32D/5/2025

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., prísediacich sudcov JUDr. Zdenky Benčíkovej a doc. JUDr. Martiny Jánošíkovej, PhD., v disciplinárnej veci vedenej proti disciplinárne obvinenému: U.. P. S., X. Š. S. X., v konaní o návrhu predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a predsedu Š. S. X. na začatie disciplinárneho konania pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) a b) a § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov podanému dňa 20. októbra 2020, na ústnom pojednávaní dňa 26. novembra 2025, takto

rozhodol:

Trestného poriadku a stranám v konaní neoznámil svoju zaujatosť vo veci kvôli pomeru k veci, hoci z predloženého spisového materiálu mu bola známa výpoveď obvineného G.. P. O., F.. zo dňa 05.05.2020 v ním prejednávanej veci v prípravnom konaní vedenej pod ČVS: PPZ-349/ NKA-Ba3-2019 a svoj v konečnom dôsledku vyslovený názor o nepreukázaní dôvodnosti podozrenia ako základného materiálneho dôvodu väzby u G.. A. W. opieral o nedôveryhodnosť tohto obvineného, ktorý je osobou inak spolupracujúcou s orgánmi činnými v trestnom konaní v zmysle uznania svojej viny a tiež obvineným vypovedajúcim o podozreniach voči ďalším osobám vrátane osoby advokáta U.. U. L., ktorého G.. P. O. spomína ako osobu „majúcu styky v prostredí polície, prokuratúry a súdov“ a ktorá podľa vyjadrenia tohto obvineného „v projekte s názvom Y. lobovala za jeho opravu s odôvodnením, že je to záujem pána S., ktorý má dobré vzťahy s pánom L. ...“, pričom U.. P. S., ktorý je inak spolu s manželkou vlastníkom penziónu Y. a otcom U.. A. S. ako jedinej spoločníčky obchodnej spoločnosti Y. X..H..E.. a ktorý sa s U.. U. L. mal v sídle jeho advokátskej kancelárie v Bratislave na ul. Č. Č.. XX stretávať od roku 2017 zhruba dvakrát do mesiaca, v ďalšom priebehu šetrenia veci, pokiaľ ide o kontakty s U.. U. L., spočiatku tieto styky opisuje ako styky občasné, dlhšiu dobu netrvajúce a prebiehajúce výhradne v rámci poľovníckeho prostredia, čo potvrdzuje aj v rámci výpovede svedka vo vyššie uvedenej veci prípravného konania dňa 21.07.2020, neskôr však pripúšťa bližšie nešpecifikovanú vyššiu intenzitu týchto stykov vrátane návštev jeho advokátskej kancelárie nie viackrát ako „dva - tri krát“ a pripustil i kontakt z dôvodu dokončenia koncipientskej praxe jeho dcéry U.. A. S. v kancelárii U.. U. L., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne obvinenému U.. P. S. priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených trov disciplinárneho konania voči štátu, v mene ktorého koná ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

1. Návrhom zo dňa 20. októbra 2020, ktorý bol disciplinárnemu senátu doručený toho istého dňa (ďalej len „disciplinárny návrh“), sa predseda Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda Súdnej rady“) a predseda Š. S. X. (ďalej len „predseda Š.“; predseda Súdnej rady a predseda Š. ďalej taktiež spoločne ako „disciplinárni navrhovatelia“ a jednotlivo ako „disciplinárny navrhovateľ“) domáhali rozhodnutia, ktorým by disciplinárny senát uznal sudcu Š. S. X. (ďalej taktiež „Š.“) U.. P. S. (ďalej len „disciplinárne obvinený“) vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), písm. b) a ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“). Disciplinárni navrhovatelia svoj návrh skutkovo vymedzili tak, že disciplinárne obvinený mal zavinene nesplniť povinnosť sudcu a dopustiť sa správania, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní a pochybnosti o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania, čím mal konať v

väzby, a to za situácie, kedy nevyužil v konečnom dôsledku zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 31 ods. 1 a § 32 ods. 1 Trestného poriadku a stranám v konaní neoznámil svoju zaujatosť vo veci kvôli pomeru k veci, hoci z predloženého spisového materiálu mu bola známa výpoveď obvineného G.. P. O., F.. zo dňa 05.05.2020 v ním prejednávanej veci v prípravnom konaní vedenej pod ČVS: PPZ-349/NKA-Ba3-2019 a svoj v konečnom dôsledku vyslovený názor o nepreukázaní dôvodnosti podozrenia ako základného materiálneho dôvodu väzby J.

. .“, F. U.. P. S., ktorý je inak spolu s manželkou vlastníkom penziónu Y. a otcom U.. A. S. ako jedinej spoločníčky obchodnej spoločnosti Y. X..H..E.. a ktorý sa s U.. U. L. mal v sídle jeho advokátskej kancelárie v W. na ul. Č. Č.. XX stretávať od roku 2017 zhruba dvakrát do mesiaca, v ďalšom priebehu šetrenia veci, pokiaľ ide o kontakty s U.. U.A_ L., spočiatku tieto styky opisuje ako styky občasné, dlhšiu dobu netrvajúce a prebiehajúce výhradne v rámci poľovníckeho prostredia, čo potvrdzuje aj v rámci výpovede svedka vo vyššie uvedenej veci prípravného konania dňa 21.07.2020, neskôr však pripúšťa bližšie nešpecifikovanú vyššiu intenzitu týchto stykov vrátane návštev jeho advokátskej kancelárie nie viackrát ako „dva - tri krát“ a pripustil i kontakt z dôvodu dokončenia koncipientskej praxe jeho dcéry U.. A. S. v kancelárii U.. U. L., .

2. Disciplinárni navrhovatelia svoj návrh v podstatnom odôvodnili nasledovnými skutočnosťami: (i) disciplinárne obvinený, ako sudca pre prípravné konanie, rozhodol vo veci vedenej na Š. pod sp. zn. 4Tp/14/2020 uznesením zo dňa 5. júla 2020 o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/3 Gv 106/19/1000-313 zo dňa 4. júla 2020 na vzatie do väzby obvinených G.. F. O. a G.. A. W. tak, že G.. F. O. vzal do väzby a G.. A. W. do väzby nevzal; (ii) v rámci odôvodnenia tohto uznesenia vo vzťahu k G.. A. W. disciplinárne obvinený dospel k záveru, „že z doposiaľ vykonaného dokazovania nebol produkovaný žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by obvinený

. . najmä s poukazom na to, že ide o tzv. kajúcnika, je nedostatočná na konštatovanie materiálneho dôvodu väzby spočívajúceho vo vyslovení dôvodnosti podozrenia.“; (iii) disciplinárni navrhovatelia ďalej uviedli, že disciplinárne obvinený „.

. .“; (iv) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 3Tost/30/2020 z 9. júla 2020 zrušil uznesenie sp. zn. 4Tp/14/2020 z 5. júla 2020 v časti týkajúcej sa vzatia G.. A. W. do väzby a tohto do väzby vzal dôvodiac, že pri „.

Nakoniec sa zistilo, že sa problémy v projekte netýkali hodnotenia. Bol to starý projekt a skôr sa hľadalo, že ako to vyriešiť. Tento projekt bol schválený ešte za pána F., kedy bol výkonným riaditeľim PPA a za O. sa zistilo, že projekt nemal byť nakontrahovaný.

. . z prostredia Svätohubertských dní, v kontakte nie sme už dlhšiu dobu. . .“; (b) vyjadrenie z 10. augusta 2020, kde v rámci svojej výpovede pred komisiou zriadenou uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 180/2019 z 30. septembra 2019 disciplinárne obvinený uviedol, že sa s U.. L. stretol pričom (podľa disciplinárneho návrhu) mal uviesť, že „Nevie, kde má advokátsku kanceláriu, na akom sídle, bol s ním, ale nevie kedy to bolo, otázkou je, čo je dlhší čas. Nepamätá si presne.“; (c) odpovede disciplinárne obvineného v rámci jeho výsluchu vykonaného predsedom Š. dňa 28. septembra 2020, keď disciplinárne obvinený mal o. i. uviesť, že U.. L. navštívil aj v sídle jeho advokátskej kancelárie z dôvodu prípadného zamestnania dcéry disciplinárne obvineného v advokátskej kancelárii U.. L.; na otázku predsedu Š., prečo túto skutočnosť disciplinárne obvinený neuviedol, skôr mal tento odpovedať, že „No asi som na to nebol dotazovaný, keby som bol, tak by som povedal.“.

Primerane zjednodušene, ale naozaj výstižne uvedené, ak by tento vzťah „bol v pohode“, jednoducho ho priznám už na začiatku a nebudem „zatĺkať“ spôsobom, ktorý naozaj nevzbudzuje mnoho dôvery. Je naozaj mnoho dôvodov sa domnievať, že tento vzťah bol oveľa intenzívnejší, než ho pripúšťa sudca S..“. V závere disciplinárneho návrhu navrhovatelia skonštatovali, že v prípade preukázania objektívnej stránky konania ako je táto formulovaná v skutkovej vete podľa názoru navrhovateľov z dôvodov, ktoré sú rozvedené v disciplinárnom návrhu, potom boli naplnené všetky zákonné znaky disciplinárnych previnení uvedených v disciplinárnom návrhu.

4. Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) nariadil vo veci pojednávanie na deň 19. decembra 2022, na ktorom pojednávaní disciplinárny navrhovateľ predniesol disciplinárny návrh, následne sa k nemu vyjadril obhajca disciplinárne obvineného, ako aj samotný disciplinárne obvinený.

Následne disciplinárny navrhovateľ, obhajca disciplinárne obvineného a disciplinárne obvinený predniesli svoje záverečné reči. 5. V prejednávanej veci rozhodol najvyšší správny súd rozhodnutím č. k. 32D/15/2021-318 z 8. marca 2023 (ďalej len „prvé rozhodnutie disciplinárneho senátu“). Prvým rozhodnutím disciplinárneho senátu bol disciplinárne obvinený uznaný vinným, že ako sudca pre prípravné konanie v trestnej veci sp. zn. 4Tp/14/2020 vedenej proti obvinenému G.. F. O. a spol., pri rozhodovaní o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, sp. zn. VII/3 Gv 106/19/1000-313 zo dňa 4. júla 2020 na vzatie do väzby obvinených G.. F. O. a G.. A. W. porušil povinnosť oznámiť svoju zaujatosť podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 31 ods. 1 Trestného poriadku, teda zavinene porušil povinnosti sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. a povinnosti sudcu dbať svojim správaním na to, aby jeho

Prvým rozhodnutím disciplinárneho senátu bolo disciplinárne obvinenému uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. a to zníženie funkčného platu o 50% na obdobie šiestich mesiacov.

Z hľadiska posudzovania zavinenia (subjektívnej stránky) je potrebné uviesť, že konania (resp. nečinnosti - neoznámenia svojej zaujatosti) disciplinárne obvineného je nutné vyhodnotiť ako zavinené, nakoľko ide o dlhoročného sudcu, ktorý vedel resp. aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol vo svojich prednesoch a písomných podaniach mal a musel vedieť, že nekonaním (neoznámením svojej zaujatosti) porušuje resp. môže porušiť imperatív daný zákonom.“ (viď bod 51 prvého rozhodnutia disciplinárneho senátu). Základ pre uvedený záver zhutnil disciplinárny senát vo bode 47 predmetného rozhodnutia, keď dôvodil, že „Vychádzajúc zo záveru uvedeného v predošlom bode si disciplinárny senát položil otázku (ktorú otázku si mal položiť aj disciplinárne obvinený), či by nestranný pozorovateľ (súc znalý týchto skutočností) mohol nadobudnúť pochybnosť o tom, že disciplinárne obvinený bude výpoveď

k záveru, že možno mať pochybnosti o tom, že by mohol mať disciplinárny obvinený (osobný) záujem takúto výpoveď spochybňovať, jej význam marginalizovať alebo bagatelizovať. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bodoch 45 až 47 vyššie dospel disciplinárny senát k záveru o opodstatnenosti pochybností nestranného pozorovateľa o tom, že sudca posudzujúci časť výpovede obvineného ju bude posudzovať súc ovplyvnený jej inou časťou týkajúcou

predmetnú časť výpovede nijakým spôsobom nezmienil a ani nenaznačil, že by ju akýmkoľvek spôsobom posúdil alebo zohľadnil v rámci svojho rozhodovacieho procesu, čo vzhľadom na už analyzovanú toxicitu textu [najmä tvrdená bezprostredná asociácia (v relevantnom čase) predsedu Špecializovaného trestného súdu s „pochybnou“ (lobing) činnosťou osôb obvinených zo závažnej trestnej činnosti] má taktiež vplyv na zdanie jeho ne/zaujatosti. Závery uvedené v tomto bode vyššie umocňuje aj časť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tost/30/ 2020 z 9. júla 2020 (ktorým najvyšší súd v časti zrušil rozhodnutie 4Tp/14/2020 a vzal G..

III. Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

7. Disciplinárne obvinený napadol prvé rozhodnutie disciplinárneho senátu ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dňa 23. mája 2023. Ústavný súd vo veci rozhodol nálezom č. k. IV. ÚS 160/2024-81 z 11. júna 2025 (ďalej len „nález“), ktorým (i) konštatoval porušenie základného práva disciplinárne obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prvým rozhodnutím disciplinárneho senátu a ktorým (ii) prvé rozhodnutie disciplinárneho senátu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 314/2018 Z. z.“) zrušil a vec vrátil najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie.

S uvedeným názorom disciplinárneho senátu sa ústavný súd nestotožňuje.“ (bod 105 nálezu); (ii) „To, či bol sudca zaujatý, alebo nebol, je primárne potrebné riešiť nie v disciplinárnom konaní, ktoré slúži ako ultima ratio pre najvážnejšie zlyhania sudcov, ale v inštančnom postupe.

Aj keď ústavný súd súhlasí s tým, že sudca sa má na svoju potencionálnu zaujatosť pozerať aj cez objektívny test nestrannosti, má k nemu výhradu. Po prvé, nie je celkom možné, aby sudca vnímal svoju zaujatosť z pozície nestranného pozorovateľa, ktorý na veci nie je zainteresovaný. Samotný sudca konajúci a rozhodujúci vo veci takú perspektívu nemá, pretože je zákonným sudcom v konkrétnom prípade. Po druhé, objektívnu nestrannosť má zhodnotiť príslušný orgán, ktorý by o prípadnej námietke zaujatosti rozhodol. Podstatou objektívneho testu je práve pohľad nezainteresovaného subjektu. A práve inštančný postup primárne na základe návrhu procesnej strany či jej právneho zástupcu je na to ideálne miesto.“ (body 109 a 110 nálezu); (iv) „Osobitne ťaživé sa javí, že zaujatosť je tomto prípade úzko prepojená s ústavnou zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pretože disciplinárny súd tvrdí, že sťažovateľ nemohol nestranne vyhodnotiť (ne)dostatočnosť svedeckej výpovede (body 44-45 uznesenia disciplinárneho súdu). Ústavný súd akcentuje, že súd má značnú mieru diskrécie pri hodnotení

Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Tost/30/2020, ktorým rozhodoval o sťažnosti proti rozhodnutiu sťažovateľa, síce inak vyhodnotil dôkazy, ale nekonštatoval zjavnú svojvôľu. V tejto veci tak prišlo ku korekcii voľného hodnotenia dôkazov, čo má výrazný vplyv aj na prípadné vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom. Ak je možné chyby odstrániť v inštančnom postupe, je nevyhnutné ich korigovať práve týmto spôsobom, ktorý je na to prioritne určený.“ (bod 117 nálezu); (vi) „K obsahu svedeckej výpovede je dôležité zaujať nasledovné stanovisko. Aj keď svedok spomína sťažovateľa v určitých kontextoch („riešil projekty“, „loboval za jeho opravu“, „vyriešiť“), nič z toho sa nedá hodnotiť bez ďalšieho ako nezákonná činnosť, hoci disciplinárny súd prezumuje opak (bod 46 uznesenia disciplinárneho súdu).

Ak by sa argumentácia disciplinárneho súdu doviedla do dôsledkov a sudca by sa mal vylúčiť zakaždým, keď ho svedok spomenie v určitom kontexte, tak by svedkovia mohli jednoducho manipulovať s inštitútom zákonného sudcu. Aj z tohto dôvodu platí prezumpcia v prospech nestrannosti sudcu a teória zdania nemôže byť postavená na domnienkach, ale objektívnych dôkazoch (rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Micaleff proti Malte z 15. 10. 2009, sťažnosť č. 17056/06, bod 96).“ (bod 119 nálezu).

Disciplinárne konanie proti sťažovateľovi ústavný súd z už uvedených dôvodov vyhodnotil ako excesívne o to viac, keď § 115a zákona o sudcoch pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti u sudcu vyžaduje úmyselné zavinenie alebo minimálne zavinenie z vedomej nedbanlivosti, ktorú (a jej následnú prísnejšiu kvalifikáciu) podľa názoru ústavného súdu nie je možné vyvodiť prioritne z dlhodobého pôsobenia sudcu vo funkcii (jeho personálneho zaradenia - funkcie predsedu Š.), exponenciou korupčnej kauzy ani spôsobom, «akým disciplinárne obvinený „jednosmerne“ aplikoval teóriu zdania pri výpovedi G.. O. (konkrétne tvrdiac, že tento je „kajúcnik, ktorého vierohodnosť výpovede sa tak môže javiť ako značne oslabená“)». Len na dokreslenie rozpornosti uvedeného záveru ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený spôsob posudzovania výpovede tzv. „kajúcnikov“ (ktorý mal byť podľa disciplinárneho senátu kvalifikovanou okolnosťou v neprospech disciplinárne obvineného) bol navyše aj viacnásobným predmetom posudzovania ESĽP [napr. Adamčo proti Slovenskej republike, rozsudok z 12. 11. 2019 k sťažnosti č. 45084/14, Erik Adamčo proti Slovenskej

Závery disciplinárneho senátu týkajúce sa zavineného konania sťažovateľa (bod 51 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) tak ani s ohľadom na v rozhodnutí prezentovanú „intenzitu a jednoznačne negatívny charakter informácií“ nemožno (v kontexte ostatných už uvedených okolností veci) považovať za dostatočne a ústavne konformne odôvodnené.“ (bod 125 nálezu).

10. Po vrátení veci ústavným súdom na ďalšie konanie sa dňa 26. novembra 2025 uskutočnilo ústne pojednávanie. Keďže došlo [v zmysle § 51 ods. 4 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 7 písm. c) a § 8 písm. c) DSP] k zmene zloženia senátu 32D, keď (i) pôvodný člen senátu JUDr. Marián Fečík bol nahradený sudcom najvyššieho správneho súdu JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. a (ii) z dôvodu zvolenia prísediacej sudkyne disciplinárneho senátu JUDr. Zuzany Čížovej za členku Súdnej rady Slovenskej republiky došlo k jej nahradeniu prísediacou sudkyňou doc. JUDr. Martinou Jánošíkovou, PhD., oznámil túto skutočnosť predseda senátu účastníkom konania. Disciplinárne obvinený podaním z 10. júla 2025 podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP oznámil najvyššiemu správnemu súdu, že netrvá na tom, aby sa (hlavné) pojednávanie v tejto disciplinárnej veci vykonalo znova. 11. Účastníci konania na ústnom pojednávaní oznámili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania a predniesli svoje záverečné reči. Zástupca disciplinárneho navrhovateľa - predsedu Súdnej rady vo svojej záverečnej reči, odkazujúc sa na nález, uviedol, že navrhuje, aby disciplinárny senát oslobodil disciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu. Rovnako tak sa vyjadril aj zástupca disciplinárneho navrhovateľa - predsedu Š.. Obhajca disciplinárne obvineného vo svojej záverečnej reči uviedol, že „Som toho názoru, že nastala špecifická situácia vzhľadom na rešpektovanie Nálezu Ústavného súdu a vzhľadom na to, že sa jedná o opravný prostriedok, tak disciplinárny poriadok tu neobsahuje alternatívu pre oslobodenie danej veci, a preto je potrebné vychádzať z alternatívy najpriaznivejšej pre disciplinárne obvineného, t. j. písm. a), tzn. prikláňam sa práve k návrhu, ktorý predniesol pán podpredseda Š. S. X. a takto nakoniec postupoval aj disciplinárny senát v rozhodnutí 4Ds/5/2017, kde som predniesol túto právnu argumentáciu.“. Disciplinárne obvinený následne vo svojej záverečnej reči v podstatnom poukázal na nález ústavného súdu konštatujúc, že „Vzhľadom na to, že všetky tie skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej republiky, potvrdili sa skutočnosti, ktoré sme my už pôvodne konštatovali v našich vyjadreniach počas celého predchádzajúceho konania, a teda potvrdila sa správnosť našej argumentácie v tom, s čím sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, kde poukázal na skutočnosti, ktoré boli predmetom rozhodovania a hlavne teda na to, že v konečnom dôsledku ako vecne správna argumentácia, že nemal som povinnosť oznamovať zaujatosť, môj postup bol vyhodnotený v inštančnom postupe a disciplinárny senát, ktorý vo veci konal, nebral do úvahy moju argumentáciu v súvislosti s inštančným postupom v predmetnej veci a Ústavný súd sa k týmto jednoznačne vyjadril, že v danom prípade došlo k porušovaniu mojich garantovaných práv a slobôd v súlade s ustanovením garantovaným ústavou Článok 6 odsek 1 Dohovoru a Článok 4 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ 12. Disciplinárne obvinený možnosť posledného slova nevyužil.

V. 3 Záver

19. Vychádzajúc zo skutočností uvedených vyššie dospel disciplinárny senát k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný, a preto disciplinárne obvineného podľa § 34 ods. 2 písm. a) DSP oslobodil spod disciplinárneho návrhu. 20. O náhrade trov disciplinárneho konania najvyšší správny súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 DSP tak, že disciplinárne obvinenému (ktorého týmto rozhodnutím oslobodil) priznal nárok na náhradu trov konania voči štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 21. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. novembra 2025