32D/5/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200042.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9622200042
- Zdroj
- PDF ↗
ROZHODNUTIE
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Mariána Fečíka a prísediacich sudcov Mgr. Igora Palšu a Františka Radza v disciplinárnej veci vedenej proti JUDr. Ing. I. L., PhD., Q. M. Q. Q. M. Ú. B. XX, Q., v konaní o návrhu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania pre disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, na ústnom pojednávaní dňa 22. novembra 2022 takto
rozhodol:
Disciplinárne obvinená JUDr. Ing. I. L., PhD., narodená XX. T. XXXX, Q. M. Q. Q. M.K. Ú. B. XX, XXX XX Q. sa podľa § 34 ods. 2 písm. d/ zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) oslobodzuje spod disciplinárneho návrhu ministersky spravodlivosti SR podaného dňa 17. marca 2022 pre disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že ako poverená exekútorka v exekučnom konaní EX 431/2002 vedenom na exekútorskom úrade B. XX, XXX XX Q., v prospech oprávneného M. G., Q..J..H.., proti povinnej D. K., bezdôvodne nekonala najmenej 18 (osemnásť) mesiacov, čo je 1 rok a 6 mesiacov, od 8. novembra 2017, od kedy bola povinná riadne zamestnaná, do 10. mája 2019, kedy požiadala o súčinnosť Sociálnu poisťovňu, lebo zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie. Podľa § 38 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku sa disciplinárne obvinenej JUDr.
Ing. I. L., PhD. priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených trov disciplinárneho konania voči štátu, v mene ktorého koná ministerstvo spravodlivosti.
Odôvodnenie
I. Disciplinárny návrh
1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ako „navrhovateľka“ alebo „navrhovateľ“) v disciplinárnom návrhu uviedla, že exekučné konanie EX 431/2002 sa začalo 26. augusta 2002 podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným M. G., Q..J..H.. exekútorke. JUDr. Ing.
I. L., PhD. (ďalej aj ako len „disciplinárne obvinená“ alebo „exekútorka“) 22. júla 2002 vydala upovedomenie o začatí exekúcie a toto bolo povinnej doručené 31. júla 2002. Námietky proti exekúcii ani proti trovám exekúcie povinná (D. K.)
nepodala. 2. Disciplinárne obvinená 12. februára 2003 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktoré adresovala spoločnosti O. Q., Q..J..H.. Dňa 28. októbra 2005 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktoré adresovala spoločnosti T., Q.. Q. J..H.. 3.
Disciplinárne obvinenej na jej žiadosť z 27. augusta 2014 Sociálna poisťovňa oznámila, že povinná bola zamestnaná od 1. mája 2012 do 31. októbra 2012 u G. V., A. F., X. Š.. Lustráciou 16. septembra 2014 disciplinárne obvinená zistila, že povinná vlastní osobné vozidlá Fiat, EČ: Q. XXXBL a Opel Astra, EČ: Q. XXXCF.
Disciplinárne obvinená podala 13. októbra 2014 na Okresný súd Senica (ďalej len „exekučný súd“) podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd 9. februára 2015 doručil exekútorke oznámenie, že vzhľadom na stanovisko oprávneného, o podanom podnete rozhodovať nebude.
4. Disciplinárne obvinenej na jej žiadosť z 10. mája 2019 Sociálna poisťovňa oznámila, že povinná je od 8. novembra 2017 zamestnaná v K.-C. Q. Q..J..H.. a exekútorka 3. júna 2019 vydala upovedomenie o ďalších trovách exekúcie vo výške 739,20 € - odmena exekútorky z dopočítaných úrokov z omeškania. Upovedomenie bolo povinnej doručené 7. júna 2019, 13. júna 2019 povinná exekútorke doručila námietky proti exekúcii a exekútorka 14. júna 2019 tieto námietky postúpila exekučnému súdu na rozhodnutie.
5. Disciplinárne obvinená 3. júna 2019 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, 14. júna 2019 vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktoré doručila spoločnosti K.-C. Q. Q..J..H.., 11. februára 2021 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, ktoré doručila Sociálnej poisťovni a 26. apríla 2021 vydala príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Exekučný súd uznesením č.k. 5Er/23/2002-30 z 10. júna 2021 rozhodol, že námietky povinnej proti ďalším trovám exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie zamieta.
6. Navrhovateľ dôvodil, že zo skutkového stavu vyplýva, že disciplinárne obvinená v predmetnom exekučnom konaní bezdôvodne nekonala najmenej 18 mesiacov, od 8. novembra 2017, od kedy bola povinná riadne zamestnaná, do 10. mája 2019, kedy požiadala o súčinnosť
Sociálnu poisťovňu. V tejto súvislosti poukázal na to, že úlohou exekútorky je zabezpečiť nútený výkon práva priznaného oprávnenému exekučným titulom. Je teda logické, že exekútorka poverená vykonaním exekúcie je povinná vymôcť vymáhaný nárok v čo najkratšom čase. Bez výkonu exekučného titulu, právo priznané exekučným titulom je bez významu, preto je mimoriadne dôležité, aby exekútorka konala v exekučnom konaní bez prieťahov a dbala na to, aby svojim konaním, resp. nekonaním nespôsobila prieťahy v exekučnom konaní. V predmetnom prípade exekútorka, podľa názoru navrhovateľa, porušila základnú povinnosť súvisiacu s výkonom exekučnej činnosti, konkrétne povinnosť postarať sa o vykonanie exekúcie, t.j. o to, aby bol nárok oprávneného a trovy exekúcie efektívne vymožené - pokiaľ možno v celom rozsahu a v čo najkratšom čase.
Ak disciplinárne obvinená dôsledne nedodržala procesný postup ustanovený Exekučným poriadkom pri výkone exekúcie zrážkami zo mzdy a spôsobila tým prieťahy v exekučnom konaní, potom je nevyhnutné konštatovať zavinené porušenie povinnosti vykonávať činnosť bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovenia § 29 ods. 3 Exekučného poriadku.
7. Navrhovateľ poukázal na to, že disciplinárneho previnenia, čiže porušenia povinnosti určenej právnym predpisom, sa exekútorka môže dopustiť aj z nedbanlivosti, pričom pri posudzovaní zodpovednosti disciplinárne obvinenej nie je relevantné, či išlo o nedbanlivosť vedomú alebo nevedomú, keď už aj v prípade nevedomej nedbanlivosti to postačuje k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia exekútora.
8. Vo vzťahu k výške navrhovaného disciplinárneho opatrenia navrhovateľ vychádzal jednak z povahy porušenej povinnosti a súčasne zohľadnil skutočnosť, že exekútorka nebola za disciplinárne previnenie v minulosti postihnutá. Mal za to, že výška navrhovaného disciplinárneho opatrenia zodpovedá tak miere zavinenia exekútorky- nevedomá nedbanlivosť (nebola zistená vôľová ani vedomostná zložka, teda nevedela, že svojím konaním môže také porušenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na to, že je povinná vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou vedieť mala a mohla) ako aj následku jej disciplinárneho previnenia (ďalšie trovy exekúcie ako odmena exekútorky z dopočítaných úrokov z omeškania).
9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného navrhovateľ navrhol uznať disciplinárne obvinenú vinnú a uložiť jej disciplinárne obvinenie podľa § 222 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku a to peňažnú pokutu v sume 220,- €.
II. Vyjadrenie disciplinárne obvinenej
10. Disciplinárne obvinená považuje disciplinárny návrh za nedôvodný, nakoľko - konanie, ktoré sa jej kladie za vinu nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia z hľadiska prieťahov v konaní; - v danom prípade sa s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti jej postup nevyznačuje takými prípadnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 29 ods. 3 Exekučného poriadku (ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 280/ 2020);
- navrhovateľ neodôvodnil aký negatívny materiálny dopad malo jej konanie na účastníkov exekučného konania a ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo je predpokladom kvalifikovania prieťahov ako zbytočných; - navrhovateľom kvalifikované konanie nenapĺňa znaky disciplinárneho deliktu a to s poukazom na stupeň nebezpečnosti; - výška navrhovanej sankcie je neprimerane vysoká.
11. Vo vzťahu k vymedzenému skutku disciplinárne obvinená uviedla, že dňa 30. mája 2019 bol zistený nový zamestnávateľ povinnej spoločnosť K.-C. Q. Q..J..H.., ktorému bol dňa 3. júna 2019 zaslaný Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinnej a súčasne bolo z dôvodu dopočtu úrokov z omeškania a tým zvýšeného základu pre výpočet odmeny súdneho exekútora vydané Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 07.06.2019. Povinná dňa 13. júna 2019 doručila do spisu podanie, ktoré bolo podľa obsahu vyhodnotené ako námietky proti ďalším trovám exekúcie. Námietky povinnej
boli dňa 14.06.2019 postúpené na rozhodnutie exekučnému súdu. Dňa 14.06.2019 vydala Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinnej, v časti trov exekúcie však len v rozsahu pôvodne vyčíslených trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 22.07.2002. O námietkach proti ďalším trovám exekúcie rozhodol exekučný súd až dňa 10. júna 2021 tak, že námietky proti ďalším trovám zamietol. 12. Ďalej disciplinárne obvinená poukázala na to, že povinná opakovane menila zamestnania, pričom je z obsahu exekútorského spisu zrejmé, že si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 85 ods. 1 Exekučného poriadku, a teda jej neoznámila, že v jej prípade prišlo k zmene platiteľa mzdy.
13. Poukázala na to, že pri posudzovaní, či prišlo v priebehu konania k prieťahom je v intenciách ESĽP potrebné zohľadniť skutkovú a právnu zložitosť prípadu, správanie účastníkov konania a postup samého súdu v jeho konaní a rozhodovaní vo veci samej.
14. Vychádzajúc z bodu 13 mala za to, že v danom prípade došlo k prieťahom v konaní zavinením porušením povinnosti účastníčky exekučného konania, ktorá opakovane neoznámila zmenu zamestnávateľa tak, ako jej to ukladá zákon (§ 85 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ide teda o objektívnu okolnosť, ktorá nie je pričítateľná orgánu verejnej moci a ktorá teda musí byť braná do úvahy pri posúdení, či prišlo alebo neprišlo k prekročeniu primeranej dĺžky konania. Preto uzavrela, že k disciplinárnemu previneniu neprišlo, nakoľko sa nedopustila konania, ktoré by bolo možné charakterizovať ako zbytočné prieťahy v konaní.
15. K naplneniu požiadavky existencie „zbytočných prieťahov“ poukázala disciplinárne obvinená na skutočnosť, že navrhovateľ v disciplinárnom návrhu konkrétnejšie nevymedzil negatívny dopad na účastníkov exekučného konania a ich práva v súvislosti s vymedzenými prieťahmi, ktorých sa mala dopustiť. Mala za to, že relevantnou skutočnosťou zostáva, že exekučné konanie v prejednávanej veci sa vedie od roku 2002 a vec je stále živá, pričom do dnešného dňa neprišlo zo strany povinnej k plneniu, čo pochopiteľne spôsobuje legitímny nárast úrokov z omeškania. K namietanému momentu, kedy sa mala dopustiť prieťahov v konaní poukázala na to, že exekučné konanie už bolo vedené viac ako 16 rokov, pričom povinná sa ani len nepokúsila o dobrovoľnú úhradu alebo splátkový kalendár.
Preto možno dospieť k jedinému záveru a to, že zbytočné prieťahy v konaní boli spôsobené výlučne a len konaním povinnej 16. Tiež poukázala na to, že to čo sa jej kladie za vinu nemohlo žiadnym spôsobom spôsobiť materiálnu ujmu na strane účastníkov exekučného konania, a za žiadnych okolností nemôže ísť o prieťahy dodajúc, že nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku exekučného konania.
17. Dôvodila, že materiálnym predpokladom disciplinárnej zodpovednosti je relevantná stupeň škodlivosti konania. Ak určité konanie síce napĺňa formálne znaky disciplinárneho previnenia, avšak jeho spoločenská škodlivosť nie je žiadna, takéto konanie nie je disciplinárnym previnením.
V tejto súvislosti ďalej argumentovala tým, že z hľadiska teórie trestného práva (rozhodnutie ESĽP vo veci Öztürk proti SNR z 21.02.1984, z ktorého obsahu vyplýva, že okrem výnimiek výslovne uvedených v osobitnom zákone sa na konanie o deliktoch analogicky použijú ustanovenia všeobecného zákona upravujúceho trestné konanie) materiálny korektív vyjadrujúci materiálnu stránku spáchaného trestného činu, či materiálnu protiprávnosť činu, vychádza z toho, že pre trestnosť určitého činu nestačí naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty, ale je nutné, aby čin dosahoval vyšší stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, teda aby bol vyšší ako nepatrný.
18. V súvislosti s materiálnym korektívom ešte uviedla, že ak by súd mal za to, že z jej strany došlo k porušeniu zákonnej povinnosti, čo ale popiera, má za to, že toto konanie nemôže napĺňať znaky disciplinárneho previnenia, a to vzhľadom na absenciu materiálnej protiprávnosti konania, čo znamená, že sa nedopustila žiadneho zavineného porušenia prieťahov v konaní. Preto uzavrela, že jej konanie nie je možné považovať za disciplinárne previnenie v súlade s ustanovením § 220 ods. 1 Exekučného poriadku.
III. Konanie pred disciplinárnym senátom
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „Najvyšší správny súd“) v prvom rade skúmal, či disciplinárny návrh spĺňa predpoklady pre vecné prejednanie. Dospel k záveru, že disciplinárny návrh bol podaný oprávnenou osobou, obsahuje stanovené náležitosti a vo vzťahu ku skutku vymedzenému v skutkovej vete disciplinárneho návrhu bol podaný v lehote 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení. (§ 223 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase). Z pohľadu plynutia subjektívnej lehoty považoval disciplinárny senát za relevantný moment postúpenia podania D. K. (povinnej v danom exekučnom konaní) z Úradu vlády Slovenskej republiky Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 17. mája 2021 (návrh bol doručený Najvyššiemu správnemu súdu dňa 17. marca 2022). Vo vzťahu k zachovaniu objektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu sa Najvyšší správny súd bude vyjadrovať nižšie. 20. Dňa 26. septembra 2022 bolo nariadené vo veci ústne pojednávanie, ktorého termín bol určený na 14. november 2022 o 13:00 hod. Upovedomenie o ústnom pojednávaní bolo disciplinárne obvinenej, jej obhajcovi ako aj navrhovateľovi doručené v totožný deň a to dňa 27. septembra 2022. 21. Dňa 14. novembra 2022 bolo ústne pojednávanie odročené na deň 22. november 2022 z dôvodu neprítomnosti prísediaceho sudcu Františka Radza.
IV. Ústne pojednávanie vo veci, dokazovanie a záverečné reči
22. Ústne pojednávanie sa vo veci uskutočnilo dňa 22. novembra 2022 za prítomnosti účastníkov disciplinárneho konania. Na ústnom pojednávaní navrhovateľ predniesol disciplinárny návrh v zhode s jeho písomným vyhotovením.
23. Po prednesení disciplinárneho návrhu vyzvala predsedníčka senátu navrhovateľa, aby sa vyjadril k zachovaniu objektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu a to s poukazom na ustanovenie § 223 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 30. novembra 2021.
Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že skutok bol spáchaný 10. mája 2019, pričom vo vzťahu k prieťahom je objektívna lehota 5 rokov majúc za to, že keďže bol návrh podaný 17. marca 2022, bol podaný včas. 24. Po prednesení disciplinárneho návrhu zaujal svoje stanovisko v danej veci obhajca disciplinárne obvinenej, ktorý pridržiavac sa vyjadrenia z 24. mája 2022 poukázal na to, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenej kladie za vinu nespĺňa znaky disciplinárneho previnenia. V tejto súvislosti dôvodil, že Exekučný poriadok účinný do 31. marca 2017 neupravoval žiadnu lehotu, v ktorej by bol súdny exekútor povinný vykonávať úkony ako lustrácie vo verejných a iných registroch. Mal za to, že sa disciplinárne obvinená nedopustila žiadnych prieťahov, nakoľko vydala všetky úkony riadne a včas a vykonala všetky blokačné úkony, ktoré mali zabezpečiť pohľadávku oprávneného. Rovnako poukázal na to, že povinná v danom exekučnom konaní porušila povinnosť, konkrétne neoznámila zmenu zamestnávateľa, pričom túto skutočnosť nemožno klásť za vinu disciplinárne obvinenej. Uviedol, že
Ministerstvo spravodlivosti SR začalo kontrolu vo vzťahu k danému exekučnému konaniu na podnet povinnej, ktorá poukazovala na to, že konaním disciplinárne obvinenej jej vznikla škoda v podobe úrokov z omeškania. V tejto súvislosti mal za to, že by bolo krajne nespravodlivé, aby bola disciplinárne obvinená uznaná za vinnú, nakoľko nejde v danom prípade o žiadny negatívny dopad pre spoločnosť, keď povinná si dĺžku exekučného konania spôsobila sama, úmyselne sa vyhýbala exekúcii, neplnila si svoje povinnosti, pričom jej nič nebránilo, aby od roku 2002 zaplatila pohľadávku oprávneného a to aj s poukazom na to, že bola zamestnaná. Preto navrhol, aby bola disciplinárne obvinená s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku oslobodená, keďže skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, nie je disciplinárnym previnením.
25. Disciplinárne obvinená na ústnom pojednávaní uviedla, že sa necíti byť vinná, vec jej napadla v roku 2002, následne bezodkladne vykonala všetky úkony, požiadala súd o vydanie poverenia, vydala upovedomenie o začatí exekúcie a s poukazom na ustanovenie § 34 Exekučného poriadku vykonala súčinnostné úkony. Poukázala na to, že to boli všetko papierové dožiadania, ktoré boli sčasti úspešné, zistila zamestnávateľa povinnej, vydala exekučný príkaz na zrážky zo mzdy s tým, že sa vykonala iba jedna zrážka.
Vo vzťahu k spôsobu exekúcie zrážkami zo mzdy uviedla, že ide o obľúbený spôsob výkonu exekúcie, pretože tento zakladá povinnosť zamestnávateľovi, ako aj povinnému a to s poukazom na § 83, § 84 a § 85 Exekučného poriadku, konkrétne, keď zamestnávateľ prijíma zamestnanca vyžaduje oznámenie, či vo vzťahu k nemu nebol vydaný príkaz na zrážky zo mzdy a na strane druhej zamestnanec má povinnosť mu oznámiť, že bol vydaný exekučný príkaz na zrážky zo mzdy. Vo vzťahu k danému exekučnému konaniu uviedla, že jej ani raz neprišlo oznámenie zamestnávateľa, ani oznámenie povinnej, že bola prijatá do pracovného pomeru.
V roku 2005 zistila, že je povinná zamestnaná v spoločnosti T. Q.. Q. J.. H.., vydala exekučný príkaz, tento bol doručený aj povinnej, pričom tento zamestnávateľ už následne nebol jej zamestnávateľom a napriek tomu jej povinná neoznámila skutočnosť, že je zamestnaná u iného zamestnávateľa. Tiež poukázala na to, že v danej veci vykonávala zisťovacie úkony, pričom v roku 2014 z portálu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistila, že povinná má ku dňu 3. júla 2008 ukončený poistný vzťah z dôvodu výkonu práce mimo územia SR. Následne podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku podala návrh na zastavenie exekúcie, avšak súd z dôvodu nesúhlasu oprávneného odmietol rozhodnúť o návrhu na zastavenie exekúcie. Následne vykonala ďalšie zisťovanie vo vzťahu k zamestnávateľovi povinnej, pričom v roku 2019 zamestnávateľa zistila a tomuto vydala exekučný príkaz. Záverom zopakovala, že povinná neplnila svoju povinnosť podľa § 83 Exekučného poriadku, pričom bez týchto informácii nemohla zistiť iných zamestnávateľov, šetrenia robia na komerčnej báze, pričom v
tomto smere požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR, aby zabezpečilo tzv. zmenové hlásenia, pretože zahlcujú systémy, ale zmenové informácie nemajú. Má za to, že týmto spôsobom by bola zabezpečená hospodárnosť a efektívnosť exekučných konaní.
26. Na účely svojho rozhodnutia Najvyšší správny súd na ústnom pojednávaní vykonal v súlade s § 269 Trestného poriadku v spojení s § 4 disciplinárneho súdneho poriadku prečítaním, resp. prečítaním podstatného obsahu listinný dôkaz, konkrétne „Odpovedný hárok Sociálnej poisťovne zo dňa 29. mája 2019 k žiadosti o poskytnutie súčinnosti podľa § 42 Exekučného poriadku k žiadosti zo dňa 10. mája 2019“ (č.l. 14), z ktorého bolo preukázané, že vytýkaný prieťah v danom exekučnom konaní bol ukončený dňa 10. mája 2019, v ktorý deň disciplinárne obvinená požiadala Sociálnu poisťovňu, ústredie o súčinnosť, pričom týmto dňom vymedzil ukončenie bezdôvodného nekonania disciplinárne obvinenej aj navrhovateľ v skutku, ktorý jej kladie za vinu. Bezdôvodné nekonanie podľa disciplinárneho navrhovateľa trvalo od 8. novembra 2017 (od ktorého dňa bola povinná zamestnaná) do 10. mája 2019, kedy disciplinárne obvinená požiadala o súčinnosť Sociálnu poisťovňu.
27. V rámci záverečnej reči navrhovateľ uviedol, že sa disciplinárne obvinená nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že si zamestnávateľ alebo povinná nesplnili svoje povinnosti dodajúc, že disciplinárne obvinená je zodpovedná za plynulosť exekučného konania. Poukázal tiež na to, že disciplinárne obvinená v danej veci nekonala už od roku 2014, avšak v danom období nebolo čo exekuovať, preto vymedzili obdobie prieťahu len vo vzťahu k obdobiu, kedy bola povinná zamestnaná. Uviedol ďalej, že je pravdou, že z Exekučného poriadku nevyplývajú lehoty, v ktorých má exekútor konať, avšak z povahy exekučnej činnosti vyplýva, že exekútor ako orgán verejnej moci má vykonávať úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky.
Mal za to, že je v danej veci naplnené zavinenie disciplinárne obvinenej, pretože táto bola povinná konať. Rovnako mal za to, že ak by bola daná vec skôr exekuovaná, úroky by neboli také vysoké. 28. Obhajca disciplinárne obvinenej v rámci záverečnej reči uviedol, že nejde o zavinené konanie a bez ohľadu na predbežný názor súdu poukázal na dve podstatné skutočnosti.
Po prvé, Exekučný poriadok neustanovuje žiadnu lehotu na vykonávanie úkonov. V tomto smere zdôraznil, že interpretačné problémy právnych predpisov, ako je to i v tomto prípade, nemôže zakladať disciplinárny postih, ako i akékoľvek zavinené konanie. Zároveň dodal, že inštitút postihovania prieťahov v konaní má zabrániť zneužívaniu nečinnosti orgánov verejnej moci tak, aby prišlo k vymoženiu pohľadávok v prospech obvineného. Mal za to, že tento inštitút nemá byť prostriedkom obrany povinného, ktorý si neplní svoje povinnosti a preto takýto výkon práv nemôže požívať právnu ochranu. Zdôraznil, že disciplinárne obvinená si splnila svoje povinnosti riadne a včas a preto sa mohla spoľahnúť na dikciu zákonodarcu a to vo vzťahu k povinnostiam uloženým Exekučným poriadkom zamestnávateľovi a zamestnancovi (povinnému) vo vzťahu k priebehu exekučného konania. Preto v danom prípade nemožno hovoriť o nečinnosti disciplinárne obvinenej. Na základe týchto skutočností preto navrhol, aby Najvyšší správny súd disciplinárne obvinenú spod disciplinárneho návrhu podľa § 34 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku oslobodil.
29. Disciplinárne obvinená v rámci záverečnej reči uviedla, že sa necíti byť vinná, ani zodpovedná za tento priebeh exekúcie. V celom rozsahu sa pridržiavala svojich vyjadrení, ako aj vyjadrení jej obhajcu. Tiež poukázala na to, že disponuje rozhodnutím exekučného súdu, ktorý rozhodoval o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z októbra 2019, pričom sa exekučný súd v tomto rozhodnutí vysporiadal aj s námietkou povinnej, že bola prerušovane zamestnaná, pričom skonštatoval, že povinnej nič nebránilo v tom, aby istinu uhradila a predišla tak k navyšovaniu úrokov z omeškania a exekučných trov.
V tejto súvislosti tiež poukázala na to, že ani exekučný súd v tejto veci neskonštatoval prieťahy. Rovnako mala za to, že disciplinárny návrh nie je podaný včas. 30. Disciplinárne obvinená právo posledného slova nevyužila.
V. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci
31. Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 30. novembra 2021 návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len "navrhovateľ") do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu.
32. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že Exekučný poriadok do 30. novembra 2021 upravoval dve objektívne lehoty na podanie disciplinárneho návrhu. Dvojročnú, ktorá začala plynúť odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu, a štvorročnú vzťahujúcu sa výlučne na disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré malo za následok prieťahy v exekučnom konaní, pričom aj pre začatie plynutia tejto lehoty je relevantný okamih spáchania disciplinárneho previnenia.
33. Vychádzajúc z bodu 32 je preto nevyhnutné pri exekútoroch dôsledne rozlišovať medzi porušením povinnosti ustanovenej v § 29 ods. 3 Exekučného poriadku, teda vykonávať činnosť bez zbytočných prieťahov a zavinené konanie, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní. V druhom prípade sa totiž vyžaduje porušenie inej povinnosti, ako povinnosti vykonávať činnosť bez zbytočných prieťahov, práve v dôsledku ktorej, vzniknú prieťahy (obdobne ako pri sudcoch, pozri bližšie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 32D/7/2021 z 26.05.2022).
34. Je nesporné, že samotný prieťah má povahu trváceho disciplinárneho previnenia (trváceho činu), čo znamená, že sa posudzuje ako jedno konanie, a to dovtedy, kým protiprávny stav trvá. V danom prípade mal vytýkaný prieťah trvať do 10. mája 2019.
35. Vzhľadom na to, že navrhovateľ kvalifikoval konanie disciplinárne obvinenej ako porušenie povinnosti vykonávať činnosť bez zbytočných prieťahov (§ 29 ods. 3 Exekučného poriadku) a disciplinárny senát nezistil dôvodnosť zmeny tejto právnej kvalifikácie, bola včasnosť podania disciplinárneho návrhu vo vzťahu k skutku, posudzovaná v danom prípade prostredníctvom jednoročnej subjektívnej a dvojročnej objektívnej lehoty a to s poukazom na ustanovenie § 223 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2021.
Len pre porovnanie disciplinárny súdny poriadok s účinnosťou od 1. decembra 2021 stanovuje v § 14 jednoročnú subjektívnu lehotu na podanie návrhu a rovnako dve objektívne lehoty a to všeobecnú trojročnú a päťročnú, pre zavinené konanie, ktoré má za následok prieťahy v konaní. 36.
K spáchaniu skutku malo dôjsť dňa 10. mája 2019, teda v čase keď platila dvojročná objektívna lehota, ktorá v porovnaní s trojročnou objektívnou lehotou zakotvenou od 1. decembra 2021 novou právnou úpravou (disciplinárny súdny poriadok) bola pre disciplinárne obvinenú priaznivejšia. Preto disciplinárny senát postupoval podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania skutku, teda podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 30. novembra 2021. 37.
Za včas podaný disciplinárny návrh sa považuje taký, ktorý bol súčasne podaný v subjektívnej i objektívnej lehote. 38. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárny senát aj bez nariadenia ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak bol disciplinárny návrh podaný oneskorene.
39. Podľa § 34 ods. 2 písm. d) disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodí, ak zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie. 40. Z citovaných ustanovení disciplinárneho súdneho poriadku vyplýva, že oneskorené podanie disciplinárneho návrhu z pohľadu subjektívnej lehoty sa v procesnej rovine premieta do povinnosti zastaviť konanie podľa § 26 ods. 1 písm. a/ disciplinárneho súdneho poriadku a pri objektívnej lehote do oslobodenia disciplinárne obvineného podľa § 34 ods. 2 písm. d/ disciplinárneho súdneho poriadku z dôvodu zániku zodpovednosti za disciplinárne obvinenie.
41. Skutok bol v posudzovanej veci vymedzený obdobím od 8. novembra 2017 do 10. mája 2019, pričom navrhovateľ podal disciplinárny návrh až 17. marca 2022, t.j. po uplynutí dvojročnej objektívnej lehoty.
VI. Záver
42. Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší správny súd rozhodol o oslobodení disciplinárne obvinenej spod disciplinárneho návrhu a to s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 písm. d/ disciplinárneho súdneho poriadku, pretože zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie. 43. O náhrade trov disciplinárneho konania Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku tak, že disciplinárne obvinenej (ktorú týmto rozhodnutím oslobodil) priznal nárok na náhradu trov konania voči štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 44. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. novembra 2022