32Dz/1/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200158.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31D/2/2025
- IČS
- 9625200158
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci disciplinárne obvinenej: E.. H. W., sudkyne Š. Q. J., v disciplinárnom konaní začatom na návrh predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky, o oznámení o zaujatosti sudcu disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michala Novotného, takto
rozhodol:
Sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal Novotný nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/2/2025 podľa § 4, § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Disciplinárny súdny poriadok) a § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení.
Odôvodnenie
1. Dňa 30. januára 2025 bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) doručený návrh predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárny navrhovateľ“) na začatie disciplinárneho konania
proti E.. H. W. (ďalej len „disciplinárne obvinená“), sudkyni Š. Q. J., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“) s tým, že navrhovaným disciplinárnym opatrením je zníženie funkčného platu o 20 % na obdobie troch mesiacov. Tejto veci bola pridelená sp. zn. 31D/2/2025. 2.
Dňa 10. februára 2025 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené oznámenie sudcu Novotného zo 7. februára 2025 o skutočnostiach, ktoré by mohli zakladať pochybnosti o jeho zaujatosti. Sudca Novotný vo svojom oznámení uviedol, že: „S disciplinárne obvinenou som sa osobne spoznal približne v r. 2022 prostredníctvom spoločných známych.
Odvtedy sa spoločensky stretávame približne dva až trikrát do roka, vždy v rámci širšej spoločnosti bývalých a súčasných sudcov, kde diskutujeme o rôznych aktuálnych otázkach. Z tohto dôvodu si z disciplinárne obvinenou tykám (rovnako ako s väčšinou účastníkov týchto stretnutí) a sme aj v spoločnej emailovej skupine. Mimo tejto širšej spoločnosti sa s disciplinárne obvinenou nestýkame, nestretávame a nemáme na seba ani vymenené kontakty.
Domnievam sa, že aj keď opísané kontakty nie sú vždy výsostne úradné, zároveň nepresahujú bežnú úroveň stykov medzi sudcami, ktorí sú napríklad spoločne členmi jednej sudcovskej stavovskej organizácie, alebo medzi členmi tej istej právnickej profesie.“.
3. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje zákon č. 432/2021 Z. z. o Disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Disciplinárny súdny poriadok) s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 Disciplinárneho súdneho poriadku), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa Disciplinárneho súdneho poriadku vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení sudcu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej Disciplinárny súdny poriadok] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“ a ustanovenie § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Najvyšší správny súd teda oznámenie o zaujatosti preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku.
4. Podľa § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku o námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu, sudcu disciplinárneho senátu alebo prísediaceho o ich zaujatosti rozhodne trojčlenný senát najvyššieho správneho súdu určený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti do siedmich dní od predloženia veci.
5. Podľa § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodovaní súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.
6. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 disciplinárneho súdneho poriadku použije aj v disciplinárnom konaní, je z vykonávania úkonov disciplinárneho konania vylúčený okrem iného sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k (okrem iného) osobám, ktorých sa úkon priamo týka. Pomerom sudcu k osobám uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie jeho vzťah k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Za takýto vzťah treba považovať najmä príbuzenský a rodinný pomer, no okrem toho môže ísť aj o priateľstvo. Pri posudzovaní, či tento pomer zakladá alebo nezakladá pochybnosti o nezaujatosti, nie je rozhodujúce subjektívne presvedčenie sudcu. Podstatné je, či oznámené skutočnosti sú objektívne spôsobilé takéto pochybnosti vyvolať. 7.
Z § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku vyplýva, že rozhodovanie o zaujatosti sudcu disciplinárneho senátu môže byť iniciované námietkou vznesenou navrhovateľom, disciplinárne obvineným alebo jeho obhajcom, resp. oznámením podaným samotným sudcom. Zatiaľ čo námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel, pričom na neskôr oznámenú námietku zaujatosti sa neprihliada (§ 24 ods. 2 druhá veta Disciplinárneho súdneho poriadku), oznámenie o skutočnostiach, ktoré by mohli nasvedčovať jeho zaujatosti, by mal sudca podať bezprostredne po ich zistení, pričom z povahy veci je zrejmé, že vo vzťahu k takémuto oznámeniu neprichádza do úvahy jeho nezohľadňovanie z dôvodu oneskoreného podania. 8. Účelom právnej úpravy vylúčenia z vykonávania úkonov disciplinárneho konania je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Z hľadiska aplikovateľnej právnej normy je právne významný vzťah sudcu, a to buď: (i) k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď má sudca osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom, vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť); (ii) k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)]; (iii) k zástupcom účastníkov konania. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo
k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností, teda z okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania, alebo k ich zástupcom.
9. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.
Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti.
10. Podľa názoru námietkového senátu dôvod na vylúčenie sudcu Novotného nezakladá sama o sebe tá skutočnosť, že sa uvedený sudca s disciplinárne obvinenou pozná. V tejto súvislosti treba zohľadniť, že z obsahu podania sudcu Novotného nevyplýva, že by sa tento cítil byť voči disciplinárne obvinenej subjektívne zaujatý. Naopak, z jeho podania vyplýva, že (i) frekvencia stretávania sa s disciplinárne obvinenou je pomerne nízka (dva až trikrát ročne); (ii) k stretávaniu dochádza v prítomnosti viacerých osôb, ktorých spája profesijná špecializácia (bývalí/činní sudcovia); (iii) k inej forme kontaktu medzi ním a disciplinárne obvinenou nedochádza (nemajú na seba vymenené kontakty). Z uvedeného je zrejmé, že vzťah sudcu Novotného k disciplinárne obvinenej nepresahuje rámec bežného kolegiálneho vzťahu, vo svojej podstate ide o vzťah „neosobný“, v zmysle, že tento z pohľadu vzájomne komunikovaných informácií nemá presah do privátnej sféry žiadneho z účastníkov.
11. Prirodzene, je možné pripustiť, že aj kolegiálny vzťah bude takej intenzity, že môže vzniknúť pochybnosť o?nezaujatosti konajúceho sudcu. Tomu však nie je tak v?prejednávanej veci, keď okolnosti opísané sudcom Novotným (viď predchádzajúci bod) zvýšenej intenzite vzťahu nenasvedčujú.
12. Dôvody na vylúčenie sudcu Novotného neboli zistené ani vo vzťahu k objektívnemu hľadisku zaujatosti. Opísaná intenzita vzťahu medzi sudcom a disciplinárne obvinenou vzhľadom na jej „odborný“ základ a absenciu hlbších osobných väzieb preto nebola spôsobilá vyvolať pochybnosti v tom smere, že sa rozhodovanie sudcu nemusí javiť ako nezaujaté, či nestranné.
V súvislosti s pracovnými (kolegiálnymi) vzťahmi najvyšší správny súd uzatvára, že tieto nie sú samé o sebe dôvodom zaujatosti dodajúc, že na vznik pochybnosti o nezaujatosti je potrebné, aby pomer medzi konkrétnymi osobami výrazne presiahol pomer kolegiality, napríklad sa medzi nimi vyvinie závislosť alebo jednostrannosť (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 24. mája 2017, č. j. 16Kss 1/2017 a uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32Dz/15/2022 z 8. augusta 2022), čo v danom prípade preukázateľne nenastalo. Sudca Novotný totiž vo svojom oznámení nepoukazoval na vzťah hlbšej intenzity, práve naopak, uviedol skutočnosti bližšie opísané v bode 10 vyššie.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, námietkový senát zdôrazňuje, že pre záver o spochybnení zdania nezaujatosti u sudcu by museli byť naplnené ďalšie relevantné okolnosti, ktoré však námietkový senát nezistil a tieto nevyplývali ani z podaného oznámenia.
Pri posudzovaní dôvodov, ktoré by mohli viesť k vylúčeniu sudcu Novotného preto námietkový senát neidentifikoval dôvody pre vylúčenie sudcu tak vo vzťahu k subjektívnemu hľadisku a ani objektívnemu hľadisku zaujatosti. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel námietkový senát k záveru, že zistené skutočnosti nezakladajú dôvod na vylúčenie sudcu Novotného z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 31D/2/2025.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu (v zložení podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 11. februára 2025