32D/8/2022

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca), sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., prísediacich sudcov JUDr. Jitky Johany Hasíkovej a Mgr. Evy Kováčechovej, v disciplinárnej veci disciplinárneho navrhovateľa predsedu Okresného súdu Prešov proti disciplinárne obvinenému M.. M. G., sudcovi P. Z. A., v konaní o disciplinárnej zodpovednosti sudcu, na ústnom pojednávaní konanom 7.12.2022 takto:

rozhodol:

(disciplinárny súdny poriadok) oslobodzuje spod disciplinárneho návrhu podaného predsedom P. Z. A. dňa 11.4.2022 pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“) pre skutok, ktorý mal

oslobodzuje spod disciplinárneho návrhu podaného predsedom P. Z. A. dňa 11.4.2022 pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že ako zákonný sudca sa vo veci vedenej pod sp. zn. 21Cb/152/2006 svojím neefektívnym, resp. nesústredeným postupom dopustil opakovanej neodôvodnenej nečinnosti, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila zbytočné predlženie extrémne dlhotrvajúceho konania, a teda aj predlženie stavu právnej neistoty sporových strán tým, že po tom, ako sa zmenou rozvrhu práce P. Z. A. dňa 9.4.2018 (č.l. 560) opätovne stal zákonným sudcom, po vydaní uznesenia o ustanovení znaleckej organizácie na vypracovanie znaleckého posudku z 2.7.2018 (č.l. 565) a zaslaní príkazu na úhradu preddavku na odmenu za znalecké dokazovanie z 27.7.2018 (č.l. 569) zostal úplne nečinný aj v ďalšom období od 7.8.2018 až do 9.1.2019, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal disciplinárne obvinený, III. podľa § 26 ods. 1 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku sa disciplinárne konanie vedené proti M.. M. G. na základe disciplinárneho návrhu podaného predsedom P. Z. A. dňa

zastavuje pretože disciplinárny návrh bol podaný oneskorene. IV. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku priznáva disciplinárne obvinenému nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním; v mene štátu koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

3. Opísaným konaním mal podľa disciplinárneho navrhovateľa disciplinárne obvinený zavinene porušiť povinnosti sudcu vyplývajúce z § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, v zmysle ktorého má sudca vykonávať svoje povinnosti svedomito a v pridelených veciach konať plynulo, bez zbytočných prieťahov.

Disciplinárny navrhovateľ poukázal na odôvodnenie daného nálezu, v zmysle ktorého sa pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní zohľadňujú tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci, pričom vec sp.zn. 21Cb/152/2006 je sporom o neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. V tejto súvislosti ústavný súd podotkol, že takéto spory tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne a skutkovo zložité. Z faktického hľadiska je uvedená právna vec zložitejšia z dôvodu potreby vykonania opakovaného znaleckého dokazovania.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré začalo 2.10.2006 na základe žaloby sťažovateľky o neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Hotel Bankov, a.s., z 19.1.2005. Rozhodovanie okresného súdu v predmetnej veci teda trvá viac ako 14 rokov bez vydania akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia. Ústavný súd v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. IV. ÚS 280/2011, II.ÚS 231/2012, III. ÚS 473/2012) prezentoval názor, že takéto konanie už len vzhľadom na dĺžku jeho trvania nie je potrebné ďalej osobitne vyhodnocovať a podrobne rozoberať aj iný neefektívny, resp. nesústredený postup okresného súdu, pretože už len s poukazom na celkovú dobu trvania konania možno konštatovať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty účastníka do takej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate.

5. Na základe uvedeného disciplinárny navrhovateľ navrhol disciplinárne obvinenému uložiť disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch a to zníženie funkčného platu o 10% na obdobie troch mesiacov. 6.

7. Disciplinárny senát listom z 6.6.2022 vyzval disciplinárneho navrhovateľa na odstránenie nedostatkov disciplinárneho návrhu v zmysle § 19 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku spočívajúcich nedostatočnom opise skutku. 8. Disciplinárny navrhovateľ podaním z 27.7.2022 doručeným 1.8.2022 doplnil disciplinárny návrh vo vzťahu k opisu skutku tak, že disciplinárne obvinený „ako zákonný sudca vo veci vedenej pod sp. zn. 21Cb/152/2006 svojím neefektívnym, resp. nesústredeným postupom dopustil opakovanej neodôvodnenej nečinnosti, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila zbytočné predlženie extrémne dlhotrvajúceho konania, a teda aj predlženie stavu právnej neistoty sporových strán tým, že napriek tomu bol už 1.3.2016 upozornený podpredsedom okresného súdu, aby konal rýchlo a efektívne, zostal nečinný aj v ďalšom období, keď uznesením z 2.7.2018 nariadil v poradí tretie znalecké dokazovanie na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku k dvom predchádzajúcim, avšak spis zaslal znaleckej organizácii až 9.1.2019 a vyhotovenie znaleckého posudku urgoval 7.5.2020.

9. Disciplinárny navrhovateľ podaním z 3.10.2022 doručeným toho istého dňa reagoval na vyjadrenie disciplinárne obvineného z 19.5.2022, pričom zotrval na svojom disciplinárnom návrhu, ktorý v zmysle jeho doplnenia z 27.7.2022 považuje za dostatočne určitý a tiež včas

II. Ústne pojednávanie a dokazovanie

V dňoch 10.10.2022 a 7.12.2022 sa na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky uskutočnili ústne pojednávania. 12. Disciplinárne obvinený na ústnom pojednávaní uviedol, že v disciplinárnom návrhu boli zohľadnené len okolnosti v jeho neprospech. Od nástupu do justície sa snažil vykonávať svoju prácu naplno a vzhľadom na možnosti aj nadštandardne. V roku 2003 sa mu však narodil syn s ťažkým zdravotným postihnutím (autizmus), ktorý vyžaduje neustálu opateru. P. Z. A. má pritom jeden z najväčších obvodov a ide o súd v sídle krajského súdu, kde sú viaceré agendy, ktoré sa na iných súdoch nevykonávajú a aj nápad vecí je vyšší, než na iných súdoch.

Popritom chodil so synom po operáciách a snažil sa zvládnuť rodinu i prácu, avšak ten tlak sa zvyšoval a následne sa odzrkadlil aj na jeho zdravotnom stave. V roku 2013 sa dostal do stavu syndrómu vyhorenia a asi 3 mesiace bol mimo práce, napriek tomu sa následne snažil pracovať ešte viac, ale znova bol práceneschopný. Veci, ktoré sa pritom prerozdelili, sa mu následne vrátili.

Zo 450 vecí mu zostalo okolo 250, ale v nich neboli žiadne ľahšie procesné veci a všetky veci sa mu od kolegov vrátili späť. Snažil sa staré veci dávať hneď na termíny, avšak bol v neustálom strese a strachu zo sťažností. 13. K veci sp. zn. 21Cb/152/2006 uviedol, že i keď v predmetnom náleze ústavného súdu je skonštatované, že konanie o určenie neplatnosti prevodu obchodného podielu patrí medzi tie jednoduchšie veci, v danom prípade išlo predovšetkým o vyhodnocovanie spôsobilosti na právne úkony zo strany žalobkyne. Jedná sa pritom o vec s väčším majetkom, keďže obchodnému podielu zodpovedá hotel v Košiciach. Prvý znalecký posudok vyhotovil znalec bez vypočutia žalobkyne, pretože táto sa k znalcovi nedostavila. Keďže znalec na pojednávaní znalecký posudok nepresvedčivo obhájil, musel pristúpiť k nariadeniu opakovaného znaleckého dokazovania. Zatiaľ čo prvý znalecký posudok bol v prospech žalovaného, druhý znalecký posudok bol úplne opačný. Znalec ho však opätovne na pojednávaní nedostatočne obhájil a preto bolo nariadené tretie kontrolné znalecké dokazovanie. Znalec oneskorené

14. Na otázku predsedu disciplinárneho senátu, či na základe pokynu podpredsedu P. Z. A. z 1.3.2016 štvrťročne predkladal spisy na kontrolu, disciplinárne obvinený uviedol, že išlo o generálny pokyn, ktorý bol založený do všetkých starých spisov všetkých sudcov, štvrťročne podávali správu tajomníčky alebo vyšší súdny úradníci, avšak on sám tak nekonal. Po 9.1.2019 sa však písomne vyjadroval vo vzťahu k podanej ústavnej sťažnosti. Disciplinárne obvinený

16. Dňa 11.10.2022 zaslal disciplinárne obvinený disciplinárnemu senátu elektronicky písomné vyjadrenie z 2.3.2021 označené ako „Vyjadrenie k Ústavnej sťažnosti - 1SprO/310/ 21“ adresované predsedovi P. Z. A., v ktorom sa ako zákonný sudca vyjadroval k podanej ústavnej sťažnosti. Disciplinárny senát si potom vyžiadal od disciplinárneho navrhovateľa spis sp.zn. 1SprO/310/21, v ktorom bolo obsiahnuté predmetné vyjadrenie z 2.3.2021.

č.l. 582 úradný záznam z 23.2.2021 o telefonickom hovore so znalcom, č.l. 583 vyjadrenie znalca z 28.2.2021, č.l. 588 znalecký posudok z 25.2.2021, - zo spisu P. Z. A. sp.zn. 1SprO/310/2021 č.l. 1 doručenie ústavnej sťažnosti z Ústavného súdu Slovenskej republiky predsedovi P. Z. A., č.l. 12 a 13 vyjadrenie disciplinárne obvineného k ústavnej sťažnosti adresované predsedovi P. Z. A., - prehľad o práceneschopnosti disciplinárne obvineného v rokoch 2017 až 2022, - z osobného spisu disciplinárne obvineného ročné štatistické výkazy sudcu za roky 2016 až 2021, rozhodnutie disciplinárneho senátu č. sp. 6Ds/2/2019 z 31.7.2020, hodnotenie sudcu z 5.8.2019. 18.

prieťahy. 19. Disciplinárny navrhovateľ ohraničil prieťahy v súdnom konaní sp.zn. 21Cb/152/2006 dobou od 1.3.2016 do 1.3.2021. 20. Z obsahu súdneho spisu sp.zn. 21Cb/152/2006 však nesporne vyplýva, že disciplinárne obvinený v období od 1.3.2016 do 1.3.2021 jednak nebol po celý čas v predmetnej veci zákonným sudcom (20.2.2018 - 9.4.2018, 7.8.2018 - 9.1.2019) a tiež nebol úplne nečinný.

pokračovacieho činu (ako sa mylne domnieva disciplinárny navrhovateľ vo svojom vyjadrení z 3.10.2022), pretože jedno protiprávne konanie v zásade nemôže byť súčasne trvácim i pokračovacím činom. Preto bolo potrebné rozdeliť časové ohraničenie skutku obsiahnuté v disciplinárnom návrhu (od 1.3.2016 do 1.3.2021) na tri samostatné časové úseky majúce povahu samostatných skutkov - trvácich činov (skutok č. 1 od 1.3.2016 do 20.2.2018, skutok č. 2 od 9.4.2018 do 9.1.2019 a skutok č. 3 od 9.1.2019 do 1.3.2021), vo vzťahu ku ktorým sa následne preskúmavala včasnosť podania disciplinárneho návrhu.

22. Lehota na podanie disciplinárneho návrhu je upravená v § 14 disciplinárneho súdneho poriadku, podľa ktorého „Disciplinárny návrh možno podať do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v konaní, najneskôr do piatich rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia.“ 23. Disciplinárny senát v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ disciplinárny súdny poriadok ustanovuje päťročnú premlčaciu dobu, táto sa výslovne týka „zavineného konania, ktoré má za následok prieťahy v konaní.“ 24. Pod zavineným konaním majúcim za následok prieťahy v konaní je potrebné rozumieť u sudcu disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. f) zákona o sudcoch. Je totiž nevyhnutné rozlišovať na jednej strane medzi porušením povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch „konať plynulo bez zbytočných prieťahov“ majúcej za následok naplnenie disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch spočívajúceho v „zavinenom nesplnení alebo porušení povinností sudcu“ a na strane druhej v „zavinenom konaní, ktoré má za následok prieťahy v konaní“ podľa § 116 ods. 2 písm. f) zákona o sudcoch, ktoré spočíva v porušení inej povinnosti sudcu, až následkom ktorej sú vzniknuté prieťahy (viď rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 32D/7/ 2021 z 26.5.2022). 25. Vzhľadom na to, že disciplinárny navrhovateľ kvalifikoval konanie disciplinárne obvineného ako disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a disciplinárny senát nezistil dôvodnosť zmeny tejto právnej kvalifikácie, bola včasnosť podania disciplinárneho návrhu vo vzťahu k jednotlivým skutkom posudzovaná v danom prípade prostredníctvom jednoročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehoty v zmysle § 14 disciplinárneho súdneho poriadku. 26. Za včasne podaný disciplinárny návrh sa považuje taký, ktorý bol súčasne podaný v subjektívnej i objektívnej lehote. 27. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárny senát aj bez nariadenia ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak bol disciplinárny návrh podaný oneskorene. 28. Podľa § 34 ods. 2 písm. d) disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodí, ak zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie. 29. Z citovaných ustanovení disciplinárneho súdneho poriadku vyplýva, že oneskorené podanie disciplinárneho návrhu z pohľadu subjektívnej lehoty sa v procesnej rovine premieta do povinnosti zastaviť konanie podľa § 26 ods. 1 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku a pri objektívnej lehote do oslobodenia disciplinárne obvineného podľa § 34 ods. 2 písm. d) disciplinárneho súdneho poriadku z dôvodu zániku zodpovednosti za disciplinárne obvinenie.

30. Prvý skutok bol ohraničený obdobím od 1.3.2016, resp. vo vzťahu k zistenej nečinnosti od 22.7.2016 do 20.2.2018, kedy disciplinárne obvinený prestal byť vo veci zákonným sudcom. Vzhľadom na to, že disciplinárny navrhovateľ podal disciplinárny návrh až 11.4.2022, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty od ukončenia nečinnosti disciplinárne obvineného v prvom skutku, disciplinárny senát rozhodol o oslobodení disciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu podľa § 34 ods. 2 písm. d) disciplinárneho súdneho poriadku, pretože zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie. 31. Druhý skutok bol ohraničený obdobím od 7.8.2018 do 9.1.2019, keďže od 9.4.2018 do 7.8.2018 bol disciplinárne obvinený v konaní činný. Aj v tomto prípade by sa mohlo javiť, že došlo k podaniu disciplinárneho návrhu po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty, keďže disciplinárny návrh bol podaný až 11.4.2022, teda po vyše troch rokov od momentu skončenia skutku dňa 9.1.2019. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že disciplinárne obvinený v dôsledku zmeny rozvrhu práce na P. Z. A. (viď č.l. 570 a 573) nebol v období od 7.8.2018 do 9.1.2019 zákonným sudcom vo veci sp.zn. 21Cb/152/2006. Je preto logické, že disciplinárne obvinený sa v tomto období v predmetnej veci nemohol dopustiť porušenia povinností sudcu vyplývajúcich z § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a následne sa preto nemohol dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch. Z obsahu spisu sp.zn. 21Cb/152/2006 je pritom zrejmé, že súd (iný zákonný sudca než disciplinárne obvinený) bol pritom v období od 7.8.2018 do 9.1.2019 úplne nečinný. To znamená, že skutok sa stal, ale je preukázané, že sa ho nedopustil disciplinárne obvinený. Z procesnej logiky vyplýva, že oslobodenie z dôvodu nedokázania spáchania skutku disciplinárne obvinenému v zmysle § 34 ods. 2 písm. c) disciplinárneho súdneho poriadku má prednosť pred oslobodením z dôvodu zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie podľa § 34 ods. 2 písm. d) daného zákona, keďže má „priaznivejší“ charakter (viď Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný poriadok I. § 1 - 195. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 510). Disciplinárny senát preto vo vzťahu k tomuto skutku disciplinárne obvineného oslobodil podľa § 34 ods. 2 písm. c) disciplinárneho súdneho poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal disciplinárne obvinený.

VI. Záver

33. Záverom považuje disciplinárny senát za potrebné poukázať vo vzťahu k disciplinárnemu navrhovateľovi na jeho mierne povedané „pasívny“ prístup k disciplinárnemu konaniu, ktoré inicioval disciplinárnym návrhom, do ktorého len „preklopil“ predmetný nález ústavného súdu, bez toho aby náležite vymedzil a ohraničil skutok. Disciplinárny navrhovateľ pritom podal disciplinárny návrh zjavne bez znalosti príslušného súdneho spisu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že disciplinárne obvinenému kládol vinu za prieťahy, ku ktorým malo dôjsť aj v období, keď vo veci sp.zn. 21Cb/152/2006 nebol zákonným sudcom (20.2.2018 - 9.4.2018, 7.8.2018 - 9.1.2019). Súčasne tvrdenie disciplinárneho navrhovateľa, že sa o treťom skutku dozvedel až z predmetného nálezu ústavného súdu, hoci mu disciplinárne obvinený k podanej ústavnej sťažnosti vypracoval písomné vyjadrenie, bolo na samotnej hranici zavádzania disciplinárneho senátu. Svoju pasivitu nakoniec disciplinárny navrhovateľ preniesol aj do ústnych pojednávaní, ktorých sa nezúčastnil, čím fakticky predĺžil disciplinárne konanie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že disciplinárny senát je v disciplinárnom konaní nezávislým a nestranným súdom, ktorý v rámci vymedzovania skutku ako i dokazovania, či konania vo všeobecnosti nemá za úlohu nahrádzať pasivitu disciplinárneho navrhovateľa. 34. Na základe týchto skutočností disciplinárny senát rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

VII. Náhrada trov konania