32D/5/2021
ECLI:SK:NSSSR:2024:9621200066.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1Dso/4/2020
- IČS
- 9621200066
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), sudcov JUDr. Anity Filovej, JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a prísediacich sudcov JUDr. Zdenky Benčíkovej a JUDr. Jitky Johany Hasíkovej, v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: Q.. Š. S., narodený X. V. XXXX, D. XX, A., pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s § 116 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (navrhovateľ: predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), o odvolaní disciplinárne obvineného proti rozhodnutiu bývalého disciplinárneho senátu sp. zn. 3 Ds 4/2018 z 28. januára 2020, na neverejnom zasadnutí 27. júna 2024, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (disciplinárny súdny poriadok) per analogiam zastavuje , odvolacie disciplinárne konanie proti rozhodnutiu bývalého disciplinárneho senátu sp. zn. 3 Ds 4/2018 z 28. januára 2020.
Odôvodnenie
Disciplinárny senát zriadený podľa § 119 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“) rozhodnutím sp. zn. 3 Ds 4/2018 z 28. januára 2020 podľa § 124 ods. 1 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. zastavil disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenému pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s § 116 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 385/2000 Z. z.. Disciplinárny senát svoje rozhodnutie o zastavení disciplinárneho konania odôvodnil tým, že z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 8. januára 2020 mal za preukázané, že disciplinárne obvinenému zanikla funkcia sudcu v zmysle § 19 zákona č. 385/2000 Z. z. ku dňu 31. decembra 2019. Zánik funkcie sudcu podľa § 124 ods. 1 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. bránil pokračovaniu disciplinárneho konania a musel viesť k jeho zastaveniu. 2.
Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania sa disciplinárne obvinený odvolal, svoje odvolanie v podstatnom odôvodnil tým, že mu funkcia sudcu nezanikla, ale výkon funkcie sudcu má len prerušený z dôvodu nástupu na starobný dôchodok. V ďalšom
poukazoval na ustanovenie § 19 zákona č. 385/2000 Z. z. (časť ustanovenia v znení „Za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu podľa osobitného predpisu.“), ktoré (zákon č. 282/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ďalej len „zákon č. 282/2019 Z. z.“) nadobudlo účinnosť k 15. októbru 2019, pričom v tejto súvislosti uviedol, že „Vyhlásenie, ktorým som udelil politickej strane Vlasť súhlas na moju kandidatúru na kandidátnej listine tejto strany, som učinil 7. októbra 2019, a to pred notárom, aby nevznikli akékoľvek pochybnosti o jeho originalite a dátume. Vyhlásenie prikladám ako prílohu tohto odôvodnenia odvolania.
Citované vyhlásenie je jednoznačne dané pred účinnosťou novely . . . . . . a v zmysle zásady zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem ju nemožno na môj prípad aplikovať.“. Poukazoval na rozpor zákona č. 282/2019 Z. z. s ustanoveniami čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 30 ods. 4 ústavy, čl. 141 a čl. 144 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Poukazoval taktiež na vybranú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Disciplinárne obvinený sa odvolaním domáhal, aby odvolací disciplinárny senát napadnuté rozhodnutie zrušil a vo veci sám rozhodol (o prerušení konania) alebo vec vrátil disciplinárnemu senátu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol „ .
. . využiť zákonnú kompetenciu (právomoc) obrátiť sa na Ústavný súd s návrhom na vyslovenie nesúladu právneho predpisu . . . . . . s Ústavou, keďže vyriešenie tejto právnej otázky je nielen zásadným spôsobom relevantné pre konečné rozhodnutie tohto disciplinárneho konania, ale je od neho priamo závislé.“. 3.
Keďže disciplinárne obvinený počas disciplinárneho konania prejavil súhlas s kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany, čo sa podľa § 19 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom od 15. októbra 2019 považovalo za vzdanie sa funkcie k 31. decembru 2019, tunajší súd uznesením sp. zn. 32 D 5/2021 z 26. apríla 2022 prerušil disciplinárne konanie podľa § 27 ods. 5 DSP.
4. Dňa 4. mája 2024 disciplinárne obvinený dovŕšil vek 67 rokov. Podľa čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky funkcia sudcu zaniká v posledný deň kalendárneho mesiaca, kedy sudca dovŕšil tento vek. Tunajší súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že podľa § 3 DSP môže svoju právomoc vykonávať len voči presne vymedzenému okruhu osôb. Ak počas disciplinárneho konania zanikne funkcia sudcu, dochádza zásadne k strate právomoci tunajšieho súdu, založenej citovaným ustanovením. Jedinou výnimkou, ktorá je upravená v § 27 ods. 5 DSP je vzdanie sa funkcie sudcu, kedy citované ustanovenie ukladá súdu len prerušiť disciplinárne konanie. A contrario však platí, že v ostatných prípadoch súd takéto oprávnenie nemá (porov. uznesenie tun. súdu sp. zn. 33 D 13/2021, č. 46/2023 ZNSS).
5. V prerokúvanej veci disciplinárne obvinený najskôr urobil prejav, ktorý mal za následok zánik jeho funkcie vzdaním sa k 31. decembru 2019. Vzhľadom na to musel súd postupovať podľa cit. § 27 ods. 5 DSP a disciplinárne konanie prerušiť. Dosiahnutie veku 67 rokov je však podľa čl. 146 ods. 2 ústavy samostatnou právnou skutočnosťou, na ktorú sa viaže zánik funkcie k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Disciplinárne obvinenému síce nezanikla funkcia podľa tohto ustanovenia, pretože mu zanikla už skôr vzdaním sa.
Dovŕšením ustanoveného veku však dochádza k tomu, že k doterajšiemu zákonnému dôvodu zániku funkcie sa ako nová skutočnosť pridružuje ďalší ústavný dôvod, ktorý by viedol k zániku funkcie v každom prípade, aj keby disciplinárne obvinenému už skôr jeho funkcia nezanikla vzdaním sa. Taký zánik by podľa citovanej judikatúry mal za následok zánik disciplinárnej právomoci tunajšieho súdu voči sudcovi. Niet však dôvodu pristupovať inak ani k sudcovi, ktorému funkcia zanikla vzdaním sa a až následne dosiahol vek 67 rokov.
6. Len čo teda u disciplinárne obvineného sudcu, voči ktorému je prerušené disciplinárne stíhanie podľa § 27 ods. 5 DSP, nastane dôvod predpokladaný podľa čl. 146 ods. 2 ústavy, zanikne voči nemu právomoc tunajšieho súdu vymedzená v § 3 DSP rovnako, akoby zanikla voči každému inému sudcovi. To podľa skôr citovaného právneho názoru musí viesť k zastaveniu disciplinárneho konania, a to zásadne per analogiam k § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP, teda ako v prípade osoby, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. Pretože disciplinárne obvinený dosiahol vek 67 rokov v priebehu mája, podľa čl. 146 ods. 2 ústavy by jeho funkcia sudcu v každom prípade zanikla 31. mája 2024 a týmto dňom tak tunajší súd stratil nad ním disciplinárnu právomoc.
Z týchto dôvodov tak nezostávalo iné než rozhodnúť o zastavení konania v zmysle výroku. 7. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (5 : 0). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2024