rozhodovanie všeobecných (exekučných) súdov v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er/2631/2009 a 36Er/2630/2009 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 18CoE/ 16/2022 a 18 CoE/15/2022. V predmetných konaniach exekučné súdy posudzovali výhrady a námietky povinného týkajúce sa aplikácie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK zo strany disciplinárne obvineného, pričom tieto námietky vyhodnotili nasledovne: „Na základe uvedeného odvolací súd vyššie uvedenú argumentáciu odvolateľa hodnotí ako neopodstatnenú a táto nemôže zakladať prekážku brániacu vykonaniu exekučného titulu.

29. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bodoch 23 až 28 tohto rozhodnutia vyššie dospel disciplinárny senát k záveru o „udržateľnosti“ výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZOUNEK zo strany disciplinárne obvineného, presnejšie k tomu, že podradenie platby od spoločnosti Hypo Collector, s.r.o. pod pojem „dosiahnutý výťažok“ nie je interpretáciou ani nepochopiteľnou ani neobhájiteľnou z pohľadu práva, ktorá interpretácia by porušovala jednoznačné znenie Exekučného poriadku alebo ZOUNEK alebo by nerešpektovala ustálenú rozhodovaciu prax alebo kasačnú viazanosť. Takémuto záveru ostatne svedčí aj vyjadrenie disciplinárneho navrhovateľa, že „Postup disc. obvineného síce neodporuje zneniu zákona, ale sleduje ten cieľ, aby dodržaný nebol.“. Disciplinárny senát preto uzavrel, že skutky uvedené v disciplinárnom návrhu pod bodmi 1 až 4 nie sú disciplinárnym previnením.

Vyjadril presvedčenie, že pochybenie nemalo žiaden negatívny následok, ani z pohľadu možných benefitov pre disciplinárne obvineného. Disciplinárny senát uvedený skutok posúdil ako disciplinárne previnenie, nekvalifikoval ho však ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku.

31. Na základe týchto skutočností najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že disciplinárne obvinenému (ktorého uznal za vinného), uložil podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške stanovenej v § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov

Včas podané odvolanie má odkladný účinok (§ 37 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku).