← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozhodnutie·11. 10. 2023

32D/2/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200354.1

Vyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
IČS
9623200354
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca), sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., prísediacich sudcov JUDr. Márie Zimanovej a Mgr. Petra Mikitu v disciplinárnej veci vedenej proti U.. F. O., F.. - notárovi so sídlom Notárskeho úradu P. A. XXXXX/XA, XXX XX W., v konaní o návrhu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania pre disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 prvej vety zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) podanom dňa 3. februára 2023, na ústnom pojednávaní dňa 11. októbra 2023 takto

rozhodol:

disciplinárne obvinený U.. F. O., F.. - notár so sídlom Notárskeho úradu P. A. XXXXX/ XA, XXX XX W., sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) uznáva vinným, že napriek odôvodneným písomným žiadostiam Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) č. 21429/2020/152 z 7. mája 2020, č. 21429/2020/152 z 3. júna 2020, č. 21429/2020/152 z 23. júna 2020 a č. 08923/2022/152 z 6. júla 2022 nezapožičal ministerstvu spravodlivosti v období od 28. decembra 2020, kedy mu bol doručený disciplinárny návrh podaný ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky č. 21429/2020/152/DK z 30. novembra 2020 až do 15. februára 2023, kedy mu bol doručený disciplinárny návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 08088/2023/152-DK z 30. januára 2023, notárske spisy spísané notárom, ktoré sa týkali konaní vo veciach notárskych úschov s ev. č. KNU 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019 (ďalej aj ako „notárske spisy“), teda porušil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021, podľa ktorého notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku, a povinnosť uvedenú v ustanovení § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom od 1. mája 2021, podľa ktorého notár svoje spisy požičia na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku, čím spáchal disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 prvej vety Notárskeho poriadku za to sa mu ukladá: disciplinárne opatrenie podľa § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2021, a to peňažná pokuta v sume 3000,- eur. Podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku je disciplinárne obvinený U.. F. O., F.. povinný nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh

1. Dňa 3. februára 2023 bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) doručený návrh č. 08088/2023/152-DK z 30. januára 2023 na začatie disciplinárneho konania (ďalej aj „disciplinárny návrh z 30. januára 2023“) ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „disciplinárny navrhovateľ“ alebo „minister spravodlivosti“) proti notárovi U.. F. O., F.. (ďalej len „disciplinárne obvinený“). 2. Podľa disciplinárneho navrhovateľa sa mal disciplinárne obvinený dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 prvej vety Notárskeho poriadku na tom skutkovom základe, že: „ napriek žiadosti č. 21429/2020/152 zo dňa 03.06.2020 nezapožičal v období odo dňa 24.11.2020 do dňa podania tohto disciplinárneho návrhu ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a ani ním povereným pracovníkom, na ich odôvodnenú písomnú žiadosť, notárske spisy spísané notárom, ktoré sa týkali konaní vo veciach notárskych úschov s ev. č. KNU 290/ 2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019.“ 3. Disciplinárne obvinený mal týmto podľa disciplinárneho navrhovateľa porušiť svoju zákonnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notár svoje spisy požičia na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku. 4. Disciplinárny návrh odôvodnil disciplinárny navrhovateľ poukázaním na to, že ministerstvo spravodlivosti v rámci svojich dohľadových oprávnení, ktorými sleduje dodržiavanie zákonnosti v činnosti notárov, požiadalo disciplinárne obvineného listom ev. č. 21429/2020/152 zo 7. mája 2020 o zapožičanie vybraných notárskych spisov v konaniach vo veciach notárskych úschov, a to v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku. Žiadosť o zapožičanie notárskych spisov bola disciplinárne obvinenému doručená dňa 7. mája 2020, avšak tento na ňu žiadnym spôsobom nereagoval. Listom č. 21429/2020/152 z 3. júna 2020 bol disciplinárne obvinený opakovane požiadaný o zapožičanie predmetných notárskych spisov a to najneskôr do 5. júna 2020. Doručenie opakovanej žiadosti notárovi do jeho elektronickej schránky malo ministerstvo spravodlivosti za preukázané z elektronickej doručenky dňom 3. júna 2020.

Disciplinárne obvinený však namiesto poskytnutia notárskych spisov dňa 5. júla 2020 doručil prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu ministerstvu spravodlivosti list, adresovaný priamo vtedajšej ministerke spravodlivosti Mgr. Márii Kolíkovej, v ktorom namietal oprávnenosť generálneho riaditeľa sekcie dohľadu požadovať notárske spisy.

Listom ministerstva spravodlivosti č. 21429/2020/152 z 23. júla 2020 bol disciplinárne obvinený oboznámený o internom predpise ministerstva, upravujúcom rozsah dispozičných a podpisových oprávnení, na základe ktorého je generálny riaditeľ sekcie dohľadu oprávnený k výkonu požadovaných oprávnení. Zároveň bol disciplinárne obvinený opätovne vyzvaný na zapožičanie notárskych spisov, a to bezodkladne. Disciplinárne obvinený však prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zareagoval na vyššie uvedený list odpoveďou z 26. júna 2020, v ktorej síce nenamietal súčinnosť s poskytnutím notárskych spisov, avšak požadoval odôvodnenosť žiadosti ministerstva spravodlivosti, odvolávajúc sa na citlivosť údajov obsiahnutých v notárskych zápisniciach a povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť.

5. V nadväznosti na uvedené podal minister spravodlivosti na disciplinárne obvineného návrh na začatie disciplinárneho konania č. 21429/2020/152/DK zo dňa 30. novembra 2020 (ďalej aj „disciplinárny návrh z 30. novembra 2020“), a to v súvislosti s nezapožičaním notárskych spisov v období odo dňa 5. júna 2020 do 23. novembra 2020.

O tomto návrhu rozhodla Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky rozhodnutím č. DK 19/2020-76 zo dňa 23. marca 2022, a to tak, že uznala disciplinárne obvineného vinným a uložila mu disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 3300,- eur.

Následne bol disciplinárne obvinenému ministerstvom spravodlivosti zaslaný list č. 08923/2022/152 z 6. júla 2022, ktorým bol opakovane požiadaný o zapožičanie notárskych spisov s upozornením, že vyvodená disciplinárna zodpovednosť ho nezbavuje povinnosti zapožičať ministerstvu spravodlivosti notárske spisy. 6.

Disciplinárne obvinený však požadované notárske spisy doposiaľ ministerstvu spravodlivosti nezapožičal a tým, že stále udržiava tento protiprávny stav, spočívajúci v porušení § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku, jedná sa o trváci správny delikt.

Z tohto dôvodu podľa názoru disciplinárneho navrhovateľa lehota na podanie disciplinárneho návrhu začala plynúť až okamihom ukončenia trváceho správneho deliktu. 7. Na základe uvedeného disciplinárny navrhovateľ navrhol disciplinárne obvinenému uložiť disciplinárne opatrenie v zmysle § 91 ods. 3 písm. d) Notárskeho poriadku, a to zbavenie notárskeho úradu. Podľa disciplinárneho navrhovateľa druh a výška navrhovaného disciplinárneho opatrenia vychádza zo závažnosti a dôsledkov porušenej povinnosti. Disciplinárne obvinený viac ako dva roky odmieta predložiť notárske spisy, pričom za nezapožičanie notárskych spisov v období od 5. júna 2020 do 23. novembra 2020 bol už

disciplinárne potrestaný. Uloženie peňažnej pokuty by preto nebolo dostatočnou sankciou, ktorá by bola schopná odradiť disciplinárne obvineného od porušovania svojich povinností. Nezapožičaním notárskych spisov bola totiž zmarená možnosť ministerstva spravodlivosti vykonávať dohľad nad činnosťou notárov.

8. Záverom disciplinárny navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu č. k. 31D/5/2022-159 z 8. novembra 2022, ktorým bol (iný) notár uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia v súvislosti s nezapožičaním notárskeho spisu ministerstvu

spravodlivosti.

II. Vyjadrenie disciplinárne obvineného

9. Dňa 6. októbra 2023 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené vyjadrenie disciplinárne obvineného k disciplinárnemu návrhu z 30. januára 2023 podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Marka Polakoviča. Ten úvodom zhrnul skutkový a právny stav a poukázal na to, že rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 19/ 2020-76 z 23. marca 2022 bolo medzičasom zrušené na podklade správnej žaloby podanej disciplinárne obvineným a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/126/2022-146 z 4. mája 2023. Obhajca následne citoval z predmetného rozsudku dôvody, pre ktoré krajský súd vyhodnotil preskúmavané rozhodnutie ako nezákonné. V ďalšej argumentácií akcentoval (1) porušenie zásady ne bis in idem, (2) zákazu litispendencie, (3) absencie zavinenia u disciplinárne obvineného ako aj (4) inú procesnú vadu spočívajúcu v zaujatosti prísediacej

sudkyne. 10. Vo vzťahu k porušeniu zásady ne bis in idem obhajca namietal, že disciplinárny navrhovateľ v disciplinárnom návrhu argumentoval nezohľadnením tých istých žiadostí ministerstva spravodlivosti ako v disciplinárnom návrhu, za ktorý bol disciplinárne obvinený (už) potrestaný rozhodnutím Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022. Týmto skorším disciplinárnym potrestaním argumentoval disciplinárny navrhovateľ aj pri návrhu trestu, pričom nezohľadnil, že sa naň v dôsledku správnej žaloby podanej disciplinárne obvineným neprihliada s tým, že dané rozhodnutie už bolo medzičasom aj tak zrušené. Podľa obhajcu sa pritom v oboch prípadoch jedná o ten istý skutok a to tak vo vzťahu ku konaniu ako i následku, čím došlo k porušeniu zásady ne bis in

idem. 11. S odkazom na totožnosť skutku, pre ktorý bol disciplinárnym navrhovateľom podaný (prvý) disciplinárny návrh z 30. novembra 2020 a (druhý) disciplinárny návrh z 30. januára 2023, dospel obhajca k záveru o porušení zákazu litispendencie zakotvenej v § 13 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku, pretože o tom istom skutku prebieha (súčasne) ďalšie (iné) disciplinárne konanie.

12. Absenciu zavinenia u disciplinárne obvineného spojil obhajca s argumentáciou, že disciplinárne obvinenému nebola doposiaľ zo strany ministerstva spravodlivosti doručená právne perfektná žiadosť o požičanie spisov podľa § 83 ods. 1 písm. b) a § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku. V tomto smere obhajca namietal, že výzvy ministerstva spravodlivosti z 7. mája 2020 a 3. júna 2020 boli podpísané P.. P. W. ako generálnym riaditeľom sekcie dohľadu, ktorého však nebolo možné považovať za „povereného zamestnanca“ v zmysle § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku. Podľa obhajcu organizačný poriadok ministerstva spravodlivosti výslovne rozlišoval v prípade generálnych riaditeľov sekcií medzi konaním v rámci pôsobnosti sekcie a konaním na základe poverenia. Samotný fakt, že P.. P. W. v tom čase bol generálnym riaditeľom sekcie dohľadu, do ktorej pôsobnosti spadal aj výkon štátneho dozoru právnických profesií, preto ani z pohľadu zákonných kritérií, ani z pohľadu organizačného poriadku nijako nedokladoval, že by bol ministerkou spravodlivosti povereným zamestnancom na tento úkon. Následne obhajca poukázal na právny záver Krajského súdu v Bratislave uvedený v

odôvodnení jeho rozsudku č. k. 6S/126/2022-146 z 4. mája 2023, podľa ktorého „na to, aby bol postup zo strany pracovníkov sekcie (odboru) dohľadu v prípade realizovania konkrétneho úkonu dohľadu (žiadosť o zapožičanie spisov) súladný s Notárskym poriadkom, ktorý uskutočňovanie dohľadu upravuje, potom bude vždy potrebné osobitné písomné poverenie od ministra spravodlivosti a nebude stačiť, ak kompetencia výkonu dohľadu vyplýva z aktuálne platného organizačného poriadku, prípadne iného interného (aj keď verejne dostupného) predpisu MS SR.“ Obhajca ďalej zdôraznil potrebu podania odôvodnenej žiadosti zo strany ministerstva spravodlivosti. V nadväznosti na to uviedol, že „Notársky poriadok v danom čase neobsahoval žiadne bližšie formálne alebo obsahové kritériá odôvodnenia žiadosti na požičanie spisov. Bez ohľadu na stručnosť právnej úpravy však bolo zrejmé, že dôvody, na základe ktorých má, respektíve môže dôjsť k prelomeniu povinnosti mlčanlivosti, a tým pádom aj k prelomeniu práva na ochranu súkromia klienta, musia zodpovedať všeobecným požiadavkám na zdôvodnenie zásahu do tohto ústavného práva. Musia byť preto pomenované a

preskúmateľné minimálne v rozsahu umožňujúcom vykonať test nevyhnutnosti a primeranosti zásahu do ústavného práva na ochranu súkromia. Ak zákon ukladá povinnosť mlčanlivosti a tým pádom aj ochrany súkromia klienta notárovi, je aj notárovou povinnosťou preskúmať odôvodnenie žiadosti o požičanie spisov z hľadiska vyššie uvedených kritérií.

Pokiaľ takéto preskúmateľné dôvody nie sú uvedené alebo neexistujú, je povinnosťou notára odoprieť vydanie spisov, inak by porušil povinnosť mlčanlivosti podľa § 39 ods. 1 Notárskeho poriadku.“ Následne obhajca poukázal na tzv. lex O., ktorým bola podľa neho novelizácia § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku zákonom č. 68/2021 Z. z, podľa ktorej už žiadosti o zapožičanie spisov nemusia byť odôvodnené. Podľa názoru obhajcu sumarizujúc uvedené skutočnosti ako i rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/126/2022-146 z 4. mája 2023 u disciplinárne obvineného absentuje zákonom vyžadované zavinenie.

13. Pri inej procesnej vade obhajca poukázal na to, že prísediaca sudkyňa bola členkou Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorá vydala rozhodnutie č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022 a keďže už prejavila svoj postoj k prejednávanej veci, môžu existovať závažné pochybnosti o jej zaujatosti.

14. Na základe vyššie uvedeného navrhol obhajca oslobodenie disciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu, pretože skutok, ktorého sa mal dopustiť, nie je disciplinárnym previnením. 15. Otázke možnej zaujatosti prísediacej sudkyne sa obhajca následne venoval aj vo svojom „doplňujúcom vyjadrení“ z 11. októbra 2023.

II. Ústne pojednávanie

1. Prednesenie disciplinárneho návrhu a vyjadrení k nemu 16. Dňa 11. októbra 2023 sa na najvyššom správnom súde uskutočnilo ústne pojednávanie. 17. Zástupkyňa disciplinárneho navrhovateľa predniesla disciplinárny návrh v zhode s jeho písomným vyhotovením.

18. Obhajca poukázal na svoje písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 6. októbra 2023, resp. 9. októbra 2023 a stručne zhrnul jeho podstatné skutočnosti. Disciplinárny návrh bol podaný za nezapožičanie notárskych spisov, avšak na totožnom skutkovom základe už ministerka spravodlivosti podala disciplinárny návrh dňa 30. novembra 2020.

O tomto disciplinárnom návrhu rozhodla Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. marca 2022 tak, že disciplinárne obvineného uznala vinným a uložila mu pokutu 3300 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal disciplinárne obvinený správnu žalobu. Vo vzťahu k nej najprv Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. augusta 2022 rozhodol o nepriznaní odkladného účinku, keďže tento nastúpil ex lege, následne rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 4. mája 2023 bolo preskúmavané disciplinárne rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie

konanie. Krajský súd v Bratislave označil rozhodnutie disciplinárnej komisie za rozporné so spravodlivým procesom, arbitrárne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Vo vzťahu k uvedenému zdôraznil, že disciplinárny návrh v prejednávanej veci bol podaný v čase, v ktorom sa viedlo konanie pre totožný skutok, čím došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Iniciáciou disciplinárneho konania zo strany ministra spravodlivosti bola porušená aj prekážka litispendencie. Následne obhajca namietol aj absenciu zavinenia na strane disciplinárne obvineného. Dodal, že notár má povinnosť chrániť notárske tajomstvo, pričom žiadosť ministerstva spravodlivosti o predloženie notárskych spisov nespĺňala zákonné podmienky a preto jej nemohlo byť vyhovené. Poukázal aj na podľa jeho názoru protiústavnú zmenu Notárskeho poriadku, ktorú možno označiť ako lex O., keď z § 83 ods. 1 bola vypustená požiadavka na odôvodnenosť žiadosti na zapožičanie spisov. Obhajca ďalej namietol procesnú vadu týkajúcu sa zaujatosti prísediacej sudkyne a vo vzťahu k vzneseniu námietky zaujatosti poukázal na to, že táto bola vznesená ním ako obhajcom v zákonnej lehote. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie disciplinárneho senátu vo veci S. argumentujúc tým, že samotná prísediaca sudkyňa mala namietať svoju možnú zaujatosť. Obhajca ďalej namietal aj to, že disciplinárny návrh bol podaný po zákonom určenej subjektívnej lehote, pretože disciplinárny navrhovateľ sa o nepredložení notárskych spisov dozvedel už 5. júna 2020.

Nesúhlasil s právnou kvalifikáciou konania disciplinárne obvineného ako trváceho disciplinárneho deliktu. Uviedol, že takéto vymedzenie nie je normatívne upravené a poukázal na tvrdenie disciplinárneho navrhovateľa v disciplinárnom návrhu na str. 3, že protiprávny stav stále trvá, ide o jeden skutok a to až do okamihu ukončenia trváceho správneho deliktu.

19. Disciplinárne obvinený vo svojom vyjadrení k disciplinárnemu návrhu uviedol, že vykonáva prax notára takmer 19 rokov. Nikdy nebol disciplinárne odsúdený. Zdôraznil, že konanie o disciplinárnom návrhu z 30. novembra 2020 stále prebieha. Nie je pravda, že by bol v tomto prípade právoplatne potrestaný. Využil možnosť podať správnu žalobu, pričom ex lege s jej podaním nastúpil odkladný účinok vo vzťahu k rozhodnutiu disciplinárnej komisie. Nikdy sa nebránil dohľadu zo strany ministerstva spravodlivosti ani súčinnosti k orgánom činným v trestnom konaní, avšak vždy dodržiaval zákon. V tejto súvislosti disciplinárne

obvinený citoval z bodu 143 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. mája 2023, z ktorého okrem iného vyplýva zjavná absencia zavinenia disciplinárne obvineného na nepredložení notárskych spisov ministerstvu spravodlivosti. Poukázal na to, že doposiaľ mu nebolo doručené žiadne právne relevantné poverenie zamestnanca ministerstva spravodlivosti na vyžiadanie si príslušných notárskych spisov. Ďalej namietal oneskorené podanie disciplinárneho návrhu v prejednávanej veci a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o trváci delikt, keďže podľa jeho názoru táto skutočnosť nemá vplyv na počítanie subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu. Vo vzťahu k prísediacej sudkyni opätovne s poukazom na rozhodnutie vo veci S. namietal, že z jej strany malo byť dané oznámenie o možnej zaujatosti. Disciplinárne obvinený upozornil na porušenie zásady ne bis in idem a litispendencie s tým, že podľa jeho názoru má vo veci pokračovať prvé konanie pred disciplinárnou komisiou notárskej komory. Záverom disciplinárne obvinený vyjadril „údiv“ vo vzťahu ku konštatovaniu obsiahnutému v disciplinárnom návrhu, podľa ktorého bol právoplatne potrestaný

disciplinárnou komisiou notárskej komory, pričom opätovne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. augusta 2022, v zmysle ktorého ex lege nenastúpili účinky predmetného disciplinárneho potrestania. Táto skutočnosť pritom musela byť disciplinárnemu navrhovateľovi známa, keďže je disciplinárnym navrhovateľom aj v prvom disciplinárnom konaní a napriek tomu tento na predchádzajúcom disciplinárnom potrestaní disciplinárne obvineného postavil argumentáciu týkajúcu sa uloženia najprísnejšieho disciplinárneho

opatrenia. 20. V rámci položených otázok a odpovedí považuje disciplinárny senát za dôležité poukázať na nasledovné otázky a odpovede. 21. Na otázku sudcu na disciplinárne obvineného, či tento hodlá zapožičať ministerstvu spravodlivosti príslušné notárske spisy, pokiaľ áno, čím tento úkon podmieňuje, disciplinárne obvinený uviedol, že notárske spisy zapožičia po splnení zákonných podmienok tak, ako boli tieto uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 4. mája 2023.

22. Predseda senátu v tejto súvislosti oboznámil stav správneho súdneho konania vo vzťahu k správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie, v zmysle ktorého proti rozsudku krajského súdu zo 4. mája 2023 bola podaná kasačná sťažnosť, s podaním ktorej ex lege nastupuje odkladný účinok, v zmysle ktorého sa na účinky rozhodnutia krajského súdu neprihliada. O kasačnej sťažnosti doposiaľ nebolo rozhodnuté a nebola ani predložená kasačnému súdu z dôvodu vykonávania prípravných úkonov krajským (správnym) súdom.

23. Obhajca k uvedenému dodal, že o podaní kasačnej sťažnosti v danej veci disciplinárne obvinený doposiaľ nemal žiadne informácie. 24. Na otázku predsedu senátu na zástupkyňu disciplinárneho navrhovateľa, aby sa vyjadrila k navrhovanej sankcii spočívajúcej v zbavení notárskeho úradu v tej súvislosti, že v dôsledku podanej správnej žaloby, ktorá je ex lege spojená s odkladným účinkom, sa na disciplinárne potrestanie disciplinárne obvineného rozhodnutím disciplinárnej komisie notárskej komory neprihliada, zástupkyňa uviedla, že druh a výšku sankcie odvodzuje od následkov spojených s nepredložením notárskych spisov. Ministerstvo spravodlivosti začalo konať na žiadosť o súčinnosť od Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a v dôsledku nepredloženia notárskych spisov nemohlo vec vyhodnotiť.

25. Na otázku predsedu senátu na zástupkyňu disciplinárneho navrhovateľa, aby sa vyjadrila v nadväznosti na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31D/5/2022 z 8. novembra 2022, ktorým bol notár uznaný vinným za disciplinárne previnenie spočívajúce v nepredložení jedného notárskeho spisu ministerstvu spravodlivosti, pričom mu bola uložená sankcia - napomenutie, a samotný disciplinárny navrhovateľ na toto rozhodnutie v disciplinárnom návrhu poukazoval, a napriek tomu sa v ňom navrhla sankcia pozbavenia notárskeho úradu, zástupkyňa uviedla, že argumentácia sa týkala predovšetkým výroku rozhodnutia, ktorým bol notár uznaný za vinného.

26. Na otázku prísediacej sudkyne na disciplinárne obvineného, prečo sa námietka zaujatosti nevzťahuje aj na prísediaceho sudcu, ktorý bol tiež členom disciplinárnej komisie notárskej komory, ktorá rozhodla o disciplinárnom návrhu z 30. novembra 2020, disciplinárne obvinený odpovedal, že si túto skutočnosť ani on ani jeho obhajca nevšimli a týmto rozšíril argumentáciu týkajúcu sa zaujatosti aj na prísediaceho sudcu.

27. Na otázku disciplinárne obvineného na zástupkyňu disciplinárneho navrhovateľa, či považuje žiadosti ministerstva spravodlivosti na zapožičanie notárskych spisov za odôvodnené, bolo zodpovedané, že ministerstvo spravodlivosti sa drží ustanovenia § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku, ktorým odôvodnil generálny riaditeľ sekcie dohľadu svoje žiadosti o zapožičanie spisov. Oprávneniu požadovať notárske spisy prislúcha povinnosť notárov ich zapožičať. Ustanovenie § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku o požičiavaní spisov patrí do piatej časti Notárskeho poriadku o manipulácii so spismi a ich úschove, samotný výkon štátneho dohľadu sa podľa § 89 Notárskeho poriadku vykonáva, o. i. aj kontrolou spisov, čiže systematickým výkladom možno teda uzavrieť, že nemôže byť v rozpore so zákonom vykonanie štátneho dohľadu, ktorého obsahom je kontrola spisov.

28. Na otázku disciplinárne obvineného na zástupkyňu disciplinárneho navrhovateľa, prečo nebolo v žiadosti ministerstva spravodlivosti o zapožičanie notárskych spisov uvedené, že ministerstvo koná na žiadosť NAKA, zástupkyňa disciplinárneho navrhovateľa uviedla, že ministerstvo spravodlivosti považuje za dostatočné odôvodniť vyžiadanie spisov vykonaním štátneho dohľadu a nedrží sa extenzívneho výkladu, že musí uviesť, prečo sa tento štátny dohľad vykonáva, pričom daná vec bola považovaná za citlivú.

29. Na otázku disciplinárne obvineného na zástupkyňu disciplinárneho navrhovateľa, v čom vidí rozdiel medzi navrhovanou sankciou v tomto disciplinárnom konaní a sankciou, ktorá bola uložená rozhodnutím sp. zn. 31D/5/2022, zástupkyňa disciplinárneho navrhovateľa uviedla, že rozdiel je v závažnosti konania, pretože v prejednávanej veci sa ministerstvo spravodlivosti nemohlo oboznámiť so skutočnosťami, možno citlivými a nemohlo tak vykonať štátny dohľad.

30. Na otázku sudkyne na disciplinárne obvineného, či zotrváva na základe listu svojho predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr. Petra Kubíka z 26. júna 2020 na závere, že žiadosti ministerstva spravodlivosti z 7. mája 2020, 3. júna 2020 a 23. júna 2020, boli podané neoprávnenou osobou v zmysle § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku, disciplinárne obvinený uviedol, že P.. P. W. nebol akceptovaný ako oprávnená osoba a v tejto súvislosti opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zdôrazniac, že hoci tento rozsudok z dôvodu podania kasačnej sťažnosti nevyvoláva právne účinky, je naďalej právoplatný.

31. Obhajca k tomu následne dodal, že list ministerky spravodlivosti z 23. júna 2020 nemožno v žiadnom prípade považovať za splnomocnenie ani za dohodu o plnomocenstve alebo za dohodu o plnej moci, pretože neobsahuje minimálne podpis splnomocnenca.

2. Listinné dôkazy 32. V rámci listinných dôkazov boli disciplinárnym senátom oboznámené: - č. l. 5 žiadosť ministerstva spravodlivosti 7. mája 2020 o zapožičanie spisov, - č. l. 6 opakovaná žiadosť ministerstva spravodlivosti z 3. júna 2020 o zapožičanie spisov, - č. l. 8 list JUDr. Petra Kubíka ministerstvu spravodlivosti z 5. júna 2020, - č. l. 9 list ministerstva spravodlivosti disciplinárne obvinenému z 23. júna 2020, - č.l . 11 list JUDr. Petra Kubíka ministerstvu spravodlivosti z 26. júna 2020, - č. l. 14 disciplinárny návrh č. 21429/2020/152/DK z 30. novembra 2020, - č. l. 19 rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 19/ 2020-76 z 23. marca 2022, - č. l. 41 žiadosť ministerstva spravodlivosti o zapožičanie spisov z 6. júla 2022, - č. l. 42 doručenka k žiadosti z 6. júla 2022, - č. l. 54 správa Notárskej komory Slovenskej republiky z 16. februára 2023, - č. l. 57 návrh na prerušenie konania z 14. marca 2023, - č. l. 58 uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/126/2022-115 z 30. augusta 2022,

- č. l. 82 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/126/2022-146 z 4. mája 2023, - č.l. 81 úradný záznam o podaní kasačnej sťažnosti ministerstvom spravodlivosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/126/2022-146 z 4. mája 2023, - č. l. 153 zaslanie disciplinárneho návrhu č. 21429/2020/152DK z 30. novembra 2020 disciplinárne obvinenému s doručenkou preukazujúcou doručenie 28. decembra 2020, - č. l. 154 list Prezídia policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 1. apríla

2020. 3. Záverečné reči a posledné slovo 33. Zástupkyňa disciplinárneho navrhovateľa sa v rámci záverečnej reči v krátkosti v plnom rozsahu odvolala na podaný disciplinárny návrh. 34. Obhajca v záverečnej reči uviedol, že účelom postupu disciplinárne obvineného bolo, aby dodržal zákon, konkrétne Notársky poriadok, ktorý mu ukladá povinnosť zachovať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej notárskej činnosti. Táto jeho povinnosť vyplýva nielen z Notárskeho poriadku, ale aj zo samotnej Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je nadriadená nielen Notárskemu poriadku a tiež aj Disciplinárnemu poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky. V zmysle ústavy je disciplinárne obvinený povinný podniknúť všetky opatrenia na to, aby ochránil a poskytol ochranu všetkým súkromným informáciám, ktoré mu boli zverené v rámci výkon jeho činnosti. Táto povinnosť pre neho zahŕňa aj to, aby skúmal na základe akých skutočností, a z akých dôvodov by mal túto povinnosť porušiť, resp. komu by tieto informácie mal poskytnúť. Takúto povinnosť mu v danom čase stanovoval aj Notársky poriadok, ktorý uvádzal, že notár

je povinný na odôvodnenú žiadosť ministra alebo ním poverenej osoby zapožičať spisy na výkon kontroly. Keďže tento dôvod nebol v danom prípade naplnený, disciplinárne obvinený postupoval správne, keď odmietol notárske spisy zapožičať, čo v konečnom dôsledku skonštatoval aj Krajský súd v Bratislave vo svojom právoplatnom, hoci nie zatiaľ vykonateľnom rozhodnutí. Poukázal na to, že rozhodnutia orgánov verejnej správy nie je možné odôvodňovať len citáciou zákonného ustanovenia. Odôvodnenie musí vždy obsahovať aj konkrétne skutočnosti a to z toho dôvodu, aby takéto rozhodnutie mohlo byť preskúmateľné súdom a aby nebolo svojvoľné a arbitrárne. V tejto súvislosti poukázal obhajca na judikatúru správnych súdov. Podľa obhajcu tomu bolo rovnako aj v danom prípade, lebo ministerstvo spravodlivosti sa odvolávalo na jeden paragraf a preto nepovažuje jeho postup za právne

komfortný. Povinnosť mlčanlivosti notára sa totiž vzťahuje k ďalšiemu základnému právu. Notár poskytuje právo aj na súdnu a inú právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že k zásahu do práva na súkromie nemôže prichádzať svojvoľne, tzn. že vždy k tomu musia existovať dôvody, resp. notár musí mať zrejmé, z akého dôvodu má spis sprístupniť. Dokonca, ak by existovalo nejaké podozrenie, že sa tak nedeje zákonne, tak má povinnosť takéto zapožičanie odmietnuť. V opačnom prípade by naopak mohol byť disciplinárne stíhaný za to, že porušil zákon. Obhajca opätovne zdôraznil, že sa jedná o totožný skutok, za ktorý už bol na disciplinárne obvineného podaný disciplinárny návrh, pričom konanie o tomto návrhu doposiaľ neskončilo, čím došlo k porušeniu zásady ne bis in idem a litispendencie. Obhajca ďalej namietal aj zloženie disciplinárneho senátu, ktoré môže vykazovať také závažné právne vady, pre ktoré by toto rozhodnutie mohlo byť v budúcnosti spochybnené, najmä s ohľadom na možnú zaujatosť dvoch jeho členov - prísediacich sudcov. Na základe uvedeného obhajca navrhol oslobodenie disciplinárne obvineného.

35. Disciplinárne obvinený v rámci záverečnej reči skonštatoval štyri dôvody, prečo by podľa jeho názoru mal byť oslobodený spod disciplinárneho návrhu. Po prvé je to námietka premlčania práva podať disciplinárny návrh, pretože sa disciplinárny navrhovateľ preukázateľne dozvedel o údajnom disciplinárnom previnení dňa 6. júna 2020.

Druhým dôvodom je prekážka litispendencie, pretože ide o totožnú vec s totožnými účastníkmi a totožným predmetom sporu, resp. predmetom disciplinárneho konania, ako je tomu pri disciplinárnom návrhu z 30. novembra 2020. Po tretie je to porušenie zásady ne bis in idem a po štvrté je to rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý mu dáva za pravdu.

Tento rozsudok je právoplatný mal by platiť tak voči navrhovateľovi ako aj ostatným účastníkom konania. Záverom disciplinárne obvinený dodal, že je notárom s relatívne dlhou praxou a nikdy nebol disciplinárne potrestaný. K navrhovanej sankcii uviedol, že vo vzťahu k žiadosti NAKA, na podklade ktorej ministerstvo spravodlivosti požadovalo notárske spisy, ide o relatívne normálnu žiadosť, preto navrhované zbavenie notárskeho úradu by bolo príliš drakonické. Disciplinárne obvinený nakoniec požiadal disciplinárny senát o spravodlivé rozhodnutie, pričom túto vetu označil aj ako svoje posledné slovo.

III. Skutkové a právne zistenia

1. Zistený skutkový stav 36. Na základe vykonaného dokazovania disciplinárny senát zistil nasledovný skutkový stav veci. 37. Ministerstvo spravodlivosti listom č. 21429/2020/152 z 7. mája 2020 podpísaným generálnym riaditeľom sekcie dohľadu P.. P. W. požiadalo disciplinárne obvineného s odkazom na § 89 ods. 1 a § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku o zapožičanie príslušných notárskych spisov týkajúcich sa konaní vo veciach notárskych úschov. Keďže disciplinárne obvinený na žiadosť z 7. mája 2020 nereagoval, ministerstvo spravodlivosti listom č. 21429/2020/152 z 3. júna 2020 podpísaným generálnym riaditeľom sekcie dohľadu P.. P. W. opakovane požiadalo disciplinárne obvineného o zapožičanie notárskych spisov v lehote do 5. júna 2020 s tým, že upozornilo na možnosť vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti v zmysle § 91 Notárskeho

poriadku. 38. Na opakovanú žiadosť z 3. júna 2020 odpovedal disciplinárne obvinený prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Petra Kubíka listom z 5. júna 2020, v ktorom jednak potvrdil prijatie žiadostí ministerstva spravodlivosti zo 7. mája 2020 a 3. júna 2020 a súčasne spochybnil oprávnenie P.. P. W. vykonávať dohľad podľa § 89 Notárskeho poriadku.

39. Na list disciplinárne obvineného z 5. júna 2020 odpovedala ministerka spravodlivosti listom č. 21429/2020/152 z 23. júna 2020, v ktorom skonštatovala, že „P.. P. W. je ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky poverený pracovník ministerstva na výkon úkonov v zmysle § 83 Notárskeho poriadku“, pričom záverom dodala, že pokiaľ nebudú notárske spisy predložené bezodkladne, podá na disciplinárne obvineného disciplinárny návrh.

40. Na list ministerky spravodlivosti z 23. júna 2023 reagoval disciplinárne obvinený prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Petra Kubíka listom z 26. júna 2020 adresovaným ministerstvu spravodlivosti zastúpenému generálnym riaditeľom sekcie dohľadu

P.. P. W., v ktorom oznámil, že síce P.. P. W. už považuje za oprávnenú osobu v zmysle § 82 ods. 1 a § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku, ale z dôvodu zachovávania mlčanlivosti ohľadom údajov týkajúcich sa klientov a ochrany ich súkromia nemôže žiadostiam o zapožičanie notárskych spisov vyhovieť, pretože v nich neboli uvedené žiadne konkrétne a preskúmateľné dôvody a požiadavky na požičanie konkrétnych spisov s tým, že samotný odkaz na zákonné ustanovenie upravujúce vykonávanie dohľadu na zapožičanie notárskych spisov nepostačuje.

41. Na list disciplinárne obvineného z 26. júna 2020 reagovala ministerka spravodlivosti podaním disciplinárneho návrhu č. 21429/2020/152/DK z 30. novembra 2020, ktorý bol disciplinárne obvinenému doručený na vyjadrenie 28. decembra 2020 v prílohe listu predsedu disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 19/2020 z 16. decembra 2020.

42. Rozhodnutím č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022 uznala Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky disciplinárne obvineného vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku, ktorého sa mal dopustiť tým, že „napriek výzve č. 21429/2020/152 zo dňa 3. júna 2020, nezapožičal od 5. júna 2020 do 23. novembra 2020 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky a ani jej povereným pracovníkom, na ich odôvodnenú písomnú žiadosť notárske spisy spísané notárom, ktoré sa týkali konaní vo veciach notárskych úschov s ev. č. KNU 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019.“ a uložila disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 3300,- eur a povinnosť uhradiť trovy

konania. 43. Ministerstvo spravodlivosti následne listom č. 08923/2022/152 z 6. júla 2022 (doručeným toho istého dňa) podpísaným P.. P. W. opätovne požiadalo disciplinárne obvineného o bezodkladné zapožičanie príslušných notárskych spisov, pričom v liste zdôraznilo, že predchádzajúce disciplinárne potrestanie disciplinárne obvineného nezbavuje povinnosti notárske spisy zapožičať.

44. Keďže disciplinárne obvinený na list ministerstva spravodlivosti nereagoval, podal minister spravodlivosti na neho na najvyšší správny súd disciplinárny návrh č. 08088/2023/ 152-DK z 30. januára 2023, ktorý bol súdu doručený 3. februára 2023, pričom disciplinárny senát doručil disciplinárny návrh disciplinárne obvinenému 15. februára 2023.

2. Povaha skutku a jeho ohraničenie 45. Pre posúdenie a rozhodnutie veci bolo zo strany disciplinárneho senátu zásadným vysporiadať sa s povahou skutku, v ktorej videl disciplinárny navrhovateľ naplnenie disciplinárneho previnenia. 46. Rozhodujúcim sa v tomto smere stalo znenie § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku, v zmysle ktorého sa „pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti podľa tohto zákona sa primerane použije prvá časť Trestného zákona.“

47. Trestný zákon v § 122 ods. 12 a 13 definuje nielen trváci trestný čin ale i moment jeho ohraničenia spočívajúci v oznámení vznesenia obvinenia. 48. Podľa § 122 ods. 12 Trestného zákona za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu. Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok.

49. Na základe uvedeného dospel disciplinárny senát k záveru, že skutok spočívajúci v porušení zákonnej povinnosti notára zapožičať notársky spis ministerstvu spravodlivosti (na podklade žiadosti ministra spravodlivosti alebo ním poverených pracovníkov ministerstva spravodlivosti) má povahu trváceho deliktu. Nezapožičaním notárskeho spisu notár totiž vyvoláva protiprávny stav, ktorý svojou ďalšou pasivitou udržiava.

50. Trváci delikt je vo všeobecnosti charakteristický tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu alebo do nastúpenia inej právnej skutočnosti, ktorá má za následok ukončenie skutku. Uvedené ukončenie môže urobiť sám páchateľ tým, že odstráni protiprávny stav alebo protiprávny stav môže byť ukončený aj konaním orgánu oprávneného vyvodzovať právnu zodpovednosť za predmetné protiprávne konanie. 51.

To znamená, že protiprávny stav spočívajúci v nezapožičaní notárskeho spisu ministerstvu spravodlivosti by mohol odstrániť sám notár tým, že by požadovaný notársky spis ministerstvu zapožičal alebo ak by notár v nezapožičaní notárskeho spisu pokračoval aj po tom, ako by za takýto skutok bol proti nemu podaný disciplinárny návrh, momentom oznámenia tohto disciplinárneho návrhu by sa považoval skutok za ukončený a pokračovanie v nezapožičaní notárskeho spisu ministerstvu spravodlivosti po tomto momente by bolo novým trvácim skutkom. 52.

Cez naznačenú optiku posudzoval a ohraničil disciplinárny senát aj skutok vymedzený v (druhom) disciplinárnom návrhu z 30. januára 2023. Začiatok tohto (trváceho) skutku nastal momentom oznámenia (prvého) disciplinárneho návrhu z 30. novembra 2020 disciplinárne obvinenému, ku ktorému došlo 28. decembra 2020 a koniec skutku bol ohraničený momentom oznámenia (druhého) disciplinárneho návrhu z 30. januára 2023 disciplinárne obvinenému, ktorý nastal 15. februára 2023. Inými slovami disciplinárny senát posudzoval, či sa disciplinárne obvinený nezapožičaním požadovaných notárskych spisov ministerstvu spravodlivosti v období od 28. decembra 2020 do 15. februára 2023 nedopustil disciplinárneho previnenia. Napriek odlišnému, resp. absentujúcemu ohraničeniu skutku v druhom disciplinárnom návrhu z 30. januára 2023, o ktorom disciplinárny senát rozhodoval, dospel disciplinárny senát k záveru, že totožnosť skutku vymedzeného v danom disciplinárnom návrhu a skutku posudzovaného disciplinárnym senátom zostala zachovaná.

53. Keďže uvedené vymedzenie skutku ako trváceho deliktu a jeho ohraničenie bolo pre posúdenie veci rozhodujúcim, upovedomil disciplinárny senát o tomto svojom pohľade aj účastníkov konania na ústnom pojednávaní konanom 11. októbra 2023.

54. Pre úplnosť disciplinárny senát poukazuje i na to, že obdobne posúdil povahu skutku a jeho ohraničenie najvyšší správny súd aj v rozhodnutí č. k. 31D/5/2022-159 z 8. novembra 2022, keď v bode 30 odôvodnenia uviedol, že „disciplinárny senát vyhodnotil skutok kladený disciplinárne obvinenému za vinu ako skutok trváci. Disciplinárne previnenie spočívajúce v danej veci v nepredložení notárskeho spisu navrhovateľovi vykonávajúcemu štátny dohľad nad činnosťou notára v určenej lehote a ani následne je trváce disciplinárne previnenie, ktoré spočíva vo vytvorení a udržiavaní protiprávneho stavu (§ 122 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523122'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Trestného zákona). Tento protiprávny stav vytvára disciplinárne obvinený ako notár svojím postupom, keď na žiadosť navrhovateľa zo dňa 17.2.2020 po uplynutí 5 dňovej lehoty žiadaný spis nepredložil, teda protiprávny stav vznikol od prvého dňa po uplynutí lehoty určenej navrhovateľom a disciplinárne obvinený ho udržiava do okamihu predloženia spisu. Skutkové

zistenia v danej veci potvrdili, že disciplinárne obvinený žiadaný spis nepredložil do dňa 8.3.2022 (navrhovateľom označeným v návrhu na začatie disciplinárneho konania spísaného dňa 11.3.2022) a ani ku dňu 6. apríla 2022 ( deň doručenia mu upovedomenia o začatí disciplinárneho konania).“

3. Včasnosť podania disciplinárneho návrhu 55. Disciplinárny senát skúma včasnosť podania disciplinárneho návrhu upravenú v § 14 disciplinárneho súdneho poriadku ex lege, pričom v danej veci aj sám disciplinárne obvinený a jeho obhajca namietali, že disciplinárny navrhovateľ nepodal disciplinárny návrh v jednoročnej subjektívnej lehote, pretože o nezapožičaní notárskych spisov sa dozvedel už v júni 2020.

56. Posúdenie včasnosti podania disciplinárneho návrhu je v danom prípade opätovne sčasti spojené s tým, že sa jedná o trváci delikt, pričom predmetom rozhodovania disciplinárneho senátu je nezapožičanie notárskych spisov ministerstvu spravodlivosti ohraničené obdobím od 28. decembra 2020 do 15. februára 2023.

57. V zmysle § 14 disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárny návrh možno podať do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

58. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ministerstvo spravodlivosti v liste č. 08923/ 2022/152 z 6. júla 2022 opätovne vyzvalo disciplinárne obvineného na bezodkladné zapožičanie notárskych spisov zdôrazňujúc, že táto povinnosť jeho disciplinárnym potrestaním nezanikla. Od tohto momentu možno disciplinárnemu navrhovateľovi pričítať, že sa dozvedel o trvajúcom protiprávnom stave, keďže zákon pre začiatok plynutia lehoty vyžaduje objektívne preukázanú vedomosť a nie len možnosť sa dozvedieť.

Disciplinárny návrh doručený 3. februára 2023 bol preto podaný v jednoročnej subjektívnej lehote. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že začiatok plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty v zmysle § 14 disciplinárneho súdneho poriadku nebolo možné počítať od momentu začiatku deliktu, pretože ku dňu 28. decembra 2020 nebolo dané zákonné ustanovenie účinné, keďže tento zákon nadobudol účinnosť až 1. decembra 2021. Do úvahy neprichádzala ani aplikácia jednoročnej subjektívnej lehoty v zmysle čl. 8 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky, pretože tento interný predpis upravoval len konanie a rozhodovanie Disciplinárnej komisie Notárskej komory. Opačný postup by v podstate znamenal faktickú akceptáciu zániku povinnosti disciplinárne obvineného predložiť ministerstvu spravodlivosti požadované notárske spisy, ktorá by nemohla byť prekonaná ani podaním novej žiadosti, ktorú v danej veci predstavuje práve list ministerstva spravodlivosti č. 08923/2022/152 z 6. júla 2022. Opísané posúdenie je súladné aj vyhodnotením včasnosti podania disciplinárneho návrhu v rozhodnutí najvyššieho správneho súdu č. k. 31D/5/2022-159 z 8. novembra 2022, ktoré sa

tiež týkalo disciplinárneho potrestania notára za nepredloženie notárskeho spisu ministerstvu spravodlivosti a ktoré následne prešlo aj kontrolou ústavnosti (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 173/2023-44 z 29. marca 2023).

V tejto súvislosti možno poukázať aj na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 212/2023-46 z 7. novembra 2023, v zmysle ktorého pri trvácom delikte subjektívna ani objektívna premlčacia doba nemôžu začať plynúť skôr, ako došlo k ukončeniu protiprávneho konania (bod 36 odôvodnenia), pričom každý prípad je potrebné posudzovať individuálne (bod 49 odôvodnenia).

59. Disciplinárny návrh bol logicky podaný aj v trojročnej objektívnej lehote, pretože pod spáchaním disciplinárneho previnenia v zmysle § 14 disciplinárneho súdneho poriadku je potrebné rozumieť moment ukončenia trváceho deliktu, ku ktorému formálne došlo až 15. februára 2023, kedy bol disciplinárne obvinenému oznámený disciplinárny návrh z 30. januára 2023. 60.

Na podklade vyššie uvedených úvah dospel preto disciplinárny senát k záveru, že disciplinárny návrh bol podaný včas, t. j. súladne s § 14 disciplinárneho súdneho poriadku. 4. K námietke ne bis in idem a litispendencii 61. Disciplinárne obvinený ako i jeho obhajca primárne namietali, že podaným disciplinárnym návrhom došlo k porušeniu zásady ne bis in idem a zákazu litispendencie.

62. Zásada ne bis in idem má svoj ústavný charakter (čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky) a premieta sa do znenia prvej vety § 2 ods. 8 Trestného poriadku, podľa ktorého „Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby“. S odkazom na znenie § 4 disciplinárneho súdneho poriadku sa zásada ne bis in idem aplikuje aj na disciplinárne konanie proti notárom.

63. Podľa disciplinárne obvineného a jeho obhajcu došlo k porušeniu zásady ne bis in idem tým, že disciplinárne obvinený bol už za totožný skutok potrestaný rozhodnutím Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022. Disciplinárny senát však v tejto súvislosti akcentuje, že skutok, na ktorý sa uvedené disciplinárne rozhodnutie vzťahuje, sa týka iného časového obdobia a to nezapožičania notárskych spisov od 5. júna 2020 do 23. novembra 2020. Keďže prebiehajúce disciplinárne konanie na najvyššom správnom súde sa týka iného skutku, spočívajúceho v nezapožičaní notárskych spisov v období od 28. decembra 2020 do 15. februára 2023, nemohlo dôjsť k porušeniu zásady ne bis in idem. Táto zásada sa totiž vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu týka nemožnosti opätovného vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti za ten istý skutok.

Inými slovami zásada ne bis in idem nebráni vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti za iný samostatný i keď obdobný skutok nasledujúci po skutku, za ktorý už bola voči jeho páchateľovi vyvodená disciplinárna zodpovednosť. 64. Rovnaké závery pritom platia aj pri zákaze litispendencie. Znenie § 13 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku upravuje, že „začatie disciplinárneho konania bráni tomu, aby proti tomu istému disciplinárne obvinenému o tom istom skutku prebiehalo iné disciplinárne konanie.“ Vzhľadom na vyššie uvedené, je však zrejmé, že disciplinárne konania začaté na podklade disciplinárneho návrhu z 30. novembra 2020 a z 30. januára 2023 sa týkajú dvoch rozdielnych skutkov, v dôsledku čoho nedošlo v danom prípade ani k porušeniu zákazu litispendencie. 5.

K zaujatosti prísediacich sudcov 65. Pokiaľ disciplinárne obvinený a jeho obhajca namietali zaujatosť prísediacej sudkyne z dôvodu jej účasti v disciplinárnom senáte Disciplinárnej komisie Notárskej komory, ktorý vydal rozhodnutie č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022, pričom následne túto námietku rozšírili z rovnakého dôvodu aj na prísediaceho sudcu, je potrebné k tomu uviesť, že táto námietka bola procesne i vecne právne irelevantná, v dôsledku čoho na ňu nebolo disciplinárnym senátom prihliadané. 66.

Na predmetnú námietku zaujatosti disciplinárny senát neprihliadal predovšetkým z dôvodu jej oneskoreného podania. V zmysle § 24 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel, pričom na neskôr oznámenú námietku zaujatosti sa neprihliada. V danej veci bolo zloženie disciplinárneho senátu oznámené disciplinárne obvinenému (v aktuálnom zložení) v upovedomení o ústnom pojednávaní, ktoré bolo disciplinárne obvinenému doručené 4. júla 2023 a jeho vtedajšiemu obhajcovi JUDr.

Petrovi Kubíkovi dňa 5. júla 2023. Keďže títo v zákonnej sedemdňovej lehote námietku zaujatosti voči prísediacim sudcom nepodali, na neskôr podanú námietku nebolo možno zo strany disciplinárneho senátu prihliadať. Na tomto závere nebolo spôsobilé nič zmeniť ani tvrdenie neskoršieho obhajcu JUDr. Marka Polakoviča, že tento sa o dôvode zaujatosti dozvedel neskôr, pretože namietaný dôvod zaujatosti sa netýkal osoby tohto obhajcu.

V opačnom prípade by totiž voľba nového obhajcu vždy znamenala aj osobitný prípad navrátenia lehoty na podanie námietky zaujatosti. 67. Disciplinárny senát zároveň nemohol prihliadať na námietku zaujatosti týkajúcu sa prísediacich sudcov aj s odkazom na subsidiárne použitie § 32 ods. 6 k § 31 ods. 3 Trestného poriadku v zmysle § 4 disciplinárneho súdneho poriadku. Okrem iného sa totiž v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku nekoná aj o takej námietke zaujatosti, ktorá by bola založená na iných dôvodoch, než tých, aké sú uvedené v § 31, pričom povahu relevantného dôvodu v zmysle § 31 ods. 3 nemá namietanie skoršieho rozhodovania sudcu o obvinenom.

Práve povahu takéhoto skoršieho rozhodovania o inom delikte malo aj rozhodovanie prísediacich sudcov v rámci Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky. Títo totiž v tomto prípade rozhodovali o inom skutku, než je ten, ktorý je predmetom rozhodovania disciplinárneho senátu a k tomu aj na inom orgáne. Pokiaľ pritom analogicky platí, že z rozhodovania nie je vylúčený ten sudca, ktorý konal a rozhodoval pri tom istom obvinenom ale o inom jeho skutku, hoci majúcom povahu trváceho skutku súvisiaceho s prejednávaným skutkom, potom takéto rozhodovanie je prípustné aj v disciplinárnom konaní.

Napríklad, ak sudca uzná vinným obžalovaného z trváceho trestného činu nedovoleného ozbrojovania (§ 284 a § 285 Trestného zákona), nie je vylúčeným z rozhodovania o trestnom čine nedovoleného ozbrojovania, ktorého sa ten istý páchateľ dopustil bezprostredne následne.

68. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že keďže prísediaci sudcovia sa v rámci disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zúčastnili rozhodovania o inom skutku disciplinárne obvineného, súčasne nebolo namieste od nich požadovať, aby sami oznámili svoju možnú zaujatosť, v dôsledku čoho nemohlo v danom prípade obstáť žiadne porovnávanie s disciplinárnou vecou sudcu S. (rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32D/15/2021 z 8. marca 2023).

6. K zohľadňovaniu právnych účinkov rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022 69. Vzhľadom na to, že sa jednotliví účastníci konania (nesprávne) vo svojich návrhoch a vyjadreniach dovolávali jednak účinkov rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022 ako i účinkov rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/126/2022-146 z 4. mája 2023, ktorým bolo dané rozhodnutie disciplinárnej komisie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, bolo potrebné zo strany disciplinárneho senátu zdôrazniť s týmito rozhodnutiami súvisiace dve procesne významné skutočnosti.

70. Prvou bola nemožnosť disciplinárneho senátu prihliadať na účinky rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022 z dôvodu, že podanie správnej žaloby disciplinárne obvineným proti tomuto rozhodnutiu bolo ex lege v nadväznosti na znenie čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky spojené s nastúpením odkladného účinku. V zmysle § 186 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nastúpením odkladného účinku sa pritom pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tomto smere disciplinárny senát poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/126/2022-115 z 30. augusta 2022, z ktorého vyplýva rovnaký záver.

71. Druhou skutočnosťou bola nemožnosť disciplinárneho senátu prihliadať na účinky rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/126/2022-146 z 4. mája 2023, pretože proti nemu bola ministerstvom spravodlivosti podaná kasačná sťažnosť. Podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania je totiž ex lege spojené s odkladným účinkom kasačnej sťažnosti v zmysle § 446 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku. V zmysle § 447 ods. 2 Správneho súdneho poriadku sa pritom nastúpením odkladného účinku pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a to až do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej

sťažnosti. 7. Posúdenie žiadostí ministerstva spravodlivosti o zapožičanie notárskych spisov 72. Po posúdení vyššie uvedených predbežných, resp. procesných skutočností mohol disciplinárny senát vecne preskúmať a posúdiť v danej veci fundamentálnu otázku, či nezapožičanie notárskych spisov disciplinárne obvineným ministerstvu spravodlivosti bolo odôvodnené alebo ním došlo k porušeniu Notárskeho poriadku a spáchaniu disciplinárneho previnenia.

73. V zmysle § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku vykonáva ministerstvo spravodlivosti štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 daného zákona. Pri výkone štátneho dohľadu je notár v zmysle § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady.

Na výkon štátneho dohľadu nadväzuje aj oprávnenie ministra spravodlivosti a ním poverených pracovníkov ministerstva spravodlivosti požadovať zapožičanie notárskych spisov v zmysle § 83 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku.

74. Predpokladom pre nastúpenie povinnosti notára zapožičať notársky spis je de lege lata písomná žiadosť ministra spravodlivosti alebo ním povereného pracovníka ministerstva spravodlivosti, pričom do 30. apríla 2021 Notársky poriadok v § 83 ods. 1 vyžadoval, aby písomná žiadosť bola aj odôvodnená.

75. Disciplinárne obvinený namietal, že generálny riaditeľ sekcie dohľadu P.. P. W. nemal formálne postavenie ministerkou spravodlivosti povereného pracovníka, oprávneného požadovať zapožičanie notárskych spisov. Disciplinárny senát k tomu uvádza, že poverenie v rámci výkonu štátnej služby na úseku štátnej správy predstavuje osobitné zmocnenie vykonávať určitú činnosť. Toto poverenie môže mať buď povahu organizačného aktu, vzťahujúceho sa na pracovníkov na určitom pracovnom mieste, či úseku alebo individuálneho poverenia konkrétnej osoby. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva ministerstvu spravodlivosti, resp. ministrovi spravodlivosti povinnosť realizovať poverenie pracovníkovi ministerstva spravodlivosti spočívajúce v jeho oprávnení požadovať zapožičanie notárskeho spisu len v podobe individuálneho poverenia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že poverenie na výkon určitej činnosti v rámci výkonu štátnej služby nemá po formálnej stránke povahu súkromnoprávneho splnomocnenia, resp. dohody o plnej moci (ako mylne uviedol obhajca) a preto sa nevyžaduje jeho „podpísanie“ povereným pracovníkom.

76. Vo vzťahu k prejednávanej veci a ohraničeniu skutku, v rámci ktorého disciplinárne obvinený nezapožičal ministerstvu spravodlivosti notárske spisy (od 28. decembra 2020 do 15. februára 2023), je rozhodujúcim list ministerky spravodlivosti č. 21429/2020/152 z 23. júna 2020, v ktorom bolo výslovne skonštatované, že „P.. P. W. je ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky poverený pracovník ministerstva na výkon úkonov v zmysle § 83 Notárskeho poriadku“. Námietky disciplinárne obvineného a jeho obhajcu naďalej spochybňujúce oprávnenie P.. P. W. požadovať menom ministerstva spravodlivosti predloženie notárskych spisov sa javia disciplinárnemu senátu ako zjavne účelové, keďže už z listu disciplinárne obvineného (jeho obhajcu) z 26. júna 2020 jasne vyplývalo, že tento „akceptuje“ P.. P. W. ako osobu oprávnenú v zmysle § 82 ods. 1 a § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku.

77. Vo vzťahu k posúdeniu otázky týkajúcej sa rozsahu odôvodnenia písomnej žiadosti na zapožičanie notárskych spisov je potrebné zohľadniť povahu štátneho dohľadu ministerstva spravodlivosti na činnosťou notárov. Predovšetkým je nutné zdôrazniť, že výkon štátneho dohľadu je realizáciou kontrolnej činnosti ministerstva spravodlivosti v rámci výkonu štátnej správy. Tento verejno-správny rozmer znamená, že výkon štátneho dohľadu má vrchnostenský charakter, t. j. pri výkone kontrolných oprávnení je ministerstvo spravodlivosti v nadradenom postavení voči kontrolovaným notárom. Už len z opísanej povahy štátneho dohľadu je potom zrejmé, že notár nie je a ani nemôže byť oprávnený posudzovať splnenie podmienok pre zapožičanie notárskeho spisu ministerstvu spravodlivosti. V opačnom prípade by totiž notár negoval vrchnostensky charakter štátneho dohľadu a naopak sám by autoritatívne určoval, kedy sa tomuto dohľadu podrobí a kedy nie. Na opísanom závere nič nemení ani zákonom ustanovená povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť (§ 13 a § 39 Notárskeho poriadku) alebo všeobecný odkaz na ochranu súkromia, či osobných údajov. Notársky poriadok totiž v tomto

smere neustanovuje žiadnu výnimku, ktorá by negovala možnosť výkonu štátneho dohľadu zo strany ministerstva spravodlivosti. Pokiaľ má však notár podozrenie, že zapožičanie notárskeho spisu ministerstvom spravodlivosti môže byť spojené s protiprávnou činnosťou, má možnosť na ňu upozorniť podaním trestného oznámenia alebo sťažnosti.

78. Na podklade vyššie uvedených záverov dospel preto disciplinárny senát k záveru, že pre náležité odôvodnenie písomnej žiadosti ministra spravodlivosti alebo ním povereného zamestnanca ministerstva spravodlivosti podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku bolo postačujúce uvedenie, že notársky spis je požadovaný na účel výkonu štátneho dohľadu v zmysle § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku.

79. K obdobnému záveru pritom dospel najvyšší správny súd aj v rozhodnutí č. k. 31D/5/ 2022-159 z 8. novembra 2022, keď uviedol, že: „zákonodarca v právnej norme § 83 ods.1 Notárskeho poriadku neustanovuje ďalšie podmienky pre odôvodnenie písomnej žiadosti. Vychádzajúc z obsahu právnej úpravy Notárskeho poriadku ustanovujúcej podmienky výkonu dohľadu navrhovateľa ako zákonnom oprávnenej osoby nebolo úmyslom zákonodarcu, aby notár podliehajúci štátnemu dohľadu navrhovateľa sám podľa vlastnej úvahy posudzoval a vyhodnocoval dôvodnosť alebo nedôvodnosť dôvodov, z ktorých navrhovateľ žiada o predloženie notárskeho spisu. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 83 ods.1 Notárskeho poriadku a ani v žiadnej inej právnej úprave Notárskeho poriadku nepriznáva notárovi ako osobe povinnej pri výkone štátneho dohľadu osobou oprávnenou posudzovať dôvodnosť dôvodov, či už pri nazeraní do notárskych spisov ( § 81 Notárskeho poriadku) alebo zapožičiavaní notárskych spisov ( § 82 Notárskeho poriadku).“

80. Možno preto skonštatovať, že (1) žiadosti ministerstva spravodlivosti o zapožičanie notárskych spisov č. 21429/2020/152 z 7. mája 2020, č. 21429/2020/152 z 3. júna 2020 a č. 08923/2022/152 z 6. júla 2022 boli podané P.. P. W. ako oprávnenou osobou, t. j. ministerkou spravodlivosti povereným pracovníkom ministerstva spravodlivosti, resp. žiadosť č. 21429/ 2020/152 z 23. júna 2020 bola podaná priamo ministerkou spravodlivosti, (2) tieto žiadosti sa vzťahovali na notárske spisy týkajúce sa výkonu notárskej činnosti a to konaní vo veciach notárskych úschov v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku a súčasne (3) tieto žiadosti boli podané v písomnej podobe a dostatočne odôvodnené s odkazom na znenie § 89 Notárskeho poriadku oprávňujúceho ministerstvo spravodlivosti k výkonu štátneho dohľadu nad činnosťou notárov.

81. Nezapožičaním požadovaných notárskych spisov v období od 28. decembra 2020 do 15. februára 2023 preto disciplinárne obvinený porušil povinnosť notára uvedenú v ustanovení § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021, podľa ktorého notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku, resp. povinnosť uvedenú de lege lata v ustanovení § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom od 1. mája 2021, podľa ktorého notár svoje spisy požičia na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku.

82. Zo zisteného skutkového stavu možno vyvodiť záver, že disciplinárne obvinený sa dopustil skutku kladeného mu za vinu, vo forme priameho úmyslu. Z vedomého nezapožičania notárskych spisov ministerstvu spravodlivosti je zrejmé, že disciplinárne obvinený jednoznačne konal s úmyslom tieto nepredložiť, pričom vedel, že svojím konaním ohrozí záujem chránený zákonom (oprávnenie ministerstva spravodlivosti vykonávať štátny dohľad), a chcel ho ohroziť [§ 15 písm. a) Trestného zákona v nadväznosti na § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku].

Disciplinárny senát sa teda nestotožnil s obranou disciplinárne obvineného a jeho obhajcu o absencii zavinenia u disciplinárne obvineného. Zo strany disciplinárne obvineného nešlo totiž o prejavenie iného právneho názoru pri výkone notárskej činnosti (§ 3 ods. 1

Notárskeho poriadku), ale o ostentatívne ignorovanie dohľadových kompetencií ministerstva spravodlivosti. Pokiaľ sú pritom tieto kompetencie ostatnými notármi vo všeobecnosti akceptované, nebol dôvod zohľadniť iný (svojvoľný) názor disciplinárne obvineného na obsah zákonnej povinnosti zapožičať notársky spis ministerstvu spravodlivosti v rozsahu, ktorý by ho zbavil disciplinárnej zodpovednosti, resp. by túto „zmiernil“ priznaním inej formy zavinenia. 83. Disciplinárny senát preto dospel k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 prvej vety Notárskeho poriadku

IV. Uloženie disciplinárneho opatrenia

84. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát prihliadal najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania disciplinárneho obvineného, následok a mieru jeho zavinenia, pričom zohľadnil viaceré okolnosti, ktoré mali poľahčujúci i priťažujúci

charakter. 85. Zásadnou poľahčujúcou okolnosťou bola doterajšia disciplinárna minulosť disciplinárne obvineného, ktorý doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný. Uvedené vyplývalo zo správy Notárskej komory Slovenskej republiky, pričom s odkazom na odkladný účinok správnej žaloby podanej disciplinárne obvineným proti rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022 sa nezohľadňovali ani účinky tohto rozhodnutia.

86. Za poľahčujúcu okolnosť sui generis bolo možné označiť aj motív konania disciplinárne obvineného, ktorým nebola snaha zakryť nezapožičaním notárskych spisov eventuálne vlastné pochybenia, ale ochrana (i keď neoprávnená) súkromia osôb, ktorých sa týkali notárske

úschovy. 87. Povahu priťažujúcich okolností mali forma zavinenia v podobe priameho úmyslu, relatívne dlhá doba, po ktorú disciplinárne obvinený nezapožičal ministerstvu spravodlivosti notárske spisy (25 mesiacov), skutočnosť, že sa jednalo až o 6 nezapožičaných notárskych spisov, ako i to, že disciplinárne obvinený neprejavil vo vzťahu ku skutku kladenému za vinu ani v náznaku žiadnu sebareflexiu. Škodlivým následkom tohto jeho skutku bolo nesporne zmarenie výkonu štátneho dohľadu zo strany ministerstva spravodlivosti, pričom intenzitu tohto následku zosilňuje aj to, že disciplinárne obvinený zapožičanie notárskych spisov ministerstvu spravodlivosti pro futuro naďalej podmieňuje svojim svojvoľným výkladom zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 89 ods. 1 a § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku.

88. Vyhodnotiac uvedené poľahčujúce i priťažujúce okolnosti dospel disciplinárny senát k záveru, že v danej veci prevyšoval dopad priťažujúcich okolností. 89. Disciplinárny senát preto nemohol uložiť disciplinárne obvinenému najmiernejšie disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, ako tomu bolo vo veci rozhodnutia najvyššieho správneho súdu č. k. 31D/5/2022-159 z 8. novembra 2022, týkajúcej sa nezapožičania len jedného notárskeho spisu i keď po dobu porovnateľne dlhú dobu (25 mesiacov).

90. Na druhej strane disciplinárny senát nezistil dôvod na uloženie najprísnejšieho disciplinárneho opatrenia navrhnutého disciplinárnym navrhovateľom a to zbavenia notárskeho úradu. Pokiaľ disciplinárny navrhovateľ odôvodňoval uloženie tohto disciplinárneho opatrenia predovšetkým s poukazom na predchádzajúce disciplinárne potrestanie disciplinárne obvineného, je potrebné zdôrazniť, že si neuvedomil, že z dôvodu odkladného účinku spojeného s podaním správnej žaloby sa na účinky rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory č. DK 19/2020-76 z 23. marca 2022 neprihliada. Samotné zdôraznenie závažnosti disciplinárneho previnenia premietnuté do zmarenia výkonu štátneho dohľadu však na uloženie najprísnejšieho disciplinárneho opatrenia nepostačovalo a disciplinárny senát v tejto súvislosti súhlasí s disciplinárne obvineným, že takéto potrestanie by malo „drakonický“ charakter.

91. Keďže sa disciplinárne obvinený dopustil skutku už v čase do 30. novembra 2021, aplikoval disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia (s odkazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku) ustanovenie § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2021. V jeho zmysle bolo možné uložiť nasledovné disciplinárne opatrenia a) písomné pokarhanie, b) peňažnú pokutu až do výšky 3300 eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov a d) zbavenie notárskeho úradu. Disciplinárny senát následne dospel k záveru, že primeraným a spravodlivým disciplinárnym opatrením, ktoré je namieste uložiť disciplinárne obvinenému, bude peňažná pokuta na hornej hranici a to vo výške 3000,- eur.

V. Záverečné ustanovenia

92. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol disciplinárny senát tak, že disciplinárne obvinenému, ktorého uznal vinným, uložil podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške stanovenej v § 1 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov disciplinárneho konania. 93. Disciplinárny senát súčasne formálne nerozhodoval o návrhu disciplinárne obvineného obsiahnutom v liste jeho obhajcu z 14.3.2023 (doručenom 17.3.2023), v ktorom bolo navrhnuté prerušiť disciplinárne konanie „do doby právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 6S/126/2022.“ V predmetnej veci totiž už bolo medzičasom právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/126/2022-146 z 4. mája 2023, takže dôvod na rozhodovanie o danom návrhu na prerušenie disciplinárneho konania nebol daný. 94. Záverom disciplinárny senát z opatrnosti upozorňuje účastníkov konania, že na ústnom pojednávaní 11. októbra 2023 po vyhlásení rozhodnutia bolo dané nesprávne (neúplné)

poučenie

o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu v tom zmysle, že voči nemu nie je opravný prostriedok prípustný. Vzhľadom na to, že disciplinárny navrhovateľ navrhol disciplinárne opatrenie spočívajúce v zbavení úradu notára, a disciplinárny senát takémuto návrhu nevyhovel, bude disciplinárny navrhovateľ oprávnený podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie v zmysle § 37 ods. 1 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku v zmysle (už správneho) poučenia obsiahnutého na konci tohto rozhodnutia. Keďže lehota na podanie odvolania začne disciplinárnemu navrhovateľovi plynúť od doručenia tohto rozhodnutia (§ 37 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku), nebol tento nesprávne vyhláseným poučením dotknutý na svojich procesných právach. 95. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v disciplinárnom senáte pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu podanie opravného prostriedku disciplinárne obvineným nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutia môže podľa § 37 ods. 1 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku podať odvolanie disciplinárny navrhovateľ. Odvolanie musí byť podané do 15 dní odo dňa doručenia disciplinárneho rozhodnutia. Odvolanie sa podáva Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (adresa: Trenčianska 56/A, 821 09 Bratislava 3). Včas podané odvolanie má odkladný účinok.

V Bratislave dňa 11. októbra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozhodnutie 32D/2/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik