← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·18. 1. 2024

32Dz/1/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200011.1

Nevyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
IČS
9624200011
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Mariána Fečíka, v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému V.. V. H., PhD., prokurátorovi N. B. Z., pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 187 ods. 1, § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, o námietke zaujatosti vo vzťahu k osobe disciplinárne obvineného, vznesenej sudcom Petrom Potáschom v konaní vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/16/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. januára 2024, takto

rozhodol:

Sudca disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Peter Potásch podľa § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o Disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku a § 31 ods. 1 Trestného poriadku nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/16/2023.

Odôvodnenie

1. Disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov je s účinnosťou od 1. decembra 2021 upravené zákonom č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov [Disciplinárny súdny poriadok (ďalej len ako „DSP“)].

X. N. prokurátor N. B. Z. (ďalej len „disciplinárny navrhovateľ“) podal 22. decembra 2023 návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len „disciplinárny návrh“) proti V.. V. H., B.., prokurátorovi N. B. Z., za skutok bližšie opísaný v disciplinárnom návrhu, ktorým sa mal disciplinárne obvinený dopustiť závažného disciplinárneho previnenia podľa § 187 ods. 1, § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z. z.“). Navrhovaným disciplinárnym opatrením je zníženie základného platu o 30 % na šesť mesiacov podľa § 189 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. Predmetné disciplinárne konanie je vedené na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) pod spisovou značkou 33D/16/2023.

3. Dňa 16. januára 2024 oznámil dôvody vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci sudca Peter Potásch. Konkrétne uviedol, že po nástupe do pracovného režimu (po ukončení dovolenky) dňa 16. januára 2024 zistil, že dňa 22. decembra 2023 bol najvyššiemu správnemu súdu doručený disciplinárny návrh N. prokurátora N. prokuratúry Z. proti prokurátorovi V..

V. H., B.., a že táto vec napadla senátu 33D, ktorého je členom. Vo vzťahu k osobe disciplinárne obvineného uviedol, že ho osobne pozná, je to jeho bývalý študent, externe spolupracuje s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy, na ktorej pedagogicky pôsobí aj on, pričom v tejto pracovnej rovine obaja pôsobia na tom istom ústave (Ústav verejného práva PF PEVŠ). Ďalej uviedol, že obaja sú členmi Vedeckej rady FP PEVŠ a vzhľadom na ich odborné zamerania prichádzajú do vzájomného pracovného kontaktu aj v súvislosti s rôznymi akademickými úkonmi (napr. posudzovanie dizertačných prác „prierezovej povahy“ v rámci odborov správne právo a trestné právo a pod.). Sporadicky sa stretávajú aj na spoločenských aktivitách akademickej povahy. Mal za to, že i keď jeho osobné vzťahy s disciplinárne obvineným sú formálne, vykajú si, nemajú spoločné voľnočasové aktivity, stretávajú sa najmä na akademickej pôde a aj to nie často, teda sa jedná skôr o korektný kolegiálny vzťah, avšak vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré sú naviac verejne publikované zastáva názor, že sú dané dôvody jeho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci sp. zn. 33D/16/2023 (podľa §

31 Trestného poriadku v spojení s § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku), a to minimálne s prihliadnutím na tzv. teóriu zdania. 4. Disciplinárne konanie vo veci prokurátorov procesne upravuje Disciplinárny súdny poriadok s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 Disciplinárneho súdneho poriadku), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa Disciplinárneho súdneho poriadku vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení sudcu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej Disciplinárny súdny poriadok] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“ a ustanovenie § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Najvyšší správny súd teda námietku zaujatosti preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

5. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

6. Nestrannosť sudcu treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípadu a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgisko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

7. Zohľadniac subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu z podania sudcu Petra Potáscha vyplýva, že sa v predmetnej veci necíti byť osobne zaujatý. Tvrdí však, že sú dané dôvody jeho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci sp. zn. 33D/16/2023 a to minimálne s prihliadnutím na tzv. teóriu zdania. Práve s poukazom na uvedené bolo potrebné skúmať, či je zachované aj objektívne hľadisko nestrannosti v rámci rozhodovania sudcu Petra Potáscha v danej disciplinárnej veci.

8. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania, resp. k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje alebo by pristupovať mohol.

9. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti, nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne. V danej súvislosti najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu

sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde, oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach. K tomuto postoju článok 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie. Vo svetle vyššie uvedeného teda možno uzavrieť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. K vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať. 10.

Práve otázka intenzity vzťahu sudcu k veci (alebo k účastníkom alebo k ich zástupcom) je kľúčovým momentom posudzovania prípadných pochybností o nezaujatosti sudcu. Inými slovami, pojmy „zdanie“ alebo „pochybnosť“ nie sú kategóriami ani samoúčelnými ani omni potentnými. Účelom námietky zaujatosti je ochrana práva účastníka konania na spravodlivý proces. Ochrana jeho práva (na spravodlivý proces) však má zmysel iba v prípade potenciálneho ohrozenia tohto ústavou chráneného záujmu. V prípade expanzívnej interpretácie uvedených pojmov (napr. v intenciách, že na vylúčenie sudcu postačuje každá/ akákoľvek pochybnosť) by došlo k popretiu účelu inštitútu námietky zaujatosti. Námietka

zaujatosti (pokiaľ má ambíciu byť úspešnou) musí mať svoje obsahové zakotvenie, ktoré zákonodarca vyjadril spojením „pomer k“ (veci/účastníkom/zástupcom). Toto spojenie („pomer k“) vyjadruje kvalifikovaný, a teda nie akýkoľvek, vzťah sudcu či už k veci, účastníkom, alebo ich zástupcom. V opačnom prípade by už samotná artikulácia zdania (zaujatosti) vyvolávala pochybnosť o nezávislosti sudcu (pozri body 14 a 15 uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32Dz/8/2022 z 21. marca 2022).

11. Zaujatosť sudcu vo vzťahu k subjektom konania, predpokladá určitý právne významný (t. j. priateľský, príbuzenský alebo iný intenzívny) vzťah, v dôsledku ktorého vzniká objektívna pochybnosti o jeho nestrannosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndt 21/2015 z 24. novembra 2015). 12.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, najvyšší správny súd nepovažoval skutočnosti, ktorými sudca Peter Potásch odôvodňoval pochybnosti o svojej nezaujatosti a to s poukazom na tzv. teóriu zdania, za skutočnosti takej intenzity, ktoré by mohli v danom prípade vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti danú disciplinárnu vec riadne prejednať a rozhodnúť.

Z oznámenia sudcu Petra Potáscha je zrejmé, že medzi ním a disciplinárne obvineným je formálny, korektný, kolegiálny vzťah, vykajú si, nemajú spoločné voľnočasové aktivity, stretávajú sa, a to nie často najmä na akademickej pôde. Disciplinárne obvinený je bývalý študent menovaného sudcu, pričom v súčasnosti obaja pôsobia na tom istom Ústave verejného práva Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy a do vzájomného pracovného kontaktu prichádzajú aj v súvislosti s rôznymi akademickými úkonmi.

13. Medzi menovaným sudcom a disciplinárne obvineným tak nie je bližší, intenzívny kamarátsky vzťah, ktorý by zaujatosť menovaného sudcu mohol indikovať, pričom len samotná profesionálna spolupráca sudcu Petra Potáscha s osobou disciplinárne obvineného sama o sebe, na spochybnenie nezaujatosti menovaného sudcu, s poukazom práve na dôvody uvedené v bodoch 9 až 11 tohto uznesenia, nepostačuje.

14. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 4 a § 24 ods.2 DSP v spojení s § 31 ods.1 Trestného poriadku rozhodol tak, že sudca disciplinárneho senátu 33D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Peter Potásch, nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/16/2023.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (v zložení podľa § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. januára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 32Dz/1/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik