32D/4/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka a prísediacich sudcov JUDr. Zdenky Benčíkovej a JUDr. Jitky Johany Hasíkovej v disciplinárnej veci vedenej proti K.. S. I., sudcovi V. I. N., v konaní o návrhu predsedu V. I. N. na začatie disciplinárneho konania pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov podanému dňa 15. februára 2018, na ústnom pojednávaní dňa 31. marca 2022, takto

rozhodol:

Odôvodnenie

1. Návrhom zo dňa 14. februára 2018, ktorý bol disciplinárnemu senátu doručený dňa 15.

2. Predseda súdu svoj návrh skutkovo vymedzil nasledovne: (i) v konaní 10Cb/20/2008 dňa 3. júla 2013 disciplinárne stíhaný sudca odročil pojednávanie za účelom ďalšieho dokazovania a to výsluchom svedkov prostredníctvom dožiadaného súdu, pričom dožiadanie vypracoval až dňa 9. februára 2018; (ii) v konaní 26Cb/41/2008 dňa 30. novembra 2011 disciplinárne stíhaný sudca odročil termín pojednávania na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré nariadil až 19. júla 2017; (iii) v konaní 26Cb/44/2008 disciplinárne stíhaný sudca odročil termín pojednávania dňa 6. marca 2013 za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré nariadil až uznesením dňa 1. februára 2018; (iv) v konaní 26Cb/148/2010 disciplinárne stíhaný sudca odročil termín pojednávania dňa 19. októbra 2011 na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré nariadil uznesením až dňa 31. augusta 2017; (v) v konaní 36Cb/33/2011 dňa 9. augusta 2013 disciplinárne stíhaný sudca vykonal ohliadku a až dňa 31.

Dňa 1. decembra 2021 nadobudol účinnosť disciplinárny súdny poriadok, na základe ktorého (§ 3 disciplinárneho súdneho poriadku), o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnych

februára 2018). Po nadobudnutí účinnosti disciplinárneho súdneho poriadku bola disciplinárna vec náhodným výberom pridelená disciplinárnemu senátu 32D najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej koná pod spisovou značkou 32D/4/2021.

Disciplinárne stíhaný sudca sa k návrhu predsedu súdu písomne vyjadril podaním z 26. marca 2018, kde uviedol, že „Predovšetkým základný vzťah ku popísaným skutkom vyjadrím ústne na pojednávaní, keďže mám za to, že toto je vhodné vykonať ústne.“.

6. Po nadobudnutí účinnosti disciplinárneho súdneho poriadku vyzval najvyšší správny súd predsedu súdu s odkazom na ustanovenie § 19 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku na odstránenie nedostatku disciplinárneho návrhu spočívajúceho v neuvedení návrhu na uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. Predseda súdu podaním z 28. marca 2022 označený nedostatok disciplinárneho návrhu odstránil, keď uviedol, že „Čo sa týka návrhu disciplinárneho opatrenia prieťahy v konaní, za ktoré som navrhol disciplinárne stíhať sudcu nastali ako vyplýva z disciplinárneho návrhu v priebehu rokov 2011 až 2017. Ďalej, ako vyplýva z návrhu treba konštatovať, že v tých rokoch disciplinárne stíhaný sudca pracoval s neprimeraným množstvom vecí, čo vyplývalo predovšetkým z nedostatočne personálneho obsadenia Okresného súdu Pezinok. Najmä táto skutočnosť znižuje mieru zavinenia, a preto z tohto pohľadu, z pohľadu času, ktorý uplynul od disciplinárneho previnenia, ako i dĺžky disciplinárneho konania a jeho účelu navrhujem uznať vinu za disciplinárne previnenie a uložiť trest napomenutia.“.

. . žiada, aby sa disciplinárny návrh prejednal a uzatvorila sa dohoda o vine a treste s tým, že vo vzťahu k disciplinárnemu návrhu predsedu OS Pezinok súhlasí so zastavením konania.“. 8. Zo skutočností uvedených v bode 2 vyššie vyplýva jednak značná dĺžka trvania predsedom súdu tvrdených prieťahov v označených konaniach ako aj skutočnosť, že k prieťahom (vzhľadom k ich opísanej povahe spočívajúcej v nečinnosti) došlo (vznikli a následne trvali) vo väčšine prípadov päť rokov pred podaním návrhu predsedu súdu. Aj vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd skúmal včasnosť podania návrhu predsedu súdu osobitne vo svetle plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu.

Citované ustanovenie zákona č. 385/2000 Z.z. zakladá jednoročnú subjektívnu lehotu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorá je (rovnako ako objektívna lehota) lehotou prekluzívnou. 10. Najvyšší správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou začatia plynutia subjektívnej lehoty (na podanie návrhu) vo svetle špecifika disciplinárneho previnenia spočívajúceho v nečinnosti sudcu, ktoré má (z podstaty veci) trváci charakter. V rámci posudzovania tejto otázky sa ako kľúčové javia byť nasledovné dve podotázky: (i) prvá - či subjektívna lehota môže začať plynúť skôr ako došlo k odstráneniu prieťahu (teda počas jeho trvania) alebo (optikou z opačného konca), či subjektívna lehota môže uplynúť (a právo príslušného subjektu s návrhovou legitimáciou prekludovať) počas trvania prieťahu a (ii) druhá - kedy (bez ohľadu na vzťah k trvaniu prieťahu) začne samotná subjektívna lehota plynúť. Pokiaľ odpoveď na prvú podotázku sa musí nevyhnutne niesť v rovine všeobecnej až teoretickej, druhú podotázku (vzhľadom na jej špecifičnosť) najvyšší správny súd posudzoval výlučne vo vzťahu k prejednávanej veci.

II. ÚS 140/2011 zo 16. júna 2011, že „Disciplinárne konanie má povahu a znaky trestného konania, pričom disciplinárny súd je povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na základné zásady, ktoré sa aplikujú v trestných veciach. Preto v prípade, ak dôjde k porušeniu týchto zásad a takéto porušenie je v príčinnej súvislosti so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dochádza aj k porušeniu základných práv disciplinárne obvineného sudcu.“. 12. Ústavný súd v citovanom náleze vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej lehoty uzavrel, že „Účelom a zmyslom inštitútu zániku zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie uplynutím premlčacej lehoty (uvedenej v § 120 ods. 7 zákona o sudcoch) podľa § 118 ods. 1 zákona o sudcoch je na jednej strane záujem, aby návrh na disciplinárne konanie proti sudcovi bol podávaný bez zbytočného odkladu, a na druhej strane nevyhnutnosť poskytnúť ochranu sudcom pred podávaním disciplinárnych návrhov s podstatným časovým odstupom jednak od momentu, keď došlo ku konaniu, v ktorom možno vidieť disciplinárne

13. Najvyšší správny súd vo svojich ďalších úvahách vychádzal taktiež z nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 350/2020 z 22. júla 2021, v rámci ktorého ústavný súd v súvislosti s rozdielnou povahou inštitútov ústavnej sťažnosti (smerujúcej k ochrane základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a disciplinárneho konania uzavrel, že „Na doplnenie ústavný súd uvádza, že sťažovateľka nesprávnym spôsobom vníma vzťah dvoch právnych inštitútov: Účelom disciplinárneho konania je záujem štátu na riadnom výkone justície, zatiaľ čo účelom ústavnej sťažnosti je ochrana individuálnej ľudsko-právnej pozície jednotlivca.

Napriek istej podobnosti (ktorú umocňuje v podstate rovnaký skutkový základ) s inštitútom ústavnej sťažnosti (smerujúcej k ochrane základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), ktorá podobnosť spočíva v tom, že cieľom oboch inštitútov je eliminácia prieťahu v konaní, sú tieto inštitúty zásadne odlišné. Ako už uviedol ústavný súd vo vyššie citovanom rozhodnutí „účelom ústavnej sťažnosti je ochrana individuálnej ľudsko-právnej pozície jednotlivca“. Táto ochrana je jednotlivcovi poskytovaná v ultimátnej rovine (po vyčerpaní dostupných prostriedkov nápravy) ústavným súdom, pričom iniciátorom konania je [v zmysle § 122 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 314/2018 Z.z.“)] jedine jednotlivec (sťažovateľ), teda osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

15. Na druhej strane účelom a teda „chráneným záujmom“ disciplinárneho konania je riadny výkon justície. Tento záujem je zabezpečovaný a chránený „viaczdrojovo“ pričom subjekt disponujúci návrhovou legitimáciou (podľa § 15 disciplinárneho súdneho poriadku) touto kompetenciou disponuje popri ďalších prostriedkoch, ktoré mu slúžia pre potreby plnenia si jeho role (v prípade predsedu súdu napr. postup podľa § 53 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

16. Odvolávajúc sa na skutočnosti a úvahy uvedené v bodoch 11 až 15 vyššie preto najvyšší správny súd v rámci interpretácie ustanovenia § 14 disciplinárneho súdneho poriadku (upravujúceho subjektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu) uprednostnil záujem sudcu (záujem právnej istoty) pred de facto časovo neohraničeným právom subjektu s návrhovou legitimáciou iniciovať disciplinárne konanie v stave, keď tento subjekt o disciplinárnom previnení (spočívajúcom v nečinnosti sudcu) vedel.

17. Druhou podotázkou, na ktorú sa najvyšší správny súd zameral bolo posúdenie samotného momentu začatia plynutia subjektívnej lehoty a to bez ohľadu na jeho vzťah k trvaniu prieťahu. Ako už bolo skôr avizované, najvyšší správny súd túto otázku posudzoval vo vzťahu k prejednávanej veci, vychádzajúc (opäť) z judikatúry ústavného súdu zohľadniac pritom skoršiu judikatúru disciplinárnych senátov. 18. Ústavný súd v skôr citovanom náleze sp.zn. II. ÚS 140/2011 zo 16. júna 2011 (odvolávajúc sa na zdroj Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo. 1. vyd. Žilina: Poradca podnikateľa, s. 233) uviedol, že „Začatie plynutia subjektívnych aj objektívnych lehôt nemôže závisieť od rozhodnutia oprávneného orgánu, ktorý môže navrhnúť disciplinárne konanie [§ 120 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona o sudcoch], pretože prípadná ľubovôľa oprávneného orgánu pri nakladaní so začiatkom subjektívnej lehoty ľubovoľne by mohla narušiť právnu

19. Vyššie uvedený, ústavným súdom formulovaný, základný rámec interpretácie ustanovenia § 14 disciplinárneho súdneho poriadku (predtým ustanovenia § 120 ods. 4 zákona č. 385/ 2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase) následne rozvinuli disciplinárne senáty vo svojej rozhodovacej praxi. Napríklad disciplinárny senát v rozhodnutí sp.zn. 6Ds/2/2016 z 26. novembra 2018 uviedol, že „Určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty nemôže závisieť od svojvôle oprávneného orgánu, ale musí vyplývať z objektívne existujúcich skutočností, od ktorých treba odvodiť, kedy sa oprávnený orgán mohol o disciplinárnom previnení sudcu dozvedieť bez ohľadu na to, či sa skutočne v danom dni o disciplinárnom previnení aj dozvedel. .

Najvyšší správny súd sa stotožnil s názorom (vyjadreným taktiež v náleze ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 140/2011 zo 16. júna 2011), že rozhodným pre začatie plynutia subjektívnej lehoty je moment, kedy subjekt s návrhovou legitimáciou disponoval takou masou poznatkov o disciplinárnom previnení sudcu, na základe ktorých „boli splnené zákonom predpísané podmienky návrhu na disciplinárne konanie“. Tento záver následne aplikoval na prejednávanú vec tak, ako je uvedené nižšie.

predmetom hodnotenia. Tento katalóg zároveň (do istej miery popri ustanovení § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.) vyjadruje kvality a hodnoty napĺňanie resp. ochrana ktorých sa od sudcu očakáva [napríklad kvalita rozhodovacej činnosti (§ 27c písm. a/ a b/ zákona č. 385/ 2000 Z.z.); plynulosť a dôstojnosť vedenia súdneho konania (§ 27c písm. a/ zákona č. 385/ 2000 Z.z.); záujem na súdnom konaní bez zbytočných prieťahov (§ 27c písm. e/ zákona č. 385/ 2000 Z.z.) alebo dodržiavanie zásad sudcovskej etiky (§ 27c písm. f/ zákona č. 385/2000 Z.z.).

V prípade ukončenia hodnotenia sudcu (bez ohľadu na jeho výsledok) preto treba vychádzať z toho, že hodnotiaci subjekt všetky uvedené oblasti posudzoval a v hodnotení sudcu zohľadnil. Vo svetle vyššie uvedeného je analýza starších nevybavených vecí a prieťahov v konaní (§ 27c písm. e/ zákona č. 385/2000 Z.z.) jedným zo zdrojov informácií potrebných pre hodnotenie sudcu a spočíva v poznaní stavu a posúdení príčin nevybavených vecí a prieťahov. Predpokladom analýzy je znalosť rozsahu nevybavených veci, ich posúdenie a to najmä optikou identifikácie prieťahov v týchto veciach. Na rozdiel od posudzovania rozhodovacej činnosti sudcu (ktorej „rozsahový“ rámec reguluje ustanovenie § 27d ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.) zákon č. 385/2000 Z.z. podrobnejšie neupravuje rozsah podkladov pre posudzovanie starších nevybavených vecí a prieťahov v

Nakoľko hodnotenie disciplinárne stíhaného sudcu sa uskutočnilo vo februári 2017 (výsledok hodnotenia bol uvedený v hodnotení sudcu Spr. č. 3103/2016 z 9. februára 2017) mal najvyšší správny súd za to, že subjekt s návrhovou legitimáciou disponoval najneskôr k tomuto dňu dostatočnou informačnou bázou týkajúcou sa prieťahov v konaniach, ktoré mali u disciplinárne stíhaného sudcu nastať v rokoch 2011 až 2013 a mali trvať aj v roku 2017.

Najvyšší správny súd preto na nariadenom ústnom pojednávaní konanie v tejto časti podľa § 26 ods. 1 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku zastavil. 23. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 5:0.

V Bratislave dňa 31. marca 2022